Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516204093
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516204093.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu B. E., C. U. XXXX, zastúpeného
JUDr.EvouGelenekyovouHencovskou,advokátkou,AdvokátskakanceláriaCORONA,Košice,Bajzova
2, proti žalovaným 1) KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 8,
IČO: 31 595 545, zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice,

Krmanova 1, IČO: 31 819 796 a 2) T.. K. M., I. XX, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Majerčíkom,
advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Mlynská 1, IČO: 45 005 125, o zaplatenie 526,46 € istiny s
prísl., o odvolaní žalovaného v 2.rade proti uzneseniu 14C/247/2016-80 zo 14.6.2017 Okresného súdu
Košice - okolie

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku II. tak, že žalovanému v 2.rade p r i z n á v a náhradu trov konania na
súde prvej inštancie.

Žalovanému v 2.rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol: I. Konanie zastavuje. II. Žalobcovi sa náhrada
trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení uznesenia, o. i., uviedol: 1. V žalobe z 8.3.2016 sa žalobca domáhal voči žalovaným
náhrady škody. Žalobca písomným podaním z 23.5.2017, doručeným mu 12.6.2017, oznámil, že berie

žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko medzi ním a žalovaným v 1.rade došlo k mimosúdnej dohode.
Žalobca náhradu trov konania nežiadal, nakoľko ich pomernú časť sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhradiť
v mimosúdnej dohode. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods.1 C. s. p. (jeho znenie citoval).
Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, nakoľko medzi ním a žalovaným v 1.rade došlo k mimosúdnej
dohode. Má preto za to, že zastavenie konania procesne zavinili žalovaní.
3. Žalovaný v 2.rade voči uzneseniu v stanovenej lehote v súlade s poučením podal toto O d v o l a

n i e a to z nasledovných dôvodov: - V súlade s § 365 ods.1 písm. b) C. s. p. považuje za nesprávny
postup súdu prvého stupňa, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedený nesprávny postup vidí v
konaní súdu, ktorý nariadené pojednávanie na 1.6.2017 (č.l.69) preročil na 14.6.2017 (č.l.70) z ktorého
pojednávania sa on a jeho zástupca ospravedlnili listom doručeným súdu 1.6.2017 so žiadosťou o jeho
preročenie na iný termín. Až z doručeného odvolaním napádaného Uznesenia súdu sa dozvedel o tom,

že písomným podaním z 23.5.2017, doručeným súdu 12.6.2017, oznámil žalobca, že berie žalobu v
celom rozsahu späť, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade došlo k mimosúdnej dohode. Je
zrejmé, že predmetné písomné podanie nebolo mu doručené a súd nepostupoval v súlade s § 146 C.
s. p. V celom konaní a to pred podaním žaloby listinami z 8.4.2015, 10.6.2015 a 24.6.2015 a po jej
podaní vyjadreniami z 1.6.2016 (doručené súdu 8.6.2016), z 10.8.2016, z 22.12.2016 (doručené súdu
27.12.2016) a z 15.2.2017 (doručené súdu 16.2.2017 ako aj 1.6.2017 aktívne uplatňoval svoje práva

vrátane trov konania. Súd prvého stupňa nevzal v úvahu skutočnosti uvádzané ním vo veci a ich súvis
s výpočtom škody a tým nedostatočne zistil skutkový stav, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. - Súd vychádzal pri vydaní napádaného Uznesenia
z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods.1 písm. h). V rámci stanovísk a vyjadrení tvrdil,
že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný a teda žiadal súd o rozhodnutie o zastavení konania

v plnom rozsahu. V prípade, ak súd nerozhodne o zastavení konania voči nemu a žalobca bude aj
naďalej trvať na svojom návrhu, žiada, aby súd zamietol žalobu voči nemu v plnom rozsahu a zaviazal
žalobcu k náhrade trov konania spojených správnym zastúpením vo veci. Náhradu trov konania uplatnil
k 22.12.2016 vo výške trov právneho zast. na účet JUDr. Ľ. Majerčík, advokát za úkony právnej pomoci
v zmysle Vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v platnom znení a v súlade s § 10 ods.1, vo výške tarifnej hodnoty z výpočtového základu za 1 úkon
v r.2016, t.j. z hodnoty 526,46 € = 34,86 x 4 = 139,44 € a to: prevzatie a príprava zast. vrátane prvej
porady § 13a ods.1 písm. a), písomné podanie súdu 8.6.2016,10.8.2016 a z 22.12.2016 podľa § 13a
ods.1 písm. c) a režijné výdavky podľa § 16 ods.3 za r.2016 - 8,58 € x 4 = 34,32 €. Celkom 139,44 +
34,32 = 173,76 €. Trovy za obdobie od 22.12.2016 do podania odvolania vo veci vo výške trov konania
a právneho zast. na účet JUDr. Ľ. Majerčík, advokát, za úkony právnej pomoci v zmysle Vyhl.č.655/04

Z. z. a v súlade s § 10 ods.1, vo výške tarifnej hodnoty z výpočtového základu za 1 úkon v r.2017, t j.
z hodnoty 526,46 € = 34,86 x 2 = 69,72 € a to: písomné podanie súdu dňa 15.2.2017 a odvolanie zo
dňa 24.7.2017 podľa § 13a ods. 1, písm. c), a režijné výdavky podľa § 16 ods.3 za r.2017 - 8,84 € x 2
= 17,68 €. Celkom 69,72 + 17,68 = 87,40 + 173,76 € = 261,16 €. Odvolací návrh. Navrhuje zaviazať
žalobcu a žalovaného v 1.rade, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci, náhradou trov právneho zast. a

trov konania na účet zástupcu a to všetko do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o trovách. Na základe
uvedeného preto navrhuje alternatívne, aby: I. Prvostupňový súd rozhodol vo veci podľa § 376 C. s. p.
II. Odvolací súd zmenil Uznesenie.
4. Žalobca podal k odvolaniu žalovaného v 2.rade nasledovné v y j a d r e n i e: A. Žalovaný v 2.rade
namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorý podľa neho spočíva v tom, že súd mu v rozpore

s § 146 CSP nedoručil späťvzatie žaloby, a napadnutým uznesením konanie zastavil. Tým je podľa
názoru žalovaného v 2. rade daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. S tvrdením
žalovaného v 2.rade nie je možné súhlasiť. Súd nekonal v rozpore so zák. a jeho procesným postupom
nedošlo k porušeniu § 146 CSP. Podľa cit. ust. v zák. predpokladaných prípadoch je pre zastavenie
konania súdom z dôvodu späťvzatia žaloby potrebný súhlas žalovaného. Ide však o prípady, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V ostatných prípadoch je
potrebný súhlas žalovaného len ak už začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, ktoré
začína prednesom žaloby. Keďže vzal žalobu v celom rozsahu späť ešte pred začatím pojednávania
vo veci samej, týmto k účinnému späťvzatiu žaloby nebol podľa cit. právnej úpravy potrebný súhlas
aj žalovaného v 2.rade. A preto súd postupoval správne, ak konanie v súlade so zák. zastavil. B. O

trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP (jeho znenie cituje). V predmetnej právnej veci
súdu preukázal, že práve správanie sa protistrany, t.j. žalovaného v 1.rade ho viedlo k procesnému
úkonu, k späťvzatiu žaloby. Za účelom priznania jeho trov konania musia byť pritom splnené 2 zákonné
podmienky, a to: 1. správanie žalovaného, ktoré malo za následok po začatí konania späťvzatie žaloby
a 2. dôvodné podanie žaloby na súd. V danom prípade boli obe podmienky splnené. Tak ako na to

poukazoval aj v svojich predchádzajúcich vyjadreniach, žalovaný v 2.rade mal v konaní pasívnu vecnú
legitimáciu, a súd mohol aj v zmysle ustálenej judikatúry zaviazať k zaplateniu ako žalovaného v 1.rade,
tak aj žalovaného v 2.rade. Preto pokiaľ v rozsahu ich povinnosti plnil žalovaný v 1.rade, a v dôsledku
tejto skutočnosti došlo aj k späťvzatiu podanej žaloby, je toho názoru, že žalovaný v 2.rade nemá nárok
na náhradu trov konania. V zmysle všetkých uvedených skutočností preto navrhuje vydať nasledovné

Uznesenie: Potvrdzuje sa uznesenie. Priznáva sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.
5. Žalovaná v 1.rade podala nasledujúce vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v 2.rade. Považuje
uznesenieozastaveníkonania(ďalejajRozhodnutiesúduprvéhostupňa;poznámkažalovanejv1.rade)
za vecne správne, a preto navrhuje Rozhodnutie súdu prvého stupňa s odkazom na § 387 ods.1 CSP

potvrdiť. Žalobca 12.06.2017 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi ním a ňou došlo
po podaní žaloby a pred prvým pojednávaním k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, obsahom ktorej bola
úhrada časti žalovanej istiny a pomernej časti trov konania z jej strany v prospech žalobcu. Keďže
predmetom mimosúdnej dohody bola aj úhrada pomernej časti trov konania z jej strany v prospech
žalobcu, strany sporu sa dohodli, že žalobca a ani ona si trovy v súdneho konania v súdnom spore

uplatňovať nebudú. Žalobca v podanom späťvzatí žiadal, aby súd o nároku na náhradu trov súdneho
konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania neprizná. Voči žalovanému v 2.rade
žalobca žiadal, aby súd nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na zásadu úspešnosti, eventuálne s
poukazom na § 257 CSP. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdeniaa neexistuje žiaden právny a logický rozpor medzi obsahom odvolaním napadnutého výroku a obsahom
odôvodnenia Rozhodnutia súdu prvého stupňa Súd rozhodol vo vzťahu k trovám konania správne a v
súlade s platnou právnou úpravou a znením § 251 CSP (jeho znenie cituje). Z podaného odvolania nie

je zrejmé, aké iné zákonné ust. mohol súd aplikovať, a teda odvolanie v tejto časti nemá relevantný
zákonný podklad. Odvolací dôvod, že postupom súdu prvého stupňa bolo znemožnené uskutočňovať
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nie je daný, keďže súd
prvej inštancie postupoval plne v súlade s ust. CSP. Navyše k argumentácii žalovaného v 2.rade, ktorú
produkoval v rámci konania pred súdom prvej inštancie, a to, že nie je daná jeho pasívna legitimácia

v súdnom konaní, a to napriek tomu, že bol škodcom vo vzťahu k prejednávanej škodovej udalosti,
je zjavne nesprávnym posúdením veci z jeho strany. Žalovaný v 2.rade nebol v predmetnom konaní
úspešný, a preto mu nárok na náhradu trov konania v zmysle zásady úspešnosti nepatrí.
6. Žalovaný v 2.rade vo vyjadreniu žalovaného v 1.rade uviedol: - Má zato, že so žalovaným v 1.rade
uzavrel povinné zmluvné poistenie, v ktorom je rovnocenným partnerom. Napriek uvedenému žalovaný
v 1.rade s ním nekomunikoval, v zmysle poistných podmienok vec neriešil v prospech a v súlade s

poistnou zmluvou. Na základe týchto skutočností žalobca žaloval aj jeho a to napriek tomu, že tento
nevedel a nevie riešiť podobné situácie, naopak je jeho povinnosťou mať uzavreté zákonné poistenie
na základe, ktorého plní zaň poisťovňa - žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1.rade opätovne aj v súdnom
konaní ho nekontaktoval a so žalobcom komunikoval bez jeho vedomia a dohodol sa na mimosúdnej
dohode neznámej mu. Je zrejmé, že tak z pohľadu žalovaného v 1.rade aj z pohľadu žalobcu má len

povinnostiažiadnepráva.Vovyjadreníkvyjadreniužalobcuuviedol:-Mázato,žežalobcaaanižalovaný
v 1.rade nekomunikovali s ním a teda ani nevedel o zmene termínu pojednávania, o späťvzatí žaloby, o
mimosúdnej dohode žalobcu so žalovaným v 1.rade a teda nebol o veci informovaný v súlade s právom.
Tu poukazuje na čl.6 ods.1 CSP (jeho znenie cituje). - V súlade s § 124 ods.2 CSP - je podaním vo
veci aj späťvzatie žaloby a v súlade s § 125 ods.3 CSP - podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak ...,aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Z vyjadrení tak žalovaného v 1.rade ako aj žalobcu nebol v konaní úspešný - tu je potrebné
uviesť otázku, kedy by bol úspešný? - z vyjadrení je zrejmé, že takýto moment „neexistuje“ (úvodzovky
žalovaný v 2.rade), pretože je zodpovedný so žalovaným v 1.rade (hoci nevie úhradu poistného plnenia
ovplyvniť a nik ho neosloví v čase uzatvorenia mimosúdnej dohody a teda nemá žiadne slovo, možnosť,

resp. priestor na svoje vyjadrenia) a z pohľadu žalobcu je zodpovedný vždy, či dôjde k dohode, súdnemu
rozhodnutiu alebo inému riešeniu. Tu je potrebné poukázať na § 256 ods.2 (jeho znenie cituje).
7. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

9. Podľa § 124 ods.1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
10.Odvolaniežalovanéhov2.radebolopodľasvojhoobsahu(ajsozreteľomnaodvolacípetit)posúdené
tak, že smeruje len proti výroku II.
11. Uznesenie vo výroku I. nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie uznesenia vo výroku II., ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalovanému v 2.rade sa priznáva náhrada trov konania na súde prvej inštancie.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h)
CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo

aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo

pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.14. Súd prvej inštancie nesprávne vyložil § 256 ods.1 CSP a na daný skutkový stav ho nesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach
a povinnostiach žalobcu a žalovaného v 2.rade, keď ustálil, že zastavenie konania zavinil aj žalovaný

v 2.rade.
15.Pojemprocesnezavineniepoužitýv§256CSPsaposudzujevýlučnezprocesnéhohľadiska.Zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je

správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci, napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik
trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič
z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bráni. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodné, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
16. Žalobca vzal žalobu späť nie pre správanie sa žalovaného v 2.rade a v dôsledku toho nemohlo byť

meritórne rozhodnuté, či žalovaný v 2.rade je alebo nie je pasívne vecne legitimovaný, preto žalobcovi
vznikla povinnosť nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania.
17. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
18. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Žalovaný v 2.rade mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná plná náhrada

odvolacích trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.