Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218857
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316218857.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8,
Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného splnomocnencom Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/
XX, L., o zaplatenie 168,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Galanta zo dňa 13. júna 2017, č.k. 30Csp/174/2016-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 46,93 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 31.3.2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti

žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
žalobca sa domáhal na základe žaloby na žalovanej zaplatenia sumy 168,83 eur s príslušenstvom,
ktorá pozostávala zo sumy 46,93 eur za neuhradené služby, 74,40 eur za nezaplatené splátky, zo
sumy 47,50 eur náhrady škody. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297
písm. b) CSP, verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.
Vykonanýmdokazovanímzistil,že žalobcanazákladezmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebvypožičal

žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
Žalobca sa domáhal nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá žalobcovi vznikla za odpredaný
mobilný telefón Sony Xperia M vo výške 47,50 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, zohľadniac počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Žalovaná
spôsobila žalobcovi škodu tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene,

takže sa zaviazala používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Ďalej sa žalobca domáhal nároku na zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 74,40
eur, keďže so žalovanou uzatvoril splátkovú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť
v 18 mesačných splátkach po 6,20 eur zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 111,60 eur.
Cenu poskytovaných služieb riadne nezaplatila. Žalobca žalovanej poskytol elektronické komunikačné

služby, za ktoré nezaplatila cenu 46,93 eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 51 OZ,
§ 488 OZ, podľa § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, podľa § 420 ods. 1, § 442, § 512 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. a podľa § 132 ods. 1 CSP. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že
medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, na základe ktorej žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej služby spojené s užívaním verejnej

mobilnej rádiotelefónnej siete a odpredal žalovanej mobilný telefón Sony Xperia M za zníženú kúpnu
cenu 120 eur. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať cenu za poskytnuté služby po dobu 24 mesiacov, zotrvaťv zmluvnom vzťahu a využívať služby žalobcu bez prerušenia. Žalobca v konaní žiadal o zaplatenie
ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 46,93 eur, ktorá povinnosť žalovanej
platiť žalobcovi cenu za poskytnuté služby vyplýva zo všeobecných podmienok poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s.. Žalobca žalovanej poskytol elektronické komunikačné služby v rozhodnom období,
avšak žalovaná za tieto služby nezaplatila v lehote splatnosti. Súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny
za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 46,93 eur považoval za dôvodný a preto v tejto
časti žalobe vyhovel. Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške

5,05% ročne z uvedenej sumy 46,93 eur od 31.3.2015 do zaplatenia, keď v pokuse o pokonávku žalobca
poskytol žalovanej dlhšiu lehotu splatnosti do 30.3.2015, ako bola uvedená v jednotlivých faktúrach a
žalovaná sa tak preukázateľne ocitla s plnením ceny za elektronické komunikačné služby v omeškaní
dňa 31.3.2015. Výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/95 Z.z. Pokiaľ ide o
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 47,50 eur ako náhrady škody, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej

zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti, súd považoval žalobu za nedôvodnú.
Vychádzal pritom z toho, že predpokladmi vzniku občianskoprávnej povinnosti sú protiprávny úkon,
ujma, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie, ktoré musia byť splnené
súčasne. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca potom, ako sú mu zamietané žaloby, v
ktorých sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty pre jej neprijateľnosť sa domáha v konaniach náhrady

škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných mobilných telefónov a ich
akciovou cenou, zohľadňujúc počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. V prejednávanej veci je tento rozdiel 47,50
eur, ktorú sumu považuje žalobca za škodu vzniknutú mu v dôsledku porušenia povinnosti žalovanou.
Zaplatenia škody sa žalobca domáha z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas cenu za

poskytnuté služby a povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu dohodnutú minimálne 24
mesiacov.Žalobcasúdužiadnymspôsobomnepreukázaltaképorušeniezmluvnejpovinnostižalovanou,
s tým súvisiaci vznik škody, ktoré by boli navzájom v príčinnej súvislosti, trhovú cenu predaného
mobilného telefónu v čase uzatvorenia dodatku k zmluve, ani že žalovaná nezotrvala v zmluvnom vzťahu
po dobu 24 mesiacov. Ak žalobca chce byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovanej. Za
škodu nemožno považovať to, že žalobca v rámci svojej obchodnej politiky, v snahe získať čo najviac
zákazníkov,predávamobilnételefónyzazvýhodnenéceny,tedazanižšiecenyakojeichskutočnácena.
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu nie je následkom protiprávneho úkonu
žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento konsenzus nemôže

byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny zariadenia v sume 74,40 eur,
žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal svoj nárok, neuviedol ani odkaz na konkrétne
ustanovenie zmluvy, neuviedol, koľko splátok žalovaná už uhradila, koľko splátok zostalo neuhradených,
nepreukázal zánik zmluvného vzťahu, na základe akej skutočnosti bol žalobca oprávnený zosplatniť

žalovanej zvyšné neuhradené splátky. Keďže žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa
domáha, súd prvej inštancie s poukazom na uvedené potom žalobu v tejto časti zamietol. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspešnosti
v spore. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 168,83 eur s príslušenstvom, úspešný bol v časti 46,93
eur, vo zvyšnej časti bol neúspešný. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu 27%,

hrubý úspech žalovanej 73%, a tým je daný čistý úspech žalovanej v rozsahu 46%. Súd čiastočne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli, s tým, že o výške
trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

2.Protitomutorozsudkusúduprvejinštancievzákonomurčenejlehotepodalodvolaniežalobcaatoproti

jeho zamietajúcej časti a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že v zmysle uzatvorenej
zmluvy zo dňa 16.6.2014 vypožičal žalovanej SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX,
prostredníctvom ktorej umožnil žalovanej využívať telekomunikačné služby, okrem tejto zmluvy žalobca
so žalovanou uzavrel Dodatok k zmluve č. A 7789433 zo dňa 16.6.2014, predmetom ktorého bolo najmä
kúpa zlacneného telekomunikačného zariadenia zn. Sony Xperia M za zlacnenú kúpnu cenu 120 eur,

pričom bežná maloobchodná cena telekomunikačného zariadenia predstavovala sumu 180 eur (článok
1 bod 1.2 dodatku), pričom žalovaná sa zaviazala zlacnenú kúpnu cenu zaplatiť v 18 splátkach po
6,20 eur (článok 1 bod 1.2 dodatku). Dodatok v článku 3 bod 3.4 upravuje skutočnosti, kedy je možné
zosplatniť zvyšnú časť nezaplatenej kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie. Okrem toho v dodatkuboli dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, povinnosť žalobcu poskytovať žalovanej benefity
v zmysle uzavretého dodatku a tiež povinnosť zmluvných strán zotrvať v zmluvnom vzťahu a riadne si
plniť svoje povinnosti po dobu 24 mesiacov (článok 2 bod 2.3 dodatku). Nie je zrejmé, či pri posudzovaní

nároku žalobcu na zaplatenie sumy 74,40 eur ako neuhradených splátok za telekomunikačné zariadenie
vzal súd do úvahy ustanovenia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na ktoré žalobca
poukazoval v článku I. podanej žaloby a tiež v článku III. žaloby. Na základe uvedených skutočností
žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa žalovanej sumy za neuhradené
splátky za telekomunikačné zariadenie vo výške 74,40 eur s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a

písm.h)zákonač.160/2015Z.z.CSP.Žalobcasatiežnestotožňujesprávnymnázoromprvoinštančného
súdu na náhradu škody vo výške 47,50 eur, ktorú si žalobca uplatnil podľa § 420 OZ. Je názoru, že boli
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 OZ naplnené. Čo sa týka
porušenia právnej povinnosti účastníci konania sa zmluvne zaviazali, že zotrvajú v zmluvnom vzťahu po
dohodnutú dobu viazanosti a že sa žalovaná nedopustí takého konania, na základe ktorého by žalobcovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy. Tým, že nezaplatila v lehote splatnosti cenu poskytnutých služieb,

porušila svoju zmluvnú povinnosť. Bola si vedomá toho, že porušenie tejto zmluvnej povinnosti má
za následok vznik škody na strane žalobcu v zmysle článku 1 bod 1.2 dodatku k zmluve. Existencia
škody takisto bola naplnená, keď rozsah zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia
predstavuje rozdiel medzi trhovou a zníženou kúpnou cenou telefónu, pri ktorej bol zohľadnený počet
celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku do okamihu porušenia povinnosti žalovanej.

Takisto bola splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
žalovanánezotrvalavzmluvnomvzťahusožalobcom,čímdošlokuškode,nakoľkoprivznikuzmluvného
vzťahu bol žalovanej odpredaný telefón za akciovú kúpnu cenu, pričom si bola vedomá toho, že tomu tak
je len z dôvodu, že sa zaviazala využívať služby žalobcu po dobu viazanosti. Nezotrvaním v zmluvnom
vzťahu došlo ku škode v rozsahu poskytnutej zľavy zo spotrebiteľskej ceny zariadenia. Žalovaná

úmyselne nezaplatila cenu poskytnutých služieb, teda žalobca je názoru, že škoda bola spôsobená
úmyselne, takže je naplnená aj podmienka zavinenia. Žalobca napáda aj rozhodnutie v súvisiacom
výroku o nároku na náhradu trov konania. Navrhuje, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanej určil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 121,90 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 31.3.2015 do zaplatenia a
priznal žalobcovi náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho v celom rozsahu.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené procesné podmienky a preto je dôvodné rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 30Csp/174/2016 je určenie
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 168,83 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
31.3.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania, pričom uvedená suma pozostáva zo sumy 46,93 eur
za neuhradené služby, zo sumy 74,40 eur za nezaplatené splátky za telekomunikačné zariadenie a zo

sumy 47,50 eur náhrady škody (poskytnutá zľava zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia
po zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve až do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej).

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 74,40 eur za nezaplatené splátky
telekomunikačného zariadenia s príslušenstvom a sumy 47,50 eur náhrady škody s príslušenstvom
zamietnutá a súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na základe podanej žaloby súd prvej inštancie vo veci

rozhodol bez nariadenia pojednávania, žalobe čiastočne vyhovel, a v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
121,90 eur s príslušenstvom ju zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanieoprávnenostiuplatnenéhonároku.Podľanázoruodvolaciehosúdutakýtopostupsúduprvej
inštancie však nemal oporu v zákone.7. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.

8. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 eur.

9. Zákon neustanovuje, čo treba rozumieť pod jednoduchým právnym posúdením, pričom ide o čisto
subjektívny pojem. Posudzujúcim subjektom toho, čo je jednoduché právne posúdenie, je konajúci
súd. Strany svojimi akokoľvek rozdielnymi a zložito sa javiacimi písomnými vyjadreniami právneho
posúdenia nemôžu do konania priviesť prvok, ktorý by súd v prípade jeho presvedčenia o jednoduchosti
právnej otázky presvedčil o tom, že o takúto otázku nejde. Na druhej strane splnenie druhého kritéria

spočívajúceho v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného.
Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia
skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane
prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom
tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom

prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril, resp.
vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.

10. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného

súdu SR I.ÚS 26/94, obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie
súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým

sa účastníkovi (strane sporu) znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

11. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pričom rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 297 písm. b) CSP,

hoci súd nemal tvrdenia žalobcu za nesporné, čím si potom nemohol splniť povinnosť podľa § 181
ods. 2 CSP a prezentovať stranám sporu, ktoré skutkové tvrdenia za také považuje, týmto nesprávnym
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tak nemal žiadnu
možnosť spoznať názor súdu a prípadné jeho pochybnosti ohľadom presvedčivosti žaloby, v dôsledku

čoho nemohol účinne realizovať procesné práva, ktoré mu podľa zákona prislúchajú, nemal možnosť
ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení (ktoré nepovažoval za sporné) a na
odstránenie pochybností súdu.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Po vrátení veci bude súd
prvej inštancie postupovať v zmysle zákona, teda v prípade, že skutkové tvrdenia bude považovať za
nesporné, vo veci môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm. b) CSP,
pokiaľ však dospeje k opačnému záveru, nemôže súd žalobu zamietnuť bez nariadenia pojednávania,
ale musí nariadiť pojednávanie a na ňom je povinný oboznámiť strany so spornými a nespornými

skutočnosťami (§ 181 ods. 2 CSP) a dať priestor stranám na to, aby podľa toho predniesli prostriedky
procesného útoku a obrany. Následne súd takto uplatnené prostriedky posúdi, vykoná prípadne ďalšie
navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotí v zmysle § 191 CSP a vo veci opätovne rozhodne. Svoje závery
v novom rozhodnutí odôvodní spôsobom podľa § 220 ods. 2 CSP a zároveň rozhodne aj o trovách
prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).