Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219321
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117219321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne: F.. I. E., rod. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. X, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom
Jesenná 8,080 05 Prešov, proti žalovanému: S. K., so sídlom E. č. XX, XXX XX K., F.: XXXXXXXX,
právne zastúpenému Z.. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
10C/25/2017-332 z 13.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 675,68 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 675,68 eura od 11.08.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458

ods. 1, § 563, § 517 ods. 2 Obč. zák., § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009Z.z.§ 3 nar. vlády SR č.
87/1995Z.z.Výrokotrováchkonaniaustanoveniami§255ods.1,ods.2,§257,§262ods.1,ods.2CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 1.281,25Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 11.08.2017 do zaplatenia, a to titulom bezdôvodného
obohatenia zo strany žalovaného za neoprávnené užívanie pozemkov vlastnícky patriacich žalobkyni
parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. N. a podielovým

spoluvlastníkom parc. KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, zapísanej na LV
č. XXX, k.ú. N., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, na ktorých sa nachádza miestna komunikácia
a chodník vo vlastníctve žalovaného, a to za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (vrátane), t.j.
731 dní.4. V konaní nebolo sporným, že na parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, k.ú. N., sa
nachádza miestna komunikácia (ul. U. v K.) vo vlastníctve žalovaného, a na parc. KN-C č. XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, k.ú. N., sa nachádza miestna komunikácia - chodník (na
ul. K. v K.) vo vlastníctve žalovaného.

5. Zo znaleckého posudku N. fakulty, Y. univerzity v H., č. XX vypracovaného na žiadosť právneho
zástupcu žalobkyne za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov, okrem iného aj parc. KN-

E č. XXX/X a KN-C XXXX/XX, a to porovnávacou metódou z podkladov predložených žalobkyňou (8
nájomných zmlúv) súd zistil, že znalec stanovil pri parc. KN-E č. XXX/X výšku nájomného za rok 2015
vo výške 589,16 eura s tým, že hodnota nájomného za 1 m2 činila 13,39 eura, za rok 2016 vo výške
587,40 eura s tým, že hodnota nájomného za 1 m2 činila 13,35 eura, za rok 2017 vo výške 584,32 eura
s tým, že hodnota nájomného za 1 m2 činila 13,28 eura. Pri parc. KN-C č. XXXX/XX bola určená výška
nájomného za rok 2015 v sume 108,09 eura s tým, že nájomné za mernú jednotku činilo 12,01 eur/m2,

výška nájomného za rok 2016 v sume 107,73 eura s tým, že nájomné za mernú jednotku činilo 11,97
eur/m2 a výška nájomného za rok 2017 v sume 107,19 eura s tým, že nájomné za mernú jednotku činilo
11,91 eur/m2.

6. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo F.. H. Z., súd

zistil, že všeobecná hodnota nájmu za obdobie od 11.08.2015 do 10.8.2017 u parc. KN-E č. XXX/X o
výmere XX m2 činí 628,58 eura a u parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere X m2 činí 94,20 eura. Nájomné za
m2/rok pri parc. KN-E č. XXX/X činilo 7,143 eura a pri parc. KN-C č. XXXX/XX 5,233 eura. Pri výpočte
nájmu bola použitá metóda polohovej diferenciácie z dôvodu, že sa u pozemkov dajú posúdiť všetky
hodnotiace faktory uvedené vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. V metóde zohľadnil aktuálnosť realitného

trhu, všeobecnú situáciu umiestnenia pozemku, aký je spôsob a intenzita využitia pozemku, ďalej jeho
náväznosť na dopravnú infraštruktúru, polohu v zónach územného plánu mesta, o aký druh pozemku sa
jedná a ako je vybavený alebo aká je možnosť jeho vybavenia technickou infraštruktúrou a inžinierskymi
sieťami a posudzoval možné vplyvy rôznych povyšujúcich alebo redukujúcich faktorov. Znalec uviedol,
že hodnotené pozemky sú zastavané dopravnými stavbami. Pokiaľ ide o parc. KN-E č. XXX/X, tá sa

nachádza v obytnej zóne individuálnej bytovej výstavby. Ponuky pozemkov pre výstavbu rodinných
domov sa v okrajových častiach mesta K. pohybujú od 60 do 80 eur/m2. Pri tejto parcele stanovil hodnotu
vo výške 77 eur/m2, ktorá zodpovedá vlastnostiam pozemkov v hodnotenej lokalite a využitiu pozemkov
na individuálnu bytovú výstavbu. Parc. KN-C č. XXXX/XX sa nachádza v priemyselnej zóne mesta, kde
ponukypozemkovprevýstavbupriemyselnýchobjektovsaokrajovýchčastiachmestapohybujúod40do

60eur/m2.Utejtoparcelystanovilhodnotuvovýške52eur/m2,ktorázodpovedávlastnostiampozemkov
v hodnotenej lokalite a využitiu pozemkov na priemyselnú výstavbu. Pre posúdenie stanovenej hodnoty
nájmu pozemkov v prílohe uviedol dve ponuky realitných kancelárie na prenájom pozemkov v komerčnej
zóne s tým, že realitné kancelárie ponuky na prenájom pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu
vôbec nemajú.

7. Ďalej uviedol, že všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov je možné stanoviť porovnávaním alebo
výpočtom. Výber spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov záleží od možnosti získania
objektívnych podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku. Pre stanovenie všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov porovnávaním sú potrebné podklady aspoň troch porovnateľných pozemkov aj s

nájomnými zmluvami, ktoré by zodpovedali hodnotenému pozemku. Ak nie sú k dispozícii objektívne
podklady porovnateľných pozemkov, ktoré by mali rovnakú charakteristiku ako hodnotený pozemok
je možné stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov výpočtom. Výber metódy je podobne ako
u nájmu ovplyvnený hlavne možnosťou získania objektívnych podkladov k vypracovaniu posudku.
V danom prípade nemohol použiť výnosovú metódu, pretože na stanovenie hodnoty pozemku je

potrebná nájomná zmluva na prenájom hodnoteného pozemku a v nej stanovené nájomné. Stanovenie
nájomného je však práve predmetom sporu. Porovnávacia metóda sa nedá použiť, ak podklady /
kúpne zmluvy/ porovnateľných pozemkov s podobnými vlastnosťami ako hodnotený pozemok nie sú
k dispozícii a nie je predpoklad ich zabezpečenia. Použitie neobjektívnych podkladov u porovnávacích
metód vedie k neobjektívnym výsledkom. V takom prípade je možné použiť na stanovenie všeobecnej

hodnotyposudzovanéhopozemkumetódupolohovejdiferenciácie,aksadajúposúdiťvšetkyhodnotiace
faktoryuvedenévovyhláške.Stanovenúvšeobecnúhodnotujepotrebnéporovnaťsponukamirealitných
kancelárii či zodpovedá intervalu ich ponúk. Všeobecná hodnota pozemkov a tiež nájmu pozemkov
stanovená akoukoľvek metódou musí zodpovedať realitnému trhu. Špecifickosť hodnotených pozemkovje v tom, že sa jedná o pozemky na ktorých je postavená stavba iného vlastníka. Nie je bežné aby
vlastník pozemku a vlastník stavby boli rôzne osoby. Pre objektívne použitie porovnávacej metódy
by bolo potrebné získať nájomné zmluvy troch porovnateľných pozemkov, to znamená pozemkov na

ktorých je postavená cudzia stavba, ale zmluvy musia byť len na pozemok bez stavby. Získanie takýchto
zmlúv je veľmi nepravdepodobné. Porovnanie pozemku na ktorom je vybudovaná stavba iného vlastníka
s pozemkami so spevnenými a skladovacími plochami, parkovacími a odstavnými plochami, prípadne
plochy pod predajnými stánkami je neobjektívne. Ak mám stanoviť hodnotu nájomného za pozemok
porovnávaním, môže porovnávať len pozemky bez stavieb a pozemky majú byť rovnakého druhu,

porovnateľnej veľkosti, v podobnej lokalite a s podobnými vlastnosťami. Nájomné zmluvy a nájomné
sadzby uvedené v súdnom spise sú za spevnené plochy, parkovacie a odstavné plochy, parkovacie
miesta, skladovacie plochy, plochy pod predajnými stánkami, plochy pod reklamnými zariadeniami a
podobne. To znamená, že nájomná sadzba nie je len za pozemok, ale aj za stavby prípadne služby
na ponúkanom pozemku. Vybudované spevnené plochy, oplotenie, osvetlenie, odkanalizovanie sú už
stavby vybudované na pozemku, bezpečnostný systém alebo strážna služba sú služby súvisiace s

užívaním pozemkov. Stavby vybudované na pozemku zvyšujú hodnotu nájomného ale nie pozemku.
Porovnávať nájom za pozemok bez stavby s pozemkom so stavbami preto nie je možné. Porovnávať
môžeme len pozemky pod stavbami, ale bez stavieb. Porovnávanie spevnených, skladovacích alebo
parkovacích plôch je možné vtedy ak by bolo potrebné stanoviť hodnotu nájomného za spevnenú
plochu, to znamená za pozemok spolu so stavbou spevnenej plochy. Všetky metódy stanovenia

všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov sú rovnocenné. Všeobecná hodnota pozemkov a ich nájmu
stanovená akoukoľvek metódou musí zodpovedať realitnému trhu. Pre výber metódy sa dá rozhodnúť
len podľa dostupných, vyhovujúcich a objektívnych podkladov potrebných pre jednotlivé metódy. Nie je
možné žiadnu metódu dopredu uprednostňovať z akýchkoľvek iných dôvodov. Použitie neobjektívnych
podkladov vedie k neobjektívnym výsledkom. Výber spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu

pozemkov záleží od možnosti získania objektívnych podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku.
Nájomné zmluvy uvedené v súdnom spise nie sú vhodné na objektívne porovnanie hodnoteného
pozemku, pretože nemajú podobné vlastnosti ako hodnotený pozemok. Podmienkou pre použitie
porovnávacej metódy je získanie nájomných zmlúv troch porovnateľných pozemkov s podobnou
charakteristikou ako hodnotený pozemok, to znamená, že zmluvy by mali byť len na nájom pozemkov,

na ktorých je postavená cudzia stavba, ale bez hodnoty stavby. Všetky iné zmluvy zvyšujú riziko
neobjektívneho stanovenia hodnoty nájomného v porovnaní s hodnoteným pozemkom. Z dôvodu, že
získanietakýchtoobjektívnychzmlúvjeveľminepravdepodobné,rozhodolsaprestanovenievšeobecnej
hodnoty nájmu výpočtom z hodnoty pozemkov stanovených metódou polohovej diferenciácie.

8. V konaní bol sporný základ nároku uplatneného žalobou, ako aj samotná výška tohto nároku.

9. Žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov jej pozemkov žalovaným
bez právneho dôvodu, t.j. bez uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaný nepoprel, že so žalobkyňou
nemá uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie sporných pozemkov inžinierskymi stavbami vo vlastníctve

žalovaného, ktorých vlastníctvo na neho prešlo zákonom o vlastníctve obcí, avšak namietal, že právnym
dôvodom užívania týchto nehnuteľností je zákonné vecné bremeno, ktoré malo vzniknúť na základe
zákona č. 66/2009 Z.z. Vzhľadom na toto jeho tvrdenie, bolo na ňom uniesť dôkazné bremeno vo
vzťahu k splneniu podmienok potrebných pre aplikácii uvedeného zákona. Spornou v tejto súvislosti
bolo naplnenie podmienky vyžadovanej citovaným zákonom, a teda, či stavby vo vlastníctve žalovaného

(miestne komunikácie) umiestnené na sporným pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne, boli stavbami
povolenými podľa platných právnych predpisov, tak ako to vyžaduje § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. Žalovaný
v tomto smere tvrdil, že v čase postavenia stavieb bol Československý štát vlastníkom pozemkov pod
týmito stavbami a zároveň aj stavebníkom, a teda staval na svojom pozemku, a preto stavba chodníka
a mestskej komunikácie rozhodne nie je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c OZ. V tomto smere

však žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Z vykonaného dokazovania (listín týkajúcich sa parciel KN-
E XXX/X a KN-C XXXX/XX) je zrejmé, že vlastníkmi týchto parciel boli v minulosti právni predchodcovia
žalobkyne, nie Československý štát.

10. V súvislosti s tým súd uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi neoprávnenou a nepovolenou

stavbou. Podstata neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ totiž spočíva v tom, že stavebník stavia
na cudzom pozemku, bez toho aby mu svedčil právny titul umožňujúci na cudzom pozemku stavať.
Pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či stavebník mal alebo nemal stavebné
povolenie a bez ďalšieho nie je rozhodujúce ani vydané kolaudačné rozhodnutie. Od neoprávnenejstavby však treba odlíšiť „nepovolenú - čiernu stavbu“, t.j. stavbu postavenú v rozpore s príslušnými
administratívnymi predpismi a bez potrebných správnych rozhodnutí. Aby bolo možné na uplatnený
nárok aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., bolo potrebné zo strany žalovaného preukázať, že stavby v

súčasnosti jeho vlastníctve boli v čase ich výstavby postavené v súlade s vtedy platnými predpismi
(§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.). Zo strany žalovaného však v priebehu konania takéto dôkazy
(napr. rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie, či kolaudačné rozhodnutie) produkované
neboli. So zreteľom na to bolo potrebné konštatovať, že právny dôvod užívania pozemkov vo vlastníctve
žalobkyne stavbami žalovaného nebol v spornom období preukázaný, a preto žalobkyni vznikol nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/
XXXX. vypracovaného znalcom F.. Z., ktorý považoval za objektívnejší a dôveryhodnejší než posudok
Y. univerzity v H. č. XX. V znaleckom posudku č. XX totiž znalec dospel k všeobecnej hodnote
nájomného porovnávacou metódou, pričom podkladom pre porovnanie boli iba nájomné zmluvy

predložené žalobkyňou. Absentuje tu teda existencia viacerých a od seba nezávislých podkladov
vhodných na porovnanie. Ďalej je potrebné poukázať na to, že nájomné zmluvy, z ktorých znalec pri
svojom výpočte vychádzal, sa týkali prenájmu skladovacích, parkovacích plôch, odstavných plôch, či
nebytových priestorov (kancelárske, či výrobné priestory), a teda sa nejednalo o porovnateľné pozemky
s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto konania, keďže tieto pozemky už boli prispôsobené účelu, na

ktorý sa prenajímali, a na rozdiel od porovnávaných pozemkov mali pre ich vlastníka reálne ekonomické
využitie. Nájomná sadzba v predmetných zmluvách teda nebola určená len za samotný pozemok, ale aj
za stavby, prípadne služby na ponúkanom pozemku, ktoré nesporne zvyšujú hodnotu nájomného. Pokiaľ
ide o žalobkyňou predložené nájomné zmluvy týkajúce sa nájmu pozemkov za účelom stavby pozemnej
komunikácie (diaľničného privádzača - č.l. XX, XX), tie by mohli mať relevanciu za situácie, keby mal

znalec k dispozícii aspoň tri takéto porovnateľné pozemky aj s nájomnými zmluvami z porovnateľného
obdobia, čo sa však nestalo.

12.Priurčenívýškynájomnéhobolopodľanázorusúdutaktiežnevyhnutnéprihliadaťajnatúskutočnosť,
že v predmetom prípade je vlastníkom stavby iný subjekt než vlastník samotného pozemku, na ktorom

je stavba (miestna komunikácia) postavená. V predložených zmluvách je totiž vlastníkom objektu -
stavby (napr. parkoviska, skladovacieho priestoru) a vlastníkom pozemku tá istá osoba. Z tohto dôvodu
je potrebné stanoviť hodnotu pozemkov a teda aj nájomného bez zohľadnenia vplyvu stavieb na nich
postavených. Na trhovú cenu porovnávaných pozemkov má však nepochybne vplyv aj skutočnosť, že
sa nachádzajú v ochrannom pásme cestnej komunikácie, a teda sa už nedajú využiť na iný účel, než

akému v súčasnosti slúžia. Zároveň je potrebné dodať, že zmluvy predložené žalobcom boli uzavreté v
inom (01.01.2006-20.12.2012) než v posudzovanom období (11.08.2015 do 10.08.2017).

13. So zreteľom na uvedené, pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenie za užívanie nehnuteľnosti
- parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. N. za obdobie od

11.08.2015 do 10.08.2017, súd priznal žalobkyni nárok vo výške 628,58 eura (XX m2 x 7,143 eura x 2
roky) a za užívanie parc. KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, zapísanej na
LV č. XXX, k.ú. N., ktorej je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
X/X za obdobie od 11.08.2015 do 10.08.2017, nárok vo výške 47,1 eura (X,X m2 x 5,233 eura x 2 roky),
spolu teda priznal sumu 675,68 eura, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaného a v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol.

14. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu alebo nevyplýva z dohody účastníkov a preto je dlžník (v tomto
prípade žalovaný) podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho

veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie
žaloby žalovanému. Nasledujúci deň bol preto žalovaný povinný plniť svoj dlh. Žalovaný sa teda dostal
do omeškania druhý deň po doručení žaloby, t.j. od 26.09.2017. K uvedenému dňu bola základná
úroková sadzba ECB vo výške 0 % a teda sadzba úrokov z omeškania činí 5 % ročne. Nakoľko žalovaný
nenamietal začiatok omeškania a sám navrhol, aby bol zaviazaný na úroky z omeškania počnúc

11.08.2017(č.l.308),súdhozaviazalnazaplateniesumyvovýške675,68eurapočnúcuvedenýmdňom.

15. Tento rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe strany.16. Žalobkyňa čo do výroku o zamietnutí jej žaloby v prevyšujúcej časti ( II.), poukazujúc na odvolacie
dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci). Podstata odvolacej argumentácie žalobkyne tkvie v jej nesúhlase s názorom súdu prvej

inštancie, ktorý pri určení výšky bezdôvodného obohatenia nevychádzal z nej predloženého znaleckého
posudku č. XX TU H.., ale zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca F.. Z., ktorého do konania
pribral. Odvolateľka za objektívnejší a dôveryhodnejší považuje ňou predložený znalecký posudok, ktorý
bol vypracovaný znaleckým ústavom, naproti znaleckému posudku vypravovaného súdom pribratým
znalcom - fyzickou osobou. V ňou predloženom znaleckom posudku bola pri určení výšky bezdôvodného

obohatenia - tržného nájomného - použitá porovnávacia metóda, pričom v druhom znaleckom posudku
bolo použitá metóda polohovej diferenciácie, ktorá nie je v súlade s európskymi obchodnými štandardmi.
Poukázala na to, že ak existujú rozpory medzi dvoma znaleckými posudkami, môže súd pristúpiť k
prehodnoteniu ich správnosti ďalším znalcom, resp. že nedošlo k výsluchu znalcov na pojednávaní za
účelom odstránenia rozporov. Súdu taktiež neprislúcha hodnotiť vecnú správnosť odborných záverov
znalca. Mala teda za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil výšku ňou upleteného nároku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda odvolaním napadnuté
rozhodnutie je ako celok nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho právne odôvodnenie je
nedostačujúce. Z týchto dôvodov žiadala rozsudok v ňou napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Žalovaný čo do vyhovujúceho výroku a čo do výroku o trovách konania ( I. a III.), rovnako poukazujúc
na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP ( nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci). Žalovaný neuznáva základ nároku, lebo podľa jeho názoru
nie sú splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko nebolo preukázané, aby
sporné pozemky užíval neoprávnene. O bezdôvodnom obohatení by mohla byť reč iba vtedy, ak by

stavby na pozemkoch žalobkyne boli neoprávnené, avšak podľa jeho názoru z dokazovania vyplynulo,
že vlastníkom sporných pozemkov bol v minulosti Československí štát a nie právni predchodcovia
žalobkyne. Preto na uvedenú vec je potrebné aplikovať ust. zák. č. 66/2009Z.z., na základe ktorého by
mala potom žalobkyňa nárok nanajvýš na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorý
vznikol účinnosťou tohto zákona k 01.07.2009, a ktorý sa premlčuje v 3- ročne všeobecnej premlčacej

dobe, a tento nárok vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, nemožno
potom žalobkyni v tomto konaní priznať. Pokiaľ ide o trovy konania, z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktorými sú predovšetkým verejný záujem a pomerný úspech a neúspech strán, malo byť podľa
žalovaného rozhodnuté o trovách konania podľa § 257 CSP. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v
ním napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne uplatnil i trovy odvolacieho konania.

18. Žalobkyňa v reakcii na odvolanie žalovaného podotkla, že žalovaný v priebehu sporu neprodukoval
dôkazy, ktorými by bol preukázal, že chodníky a cesty boli postavené na pozemkoch patriacich
Československému štátu, ani to, aby boli postavené podľa vtedy platných právnych predpisov. Ak

by pripustila na vec aplikáciu ust. zák. č. 66/2009Z.z., mala by potom nárok na opakovanú náhradu
za skutočnú dobu trvania obmedzenia jej pozemkov. Z uvedeného dôvodu považovala odvolanie
žalovaného za nedôvodné.

19. Žalovaný v reakcii na odvolanie žalobkyne, to taktiež považoval za nedôvodné, v podstate zopakujúc

svoju argumentáciu pred súdom prvej inštancie. Súčasne zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Na
uvedené kontra argumentačne reagovala žalobkyňa s tým, že v danej veci neboli splnené podmienky
pre vznik zákonného vecného bremena podľa zák. č. 66/2009Z.z., a ak by aj vzniklo, išlo by o náhradu
majúcu povahu opakujúceho sa plnenia.

20. Ďalšie podania strán dané neboli.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a
dospel k záveru, že odvolaniu strán sporu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je
vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

22.Podľaustanovenia§387ods.1,ods.2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,ak

jevovýrokuvecnesprávne.Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu

iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

24. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna,
objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré strany uvádzali v odvolaní, vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie
je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

25. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie

je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na
iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie

odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.

26. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal

dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné.27. Obe strany podali odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalobkyňa okrem
toho vytkla i nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

28. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a
domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený

skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom
požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou
požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom

odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

29. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.

2 CSP). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z
potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na

každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti

Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

30. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a
námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel a čiastočne ju
zamietol.Napadnutýrozsudoktakniejepostihnutývadounepreskúmateľnostizdôvodunedostatočného

odôvodnenia.

31. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súdv zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí

súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

32. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako

už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti

(ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané stranami v odvolaní nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou súdu prvej inštancie.

33. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo

uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,

zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm.
f/ CSP je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého
možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

34. Platí tiež, že ak chce strana spochybniť závery znalca, je jej povinnosťou predložiť k týmto svojim
tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca
spochybnili. Obsah spisu nenasvedčuje tomu, aby bola žalobkyňa týmto spôsobom postupovala.

35. K odvolaciemu dôvodu strán podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení
veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom
prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil
právne dôvody, pre ktoré žalobe v časti vyhovel, ako i pre ktoré ju v ostatnej časti zamietol. Napokon

polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové
závery vyvodzované stranami, pričom stranami namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu
nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku
súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

36. Odvolací súd k otázke právneho posúdenia veci cez prizmu zák. č. 66/2009Z.z. dáva žalovanému
do pozornosti jednak stanoviská občianskoprávneho ako i obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu
v Prešove z 15.05.2018 a z 17.05.2018, ale i jeho rozhodnutia sp. zn. 5Co/168/2017, 6Co/77/2017 a
19Co/76/2018.37. Odvolací súd v prejednávanej veci potom dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané stranami
nie sú naplnené.

38. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR
II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu strán
zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil, keď tento správne
rozhodol i o nároku na náhradu trov konania. Aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne,
úplné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania.

40. Ani jedna zo sporových strán so svojím odvolaním nepochodila. Odvolací súd tak aplikujúc
ustanovenia§396ods.1a§255ods.1CSPžiadnejzostránnáhradutrovodvolaciehokonanianemohol
priznať.

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).