Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203573
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716203573.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., IČO:
35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, právne zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátska kancelária v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému S. Y., nar. X. X.
XXXX, trvale bytom F. XX, o zaplatenie 301,37 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/70/2016-34 zo dňa 15. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 301,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 19. 04. 2013
do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 21.
11. 2012 zmluvu o pôžičke (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 456,74 € na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v
Zmluve. Podľa Zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 30-tich mesačných splátkach po

13,70 €. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil z požičanej sumy čiastku vo výške 45,74 €. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku (resp. jednotlivé povinné splátky)
riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 10. 04. 2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo. Pretože žalovaný dlžné splátky neuhradil, žalobca sa rozhodol uplatniť
si svoje právo voči žalovanému na zaplatenie zostatku sumy vo výške 301,37 € podaním žaloby na
súd. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Okresný súd uplatnený nárok žalobcu nepovažoval za

dôvodný, keď dospel k záveru, že strana sporu, označená v tomto konaní ako žalovaný, neuzavrela
predmetnú Zmluvu, pretože podpis nachádzajúci sa na Zmluve v pravom dolnom rohu, určite nie je
podpisom, ktorý by pozostával z označenia krstného mena „Dušan“ a priezviska „Kuchár“. V spodnej
časti sa nachádza v kolónke „podpis klienta“ signum, ktorým je krstné meno „N.“. Z uvedeného je
zrejmé, že žalobca nepreukázal základný predpoklad dôvodnosti podanej žaloby, a to, že ním označená
žalovaná sporová strana je identická s osobou, ktorá aj skutočne holograficky podpísala predmetnú

Zmluvu. S poukazom na uvedené, a zohľadňujúc aj skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., okresný súd žalobu zamietol a v konaní v plnom rozsahu
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol,
že súd prvej inštancie po oboznámení sa so Zmluvou s určitosťou dospel k záveru, že táto nebola

žalovaným podpísaná, pričom na ustálenie tohto zistenia žalovaného vôbec nevypočul ani nevykonal
žiaden dôkaz, ktorý by správnosť jeho zistenia potvrdzoval. V konkrétnostiach okresný súd uviedol, žepodpis na Zmluve v časti podpis klienta s určitosťou nie je priezvisko „Y.“, ale sa jedná o krstné meno
„N.“. Toto zistenie je však nesprávne. Z predloženej zmluvy je preukázané, že táto bola žalovaným
riadne podpísaná, čo žalovaný vôbec nerozporoval. V začiatočnej časti podpisu sa navyše nejedná

o meno „N.“, ako nesprávne zistil okresný súd, ale o prvé dve písmená priezviska Y., t. j. „Ku“.
Pokiaľ súd prvej inštancie sám z úradnej povinnosti prihliadol na nedostatok pasívnej legitimácie na
strane žalovaného z dôvodu nepodpísania Zmluvy žalovaným, bolo jeho povinnosťou zisťovať okolnosti
rozhodné pre takéto posúdenie. Založenie rozhodnutia súdu na tom, že žalobca nepreukázal, že
žalovaný zmluvu nepodpísal, bez toho, aby žalovaný podpis na zmluve rozporoval, nepostačuje na to,

aby súd bez ďalšieho nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného konštatoval. Vzhľadom na uvedené
žalobca navrhol aby odvolací súdu rozsudok okresného súdu zrušil a podanej žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie žalobcu prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/
a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Ako už bolo uvedené vyššie, podanou žalobou za žalobca voči žalovanému domáhal uhradenia

záväzkov zo zmluvy o pôžičke. Žalovaný uplatnený nárok nespochybnil nakoľko sa k podanej žalobe
nevyjadril. Napriek uvedenému okresný súd podanú žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že podpis na
Zmluve nie je podpisom žalovaného (S. Y.), ale v úvode podpisu sa jedná o krstné meno „N.“. Žalovaný,
teda, podľa názoru okresného súdu Zmluvu s právnym predchodcom žalobcu neuzavrel.

7. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu žaloba podaná (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná

procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia

(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

8. Na tomto mieste považuje odvolací súd v prvom rade za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom
súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, teda aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.
Skutočnosť, že žalovaný ostal v konaní pasívny, teda nebránila okresnému súdu skúmať, či je nositeľom
pasívnej vecnej legitimácie. Ak však okresný súd v prejednávanom prípade bez toho, aby mal na to
potrebné odborné znalosti, bez nariadenia znaleckého dokazovania (alebo aspoň bez zabezpečenia

odborného vyjadrenia) a najmä bez existencie akýchkoľvek iných dôkazov, ktoré by proces podpisovania
listiny žalovaným spochybňovali, skonštatoval, že na zmluve nie je podpis žalovaného, nepostupoval
správne. Otázka, či na predmetnej zmluve sa nachádza alebo naopak nenachádza podpis, ktorý je
podpisom žalovaného, je totiž otázkou odbornou, ktorú je možné (v prípade ak v skutočnosti v konaní
vyvstane) riešiť len postupom podľa § 206 alebo podľa § 207 a nasl. CSP. Civilný sporový poriadok

umožňuje súdu nahradiť odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok úvahou súdu len v prípade, ak je
potrebné určiť hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, a
túto je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, alebo tiež vtedy,
ak hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku síce možno
zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu

sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku (viď. ust.
§ 264 CSP), čo však prejednávaný prípad zjavne nie je.9. Odvolací súd nepovažuje za presvedčivý záver okresného súdu, že Zmluva nebola podpísaná
(uzatvorená) žalovaným, teda, že by prvá časť podpisu uvedeného v Zmluve mala predstavovať slovo
„F.“. Skôr sa prikláňa k názoru odvolateľa o tom, že táto prvá časť podpisu prestavuje v skutočnosti

písmená „K“ a „u“, ku ktorému záveru odvolací súd privádza aj nápadná podobnosť podpisu na Zmluve
(na č. l. 3) s podpisom žalovaného na doručenkách na č. l. 15a a 17a súdneho spisu, ako aj absencia
akýchkoľvek iných dôkazov, ktoré by záver okresného súdu potvrdzovali. Ak však okresný súd napriek
uvedenému má dôvodné pochybnosti o osobe, ktorá Zmluvu podpísala, uvedené pochybnosti je možné
odstrániť len spôsobom predpokladaným zákonom, t. j. vykonaním riadneho dokazovania na vyriešenie

tejto otázky, a nie voľnou úvahou súdu.

10. Okresný súd podanú žalobu zamietol aj z dôvodu, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
tento záver okresného súdu nie je jednak nijakým spôsobom odôvodnený, a navyše mu nezodpovedá
ani výroková časť rozsudku okresného súdu. Ak by totiž predmetná zmluva skutočne neobsahovala

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, ktorý
záver, ako už bolo uvedené vyššie, bol okresným súdom vyslovený, nie však dostatočne odôvodnený,
absencia tejto náležitosti je v § 11 ods. 1 tohto zákona spojená so sankciou, že poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ potom zo Zmluvy vyplýva, že žalovanému bola
poskytnutá titulom pôžičky suma 240,26 € a uhradil akontáciu v sume 45,74 €, na to, aby mohol zakúpiť

tovar(nábytok-jedálenskýset)scelkovoukúpnoucenou286€,zposkytnutejpôžičky,ajvprípade,akby
bola bezúročnou a bez poplatkov, by žalovanému zostávala stále uhradiť suma 240,26 €, čo absolútne
nekorešponduje so záverom okresného súdu o tom, že aj existencia nedostatkov podľa § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z. z. u Zmluvy bola dôvodom, pre ktorý okresný súd žalobu zamietol. Preto možno
považovať rozsudok okresného súdu v tejto časti za nelogický a vnútorne rozporný.

11. Vzhľadom k uvedenému neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len napadnutý rozsudok okresného
súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3: 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa

(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok

ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.