Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010416
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619010416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kráľovej a

prísediacich Emila Bajtoša a Jána Bigoša na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2019
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

1/ ml. U. E., nar. XX.X.XXXX v H., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom
L. č. XXX, okres Spišská Nová Ves, toho času vo väzbe v ÚVV a
ÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 6. júna 2017 asi o 17.00 hod. v katastri mesta Spišské Podhradie, okres Levoča na lesnej ceste
vedúcej ku kameňolomu v lokalite Dreveník, spoločne s odsúdeným ml. M. M. zozadu prišli k poškodenej
M. H., ktorá sa tam prechádzala so svojim psom, zozadu ju zhodili na zem a keď zostala ležať na bruchu,

vyhrnuli jej sukňu, stiahli nohavičky, následne si odsúdený ml. M.M. a ml. U. E. stiahli nohavice a napriek
tomu, že poškodená sa bránila a kričala o pomoc, pridržiavajúc poškodenú na zemi, postupne obaja
kľakli na zadnú časť jej tela a treli pohlavným údom o zadnú časť jej tela, pričom sa pokúšali pohlavným
údom a prstami vniknúť do jej konečníka a jeden z obvinených jej priložil obnažený pohlavný úd aj k
ústam, čím poškodenej spôsobili hematómy v oblasti oboch predkolení a ľavej prednej časti panvy, ktoré
si nevyžadovali lekárske ošetrenie,

t e d a

spoločným konaním násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 38
ods. 3 Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia slobody v trvaní
16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
pre mladistvých. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného
ml. U. E. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako zločin sexuálneho

násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona.

Obžalovaný ml. U. E. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že
je vinný zo spáchania žalovaného skutku.

Na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku obžalovaný odpovedal

áno.

Na základe vyhlásenia obžalovaného ml. U. E., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a po zistení
stanoviska prokurátorky, obhajcu, zástupkyne Úradu práce sociálnych vecí a rodiny a opatrovníčky, ktorí
navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, súd na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku

rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Preto na hlavnom pojednávaní vykonal iba dôkazy súvisiace s
výrokom o treste.

So súhlasom obžalovaného a prokurátorky bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok

č. 49/2019 JUDr. MUDr. Jána Uhrina - znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
sexuológia. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný ml. U. E. nie je duševne
chorý, netrpí duševnou chorobou ani poruchou v pravom slova zmysle. Má podpriemerné rozumové
schopnosti - v pásme ľahkej mentálnej retardácie, má však dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie,
nenarušené pamäťové schopnosti, je schopný vytvoriť si správny úsudok. Jeho osobnosť je nezrelá,

disharmonicky sa vyvíjajúca. Netrpí sexuálnou deviáciou, jeho sexualita je nezrelá s chýbaním
dostatočných averzií voči sexuálne agresívnemu správaniu, sexuálne správanie je ovplyvnené aj tým, že
trpí ľahkou mentálnou retardáciou. Obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje
konanie ovládať aj s prihliadnutím na úroveň jeho mravnej a rozumovej vyspelosti. Jeho rozpoznávacia
a ovládacia schopnosť v čase spáchania trestného činu boli znížené len mierne, forenzne nepodstatne -

pod vplyvom ľahkej mentálnej retardácie. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Nie je potrebné
mu nariadiť psychiatrické ani sexuologické liečenie.

So súhlasom obžalovaného a prokurátorky bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok
č.43/2017PhDr.AntónieSolárovej,PhD.-znalkynezodboruPsychológia,odvetvieklinickápsychológia

dospelých, psychológia sexuality, podľa záverov ktorého u obžalovaného bola zistená ľahká mentálna
retardácia, jeho osoba však z forenzne psychologického hľadiska postačujúco vníma realitu, zistená
mentálna úroveň je z toho hľadiska ešte vo všeobecnosti postačujúca. Vykazuje sklony ku klamstvám,
skresľovaniu a nadsadzovaniu skutočnosti vo svoj prospech, čo je vedomého charakteru. Jeho
osobnosť je labilnejšia, viac koná na základe momentálnych podnetov, ľahko reaguje na rôzne

podnety. Afektívne napätia sú odvádzané prekvapivým, neadekvátnym spôsobom, agresivita však
nepatrí medzi zvýraznené ani jadrové črty osobnosti. Ide o osobnosť s narušenou sociabilitou, so
slabým humánnym nastavením a ambivalentným vzťahom voči ľuďom. Je k druhým viac ľahostajný,
intolerantný s egocentrickým až asociálnym nastavením, nízkou mierou empatie, jeho vzťahy sú
tak neosobné, povrchné a konfliktné. Jeho správanie je často situačne determinované, najmä v

záťaži je pravdepodobne správanie výbušné, prítomné súd znaky vzdorovitosti. V oblasti adaptability
sú očakávateľné epizodické poruchy prispôsobivosti. Predovšetkým v afektívne napätých situáciách
možno očakávať neadekvátny správanie s rizikom antisociálnych prejavov. Celkovo je preukázaný
disharmonický vývin osobnosti s poruchami správania. Aktuálne nevykazuje vo všeobecnosti sklony k
násilnému správaniu, ani znaky sexuálnej agresivity. Obžalovaný môže skutočnosti správne vnímať,

uchovávať ich v pamäti a nakoniec správne a neskreslene reprodukovať. Z forenzne - psychologického
hľadiska bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť konania a ovládať svoje konanie. Vplyv rodinného a
sociálneho prostredia je prevažne negatívny, vzhľadom k nízkemu socioekonomickému štandardu,
absencii výchovy, nedostatku vzdelania a spôsobuje depriváciu jeho základných psychických potrieb,
umožňuje mu predsa postačujúce osvojenie si celospoločenských noriem správania sa, hodnôt a

morálky. Jeho osobnosť ho predisponuje, aby konal nezrelo, skratovo a situačne reaktívne. Obžalovanýje z psychologického hľadiska dostatočne spôsobilý pochopiť zmysel a význam trestného konania.
Absentuje u neho afektívne sýtená ľútosť nad spáchaným skutkom a reálny náhľad na svoje konanie,
nebezpečenstvo a dopady. Efekt resocializácie bude závisieť aj od kvality psychoterapeutickej a

socioterapeutickej starostlivosti zameranej na tréning sebaovládania, zmenu v sebakritickosti a získaní
kritického postoja k trestnému činu.

Obžalovaný ml. U. E. podľa správ Spojenej školy internátnej v Spišských Vlachoch ktorú navštevoval
v šk. roku 2017/2018 a mal veľmi slabé výchovno-vzdelávacie výsledky. Patril k menej disciplinovaným

žiakom a jeho správanie bolo potrebné mnohokrát usmerňovať a korigovať. Bol ľahko ovplyvniteľný,
prchký a neovládajúci sa v afekte.

Z charakteristík Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately súd zistil, že obžalovaný bol nimi vedený od roku 2010 z dôvodu
záškoláctva. V roku 2012 sa dopustil činu inak trestného, a to prečinu krádeže, pričom trestné stíhanie

bolo zastavené z dôvodu nedostatku veku. V roku 2016 sa mal dopustiť prečinu porušovania domovej
slobody, pričom trestné stíhanie bolo zastavené pre nedostatok veku.

Zo správy z miesta trvalého bydliska vyplynulo, že žil v zlých sociálnych podmienkach. Jeho správanie
nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Podľa lustrácie v registri priestupkov obžalovaný

nemá žiaden záznam. Podľa odpisu z registra trestov nebol doposiaľ odsúdený.

Podľa hodnotenia Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach sa
obžalovaný počas výkonu väzby správal slušne a disciplinovane. Plnil úlohy a nariadenia, dodržiaval
režim dňa a formácia v podmienkach režimu výkonu väzby prebieha v žiaducom sociálnom smere.

Z Európskeho informačného systému registra trestov vyplynulo, že má záznam o odsúdení vo Veľkej
Británii na základe rozhodnutia zo dňa 26.9.2018, právoplatného 31.10.2018 pre podvodné konanie,
krádež s použitím násilia alebo zbrane alebo s vyhrážaním sa použitím násilia alebo zbrane proti osobe
a krádež.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného ml. U. E., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku,
súd ho uznal za vinného zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný konal
ako trestne zodpovedná osoba a v zmysle § 95 ods. 2 Tr. zákona je závažnosť jeho konania vyššia
než malá.

Obžalovaný ml. U. E. naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným
konaním násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám. Uvedeného konania sa dopustil tak, že
dňa 6. júna 2017 spoločne s už odsúdeným ml. M. M. zozadu zhodili poškodenú M. H. na zem a keď

zostala ležať na bruchu, vyhrnuli jej sukňu, stiahli nohavičky, obaja si stiahli nohavice a napriek tomu,
že poškodená sa bránila a kričala o pomoc, pridržiavajúc ju na zemi, postupne obaja kľakli na zadnú
časť jej tela a treli pohlavným údom o zadnú časť jej tela, pričom sa pokúšali pohlavným údom a prstami
vniknúť do jej konečníka a jeden z obvinených jej priložil obnažený pohlavný úd aj k ústam.

Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr.
zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu slobodného
rozhodovania osoby o svojom pohlavnom živote.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zákona a § 97 ods. 1, 3 Tr. zákona, teda

z podmienok ukladania trestu a jeho účelu u mladistvého.

Účelom trestu u mladistvého je podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť, má viesť súčasne k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého

do rodinného a sociálneho prostredia. Podľa § 97 ods. 3 Tr. zákona pri ukladaní trestu je treba prihliadať
na osobnosť mladistvého, jeho rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, osobné, sociálne a
rodinné pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich okolností.
Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, čo je poľahčujúcou okolnosťou

podľa§36písm.l)Tr.zákona.Podľa§36písm.n)Tr.zákonanapomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnosti
príslušným orgánom, v tomto štádiu trestného konania tým, že uznal svoju vinu a nebolo potrebné
vykonávať ďalšie dôkazy súdom. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nezistil žiadnu.

Keďže sa trestnej činnosti dopustil ako mladistvá osoba, súd upravil základnú trestnú sadzbu (päť až

desať rokov) v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona tak, že ju znížil o polovicu, pričom dolná hranica trestnej
sadzby nesmie prevyšovať dva roky. Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností
podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ešte znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, v dôsledku čoho
bola určujúca trestná sadzba dva až štyri roky.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu pri konštatovaní,

že obžalovaný sa dopustil jedného z najzávažnejších trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, a to
cieleným, úmyselným a spoločným konaním vo vzťahu k bezbrannej osobe pri temer úplnej príčetnosti,
keďže znaleckým skúmaním bola preukázaná síce ľahká mentálna retardácia, ktorá však nemala
podstatný vplyv na jeho rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť. Ďalej súd vychádzal z hodnotenia osoby
obžalovaného, kedy už napriek jeho nízkemu veku je zrejmé, že sa opakovane správal protispoločensky

a tiež boli preukázané mnohé negatívne črty jeho osobnosti. Zároveň ale bolo preukázané, že
sa nejedná o agresívnu osobu a efekt resocializácie závisí aj od kvality psychoterapeutickej a
socioterapeutickej starostlivosti zameranej na tréning sebaovládania, zmenu v sebakritickosti a získaní
kritického postoja k trestnému činu. Vplyv rodinného a sociálneho prostredia je prevažne negatívny a
nezaručuje tak možnosť jeho nápravy v tomto prostredí. Preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný

trest odňatia slobody, pričom mal za to, že na základe zhodnotenia osoby obžalovaného postačuje
aj trest kratšieho trvania a vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27.6.2017 č. 44/2017 v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri
uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Tr. zákona, možno toto ustanovenie per analogiam pri použití argumentu a minori ad maior použiť aj v

prípadeuznaniavinypodľa§257ods.1písm.b)Tr.poriadku,keďžepáchateľneodvolateľneprijalvšetky
právneúčinkyuznaniavinybeztoho,abyboloakýmkoľvekspôsobompredznamenanérozhodnutiesúdu
o druhu a výške uloženého trestu a takto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní šestnásť mesiacov,
teda znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých, pretože doposiaľ nedovŕšil osemnásty rok veku.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým, že
ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia, bude viesť k obnoveniu

narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia a
súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných,
ktorých odradí od páchania trestných činov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od

jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdaťalebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.