Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111204733
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5111204733.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore navrhovateľky 1/
(matka dieťaťa): JUDr. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. C. č. XXXX/XX, navrhovateľa 2/: maloletý
G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako
kolíznym opatrovníkom, proti odporcovi (otec dieťaťa): Ing. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. ul. H.
č. X, zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Michal Grošaft, advokát so sídlom I., ul. O. č.
XX,. o určenie výživného k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa a matky dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/40/2011-1247 zo dňa 27. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. a Imení tak, že odporca (otec) je povinný prispievať
na výživu navrhovateľa 2/ - maloletého G. I. a to za čas od 14.07.2010 do 31.01.2013 sumou 180 eur
mesačne a na tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne, za čas od 01.02.2013 do 03.11.2013 sumou 200
eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne, za čas od 04.11.2013 do 31.08.2016 sumou
200 eur mesačne a od 01.09.2016 sumou 250 eur mesačne naďalej s tým, že bežné výživné je splatné
do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je povinný takto
prispievať na výživu maloletého dieťaťa.

Súd ukladá navrhovateľke 1/ (matke) povinnosť zriadiť do 3 dní od vyhlásenia rozsudku osobitný účet
v peňažnom ústave v prospech navrhovateľa 2/ - maloletého G. I. a odporcovi (otcovi) oznámiť názov
tohto peňažného ústavu a číslo účtu.

Nedoplatok na výživnom za čas od 14.07.2010 do 11.10.2019 v sume 1.268,45 eur súd povoľuje
odporcovi (otcovi) splácať v mesačných splátkach po 100 eur, splatných spolu s bežným výživným k
rukám navrhovateľky (matky), počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou
výhody splátok.

Nedoplatok na tvorbe úspor za čas od 14.07.2010 do 11.10.2019 v sume 3.978,07 eur súd povoľuje
odporcovi (otcovi) splácať v mesačných splátkach po 150 eur splatných spolu s bežným výživným na
osobitný účet navrhovateľa 2/ maloletého G. I. zriadený navrhovateľkou 1/ (matkou), počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

V ostatnej časti návrh navrhovateľky 1/ (matky) zamieta.

Vo výroku V. rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľke 1/ (matke) priznáva voči odporcovi (otcovi) nárok náhradu trov konania v sume 137,01
eur, ktorú je jej povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/40/2011-1247 zo dňa 27.09.2017 otca zaviazal prispievať
na výživu maloletého G. I. výživným za obdobie od 14.07.2010 do 31.01.2013 sumou po 200 eur

mesačne a od 01.02.2013 sumou 230 eur mesačne so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca
predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je povinný takto prispievať na výživu maloletého
dieťaťa k rukám matky maloletého dieťaťa (výrok I.). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.07.2010
do 30.09.2017 vo výške 4.320,05 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 eur
k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (výrok

III.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Súd
priznal štátu Slovenskej republike proti odporcovi právo na náhradu trov konania vo výške 427,98 eur
a upravil učtáreň Okresného súdu Žilina, aby po právoplatnosti tohto rozsudku preúčtovala na príjmový
účet súdu sumu 427,98 eur zo záloh zložených odporcom položka registra D14a 132/12 (výrok V.).
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka 1/ podala dňa 17.02.2011 návrh o určenie otcovstva, upravený

podaním dňa 03.06.2011 spoločne s maloletým dieťaťom proti označenému odporcovi, o ktorom sa
možno domnievať, že je otcom navrhovateľa 2/ (ďalej „dieťa"), ktorý sa narodil dňa 14.07.2010. Maloleté
dieťa žiadala zveriť do svojej starostlivosti a otca zaviazať plnením vyživovacej povinnosti sumou 200
eur, ktorej výšku upravovala v priebehu konania svojimi podaniami dňa 09.08.2011 na sumu 350 eur,
dňa 12.07.2012 na sumu 400 eur, dňa 14.11.2012 na sumu 500 eur a dňa 29.05.2013 okrem príspevku

na výživu žiadala, aby odporca prispieval na tvorbu úspor 500 eur. Na pojednávaní v júni 2017 žiadala
navrhovateľka 1/ výživné podľa jednotlivých období a to za r. 2010 vo výške 500 eur, za r. 2011 vo výške
400 eur, za r. 2012 vo výške 600 eur a od r. 2013 až doposiaľ 400 eur. Na pojednávaní dňa 27.09.2017
žiadala, aby súd určil výživné na maloletého od jeho narodenia minimálne vo výške 300 eur mesačne
a súčasne (vzhľadom na zbavenie sa majetku odporcom), aby odporca prispieval na tvorbu úspor od

r. 2010 sumou 200 eur alebo 100 eur mesačne na účet, ktorý zriadi maloletému. Písomným podaním
doručeným súdu dňa 29.06.2017 žiadala navrhovateľka 1/, aby okrem povinnosti platiť maloletému
bežné výživné počnúc narodením maloletého súd určil odporcovi povinnosti zložiť na účet maloletého
sumu 30.000 eur s poukazom na ust. § 64 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine".
Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/40/2011-450 zo dňa 29.05.2013 určil, že odporca je biologickým

otcom maloletého z matky dieťaťa, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho naďalej
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa
29.08.2013. Rozsudkom zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého výživným za obdobie
od 14.07.2010 do 01.10.2011 sumou po 200 eur mesačne, za obdobie od 02.10.2011 do 31.12.2012
sumou 170 eur mesačne a s účinnosťou od 01.01.2013 sumou 230 eur mesačne so zročnosťou do

konca kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu kalendárnemu mesiacu, za ktorý je povinný takto
prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok výživného
za čas od 14.07.2010 do 31.05.2013 v sume 4.947,10 eur zaviazal odporcu povinnosťou splácať
v mesačných splátkach po 150 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok. Taktiež, že o trovách konania rozhodne súd

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 17C/40/2011-511
zo dňa 02.12.2013 súd návrh navrhovateľky 1/ na obmedzenie výkonu rodičovských práv odporcu v
rozsahu správy majetku a zákonné zastupovanie k maloletému zamietol s tým, že o trovách konania
rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd Žilina ako súd odvolací
rozsudkom č. k. 8Co/76/2014-573 zo dňa 31.03.2014 rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím

rozsudkom vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky 1/ na obmedzenie rodičovských práv odporcu
k maloletému zamietnutý potvrdil; v časti výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletého
výživným za obdobie od 14.07.2010 do 01.10.2011 sumou po 200 eur mesačne so zročnosťou do konca
kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je povinný takto prispievať
na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky, potvrdil, rozsudkom okresného súdu v spojení s dopĺňacím

rozsudkom v časti výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletého výživným za obdobie
od 02.10.2011 do 31.12.2012 sumou 170 eur mesačne a za obdobie od 01.01.2013 sumou 230 eur
mesačne so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za
ktorý je povinný takto prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky, vo výroku o zameškanom
výživnom a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie, pričom rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch odvolanímnenapadnutých,zostalnedotknutý.Napodkladedovolanianavrhovateľky1/NajvyššísúdSRuznesením
č. k. 7Cdo/510/2014-694 zo dňa 25.11.2015 dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Žiline z
31. marca 2014 sp. zn. 8Co/76/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom

vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky 1/ na obmedzenie výkonu rodičovských práv odporcu k
maloletému odmietol (nadobudol tak právoplatnosť dňa 14.05.2014) a vo výroku, ktorým bol potvrdený
prvostupňový rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku o výživnom maloletého za
obdobie od 14.07.2010 do 01.10.2011 zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline
na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/3/2016-746 zo dňa 15.03.2016 rozsudok

okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku o povinnosti odporcu (ďalej „otca
dieťaťa") prispievať na výživu maloletého výživným za obdobie od 14.07.2010 do 01.10.2011 sumou po
200 eur mesačne zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd konštatoval, že na základe intencií odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, aby konal aj
o úrokoch v zmysle podania navrhovateľky 1/ (ďalej len „matky dieťaťa) (č.l. 567 spisu), ktoré vyčíslenie
úrokov z omeškania predložila v rámci odvolacieho konania podaním zo dňa 15.01.2014, predmetné

podanie posúdil podľa ustanovení Zákona o rodine, kedy výživné je vzťah vyplývajúci z rodinného práva,
preto nie je záväzok podľa Občianskeho zákonníka. Podanie bolo vylúčené a zapísané ako nový návrh
vedený pod sp. zn. 2C/17/2014 a v súčasnosti je vec vedená pod sp. zn. 8C/196/2014, konanie nie je
právoplatne skončené. V tomto konaní sa preto o výživnom na maloletého v ďalšom úrokmi z omeškania
s platením výživného nezaoberal.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 110 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku,
ďalej len „C. m. p., § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, dospel k záveru, že je potrebné upraviť
výživné k maloletému dieťaťu vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a k

rodičovskejdohodenedošlo.Súdurčilvýživnézaobdobieod14.07.2010do31.01.2013aod01.02.2013
naďalej.
Určil výživné od narodenia dieťaťa t.j. 14.07.2010 spätne a nie od podania návrhu na určenie otcovstva
dňa 17.02.2011 pri aplikácii ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol
vtom,ževpriebehutohtokonaniaourčenieotcovstvabolpodanýnávrhnaurčenieotcovstvasúhlasným

vyhlásením rodičov, ktoré konanie prebiehalo na súd pod sp. zn. 37Po/1/2011, pričom otec otcovstvo
neuznal a následne po vykonanom znaleckom dokazovaní analýzou DNA bol vytvorený priestor pre
vyhlásenie oboch rodičov, pričom otec túto možnosť uznania (nie povinnosť v zmysle zákona) odmietal.
V období od 14.07.2010 do 31.01.2013 mal súd zistené pomery na strane matky (poberanie materského
príspevku, rodičovského príspevku, pracovného príjmu, dieťaťa (v starostlivosti matky i starých rodičov,

mesačné náklady v priemere predstavovali 196,72 eur /plávanie, hráčky, oblečenie, potraviny, drogéria,
iné/ bez nákladov bývania, predškolské zariadenie), otca (vyživovacia povinnosť k F. V. do augusta
2011, k F. V., voči matke (určenú súdnym rozhodnutím od 04.07.2010 do 30.09.2011) i voči manželke,
pracovný príjem od júla 2010 - 1.901,83 eur, r. 2011 - 1.777,65 eur, r. 2013 (správne r. 2012 - poznámka
odvolacieho súdu) - 2.364,65 eur), výdavky s bývaním v rodinnom dome s podieľaním sa aj manželky

žijúcej s otcom v spoločnej domácnosti). Súd čo sa týka otca konštatoval, že bol riadne zamestnaný,
nedosahoval nadštandardný príjem, pričom pracoval mimo trvalého bydliska, s čím boli spojené i ďalšie
výdavky (nájom bytu v sume 360 eur). Mesačné náklady na maloleté dieťa (vek 2,5 roka), ktoré vyčíslila
matka považoval za neprimerane vysoké. V rozhodnom období hodnotil majetkové pomery otca za
účelomustáleniavýškyvýživnéhoazodpovedajúcejehoreálnymmožnostiamaschopnostiam,prihliadal

nielen na jeho príjem vo finančnom vyjadrení, ale aj celkové majetkové pomery vrátane nehnuteľných
vecí(dom,BSM)askutočnosť,ževtomčasebolosobouvproduktívnomveku,nepretržitezamestnanýa
malpravidelnýzdrojpríjmu,ktorýmuumožňovalriadnesiplniťsvojuzákonnúvyživovaciupovinnosťhoci
mal ešte ďalšie vyživovacie povinnosti v rámci rodinného vzťahu. Súd vzhľadom na vek dieťaťa 2,5 roka
považoval za primerané jeho možnostiach a schopnostiach podľa preukázaných príjmov, majetkových

pomerov, s prihliadnutím na nevyhnutné výdavky a tiež na ďalšie 3 vyživovacie povinnosti prispievať
na výživu výživným vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou od 14.07.2010. Za rozhodné obdobie
tak bude otec prispievať na mesačné náklady maloletého vyššou sumou ako matka (s prihliadnutím
na starostlivosť matky o maloletého a na bývanie). Sumu určil tak, že je približne rovná mesačným
nákladom, ktoré matka vyčíslila v sume 196 eur bez nákladov bývania, pričom časť odôvodnených

potrieb maloletého bolo možné v tomto rozhodnom období hradiť z rodinného prídavku ňou poberaného.
Súd konštatoval, že odôvodnené potreby dieťaťa majú hranicu, ktorá je daná zásadne spotrebným
charakterom výživného, rozsahom potrieb pre rozvoj osobnosti dieťaťa.Pri určovaní výšky výživného v období od 01.02.2013 naďalej, ktorý ovplyvnil rozsah i obsah
odôvodnených potrieb dieťaťa bol začiatok dochádzky dieťaťa najskôr do predškolského zariadenia
(2,5 roka) a následne od 01.09.2016 nástup na I. stupeň základnej školy. Pri svojom rozhodovaní o

zmene (zvýšení) výživného súd pre určenie výživného porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti,
schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám dieťaťa (u matky - pracovný príjem,
od januára 2017 rodičovský príspevok, od júna 2013 podpora v nezamestnanosti, od r. 2014 rodičovský
príspevok, vyplatenie exekúcie na výživnom v sme 5.521,44 eur, v r. 2015 rodičovský príspevok, v júni
2015 vyplatenie nedoplatku na výživnom v sume 2.354,80 eur, u otca - od decembra 2013 do decembra

2014 práceneschopnosť a poberanie nemocenských dávok, zmena pracovného zaradenia a miesta
výkonu práce v dôsledku zdravotného stavu, pokles príjmu na sumu 1.350 eur, ubudnutie vyživovacej
povinnosti k F. V., k matke dieťaťa, avšak naďalej 3 vyživovacie povinnosti). Súd konštatoval, že sa
zvýšili výdavky na dieťa súvisiace s návštevou predškolského zariadenie. Pri určení výšky výživného
vychádzal z vyčíslenia bežných nákladov na dieťa (návšteva predškolského zariadenia /stravné 25
eur mesačne, rodičovský poplatok 20 eur ročne/, náklady na lieky 30 eur, plávanie 42 eur, strava 170

eur, vzdelanie 87 eur). Vykonané dokazovanie preukázalo, že nastala zmena pomerov i na strane
otca spočívajúca v znížení jeho príjmu bez jeho zavinenia. Pochybnosti ohľadom zdravotného stavu a
zníženého príjmu otca súd nemal. Nebolo tiež nevyhnutné, aby otec si zabezpečoval ďalší príjem a aby
súd vychádzal zo skutočnosti, že sa tento vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Prihliadal tiež
na jeho vyživovaciu povinnosť voči druhému dieťaťu. Podľa súdu relevantné pomery - rodinná situácia,

príjmové pomery i existujúca vyživovacia povinnosť umožňovali, aby sa otec podieľal na nákladoch
reálne sumou 230 eur, ktorá suma, zvýšená zo sumy 200 eur o 30 eur neznamená ani hrozbu ani
podstatný zásah do materiálnej sféry otca. Na druhej strane ak matka na výživu prispeje tiež sumou
230 eur mesačne, súhrn finančnej podpory oboch rodičov postačuje na zabezpečenie primeraných
odôvodnenýchpotriebsynaúčastníkov.Súdod01.09.2016t.j.nástupumaloletéhonaI.stupeňzákladnej

školy nemenil vyživovaciu povinnosť s ohľadom na majetkové a osobné pomery otca dieťaťa a jeho
pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav. Dospel k záveru, že životná úroveň oboch rodičov dieťaťa je
porovnateľná, ani jeden nevlastní nehnuteľnosti (č.l. 1038, 1039 spisu), nemá úspory. Výdavky oboch
rodičov spojené so zabezpečením bývania, stravy (t.j. osôb voči ktorým majú zákonnú vyživovaciu
povinnosť) sú porovnateľné, pričom zohľadnil i tú skutočnosť, že na nákladoch otca sa podieľa i jeho

manželka. V súčasnosti príjem otca je v priemere o 496 eur vyšší ako u matky, pričom otec má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k synovi F., ktorý je študent strednej školy v maturitnom ročníku a na ktorého
výdavky sú podstatne vyššie ako výdavky dieťaťa vo veku 7 rokov, žiaka základnej školy. V danej veci
nebola preukázaná vyššia životná úroveň alebo lepšia majetková situácia otca, aby uhradzoval výživné
sumou uplatňovanou matkou.

Na výživu maloletého otec zaplatil v rozhodnom období od 14.07.2010 do 30.09.2017 spolu sumu
13.676,07 eur. Nedoplatok za obdobie od 14.07.2010 do 30.09.2017 predstavuje sumu 17.996,12 eur.
Rozdiel predstavuje sumu 4.320,05 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po
150 eur mesačne k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v

ktorom žiadala určiť výživné na maloletého nad rozsah výživného ako i návrh na tvorbu úspor a úhradu
preddavkov na výživné zamietol. Dospel k záveru, že súčasné majetkové pomery otca nedovoľujú
prispievať maloletému na tvorbu úspor. Došlo k zníženiu príjmu otca a pod odpočítaní jeho zákonnej
vyživovacej povinnosti voči deťom a manželke zostatok jeho disponibilného príjmu je potrebné vynaložiť
na zabezpečenie jeho bežných základných potrieb. Pokiaľ ide o návrh matky na uloženie povinnosti

s poukazom na ust. § 64 Zákona o rodine nejde o takýto prípad, keď je ohrozená pravidelnosť
plnenia výživného (otec je riadne zamestnaný, dosahuje pravidelný príjem, potreby maloletého sú
zabezpečené). Dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci preukázané neboli.
Súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v
súlade s § 52 C. m. p. Štátu - SR priznal proti otcovi právo na náhradu trov konania vo výške 427,98 eur

s poukazom na ust. § 58 C. m. p. (znalečné bolo hradené z rozpočtových prostriedkov súdu) a zároveň
upravil učtáreň súdu, aby po právoplatnosti preúčtovala na príjmový účet uvedenú sumu a to zo záloh
zloženým odporcom ako preddavok trovy znaleckého dokazovania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie otec dieťaťa a matka dieťaťa.

3. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolaním napadol rozsudok okresného
súdu do výrokov I. a II. (o výživnom a nedoplatku na výživnom) z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvéhostupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V prvom rade namietal určenie výživného od narodenia dieťaťa, t.j. od 14.07.2010 a nie od podania

návrhu na začatie konania (17.02.2011) a teda na nesprávnu aplikáciu § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Podľa neho skutočnosť, že sa narodilo dieťaťa nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Rovnako
tak ani prebiehajúce súdne konanie vo veci určenia otcovstva. Existencia dôvodov osobitného zreteľa
nie je podľa neho dostatočne odôvodnená. Zdôraznil, že on po narodení dieťaťa do podania návrhu na
výživu dobrovoľne prispieval. Uvedené konštatoval aj súd v bode 56 odôvodnenia rozsudku s tým, že

nie však vo výške požadovanej matkou. Nie je preto možné jej určenie spätne dôvodiť s poukazom na
ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
V súvislosti s určenou výškou výživného otec namietal že súd síce vyslovil, že okrem dieťaťa má aj
ďalšie tri vyživovacie povinnosti, avšak tieto už bližšie nezohľadňoval, najmä v priebehu r. 2010-2017.
V čase podania návrhu mal vyživovaciu povinnosť k manželke, k F. F. (do r. 2011 bol študent vysokej
školy). Naproti tomu matka má iba jednu vyživovaciu povinnosť. Súd mal pri rozhodovaní zohľadniť,

že od 15.05.2017 je matka zamestnaná (príjem 719,50 eur) a poberá aj čiastočný invalidný dôchodok
(379 eur), celkove tak sumu 1.098,50 eur, čo je dostatočný príjem. Tiež je nesporné, že táto mala
príjem aj v minulosti, resp. v priebehu rokov poberala ako rodičovský príspevok, tak i čiastočný invalidný
dôchodok, či podporu v nezamestnanosti. Ďalej otec poukazoval na to, že maloletý bol od októbra
2011 do decembra prevažne v starostlivosti starých rodičov. Potom ak mal súd za to, že došlo v

priebehu celého konania vo veci samej k zmene pomerov, t.j. maloletý začal navštevovať predškolské
zariadenie a neskôr školské zariadenie bolo jeho povinnosťou zohľadniť aj zmenu v otázke bytových
pomerov a osobnej starostlivosti matky. Ďalej vytýkal súdu, že nezohľadňoval zmenu v jeho majetkových
pomeroch, kedy mal preukázané, že bol dlhodobo práceneschopný (od novembra 2013 do decembra
2014), teda bez svojho zavinenia nemal príjem. Boli mu vyplácané nemocenské dávky v sume 4.188,45

eur t.j. 349 eur mesačne. Napriek tomu mu súd určil výživné 230 eur mesačne pričom mal v tomto
období aj inú vyživovaciu povinnosť. Tvrdil, že súd mal zohľadniť nielen majetkové pomery matky,
ale i skutočnosť, že pôžička, ktorú on spláca bola spotrebovaná na výživné na maloletého a pri jeho
priemernom mesačnom príjme v sume 1.358,68 eur, z ktorého splátka predstavuje 647,51 eur a bežné
výživné spolu s nedoplatkom v sume 380 eur. Zostáva mu tak na jeho základné potreby, najmä stravu

a lieky, ošatenie suma 331 eur, z ktorej sumy musí zabezpečovať i bývanie a starostlivosť o svoje deti
a manželku. Ďalej otec poukazoval na to, že súd mal v konaní preukázané, že on nemá nijaké peňažné
úspory, nevlastní majetok, ktorý by mohol speňažiť. Rovnako tak aj to, že od narodenia maloletého do
septembra 2017 uhradil na výživnom sumu 15.126,63 eur čo v priemere predstavuje 177 eur mesačne. V
ďalšej časti odvolania mal za to, že matkou uplatnené výživné prekračuje rámec nevyhnutných výdavkov

na zabezpečenie riadneho vývoja a vývinu maloletého. Nepovažoval ňou vyčíslené výdavky (výlety
niekoľkokrát ročne, hračky spolu v sume 1.500 eur, klavír v sume 961,50 eur, výlet do Disneylandu v
sume 600 eur, liečebné pobyty pri mori ročne v sume 2.400 eur, životné poistenie, komunálny odpad) za
nevyhnutné. Otec dieťaťa navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Matka dieťaťa v odvolaní navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a určiť výživné od 14.07.2010
do 31.12.2012 sumou 300 eur mesačne, od 01.01.2013 do 31.05.2017 sumou 400 eur mesačne, od
01.06.2017 naďalej sumou 300 eur mesačne k jej rukám vždy do 25. dňa v mesiaci vopred a na tvorbu
úspor sumou 200 eur mesačne na účet maloletého zriadený ňou taktiež počnúc od jeho narodenia.
Pokiaľ ide o zameškané výživné navrhla, aby súd zaviazal otca splácať ho v splátkach po 150 eur

mesačne spolu s bežným výživným. Zároveň navrhla rozhodnúť o trovách konania o určenie otcovstva
tak, že jej prizná ich 100 % náhradu, nakoľko bola v konaní úspešná v plnom rozsahu.
V rámci námietky, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
poukazovala na skutočnosti uvádzané v jednotlivých bodoch odôvodnenia rozsudku v tom smere, že
ich považovala za nepravdivé (ohľadom miesta bývania s maloletým). Skutočnosť, že otec dobrovoľne

nezačal plniť povinnosť uloženú súdom a teda musel za exekúciu zaplatiť viac ako 200 eur je výlučne
jeho chyba a nemôže byť na ťarchu maloletému. Uviedla, že otec poberal nemocenské od 12/2013 do
12/2014 v sume 4.188,45 eur a okrem toho za uvedené obdobie aj príjem 12.502,72 eur, spolu teda
16.691,17 eur. Poukazovala aj na to, že vykonaným dokazovaním neboli zistené skutočnosti ohľadom
kúpy pozemkov v k.ú., na ktorých chcel stavať, pričom zmluva o úvere slúžila na iný účel ako na ich

kúpu. Vytýkala súdu, že nesprávne uviedol priemerný čistý mesačný príjem otca za r. 2013, 2014, 2015.
Tiež nedostatočne zhrnul náklady na dieťa (plávanie, tanečná príprava, výtvarná výchova, angličtina,
športová príprava, lyžovanie, kúpeľná liečba a pobyt pri mori indikovaný lekárom ako nevyhnutný) a
uviedol nesprávne skutkové zistenia ohľadom vzniku ochorenia maloletého - ekzému (r. 2011). Pokiaľsúd uviedol, že výdavky vyčísľovala rozdielne bolo to vzhľadom na trvanie sporu a rôzne výdavky
maloletého. Poukázala na dovolenky otca už v r. 2011-2013 a žiadala vykonať dokazovanie dopytom
na konkrétne cestovné kancelárie, pričom tento až teraz sám predložil dôkaz, že tomu tak je. Podľa

matky sú uvedené nesprávne skutkové závery ohľadom nákladov otca na bývanie (v centre X. vo výške
360 eur mesačne) a na dopravu do práce (Nové Mesto nad Váhom v sume 793 eur mesačne). Pokiaľ
ide o náklady platené v súčasnosti otcom za dom, ktorý daroval svojim dvom synom, z ktorých jeden
je už zárobkovo činný a druhý dospelý, tieto je potrebné rozdeliť na počet zárobkovočinných osôb,
minimálne troch. Vytýkala súdu, že nemal preukázané, že druhý syn je naozaj v maturitnom ročníku. Za

tým účelom mal vykonať dopyt do Sociálnej poisťovne, resp. preveriť či otec poberá rodinné prídavky
na tohto syna. Vytýkala súdu, že ohľadom výšky nákladov na maloletého za obdobie od 14.07.2010 do
31.01.2013 vyňal iba časť nákladov a do úvahy nebral náklady na životné poistenie, stavebné sporenie,
hodnotu jej starostlivosti a polovicu nákladov na bývanie, príspevok na bývanie, benzín, parkovanie,
údržbu auta, telefón. V období od 14.07.2010 do 30.09.2011 je to tak suma 1.067,15 eur mesačne a nie
502,80 eur. Pokiaľ súd neakceptoval jej náklady na bývanie ako aj ďalšie, tak mal vysvetliť, prečo tak

neurobil. Matka dieťaťa za nesprávne skutkové zistenia považovala keď súd uviedol, že otec v období od
14.07.2010 do 31.01.2013 nemal nadštandardný príjem. Poukázala na to, že tento za uvedené obdobie
predstavoval výšku 2.205,58 eur. Nepovažovala za zrejmé pokiaľ súd uviedol sumu 196 eur uvedenú v
bode 52 odôvodnenia rozsudku. Ďalej poukázala na to, že jej náklady na bývanie sú 300 eur mesačne
a podieľa sa na nich sama, na nákladoch na dome, ktoré bývanie je lacnejšie sa podieľajú minimálne

traja zárobkovočinní ľudia. Rovnako je to aj s nákladmi na stravu. Matka vytýkala súdu, že v konaní
otec nepredložil žiadny dôkaz o výdavkoch na dospelého syna F. a ani nebol vykonaný žiadny dôkaz,
ktorý by toto tvrdenie potvrdzoval. Ďalej poukázala na to, že otec z obavy svojho zdravotného stavu
previedol všetok svoj nehnuteľný majetok v júni 2017 na svoje dve staršie deti, rovnako hnuteľný (auto),
aby hlavne maloletý po ňom nededil. Aj z tohto dôvodu mal súd zabezpečiť pre maloletého tvorbu úspor.

V rámci odvolacieho dôvodu namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci matka uviedla, že súd
- pri určovaní výšky výživného neprihliadol na to, že sa otec o syna nestaral a nestará, maloletý ho
nepozná, záujem prejavil v septembri 2017, - napriek jej návrhom neurobil dopyt na Sociálnu poisťovňu
ohľadom pracovnej činnosti syna F., - na nákladoch spojených s bývaním v dome patriacom otcovi a jeho
manželke, nezahrnul aj dospelého zárobkovo činného syna F., - neuzavrel, že vyživovacia povinnosť

k synovi G. predchádza vyživovaciu povinnosť otca k jeho manželke, - pri určení výšky výživného
nezapočítal do výživného jeho syna F. dar - dom v hodnote cca 200.000 eur (nemal preto prihliadať
na vyživovaciu povinnosť otca voči nemu), - nezohľadnil, že jej 50 %-né zdravotné postihnutie a to, že
bola na rodičovskej dovolenke, pričom poukázal iba na zdravotný stav otca, ktorému invalidita nebola
priznaná, - neprihliadol na to, že otec sa zbavil auta, domu napriek ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Matka považovala za nesprávne rozhodnutie súdu o trovách konania v tejto veci, keďže bol aplikovaný
nesprávny právny predpis a rozhodnutie o nepriznaní trov konania nebolo zdôvodnené v súlade so
zákonom.
V ďalšej časti odvolania matka vytýkala súdu, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (preverenie zárobkovej činnosti syna F., dopyt na cestovné kancelárie

ohľadom dovoleniek za roky 2010 - doposiaľ).

5. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa, v ktorom poukazoval na neexistenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s určením výživného od narodenia dieťaťa uviedla, že
tieto spočívajú najmä v skutočnosti, že podala na Okresnom súde Žilina návrh na určenie otcovstva ešte

v roku 2010 (sp. zn. 18C/264/2010), ktorý však zobrala späť, keďže jej otec sľúbil, že otcovstvo uzná
dobrovoľne. Následne po tomto späťvzatí podala návrh na určenie otcovstva súhlasným vyhlásením
(sp. zn. 37Po/ 1/2011), ako aj návrh na určenie otcovstva súdom. Ďalším dôvodom je aj tá skutočnosť,
že po pôrode mala iné povinnosti súvisiace so starostlivosťou o maloletého. Súd podľa nej dostatočne
odôvodnil tieto dôvody a naviac aj odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí v prvom poradí zo dňa

29.05.2013 tieto nenamietal a priznanie výživného pre maloletého odo dňa jeho narodenia považoval
za správne. Pokiaľ otec poukázal na jeho tri vyživovacie povinnosti, tak matka uviedla, že vyživovacia
povinnosť voči maloletému dieťaťu predchádza vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorá ma taktiež
vyživovaciu povinnosť voči svojmu manželovi a nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by jej bránili
pracovať. Zároveň považovala za potrebné uviesť, že je iná vyživovacia povinnosť voči maloletému

a iná voči plnoletej osobe, ktorá sa sama živí a teda skutočnosť, že plnoletý F. V. bol zapísaný ako
študent vysokej školy, ohľadom ktorej neukončil ani jeden ročník, ešte neznamená, že otec mal voči
nemu vyživovaciu povinnosť, keď tento si popri „štúdiu" zarábal. Pokiaľ otec poukazuje na jej mesačný
príjem vo výške 10.978,50 eur, z ktorého nie je zrejmé akými výpočtami k nemu dospel, vychádza zhrubého príjmu 719,50 eur, ktorý následne spočítava s invalidným dôchodkom, ktorého je poberateľkou.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že jej priemerný čistý mesačný príjem od 01.05.2017 do
31.08.2017 predstavoval sumu 483,64 eur. Spolu s invalidným dôchodkom je to 862,64 eur. Nie je jej

zrejmé, na čo chce poukázať otec tvrdením, že maloletý bol v období od októbra 2011 do decembra 2012
prevažne v starostlivosti starých rodičov. Uviedla, že pracovala 3 až 4 dni v týždni a dvakrát do týždňa
do Žiliny dochádzala za prácou. Súd mal v danom prípade zohľadniť skutočnosť, že hradila náklady
súvisiace s jej bývaním v I. v sume 100 eur, náklady súvisiace s bývaním a starostlivosťou o maloletého
v sume 500 eur, a že zo svojej výplaty okrem toho mesačne minula 100 eur na dochádzanie do Žiliny a

späť. Podľa matky je nepravdivé, že súd nezohľadnil zmenu v majetkových pomeroch otca za obdobie
november 2013 až december 2014, čistý príjem otca za rok 2014 predstavoval sumu 15.945,81 eur
(12.111,06 eur príjem + 3.834,75 eur nemocenské), čo mesačne v čistom predstavuje sumu 1.449,62
eur. Otcov čistý ročný príjem v roku 2013 predstavoval výšku 25.040,43 eur (24.686,73 eur príjem +
353,70 eur nemocenské), priemerný čistý mesačný príjem za rok 2013 predstavoval výšku 2.086,70
eur. Podľa matky tvrdenie, že jej životná úroveň bola rovnaká ako životná úroveň otca je dosť scestné.

Na margo tvrdenia otca, že nemá žiadne úspory ani majetok, ktorý by mohol speňažiť, poukázala na
skutočnosť,žetentovjúni2017previedolsvojrodinnýdomnasvojichdvochdospelýchsynov.Pretojeho
tvrdenie, že nemá majetok, ktorý by mohol speňažiť, neobstojí, keďže sa všetkého majetku vzdal, resp.
prepísal ho na svojich synov s výnimkou auta zapísaného na jeho manželku. Okrem toho, že otec v júni
2017 daroval rodinný dom svojim synom, v tom istom mesiaci si jeho starší syn kúpil nové auto. Podľa

matky poukazom na ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa majetkové pomery otca posudzujú
tak ako keby rodinný dom nepreviedol a osobné motorové vozidlo, ktorého bol vlastníkom v roku 2013
nepredal. Ďalej uviedla, že výlet do Disneylandu ako aj nákup klavíra považuje za odôvodnené potreby
maloletého. Maloletý je šikovný a hra na klavír mu ide. Nie je možné chodiť na hudobný nástroj a nemať
hudobný nástroj doma. Kúpa klavíra bola preto podľa nej jednoznačne odôvodnená potreba. Kúpila

digitálny, iba za 961,50 eur, napriek tomu, že cena sa pohybuje od 3.000 eur. Pokiaľ otec namietal výšku
ďalších potrieb, poukázala na cenové relácie potrieb maloletých, z ktorých mnohé aj vydokladovala.
Tvrdenia otca uvedené v odvolaní sa preto podľa nej nezakladajú na pravde, vykonaných dôkazoch, sú
zavádzajúce a mätúce a vo zvyšku poukázala na ňou podané odvolanie.

6. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol,
že jej tvrdenia v ňom považuje za nepravdivé a nedôvodné. Podal odvolanie proti rozsudku, v
ktorom uvádza argumenty, ktorými dôvodí neprimeranosť súdom určenej vyživovacej povinnosti, pričom
argumenty matky v jej odvolaní idú ešte nad rámec záverov prijatých súdom prvej inštancie v prijatom
rozsudku, pričom nárok, ktorého sa domáha je absolútne neprimeraný stavu, preukazovanému v

prvostupňovom konaní.

7. Matka dieťaťa v písomnej reakcii na vyjadrenie otca (replike) nesúhlasila s jeho tvrdením v uvedenom
predmetnom vyjadrení. Ide o tvrdenie nezodpovedajúce skutočnosti, pretože všetky ňou uvádzané
tvrdenia sú podložené. Otec nepravdivosť a nedôvodnosť len konštatuje, ale nič nekonkretizuje, pretože

na pravdivé tvrdenia nemá argumenty. Naopak ním predložené odvolanie obsahuje kopec chýb,
nepresností a zavádzajúcich údajov, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázala. Pridržiavala sa preto ňou
podaného odvolania ako i vyjadrenia k odvolaniu otca.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 C. m. p., § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „C. s. p.") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania,
v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p., § 7 C. m. p.) a včas (§ 362 C. s. p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C. s. p. v spojení s § 62 ods.

1 C. m. p.), preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66
C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
67 C. m. p.) a po doplnení dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní rozsudok okresného
súdu vo veci samej zmenil (§ 388 C. s. p.) a vo výroku V. (o trovách štátu) ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 C. s. p.).

9. Predmetom konania pred okresným súdom bolo určenie otcovstva k maloletému. Okresný súd Žilina
rozsudkom č. k. 17C/40/2011-450 zo dňa 29.05.2013 určil, že odporca je biologickým otcom maloletého.10. S konaním o určenie otcovstva je zo zákona (§ 110 C. m. p.) spojené aj konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Účelom spojenia týchto konaní je
zaistenie okamžitého plnenia povinností otca, pokiaľ musel byť určený až takto súdnym rozhodnutím.

Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď po tom, čo určil otcovstvo k maloletému dieťaťu na
základe vykonaného dokazovania, rozhodoval v ďalšom o úprave rodičovských práv a povinností a
o výžive maloletého. Predmetným rozsudkom okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ho bude naďalej zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozsudok okresného súdu v časti
o určení otcovstva a výchove dieťaťa, zastupovaní a spravovaní majetku nadobudol právoplatnosť

dňa 29.08.2013. Po zrušení rozsudku okresného súdu v prvom poradí (rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č. k. 8Co/76/2014-573 zo dňa 31.03.2014 ako aj v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
SR č. k. 7Cdo/510/2014-694 zo dňa 25.11.2015 a následne uznesením Krajského súdu v Žiline č.
k. 8Co/3/2016-746 zo dňa 15.03.2016) ohľadom výživného na maloletého bolo predmetom konania
rozhodovanie o určení výživného od narodenia maloletého t.j. 14.07.2010 doposiaľ, prispievanie na
tvorbu úspor a zloženie preddavku výživného na osobitný účet v sume 30.000 eur.

11. Okresný súd napadnutým rozsudkom otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným za
obdobie od 14.07.2010 do 31.01.2013 sumou po 200 eur mesačne a od 01.02.2013 sumou 230 eur
mesačne so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu,
za ktorý je povinný takto prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky maloletého dieťaťa a

vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

12. Odvolacie námietky otca smerovali proti výroku rozsudku okresného súdu o určení výživného a to v
prvom rade v tom, že táto má byť určená od podania návrhu a teda sa týkali nesprávnej aplikácie ust.
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine.

Vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k ich maloletému dieťaťu vyplýva priamo zo zákona, vzniká
narodením dieťaťa a jej plnenie trvá až dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Jednou z
foriemplneniavyživovacejpovinnostijeplatenievýživnéhoakopeňažnéhoprostriedkunaúhradupotrieb
dieťaťa potrebných pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine
výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,

ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako
výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť
snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného
zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.
Ajodvolacísúdvdanomprípadevzhliadoldôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprespätnépriznanienároku

na výživné pre maloleté dieťa a to od jeho narodenia t.j. 14.07.2010 a preto sa s určením výživného
okresným súdom od uvedeného času stotožnil. Poukazuje na to, že konanie o výživnom pre maloleté
dieťa nemohlo začať skôr než konanie o určenie otcovstva. V tejto súvislosti nebolo možné žiadať od
matky, aby vzhľadom na jej zdravotný stav hneď po narodení dieťaťa podala takýto návrh. Napriek tomu
matka už v novembri 2010 podala návrh na určenie otcovstva (vedený u Okresného súdu Žilina pod sp.

zn. 18C/264/2010), ktorý však vzhľadom na prísľub možnej dohody s otcom dňa 13.01.2011 vzala späť.
Okrem toho prebiehalo aj konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov (vec vedená u
Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 37Po/1/2011). Z týchto dôvodov odvolanie otca v tejto časti odvolací
súd nepovažoval za dôvodné.

13. Matka dieťaťa i otec dieťaťa v odvolaniach následne namietali rozsah určeného výživného. Otec
dieťaťavytýkalnajmänezohľadneniejehovyživovacíchpovinností,príjmumatkyanedôvodnosťrozsahu
výdavkov na dieťa. Matka dieťaťa poukazovala hlavne na nesprávne vyhodnotenie dokazovania a
nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výšky výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

15. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na stane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby a s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Oprávnenépotrebypritomnezahŕňajúibazákladnénároky
dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a

podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky,
ktoré napr. súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí
pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
praktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i

situáciu na trhu práce. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadať k počtu,
druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania
vtedy, ak sa preukáže, že bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania
alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch

alebo majetku. Taktiež je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Zákon jeho opätovným zaradením medzi všeobecné kritériá určovania rozsahu výživného umožňuje
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného.

16. Podľa § 63 Zák. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťa je potrebný
súhlas súdu.
Predpokladomtvorbyúspor dieťaťazvýživnéhosúpodľa§63ods.3Zákonaorodinemajetkovépomery
povinného rodiča. Tieto majetkové pomery však musia byť skutočne dané a nie iba predpokladateľne
dosiahnuteľné.

17. Mimosporové konanie ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu (aj odvolacieho s
poukazom na § 68 C. m. p.) úplné zistenie skutočného stavu (§ 32, § 36 C. m. p.). Okrem toho súd a teda
aj odvolací súd vždy rozhoduje podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 378 ods. 1, § 217 ods.
1 C. s. p.). Nakoľko od rozhodnutia okresného súdu uplynula určitá doba odvolací súd na nariadenom

pojednávaní doplnil dokazovanie ohľadom pomerov účastníkov oznámením obsahu listín podľa § 2 ods.
1 C. m. p. a § 204 C. s. p. a výsluchom rodičov dieťaťa ako účastníkov konania podľa § 2 ods. 1 C.
m. p. a § 195 C. s. p.
18. Odvolací súd doplnením dokazovania ohľadom pomerov účastníkov konania od rozhodnutia
okresného súdu mal zistené, že príjmy otca predstavovali sumu: za r. 2018 - 1.475,85 eur a od 1/ -

8/2019 - 1.606.66 eur. Otec nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Auto má k dispozícii od
otca, lebo sa stará o rodičov. Manželka otca je naďalej zamestnaná u doterajšieho zamestnávateľa (od
15.08.2009). Priemerný čistý mesačný príjem mala za čas od 4/2016 do 12/2016 v sume 552,32 eur,
za r. 2017v sume 665,53 eur, v r. 2018 v sume 587,86 eur, za čas od 1/ - 6/2019 v sume 582,29 eur.
Manželka otca vlastní osobné motorové vozidlo. Pokiaľ ide o syna F. tento ukončil v r. 2009 strednú

školu, dňa 01.09.2010 ukončil denné štúdium na Obchodnej fakulte Ekonomickej Univerzity v Bratislave
(č.l. 776 spisu) Pokiaľ v školskom roku 2010/2011 začal navštevovať bakalárske štúdium kombinovanou
formou na Vysokej škole ekonómie a managmentu v Prahe, popri štúdiu pracoval. Pokiaľ otec daroval
nehnuteľnosti synom pochádzajúcim z manželstva tak podľa neho dôvodom bol jeho zdravotný stav
a v tejto súvislosti dohoda s manželkou, s ktorou nehnuteľnosti spoločne nadobudli. Náklady spojené

s užívaním (poplatky za elektrinu, plyn, daň) ako i náklady na opravy uhrádza on. Synovia, ktorí sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na náklady neprispievajú. Starší syn F. žije asi rok v USA.
Mladší syn F. od 01.09.2018 nastúpil na vysokú školu - Fakultu masmediálnej komunikácie v Trnave.
V súčasnej dobe navštevuje 2. ročník. Podľa udania otca výdavky na syna predstavujú sumu 150
eur mesačne (internát, strava, náklady súvisiace so štúdiom a vreckové), strava v r. 2017 - 18,06 eur

mesačne, v r. 2018 - 19,20 eur mesačne. Otec ako výdavky uviedol splácanie pôžičiek (194,06 eur,
199,07 eur a nová pôžička v sume 162,73 eur mesačne), strava v r. 2017 - 376,22 eur mesačne, r. 2018
- 362,97 eur mesačne, lieky v r. 2017 - 41,83 eur mesačne, v r. 2018 - 59,37 eur mesačne, nájomné v
r. 2017 - 177,35 eur mesačne, r. 2018 - 173,03 eur mesačne, ošatenie v r. 2017 - 21,69 eur mesačne,v r. 2018 - 16,03 eur mesačne, náklady na dom v r. 2017 - 423,70 eur mesačne, v r. 2018 - 70,35
eur mesačne, daň v r. 2017 a v. r. 2018 - 3,78 eur mesačne, odpad v r. 2017 - 5,74 eur mesačne, v
r. 2018 - 8,52 eur mesačne. U zamestnávateľa matky dieťaťa - MV SR - Centrum podpory Žilina jej

priemerný čistý plat predstavoval od 5/2017 do 12/2017 sumu 560,03 eur, za r. 2018 sumu 688,73
eur a od 1/ - 2/2019 sumu 986,84 eur. Pracovný pomer skončil dohodou zo strany zamestnávateľa.
Priemerný čistý príjem matky vrátane daňového bonusu a DDS ZL u zamestnávateľa - Slovenská
inšpekcia životného prostredia Žilina predstavoval za obdobie od marca do júla 2019 sumu 797,56 eur
a dávky nemocenského v júli 2019 - 216,20 eur, ošetrovné 74,90 eur a 72,40 eur. Za mesiac august

čistý príjem prestavoval sumu 947,59 eur. Matka je aj poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku
od 01.01.2018 v sume 383,10 eur. Od 01.01.2019 tento poberá v sume 393 eur. Je výlučnou vlastníčkou
pôvodného bytu nadobudnutého v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej s rodičmi. Vlastní
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k. ú. H. P.. Matka v podaní zo dňa 05.03.2019 (č.l. 1558 spisu)
uviedla, že v porovnaní so stavom v r. 2017 sa ohľadom maloletého zvýšili náklady na futbal, ktoré
mesačne predstavujú cca 30 eur (poplatok 12 eur, náklady na štartovné na zápasoch, na pohonné

hmoty na dochádzanie na tréning a na zápasy, náklady na oblečenie, obuv, čo na sezónu predstavuje
cca 100 eur). Okrem toho náklady na stravu, kozmetiku, lieky, vitamíny, krémy, bývanie, cestovanie,
pobyt pri mori, kultúru, lyžovanie, detské svety a aquaparky. Maloletý od 01.09.2019 navštevuje 4.
ročník základnej školy. Podľa prehľadu predloženého matkou 11.09.2019 (č.l. 1787 spisu) výdavky na
maloletého predstavujú: - obedy v škole (30 eur jednorázový poplatok, 5 eur mesačne,) školský klub detí

(15 eur mesačne), školské potreby (70 eur), mimoškolské aktivity (futbal /12 eur mesačne poplatok, 10
eur mesačne dochádza na tréningy - 2x týždenne v I. 1x za týždeň v L., 25 eur, dres, 25 eur, tréningové
oblečenie, fľaša, 100 eur obuv na sezónu, náklady na zápasy - dochádzanie plus štartovné/, základná
umelecká škola (12 eur mesačne), predpokladaný poplatok za školu v prírode - 165 eur, náklady na
krúžky v škole, spojené s kúpeľnou liečbou (250 eur - 650 eur ročne), pobyt pri mori (1.479 eur),

výlety, životné poistenie - 248,60 eur ročne, oblečenie, obuv - 500 eur ročne, krémy, vitamíny, zdravotná
starostlivosť - 20 eur mesačne, hračky, športové potreby, knihy, kino, kultúrne podujatie - 500 eur ročne,
plánovaný nákup lyžiarskej výstroje v zime 2019 - cca 250 eur, 2x denný letný tábor na týždeň - 250
eur. Výdavky matky na domácnosť predstavujúc - bývanie 150 eur mesačne, internet, televízia, telefón
- 52,30 eur mesačne, pohonné hmoty v súvislosti s užívaním osobného motorového vozidla - 70 eur

(bez nákladov na futbal) /i povinné zmluvné poistenie, parkovacia karta, STK, náklady na auto/, strava
- 350 eur mesačne, hygienické potreby, kozmetika, drogéria - 30 eur mesačne, poplatok za komunálny
odpad - 42,34 eur.
19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne keď napadnutým rozsudkom určil

výživné za obdobie od narodenia dieťaťa t.j. 14.07.2010 do 31.01.2013 v sume 200 eur mesačne a od
nástupu maloletého do predškolského zariadenia t.j. od 01.02.2013 naďalej sumou 230 eur mesačne.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu ako i doplneného
dokazovania v prvom rade zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia (matka

i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú
úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosť o domácnosť, ktorej členom je dieťa.

21. Okresný súd správne postupoval pokiaľ pri určení výživného za čas od narodenia dieťaťa do dňa

rozhodnutia vo veci prihliadal na rozhodujúce skutočnosti, ktoré nastali na strane účastníkov konania
a v tejto súvislosti výživné určil diferencovane. Nestotožnil sa však s vyhodnotením všetkých zistených
skutočností a úplným zistením pomerov účastníkov konania čoho dôsledkom bolo, že určil výživné od
narodenia dieťaťa t.j. od 14.07.2010 do 31.01.2013, od nástupu maloletého do predškolského zariadenia
t.j. 01.02.2013 do 03.11.2013, od dlhodobej práceneschopnosti otca t.j. od 04.11.2013 do 31.08.2016 a

od nástupu maloletého na základnú školu t.j. od 01.09.2016 doposiaľ.

22. V tejto súvislosti v prvom rade uvádza, že súhlasí s určením výživného otcovi od narodenia
dieťaťa t.j. 14.07.2010 do 31.01.2013 (od 01.02.2013 maloletý nastúpil do predškolského zariadenia).
Nestotožnil sa však s výškou a to s ohľadom na potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti otca, nakoľko

okresný súd nesprávne vyhodnotil pomery na strane otca najmä vzhľadom na výšku jeho príjmu
a počet jeho ďalších vyživovacích povinností. Podľa odvolacieho súdu otec vo vzťahu k manželke
nemá vyživovaciu povinnosť, nakoľko táto bola zamestnaná a okrem toho bola v uvedenom čase
spoluvlastníčkou nehnuteľností (rodinného domu). Pokiaľ ide o syna F. tento ukončil v r. 2009 strednúškolu, dňa 01.09.2010 ukončil denné štúdium na Obchodnej fakulte Ekonomickej Univerzity v Bratislave
(č.l. 776 spisu) Pokiaľ v školskom roku 2010/2011 začal navštevovať bakalárske štúdium kombinovanou
formou na Vysokej škole ekonómie a managmentu v Prahe, popri štúdiu pracoval. Takže vyživovacia

povinnosť otca skončila 01.09.2010. Správne okresný súd prihliadol na vyživovaciu povinnosť otca k
matkeztitulupríspevkunavýživunevydatejmatky(rozsudkomOkresnéhosúduNovémestonadVáhom
č. k. 4P/133/2012-234 bol otec zaviazaný prispievať za čas od 14.07.2010 do 15.12.2010 výživné vo
výške 200 eur mesačne a za čas od 16.12.2010 do 30.09.2011 vo výške 300 eur mesačne). Mal tiež
vyživovaciu povinnosť a to k synovi F., ktorý v uvedenom čase bol vo veku 12 rokov a navštevoval

základnú školu. Príjmy otca za uvedené obdobie predstavovali od júla do decembra 2010 sumu 1.901,84
eur, za r. 2011 sumu 1.777,65 eur, za r. 2012 sumu 2.364,10 eur. Okrem toho bol spoluvlastníkom
nehnuteľností - rodinného domu a vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Audi A6. Odvolací súd
na rozdiel od okresného súdu považoval príjem otca z titulu manažérskej funkciu u SPP, a.s. Bratislava
za nadštandardný. Pokiaľ aj kvôli zamestnaniu pracoval mimo miesta bydliska a býval v podnájme, na
bývanie mu prispieval zamestnávateľ ako vyplynulo z jeho výpovede na pojednávaní pred odvolacím

súdom sumou 150 eur mesačne. Okrem toho skutočne nebolo nevyhnutným, aby pokiaľ pracoval v
Novom Meste nad Váhom býval v podnájme v X.. Matka dieťaťa v uvedenom čase poberala materský
príspevok, rodičovský príspevok a určitý čas bola zamestnaná. Počas pracovného pomeru matky
starostlivosť o maloletého zabezpečovali starí rodičia, ktorým na bývanie a stravu táto prispievala. Čo
sa týka dieťaťa je nesporné, že pokiaľ sú pri novonarodenom dieťati, resp. batoľati znížené výdavky na

výživu (pokiaľ matka dieťa kojí), sú tu zvýšené výdavky na plienky, detskú kozmetiku (vlhčené obrúsky,
detské oleje, mydlá, krémy), detské potreby - cumlíky, detské fľaše, vitamíny, zdravotná starostlivosť,
čo kompenzuje zvýšené výdavky na stravu vo vyššom veku. Pokiaľ v súvislosti s rastom maloletého sa
znižujú výdavky napr. na plienky a hygienické potreby, zvyšujú sa výdavky na stravu, hračky, záľuby pre
zdravý vývoj a rozvoj dieťaťa. Pri určení výšky výživného je zároveň potrebné zohľadniť i podiel dieťaťa

na výdavkoch domácnosti, v ktorej dieťa žije, keďže je nesporné, že i maloleté dieťa sa podieľa na
vytváranívýdavkovnaenergie,voduapod.Nazákladevyššieuvedenýchzisteníodvolacísúdpovažoval
výšku výživného v sume 200 eur mesačne na maloletého určenú okresným súdom za neprimeranú a
nestotožnil sa s okresným súdom, ktorý návrh matky na tvorbu úspor zamietol dospiac k záveru, že
súčasné majetkové pomery otca nedovoľujú prispievať maloletému na ich tvorbu (pokiaľ ide o príjem

otca mal za to, že došlo k jeho zníženiu a po odpočítaní jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči
deťom a manželke zostatok jeho disponibilného príjmu je potrebné vynaložiť na zabezpečenie jeho
bežných základných potrieb). Okresný súd nesprávne neprihliadol na to, že pri určovaní výšky výživného
sa skúmajú potreby dieťaťa aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. pri vyššej životnej úrovni rodiča,
ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho

reálne odôvodnené potreby (dokonca vo výške umožňujúcej tvorbu úspor - podľa § 63 ods. 3 Zákona
o rodine). Naopak pri priemernej alebo nižšej životnej úrovni rodiča, respektíve pri jeho priemernom
alebo nižšom finančnom príjme, sa určuje také výživné, ktoré pokryje reálne odôvodnené alebo aspoň
nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti
a možnosti poskytovať výživné, pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale

celkové reálne schopnosti a možnosti povinnej osoby, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a
komplexne. To znamená, že u povinnej osoby sa skúma jednak to, či jej aktuálny príjem objektívne
zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam, ale zároveň sa skúmajú jej celkové majetkové pomery.
Odvolací súd preto za primeranú z titulu bežného výživného považoval sumu 180 eur a s ohľadom na
to, že majetkové pomery otca to v uvedenom čase dovoľovali aj z titulu úspor sumu 100 eur čím sa

zabezpečujú oprávnené potreby maloletého v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča,
teda otca.

23. Preskúmavajúc ďalšie rozhodné obdobie sa odvolací súd stotožnil s okresným súdom v tom,
že od 01.02.2013 a teda od nástupu maloletého do predškolského zariadenia nastala zmena

pomerov na strane dieťaťa. Výdavky na dieťa sa rozšírili v súvislosti s návštevou tohto zariadenia
(stravovanie, poplatky) ako i rozvojom jeho osobnosti (hračky, záľuby - plávanie). Pretrvávajúcim bol
aj zhoršený zdravotný stav maloletého v dôsledku kožného ochorenia (atopický ekzém) a preto aj
s tým spojené výdavky. Matka dieťaťa počas tohto obdobia poberala rodičovský príspevok ako i
podporu v nezamestnanosti. Pokiaľ ide o otca tento bol v uvedenom čase zamestnaný u toho istého

zamestnávateľa. V rozhodnom období príjem otca od februára do októbra 2013 predstavovala suma
2.040,11 eur. Okresný súd však neprihliadol na to, že v uvedenom čase (04.06.2013) otec spolu s
manželkou nadobudli do ich bezpodielového spoluvlastníctva pozemky v k. ú. J. o celkovej výmere
364 m2 + 57 m2. Podľa vyjadrenia otca tieto mali spolu s manželkou nadobudnúť za účelom výstavbymalého 1-izbového rodinného domu (č.l. 1080 spisu). Z kúpnej zmluvy vyplýva, že celková kúpna cena
za predmetné nehnuteľnosti predstavovala 22.015 eur pričom prvú časť dohodnutej kúpnej ceny vo
výške 1.820 eur uhradili kupujúci v plnej výške dňa 24.01.2013 a druhú časť dohodnutej kúpnej ceny

vo výške 20.195 eur uhradia kupujúci predávajúcemu najneskôr v deň podpisu tejto kúpnej zmluvy
teda dňa 04.06.2013 na bankový účet predávajúceho. Podľa otca (č.l. 1080 spisu) peniaze na výstavbu
tohto nízko nákladového 1-izbového domu predpokladal riešiť úverom. Zmluva úvere s Prvou stavebnou
sporiteľňou, a.s., Bratislava, bola uzavretá ohľadom sumy 29.000 eur s prísl. dňa 16.08.2013. Úver bol
teda poskytnutý po zakúpení pozemkov. V tomto čase trvala otcovi len vyživovacia povinnosť k synovi

F.. Z toho dôvodu odvolací súd prihliadol na to, že otec mal k dispozícii predmetnú hotovosť na kúpu
pozemkov ako úspory, ktoré tak predstavovali jeho majetkové pomery. Vzhľadom na uvedené považoval
za primerané výživné za čas od 01.02.2013 do 03.11.2013 v sume 200 eur mesačne a na tvorbu úspor
v sume 100 eur mesačne.

24. V nasledujúcom období bolo zistené, že otec dieťaťa bol od 04.11.2013 práceneschopný, ktorá

práceneschopnosť trvala do 02.11.2014, teda po dobu jedného roka. Kvôli zdravotnému stavu došlo
na strane otca k zmene druhu práce u jeho zamestnávateľa (technik - revízny technik PZ) a miesta
výkonu práce (v mieste jeho bydliska F.). Základná mesačná mzda predstavovala sumu 1.350 eur
+ variabilná zložka mzdy 20 % zo základnej mesačnej mzdy). Došlo teda aj k zníženiu príjmu otca.
Príjmy otca v tomto čase predstavovali - od 11/2013 do 10/2014 sumu 1.086,76 eur, od 11/2014 do

8/2016 sumu 1.473 eur. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k synovi F. táto trvala aj v uvedenom
čase. Maloletý v uvedenom čase navštevoval predškolské zariadenie a jeho bežné výdavky boli zhodné
ako v prechádzajúcom období, pričom sa rozšírili jeho záujmové aktivity. Matka poberala rodičovský
príspevok, podporu v nezamestnanosti, od 01.07.2016 pôsobila ako samostatne zárobkovočinná osoba
(vykonávala advokátsku prax). Okrem toho v r. 2015 predala byt, ktorého bola výlučnou vlastníčkou

rodičom, pričom v ňom naďalej bývala. Vzhľadom na zníženie príjmu otca, ktoré nebolo ním zavinené,
považoval odvolací súd za čas od 04.11.2013 do 31.08.2016 za primerané výživné v sume 200 eur
mesačne bez priznania úspor.

25. V ďalšom období a to od 01.09.2016 maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Príjmy otca v

uvedenom čase predstavovali: od 09/2016 do 12/2016 - 1.434,31 eur, r. 2017 - 1.393,46 eur. Matka bola
od 01.09.2016 nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, bez príjmu (č.l. 926 spisu), od 15.05.2017
zamestnaná ako hlavný radca u okresného úradu s tarifnou mzdou 719,50 eur. Okrem toho poberala
čiastočný invalidný dôchodok. Bolo tiež zistené, že otec dieťaťa dňa 12.06.2017 daroval nehnuteľnosti
predstavujúce rodinný dom svojim dvom plnoletým synom do ich podielového spoluvlastníctva v polovici,

pričom on spolu s manželkou majú v nehnuteľnostiach právo doživotného bývania a užívania. Uvedené
vyplýva z listu vlastníctva č. k. 3180 k.ú. F.. Otec však napriek tomu hradí náklady spojené s užívaním
domu i opravy s tým spojené a teda ako by bol ich vlastníkom. Konanie otca možno preto vyhodnotiť
ako účelové zbavenie sa majetku. Okresný súd pri rozhodovaní na skutočnosť ohľadom dobrovoľného
zbavenia sa majetku otca neprihliadal. Nestotožnil sa preto so záverom okresného súdu v tom, že aj keď

došlo k ďalšej zmene pomerov na strane maloletého spočívajúcej v nástupe maloletého do 1. ročníka
základnej školy, toto nemalo za následok zvýšenie výživného. Zohľadniac potreby dieťaťa spojené s
návštevou školy i mimoškolskú činnosť, príjmy otca, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi F. a
majetok, odvolací súd považoval za primerané výživné v sume 250 eur mesačne. Výška výživného je
opodstatnená aj v súčasnej dobe, keď maloletý je vo veku 9 rokov, navštevuje 4. ročník základnej školy

a má výdavky spojené s návštevou školy a mimoškolskými aktivitami, ktoré sú v záujme maloletého,
aby boli podporované. Rovnako aj s ohľadom na výdavky spojené z jeho zdravotným stavom, či už v
súvislosti s kúpeľnou liečbou, či pobytom pri mori. Príjmy otca predstavovali v r. 2018 sumu 1.475,85 eur
a od januára do augusta 2019 sumu 1.606,66 eur. Otcovi trvá vyživovacia povinnosť k synovi F., ktorý od
01.09.2018 navštevuje vysokú školu a preto rozsah jeho potrieb je tiež vyšší oproti predchádzajúcemu

obdobiu. Matka dieťaťa je zamestnaná a je i poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku. Odvolací
súd vzhľadom na vek dieťaťa zohľadnil, že matka si vyživovaciu povinnosť k nemu plní výkonom osobnej
starostlivosti a teda táto osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej
hodnoty, ktorá je minimálne rovnocenná tomu, čo poskytuje otec vo forme výživného. Časť potrieb
dieťaťa je krytá aj rodinnými prídavkami. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené nemohol stotožniť s

konštatovaním okresného súdu, že ak matka na výživu prispeje tiež sumou 230 eur mesačne (ktorou
sumou zaviazal otca - poznámka odvolacieho súdu), súhrn finančnej podpory oboch rodičov postačuje
na zabezpečenie primeraných odôvodnených potrieb syna účastníkov. V súvislosti s výškou určeného
výživného odvolací súd poukazuje i na to, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodičana všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25 % až maximálne 30 % z jeho príjmu, na čo
okresný súd pri určení výšky výživného riadne neprihliadal. Tiež uvádza, že otec maloletého, rovnako
ako každý iný rodič, si musí uvedomiť, že splodením dieťaťa berie na seba povinnosti a zodpovednosť,

ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším životom, a preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje
záväzky a povinnosti dokázal za každých okolností plniť. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky
sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších odôvodnených potrieb detí podľa svojich faktických
možností a schopností v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine, pričom výživné voči deťom má prednosť
pred inými výdavkami rodičov.

26. Vzhľadom na uvedené ostatnej časti návrh navrhovateľky 1/ (matky), domáhajúcej sa v odvolaní
výživného i na tvorbu úspor vo vyšších sumách, odvolací súd zamietol. Dôvodom bolo neprihliadanie na
celý rozsah označených potrieb dieťaťa. Naopak zohľadnenie vyživovacej povinnosti povinnosť otca k
plnoletému synovi pripravujúcemu sa na budúce povolanie, ktorý aj keď je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností v súčasnej dobe je bez príjmu.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. týkajúcom určenia výživného
a súvisiacom výroku III., ktorým súd vo zvyšnej časti návrh matky zamietol zmenil tak, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletého a to začas od 14.07.2010 do 31.01.2013 sumou 180 eur mesačne a na
tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne, za čas od 01.02.2013 do 03.11.2013 sumou 200 eur mesačne a

na tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne, za čas od 04.11.2013 do 31.08.2016 sumou 200 eur mesačne
a od 01.09.2016 sumou 250 eur mesačne naďalej a to výživné vždy do každého 25. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky a tvorbu úspor na osobitný účet maloletého zriadený matkou vždy do každého
25. dňa v mesiaci. Súd s poukazom na ust. § 63 Zákona o rodine uložil matke povinnosť zriadiť do 3
dní od vyhlásenia rozsudku osobitný účet v peňažnom ústave v prospech maloletého a otcovi oznámiť

názov tohto peňažného ústavu a číslo účtu. V ostatnej časti návrh navrhovateľky 1/ (matky) zamietol.

28. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu vo výroku I. ohľadom určenia výživného došlo aj k
zmene súvisiaceho výroku II. týkajúceho sa nedoplatku výživného.
Nedoplatok na výživnom za čas od 14.07.2010 do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu t.j. 11.2019 vznikol

v sume 1.268,45 eur. K jeho výpočtu dospel odvolací súd nasledovne: za čas od 14.07.2010 do
31.01.2013 v sume 5.504,52 eur /od 14.07.2010 do 31.07.2010 = 180 eur : 31 dní x 18 dní = 104,513
eur zaokrúhlene 104,52 eur, od 01.08.2010 do 31.01.2013 - 30 mesiacov x 180 eur = 5.400 eur), za čas
od 01.02.2013 do 31.10.2013 v sume 1.820 eur /od 01.02.2013 do 31.10.2013 - 9 mesiacov x 200 eur
= 1.800 eur, od 01.11.2013 do 03.11.2013 - 200 eur : 30 dní x 3 dní = 20 eur/, za čas od 04.11.2013 do

31.08.2016 v sume 6.780 eur /od 04.11.2013 do 30.11.2013 - 200 eur : 30 dní x 27 dní = 180 eur, od
12/2013 do 8/2016 - 33 mesiacov x 200 eur = 6.600 eur/, za čas od 01.09.2016 do 11.10.2019 v sume
9.500 eur /38 mesiacov x 250 eur = 9.500 eur). Celkove je to suma 23.604,52 eur. Podľa rozhodnutia
okresného súdu otec dieťaťa zaplatil na výživnom za čas od 14.07.2010 do 30.09.2017 (okresný súd
rozhodol dňa 27.09.2017) v sume 13.676,07 eur. Výšku otcom zaplateného výživného účastníci konania

v odvolaní vyslovene nenamietali. Okrem toho mal odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistené
(z listín predložených matkou i otcom), že za čas od 01.10.2017 do 10.11.2019 otec zaplatil na výživnom
celkovú sumu 8.660 eur (10/2017 - 150 eur, 11/2017 - 150 eur, 12/2017 - 150 eur, 1/2018 - 150 eur +
230 eur, 2/2018 - 150 eur + 230 eur, 3/2018 - 150 eur + 230 eur, 4/2018 - 150 eur + 230 eur, 5/2018 -
150 eur + 230 eur + 230 eur, 6/2018 - 150 + 230 eur, 7/2018 - 150 eur + 230 eur, 8/2018 - 150 eur +

230 eur, 9/2018 - 150 eur + 230 eur, 10/2018 - 150 eur + 230 eur, 11/2018 - 150 eur + 230 eur, 12/2018
- 150 eur + 230 eur, 1/2019 - 150 eur + 230 eur, 2/2019 - 150 eur + 230 eur, 3/2019 - 150 eur + 230
eur, 4/2019 - 150 eur + 230 eur, 5/2019 - 150 eur + 230 eur, 6/2019 - 150 eur + 230 eur, 7/2019 -
150 eur + 230 eur, 8/2019 - 150 eur + 230 eur, 9/2019 - 150 eur + 230 eur). Rozdiel tak predstavuje
suma 1.268,45 eur (22.604,52 eur - 13.676,07 eur - 8.660 eur = 1.268,45 eur). Nedoplatok na tvorbu

úspor za čas od 14.07.2010 do 11.10.2019 predstavuje sumu 3.978,07 eur. K jeho výpočtu odvolací súd
dospel nasledovne: za čas od 14.07.2010 do 31.01.2013 - 3.058,07 eur (od 14.07.2010 do 31.07.2010
= 100 eur : 31 dní x 18 dní = 58,065 eur zaokrúhlene 58,07 eur, od 01.08.2010 do 31.01.2013 - 30
mesiacov x 100 eur = 3.000 eur), za čas od 01.02.2013 do 03.11.2013 - 920 eur (od 01.02.2013 do
10/2013 - 9 mesiacov po 100 eur - 900 eur, od 01.11.2013 do 03.11.2013 - 200 eur : 30 dní x 3 dní

= 20 eur). Nedoplatok na výživnom odvolací súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100
eur, splatných vždy do každého 25. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok, t.j. v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
sa stane nedoplatok splatným naraz. Nedoplatok na úsporách súd povolil otcovi splácať v mesačnýchsplátkachpo150eur,splatnýchvždydokaždého25.dňavmesiacinaosobitnýúčetmaloletéhozriadený
matkou,počnúcmesiacomnasledujúcompoprávoplatnostirozsudku,podstratouvýhodysplátok.Výška
splátok bola určená s ohľadom na výšku nedoplatku a pomery otca.

29. Vo výroku V., ktorým súd priznal štátu Slovenskej republike proti odporcovi právo na náhradu trov
konania vo výške 427,98 eur a upravil učtáreň Okresného súdu Žilina, aby po právoplatnosti tohto
rozsudku preúčtovala na príjmový účet súdu sumu 427,98 eur zo záloh zložených odporcom položka
registra D14a 132/12, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

30. Predmetom preskúmania zo strany odvolacieho súdu bol aj výrok IV. týkajúci sa trov konania, ktorý
matka aj vyslovene napadla odvolaním a navrhla rozhodnúť o trovách konania o určenie otcovstva tak,
že jej prizná ich 100 % náhradu nakoľko bola v konaní úspešná v plnom rozsahu. Vytýkala súdu, že bol
aplikovaný nesprávny právny predpis (§ 52 C. m. p.) a rozhodnutie o nepriznaní trov konania nebolo
zdôvodnené v súlade so zákonom.

Odvolací súd mal z obsahu spisu zistené, že Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/40/2011-450 zo
dňa 29.05.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 17C/40/2011-511 zo dňa 02.12.2013 rozhodol
o určení otcovstva (aj o úprave rodičovských práv a povinností k dieťaťu) s tým, že o trovách konania
rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Žiline rozsudkom
č. k. 8Co/76/2014-573 zo dňa 31.03.2014 v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu okrem iného rozhodol, že rozsudok okresného súdu v spojení s
dopĺňacím rozsudkom sčasti potvrdzuje a sčasti zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie
s tým, že rozsudok vo výroku o trovách konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému
súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 7Cdo 510/2014-694 zo dňa 25.11.2015
rozhodol, že dovolanie proti výroku Krajského súdu v Žiline z 31.03.2014 sp. zn. 8Co 76/2014, ktorým

bol potvrdený prvostupňový rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí návrhu
navrhovateľky 1/ na obmedzenie výkonu rodičovských práv otca k maloletému odmietol, vo výroku,
ktorýmbolpotvrdenýprvostupňovýrozsudokvspojenísdopĺňacímrozsudkomvčastivýrokuovýživnom
za obdobie od 14.07.2010 do 01.10.2011 zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline
na ďalšie konanie. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo 510/2014-694 zo dňa 25.11.2015

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/3/2016-746 zo dňa 15.03.2016 rozhodol tak, že rozsudok
okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku o povinnosti otca prispievať na výživu
maloletého výživným za obdobie od 14.07.2010 do 01.10.2011 sumou po 200 eur mesačne zrušuje a
vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Z vyššieho uvedeného vyplýva, že v konaní o určenie otcovstva bol rozhodnutím odvolacieho súdu

rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušený a po vrátení veci bolo povinnosťou súdu
o ňom opätovne rozhodnúť.
Podľa § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 53 C. m. p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov

môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy
konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C. m. p. o nároku na
náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa odvolacieho súdu konanie o určenie otcovstva je konaním vo veciach určenia rodičovstva a preto

bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 53 C. m. p., ktoré umožňuje priznať
náhradutrovkonaniaúčastníkovi,ktorýmalvoveciúspech.Úspechvkonanítrebachápaťvzávislostiod
výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku.
Procesný úspech v plnom rozsahu na strane navrhovateľa znamená, že súd v plnom rozsahu vyhovie
jeho návrhu vo veci samej a na strane odporcu, že súd v plnom rozsahu návrh zamietne (pozri uznesenie

NS SR sp. zn. 7 Cdo 39/2011). V danej veci o určenie otcovstva mala navrhovateľka 1/ plný úspech lebo
otcovstvoňounavrhovanévočiodporcovibolourčené.Takževtomtoštádiukonaniamalanároknáhradu
trov konania voči odporcovi. Navrhovateľka 1/ si trovy konania uplatnila podaním zo dňa 29.05.2013
(č.l. 411 spisu) a tieto mali predstavovať cestovné na pojednávanie dňa 04.03.2013 a 29.05.2013 (v
súvislosti s konaním o určenie otcovstva - poznámka odvolacieho súdu) - 31,32 eur, cestovné k znalcovi

do Bratislavy 96,24 eur, poštovné 6,85 eur a fotokópie zo spisu 0,60 eur. Uplatnené trovy konania v
celkovejsume137,01eurnavrhovateľka1/ajlistinnepreukázala(č.l.412-415spisu).Odvolacísúdpreto
rozsudok okresného súdu vo výroku IV. týkajúcom sa trov konania pre nesprávne právne posúdenie
zmenil tak, že navrhovateľke 1 (matke) priznáva voči odporcovi (otcovi) nárok na náhradu trov v konaniav sume 137,01 eur. Navrhovateľovi 2/, ktorému trovy konania preukázateľne nevznikli, nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).