Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/257/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215212020
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215212020.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Z. H. (predtým R.), nar. XX. XX. XXXX,
G. 7, o zaplatenie 279,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Komárno zo dňa 23. januára 2018 č. k. 7C/193/2015-80 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 174,32 eura, ako aj
úroky z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 61,42 eura od 14. 07. 2012 do zaplatenia, zo sumy 54,49

eura od 10. 08. 2012 do zaplatenia, zo sumy 58,41 eura od 14. 09. 2012 do zaplatenia, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Druhým výrokom rozhodol o trovách
konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 34,6%. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 489, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako aj § 20 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, ako aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Z obsahu spisu mal za preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu ZSE Energia,
a. s., Bratislava bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 11. 2014 s prílohami, z
ktorej je zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávky medzi ZSE Energia, a. s. a žalobcom na základe
citovanej zmluvy a žalobca sa stal aktívne legitimovaným účastníkom konania. Súd podanú žalobu
zamietol, a to v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 na tom základe, že žalovaná bola povinná uhradiť v
zmysle zmluvy za dodávku elektriny podľa zák. č. 656/2004 Z. z., ako je zrejmé z uzatvorenej Zmluvy

o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba zo dňa 25. 03. 2011 na č. l. 4-6, VOP na č.
l. 7, cenník na č. l. 8, a to na odbernom mieste XXX XX S. H. XXX/XXX. Žalovaná si svoje povinnosti
riadne neplnila, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z predloženej žaloby a pripojených príloh, a to
jednotlivých faktúr právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti Západoslovenská energia, a. s. so sídlom
Čulenova 6, Bratislava 1, PSČ: 816 47, IČO: 36 677 281, a to faktúry právneho predchodcu žalobcu
(ďalej len „FA“): FA č. 8500015345 zo dňa 12. 05. 2009 na sumu 50,24 eura na č. l. 9, FA č. 8500024469

zo dňa 29. 10. 2009 na sumu 50,24 eura splatná dňa 29. 10. 2009 na č. l. 10, FA č. 6301272494 zo dňa
24. 04. 2012 na sumu 349,72 eura na č. l. 11, FA č. 4700115034 zo dňa 27. 07. 2012 na sumu 54,49
eura splatná dňa 09. 08. 2012 na č. l. 12. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, žalobca žalobu
doručil OS Komárno dňa 29. 06. 2015 a vzhľadom k trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. v
spojení s § 5b zák. č. 250/2007, kedy súd z úradnej moci prihliadol k námietke premlčania, je zrejmé, že
zo strany žalobcu na základe uvedených faktúr vznikol nárok len na splatné faktúry, a to: na sumu 61,42

eura z FA č. 6301272494 zo dňa 24. 04. 2012 na č. l. 11, FA č. 4700115034 zo dňa 27. 07. 2012 na sumu
54,49 eura splatná dňa 09. 08. 2012 na č. l. 12 a na sumu 58,41 eura splatnej dňa 25. 08. 2012 podľa č.l. 17, takto súd žalobcovi priznal uplatnený nárok v sume 174,32 eura a vo zvyšku súd žalobu zamietol,
a to vo vzťahu k faktúram: FA č. 8500015345 zo dňa 12. 05. 2009 na sumu 50,24 eura na č. l. 9, FA
č. 8500024469 zo dňa 29. 10. 2009 na sumu 50,24 eura splatná dňa 29. 10. 2009 na č. l. 10, ako aj v

sume prevyšujúcej sumu 61,42 eura z FA č. 6301272494 zo dňa 24. 04. 2012 na č. l. 11 súdneho spisu.

1.2. Súd mal preukázané, že žalovaná strana si nesplnila svoje povinnosti, ktorú skutočnosť mal súd
preukázanú z obsahu žaloby a je zrejmé, že nevykonala žiadnu úhradu, a preto žalobca dôvodne doručil
žalovanej svoje písomné podanie Pokus o zmier z 01. 06. 2015. Súd považoval uplatnený nárok za

dôvodný a na základe toho, že po doručení žaloby žalovaná strana, napriek poučeniu súdu, žiadne
skutkové tvrdenia, ako ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení na spochybnenie uplatneného nároku
neuviedla ani len vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto súd v časti žalobe
vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti. Zároveň v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3
ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. priznal žalobcovi i úroky z omeškania z jednotlivých súm, a to
od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie vystavených faktúr právneho predchodcu žalobcu.

1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251 CSP a procesne úspešnej strane sporu priznal nárok
v rozsahu 34,6%, keď úspech žalobcu predstavuje 62,3% a neúspech 37,7%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku

o náhrade trov konania napadol odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia žalobe
v sume o zaplatenie 105,52 eura s príslušenstvom, alternatívne sa domáhal zrušenia rozsudku súdu
prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil tým, že súd vo výroku,
ktorým žalobu zamietol z dôvodu premlčania s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na čl. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR,
ako aj Nález Ústavného súdu SR z 08. 03. 2011 III. ÚS 348/06-42. Zastáva názor, že aplikáciou ust.
§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu a k
porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd. Poukázal na platnú právnu úpravu do 30. 04. 2014, ktorá umožňovala spotrebiteľom brániť sa

proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom
zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom
prikázal orgánom rozhodujúcim o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť
uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.
Aplikáciou uvedeného ustanovenia tak došlo k závažnému zásahu do jeho majetkových práv. Je si

vedomý, že súd v čase rozhodovania vychádzal z platného a účinného zákonného ustanovenia, avšak
zastáva názor, že aplikovaním ust. § 5b porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ako aj
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré musia byť v súlade s Ústavou SR. Uvedený
názor je podporený aj rozhodnutím Ústavného súdu SR zo 07. 02. 2018 vo veci vedenej pod sp. zn.
PL.ÚS 11/2016, v zmysle ktorého ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Predpokladá, že v čase rozhodovania odvolacieho
súdu o podanom odvolaní bude rozhodnutie Ústavného súdu SR platné, a teda odvolací súd by mal na
túto skutočnosť prihliadnuť a neposkytnúť ochranu postupu okresného súdu, ktorý aplikoval neustálené
zákonné ustanovenie, a predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že je

nepochybné, že vo veci konajúci súd mal vedomosť o tom, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie
o súlade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR, a preto je toho názoru, že za takéhoto
stavu mal súd postupovať v zmysle § 162 ods. 1 CSP a konanie prerušiť až do skončenia konania
vedeného pred Ústavným súdom SR vo vyššie uvedenej veci.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania
a dospel k záveru, že v napadnutých častiach je rozsudok súdu prvej inštancie potrebné podľa § 389

odsek 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania bola žaloba žalobcu uplatnená na súde prvej inštancie dňa 29. 06. 2015 na
zaplatenie sumy 279,84 eura s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že Zmluvou opostúpení pohľadávok zo dňa 20. 05. 2014 postúpil postupca ZSE Energia, a. s., Bratislava, Čulenova 6
na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanej. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté dodávky
elektriny v súlade s platným cenníkom a vyúčtovacie faktúry potom postúpil žalobcovi ako pohľadávky

na faktúrach: suma 44,10 eura so splatnosťou 13. 05. 2012, suma 61,42 eura so splatnosťou 13. 06.
2012, suma 61,42 eura so splatnosťou 13. 07. 2012, suma 54,49 eura so splatnosťou 09. 08. 2012 a
suma 58,41 eura so splatnosťou 13. 09. 2012. Žalovaná si svoju povinnosť uhradiť postupcovi cenu za
poskytnutie dodávky elektriny nesplnila a dlží sumu 279,84 eura, k čomu si žalobca uplatňuje v súlade s
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania z uvedených súm. Žalobca k podanej žalobe

pripojil Zmluvu o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba, uzatvorenú medzi ZSE
Energia, a. s. a žalovanou dňa 25. 03. 2011, ako aj jednotlivé faktúry a Zmluvu o postúpení pohľadávok,
uzatvorenú medzi ZSE Energia, a. s., Bratislava, Čulenova 6 a žalobcom dňa 13. 11. 2014, pričom podľa
prílohy k zmluve boli postúpené i žalované pohľadávky. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca sa stal aktívne legitimovaným účastníkom konania a žalovaná
si neplnila svoje povinnosti v zmysle zmluvy za dodávku elektriny zo dňa 25. 03. 2011. Súd prihliadol

k 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. a z úradnej moci prihliadol k námietke premlčania a dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok len
na splatné faktúry, a to: na sumu 61,42 eura z FA č. 6301272494 zo dňa 24. 04. 2012, na sumu 54,49
eura z FA č. 4700115034 zo dňa 27. 07. 2012, splatnú dňa 09. 08. 2012 a na sumu 58,41 eura splatnú
dňa 25. 08. 2012. Žalobcovi tak priznal nárok v sume 174,32 eura spolu s uplatneným príslušenstvom

a vo zvyšku žalobu zamietol pre premlčanie nároku.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 174,32 eura, ako aj úroky z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 61,42 eura od 14. 07. 2012 do
zaplatenia, zo sumy 54,49 eura od 10. 08. 2012 do zaplatenia, zo sumy 58,41 eura od 14. 09. 2012 do

zaplatenia v dôsledku absencie odvolania v tomto výroku nadobudol právoplatnosť.

Predmetom odvolania tak zostal zamietajúci výrok do sumy 105,52 eura s príslušenstvom, ktorý nárok
žalobcu považoval súd prvej inštancie za premlčaný, pričom na premlčanie nároku súd prihliadol v
zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa

6. Úlohou odvolacieho súdu tak bolo vyporiadať sa s podaným odvolaním žalobcu do zamietajúceho
výroku, keď žalobca namietal aplikáciu ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý považoval za
rozporný s ust. § 152 ods. 4 Ústavy SR, ako aj ktorý názor je podporený aj rozhodnutím Ústavného súdu
SR zo dňa 07. 02. 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS 11/2016.

7. Dňom 01. 07. 2016, účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesno-právnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní časti nároku žalobcu vychádzal z ustanovenia § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania, avšak odvolací súd musí v rámci svojej
rozhodovacej činnosti prihliadať aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 5. februára 2018 sp.
zn. PL. ÚS 11/2016, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 27. 09. 2018 a ktorým vyslovil,

že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Hoci ústava a zákon o ústavnom súde
nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného predprávoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú
hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex
tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to musí tak byť

vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je
priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu
právnej istoty (Nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2006 sp. zn. I. ÚS 316/06-37).

11. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 5b

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republiky neuvedie ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

12. Vo vzťahu k vyššie uvedenému Nálezu Ústavného súdu SR je zrejmé, že aplikáciou ustanovenia §
5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie prihliadal
na premlčanie ex offo, bez námietky premlčania.

13. Hoci súd prvej inštancie správne stanovil začiatok plynutia premlčacej lehoty, prihliadal na
premlčanie nároku žalobcu bez námietky žalovanej, odvolací súd zastáva názor, že v súčasnosti
nie je možné na aplikáciu ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadať. Z uvedeného dôvodu
dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku

a súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní sa súd prej inštancie vysporiada s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní,
a opätovne posúdi dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu už len v nepriznanej sume 105,52 eura s
príslušenstvom a následne posúdi, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu podľa platnej právnej úpravy,
pričom na premlčanie bude súd prihliadať len na námietku žalovanej.

14. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel odvolací súd k tomu záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako i vo výroku o náhrade trov konania je potrebné s
poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať v potrebnom rozsahu, výsledky celého
konania potom náležite zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).