Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316204754
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5316204754.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: N. W., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom
M. XX, XXX XX Y., proti žalovaným: 1/ M. C., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. C. XXX,
2/ P. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. C. XXX, 3/ Q. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I. XX, XXX XX Z. R., 4/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. C. XXX, 5/ B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX E., 7/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, 8/ P. L.,
rod. M., nar XX.XX.XXXX, bytom K B. XXX, XXX XX O. X, Česká republika (žalovaní v rade 7/ a 8/ ako
právni nástupcovia po pôvodne žalovanej v rade 6/ K. M., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom XXX XX C. XXX), o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/181/2016-59 zo dňa 28.06.2017 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8C/181/2016-81 zo dňa 13.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8C/181/2016-59 zo dňa 28.06.2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8C/181/2016-81 zo dňa 13.04.2018 vo výroku II.
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8C/181/2016-59 zo dňa 28.06.2017
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8C/181/2016-81
zo dňa 13.04.2018 n e d o t k n u t ý .

Žalovaná v rade 1/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaným v rade 2/ až 8/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti, a to nachádzajúce sa v
katastrálnom území C. presne špecifikované v jeho výroku I. patria do dedičstva po
nebohom B. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX Z. C. XXX (výrok
I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni proti žalovaným v rade 1/ až 8/ nárok na ich náhradu
nepriznal (výrok II.).

2. Opravným uznesením č.k. 8C/181/2016-81 zo dňa 13.04.2018, súd prvej inštancie opravil zrejmé
nesprávnosti (preklepy) v označení niektorých nehnuteľností uvedených vo výroku I.
napadnutého rozsudku.
3. V odôvodnení svojho rozsudku vo vzťahu k výroku II. o trovách konania konajúci súd uviedol, že v
zmysle § 257 CSP inak úspešnej žalobkyni voči žalovanej v rade 1/ náhradu trov nepriznal, hoci jej nárok
na ich priznanie vznikol. Súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej časti prihliadol na dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré videl v okolnostiach prejednávaného prípadu. Účastníci kúpnej zmluvy - t.j.
právnipredchodcoviažalobkyneažalovanejvrade1/nebolitotiždostatočneobozretní.Hocisajednalooprevodvlastníctva knehnuteľnejveci,tútoskutočnosťpouzavretíkúpnejzmluvynedeklarovali
na príslušnom úrade, resp. v príslušnej evidencii v zmysle § 112 Stredného občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, z akého dôvodu nedošlo k zápisu zmluvy ako nadobúdacieho titulu

do pozemkovej knihy. S poukazom na absenciu takéhoto zápisu, (ktorá však nemá vplyv na platnosť
právneho úkonu), žalovaná v rade 1/ sporné spoluvlastnícke podiely na predmetných
nehnuteľnostiach zdedila, nevediac o danom titule. Cítila sa byť (spolu)vlastníčkou týchto nehnuteľností
v dobrej viere, nakoľko v dedičskom konaní po svojom právnom predchodcovi nadobudla
vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom na nich. Podľa názoru súdu tento stav žalovaná v rade 1/

nezavinila. Práve v tom videl súd prvej inštancie dôvod hodný osobitného zreteľa na rozhodnutie o
trovách konania v zmysle § 257 CSP. Vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ až 8/ okresný súd postupoval
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol o náhrade trov podľa úspechu
v spore. V spore bola úspešná žalobkyňa, ktorá si však voči žalovaným 2/ až 8/, náhradu trov sporu
neuplatnila. Žalovaní v rade 2/ až 8/ jej nárok uplatnený žalobou ani nepopierali, v dôsledku čoho jej ju
súd voči nim nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny vo výroku II. o trovách konania tak, že odvolací súd jej prizná nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania voči žalovanej v rade 1/ v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnila aj nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolateľka nesúhlasila s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná v rade 1/
nezapríčinila vznik súdneho sporu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu listom zo dňa 13.04.2016 vyzvala žalovanú v rade 1/, aby jej vydala predmet
sporového konania. V tomto liste boli vysvetlené okolnosti, na základe ktorých žalovanej v rade 1/
neprináleží vlastnícke právo k predmetu sporu. Žalovaná v rade 1/ však odmietla previesť vlastnícke

právo k predmetu sporu na žalobkyňu. Nebrala do úvahy predloženú kúpnu zmluvu a tvrdiac, že jej
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam prináleží. Je teda zrejmé, že uvedeným konaním žalovaná
v rade 1/ zapríčinila vznik tohto súdneho konania.

6. Žalovaná v rade 1/ v reakcii na odvolanie žalobkyne uviedla, že vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam nadobudla v dedičskom konaní po svojom otcovi. O kúpnej zmluve, ktorú jej predložila
žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, ona ani ostatná rodina nevedeli. Za danej situácie je
nepochybné, že žalovaná v rade 1/ vznik tohto súdneho sporu úmyselne nezapríčinila. Nie je teda dôvod
ani na to, aby mala povinnosť nahradiť žalobkyni trovy, ktoré jej súvislosti s týmto konaním vznikli.

7. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v odvolaním napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku II. o trovách konania

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
prevažnej časti sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj
krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť
žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

11. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.12. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú

rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o
náhradetrovkonania,nežbyplynulzpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Zákonvyžaduje
pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové

a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a
môžedospieťkzáveruoúplnomnepriznanítrovkonaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,
a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

13. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť
súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,
ktorého účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP.

14. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd vyhodnotil námietku žalobkyne o
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý v súdenej veci pri rozhodovaní o trovách konania

aplikoval ustanovenie § 257 CSP, ako nedôvodnú. V zmysle ustálenej judikatúry súdov aplikácia ust.
§ 150 O.s.p. (teraz § 257 CSP - poznámka odvolacieho súdu) pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonania,
avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010; sp. zn. 5

Cdo 24/2011). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcu práve v špecifických okolnostiach prejednávanej veci,
popísaných v napadnutom rozhodnutí. Hoci bola žalobkyňa na základe podanej žaloby vo veci samej
v plnom rozsahu úspešná, individuálne okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že by nebolo spravodlivé
priznať jej v konaní nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnej žalovanej v rade 1/

v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Práve naopak, spravodlivým sa v danom prípade javí využitie moderačného
oprávnenia súdu vyplývajúceho z ust. § 257 CSP.

15. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa pred podaním žaloby
prostredníctvom právneho zástupcu oboznámila žalovanú v rade 1/ o kúpnej zmluve, na podklade

ktorej súd rozhodol v tejto veci v jej prospech a určil, že predmetné nehnuteľnosti v príslušnom
spoluvlastníckom podiele patria do dedičstva po jej nebohom otcovi. Žalobkyňa v liste zo dňa 13.04.2016
síce oznámila žalovanej v rade 1/ existenciu kúpnej zmluvy uzavretej medzi jej právnym predchodcom
a právnym predchodcom žalovanej v rade 1/, na základe ktorej si následne uplatňovala svoj nárok
v tomto konaní, no z listinných dôkazov pripojených k žalobe, je zrejmé,

že táto zmluva netvorila prílohu ňou označenej predžalobnej korešpondencie so žalovanou v rade 1/.
Žalovanej v rade 1/ preto nemožno pripisovať vinu na začatí a vedení tohto sporového konania, len
preto, že na podklade žalobkyňou popísaných skutočností nereagovala podľa jej predstáv,
t.j. nezrealizovala prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech
žalobkyne. Postoj žalovanej v rade 1/ pred začatím tohto súdneho konania i v jeho priebehu (vrátane

zvolenej procesnej obrany) vychádzali z toho, že ako strana sporu disponovala právoplatným dedičským
rozhodnutím, teda nadobúdacím titulom k označeným veciam. Zároveň sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zavinenie na absencii zaevidovania kúpnej zmluvy
do príslušných kníh v zmysle § 112 Stredného občianskeho zákonníka nemožno pripisovať žalovanej v
rade 1/, ktorá sporné nehnuteľnosti v nadobudla v dobrej viere v rámci dedičského konania po svojom

právnom predchodcovi (bližšie odsek 20. odôvodnenia napadnutého uznesenia).

16. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne ako
nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolaním

napadnutom výroku II. o trovách konania (v spojení s opravným uznesením) ako vecne správny p o
t v r d i l .17.Vozvyšnejčastinenapadnutejodvolaním(výrokI.)zostalrozsudokvspojenísdopĺňacímuznesením
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej v rade 1/ ako úspešnej
procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá v tomto štádiu
konania nemala úspech. O výške náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Žalovaným v rade 2/ až 8/ však náhradu trov tohto štádia konania nepriznal. Z obsahu spisového
materiálu totiž vyplýva, že žalovaným v rade 2/ až 8/ v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa
nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady
(napriektomu,že pristriktnomriadenísatextomrozhodnejprávnejúpravybysamohlozdať,žetomutak

nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie
o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky
nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na
náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju

na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet
trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie
náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa
26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)