Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215203752
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215203752.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S.. Z. Š., J.. XX.X.XXXX, G. G. XX,
o zaplatenie 5.987,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
5C/260/2015-115 zo dňa 27.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku pod bodom IV. o zamietnutí
zvyšku žaloby a pod bodom V. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

„I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,60 Eur titulom nezaplatených poplatkov za poistenie, v časti
o zaplatenie sumy 11,56 Eur titulom nezaplatených úrokov do predčasnej splatnosti úveru, v časti o
zaplatenie sumy 4,35 Eur titulom nezaplatených úrokov z omeškania do predčasnej splatnosti úveru
zastavuje.

II. Súd pripúšťa zmenu žaloby v časti požadovaného úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.987,38 Eur od 03.04.2015 do
zaplatenia a zo sumy 277,59 Eur od 03.04.2015 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 4.840 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 13.04.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 %.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že:

2.1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.6.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 5.987,38 eur spolu s poplatkami 4,60 eur, úrokom do predčasnej splatnosti úveru 289,15 eur,
úrokom z omeškania do predčasnej splatnosti úveru vo výške 6,66 eur, úrokom 13,90 % ročne z
5.987,38 eur od 3.4.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z 5.987,38 eur a
nezaplatených úrokov 289,15 eur od 3.4.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 23.10.2014 so žalovaným uzavrel Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluvu“). Na základe tejto žalobca žalovanému poskytol sumu6.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach a celý úver bol aj s príslušenstvom
splatný do 28.10.2024. Žalovaný porušil zmluvné podmienky, a preto bol listom z 2.4.2015 vyzvaný
na predčasné splatenie úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia (2.4.2015)

predstavovala 6.347,79 eur a pozostávala z istiny 5.987,38 eur, úroku 289,15 eur (13,90 % ročne), úroku
z omeškania 6,66 eur, poplatkov 60,- eur za upomienky a poplatku za poistenie schopnosti splácať úver
v sume 4,60 eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do podania žaloby nič nezaplatil. Ďalej žalobca uviedol,
že zaplatenie sumy 60,- eur titulom upomienok si žalobou voči žalovanému neuplatňuje.

2.3. Žalovanému v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočne mu bol poskytnutý úver 5.700,-
eur, preto ak žalobca žiada sumu vyššiu, tak nezákonne. Poukázal tiež na to, že zmluva o úvere
obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Nariadených pojednávaní sa nezúčastnil, preto súd vec
prejednal a rozhodol podľa § 180 CSP v jeho neprítomnosti.

2.4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzavrel

so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 23.10.2014, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
všeobecné obchodné podmienky. Uvedenú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
Občianskeho zákonníka, prihliadol na charakter účastníkov pri uzavieraní zmlúv, keď žalobca konal v
rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a žalovaný bol fyzická osoba, nepodnikateľ,
ktorý si vzal úver na osobnú spotrebu, vystupoval ako spotrebiteľ. Právny vzťah medzi účastníkmi

vyplývajúci z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

2.5. Bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 6.000,- eur (spolu

s poplatkom 300,- eur). Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi a
poplatkami vo výške celkom 11.544,- eur, a to v 120 mesačných splátkach po 93,70 eur. Svoj záväzok
ale nesplnil riadne a včas, keď ho prestal splácať, v dôsledku čoho porušil zmluvné podmienky. Preto
bol listom žalobcu z 2.4.2015 vyzvaný na predčasné splatenie úveru.

2.6. Z obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej úverovej zmluve je
uvedená len výška celkovej mesačnej splátky, z nej nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru,

koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani
z Obchodných podmienok.

2.7. V úverovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 13,90 % a v čase uzavretia úverovej zmluvy
podľa prehľadu Národnej banky Slovenska výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch nad

päť rokov predstavovala 12,36 % ročne a teda pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška
úrokovej sadzby na 13,90 % ročne, tak ide o úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi
a preto súd zmluvu o úvere v časti povinnosti platenia úrokov považoval za absolútne neplatný právny
úkon podľa § 39 Obč. zák. V prípade neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby, potom
zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods. 2

písm. i) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o absolútnu neplatnosť, preto súd
nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre obdobné úvery a pri
neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom aj nesprávna ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa. Predmetná úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd

poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

2.8. Aj keby súd dohodnutú úrokovú sadzbu neposúdil ako absolútne neplatné zmluvné dojednanie,
aj pri zadaní parametrov podľa úverovej zmluvy bola uvedená RPMN nesprávna. Podľa parametrov

uvedených v úverovej zmluve mala RPMN dosahovať výšku 15,86 % (http://www.e-konzultant.sk/
on-line-kalkulacky/rpsn/). Podľa úverovej zmluvy ale dosahovala 16,58%. Preto súd poskytnutý
spotrebiteľský úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov aj podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výška RPMN bola uvedená nesprávne i zaakceptácie dohodnutej výšky úroku. Samostatne sa prihliada na neuvedenie správnej výšky RPMN.
Teda i za akceptácie dohodnutého úroku 13,90 % ročne je záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru odôvodnený.

2.9. Bolo preukázané, že žalovaný na úver zaplatil celkom 860,- eur. Vyplýva to z výpisu účtu, ktorý
poskytol samotný žalobca. Súd spočítal kreditné položky. Do istiny (poskytnutého úveru) 6.000,- eur bol
zahrnutý i poplatok 300,- eur za poskytnutie úveru, preto poskytnutá výška úveru bola v skutočnosti
5.700,- eur. Keďže spotrebiteľský úver z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za bezúročný a bez

poplatkov, žalobu nad sumu 4.840,- eur (6.000,- eur - 300,- eur - 860,- eur) zamietol. Súčasne pripustil
zmenu žaloby a konanie čiastočne zastavil pre späťvzatie. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred
začatím pojednávania, preto súd súhlas žalovaného nežiadal.

2.10. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 4.840,- eur, ktorú riadne a včas nesplnil, čo
mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa

nasledujúceho po tom, čo mal zosplatnený úver zaplatiť, teda od 13.4.2015 až do zaplatenia. S odkazom
na § 3 ods. 1 Nar. vl. SR č.87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov poukázal i na to, že strany sa
ale na výške úroku z omeškania zmluvne dohodli, a to na výške 5 % ročne, preto nemožno použiť
ustanovenie zákona, ktoré sa vzťahuje na prípady, kedy sa účastníci zmluvného vzťahu na výške úroku
z omeškania nedohodnú. Preto súd žalobu zamietol v časti prevyšujúcej sumu 4.840,- eur i časti úroku

z omeškania nad 5 % ročne. Zároveň počiatok omeškania súd ustálil na 13.4.2015, keď zo samotnej
výzvy na predčasné splatenie úveru vyplýva, že žalobca úver zosplatnil k 2.4.2015, avšak lehotu na
vrátenie dlhu určil do 12.4.2015. Do omeškania sa žalovaný preto dostal najskôr dňom 13.4.2015.

2.11. Výrok o náhrade trov odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutej časti a trov konania podal včas odvolanie žalobca.
Nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Podľa neho rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSO).

Na odôvodnenie podaného odvolania poukazuje na to, že:

3.1. Súd prvej inštancie, ako z dôvodov jeho rozhodnutia vyplýva, sa nezaoberal výkladom ust. § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vo svetle textu a účelu Smernice 2008/48 ES, pričom ide o jeho
povinnosť, ako to uviedol Súdny dvor Európskej únie v rozsudku 14/83, čím je rozhodnutie súdu prvej

inštancii v zamietavej časti nezrozumiteľným. Podľa žalobcu je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o
výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne
nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy
bude poskytnutý úver splácať. Je nepochybné i to, že OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
obsahujú v bode 2.5.3. spôsob anuitného splácania, ktorý je v tomto ustanovení vysvetlený. V bode

2.5.5. OP je uvedené poradie uspokojovania pohľadávky. Podľa názoru žalobcu účelom a cieľom zákona
č. 129/2010 Z.z. v časti týkajúcej sa dotknutej náležitosti nebola tá skutočnosť, aby bol spotrebiteľ
informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania
a poplatky. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 písm. k) dotknutého zákona zákonodarca uviedol, že
spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný

plniť si povinnosti zo zmluvy. Zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, že splátka vo výške 93,70 eur pozostáva
z úroku 13,9 % ročne (tj. 1,1583 % mesačne), je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. Uvedené mohol
žalobca poskytnúť žalovanému aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v
percentuálnom vyjadrení, avšak kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na základe
žiadosti žalovaného a bezplatne. Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale namiesto toho si

svoj záväzok nesplnil, vedomý si toho, že žalobca mu poskytol úver vo výške 6.000,- eur. Žalovaný
nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a
podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka,
ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej
splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach

v bode 1.2. zmluvy. Nebola porušená žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov.3.2. Odvolateľ na podporu svojej argumentácie poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov SR,
ale i na závery rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia,
a.s., proti Kláre Bíróovej.

3.3. Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v
či. 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté
so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57 predmetného
rozsudku. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES by sa nemalo podľa bodu 58

rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili
povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2
uvedenej smernice.

3.4. Žalobca poukazuje aj na už schválený vládny návrh zákona z 12.10.2017, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorého s účinnosťou od 15.12.2017
dôjde k zmene ustanovenia týkajúce sa podstatnej náležitosti zmluvy.

3.5. K názoru súdu prvej inštancie, že úrok 13,9% je dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
podľa NBS výška úroku pri úveroch nad 5 rokov predstavovala 12,36%, táto časť zmluvy je absolútne

neplatná a vzhľadom na uvedené je nesprávna aj RPMN, žalobca uvádza, že podľa štatistiky NBS
priemerný úrok novo poskytnutých spotrebiteľských úverov v 10/2014 so splatnosťou 10 rokov bol
12,36%. Ide o údaj štatistiky, pričom „časové rady za stavy úverov predstavujú agregované údaje za
sektor nefinančných spoločností podľa splatnosti a údaje za sektor domácností podľa splatnosti a v
členení podľa druhu úveru.“ Vzhľadom na skutočnosť, že ide o údaj štatistiky, nejde o žiadne zákonné

obmedzenie výšky úroku poskytnutých úverov. Zo samotnej podstaty štatistiky a matematického
priemeru vyplýva, že reálny úrok bol aj vyšší aj nižší, pričom jeho priemer bol 12,36 %. Vzhľadom na
uvedené, má žalobca za to, že úroková miera, ktorá je uvedená v zmluve, t.j. 13,9 %, nie je v žiadnom
prípade neprimerane vysoká ani dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko len minimálne (o
1,54 %) prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu pre daný typ úveru v čase poskytnutia úveru. Žalobca

dôrazne nesúhlasí s poňatím súdu, že ide o hornú hranicu úroku. Ide o priemernú úrokovú sadzbu,
t.j. reálne dohodnuté sadzby boli iné, ich priemer bol 12,36 %. Žalobca odkazuje aj na § 53 ods. 6
OZ účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy v spojení s § la ods. 1 a 4 vyhlášky č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa údajov Ministerstva financií SR bola
priemerná RPMN úverov poskytnutých veriteľmi pri úvere so zmluvnou splatnosťou 5-10 rokov, ostatné

spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1.500,- do 6.500,- eur vrátane vo výške 16,81
% (uvedená aj v zmluve). Keďže RPMN predmetného úveru bola 16,58 %, je zrejmé, že neprevyšuje
dvojnásobokpriemernejRPMN16,81%(33,62%).Vsúladescitovanýmiustanoveniamijetedaodmena
prípustná a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca trvá na tom, že výpočet RPMN uvedený v
úverovej zmluve je správny a v súlade so zákonom. Súd svoje tvrdenie o nesprávne uvedenej RPMN

v zmluve podložil výpočtom na internetovej stránke www.e-konzultant.sk/on-line-kalkulacky/rpsn, podľa
ktorého bola RPMN 15,86 % a nie 16,58 %, ako bolo uvedené v zmluve. Podľa § 19 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy sa ale RPMN vypočíta podľa vzorca
uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona. Z odôvodnenia len vzhľadom na uvedenie názvu internetovej
stránky nie je zrejmé, či súd použil výpočet RPMN stanovený zákonom, a teda, či RPMN uvedená

v zmluve, je skutočne nesprávna. Odôvodnenie rozsudku len odkazom na kalkulačku zverejnenú na
internete je nepresvedčivé.

3.6. Žalobca má za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné
a určité, ak zamieta nárok, avšak svoj názor súd nepodloží žiadnou právnou argumentáciou.

3.7. K rozhodnutiu o trovách konania žalobca má za to, že súd pri výpočte náhrady trov konania
postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len
príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada (rozsudok KS Trnava
č.k. 10CoPr/2/2016 z 27.7.2016, uznesenie NS SR č.k. 60bo/243/2007 z 27.11.2008). Vzhľadom na

uvedené, súd nemal pri posudzovaní prihliadať na úspech v časti príslušenstva.

3.8. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu
prvejInštancievnapadnutomrozsahuzmenilavyhovelžalobevplnomrozsahuokremčasti,vktorejbolokonanie zastavené, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou

ust. § 378 a nasl. CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého
rozhodnutia súduprvejinštanciebolvzmysleust.§379a§380ods.1CSP viazanýrozsahomodvolania
i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP) tak, ako boli uplatnené v zákonnej
odvolacej lehote. Odvolanie vo veci nepodal žalovaný. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie pod bodmi
I., II. a III. neboli napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť (§ 227 ods. 1, § 228 ods. 1, § 359
CSP) a nebolo preto oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu na základe žalobcom podaného

odvolania preskúmavať vecnú správnosť týchto výrokov rozsudku o čiastočnom zastavení konania, o
pripustení zmeny žaloby v časti uplatňovaného úroku z omeškania ani o vyhovení časti žalobného
návrhu. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z
aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci
si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Právnym

dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu
prvej inštancie, i konania ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že na základe podaného
odvolania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Tak, ako je uvedené vyššie, žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP,
pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

10. V zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový
stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. V zmysle týchto ustanovení CSP každé súdne
rozhodnutie, počnúc jednoduchým uznesením o vedení konania a končiac rozsudkom, musí mať svoj
skutkový a právny základ. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku
ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením)

skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým (avšak v
sporovom procese nie výlučne) dokazovaním.11. Právna otázka, ktorú žalobca nastolil v odvolaní, keď namietal záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru bola naozaj v praxi súdov (i odvolacích) zodpovedaná rôzne. Napokon svedčia
o tom i rozhodnutia tunajšieho súdu uvedené v dôvodoch rozhodnutia súdom prvej inštancie, ale

i rozhodnutia, na ktoré poukázal odvolateľ. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo však ku
skutočnosti, keď uvedenú otázku týkajúcu sa eurokonformného výkladu ustanovenia ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch riešil a zodpovedal dovolací súd a ten
v uznesení Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017 dal odpoveď na otázky,
ktoré sú relevantné i na prejednanie podaného odvolania v predmetnej veci.

12. Podľa čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. V zmysle cit. ust. čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 3 Základných princípov CSP, princíp právnej istoty tvorí
jednu z podstatných zásad celého Civilného sporového poriadku. Princíp právnej istoty je odvádzaný
aj od hodnoty predvídateľnosti každého súdneho rozhodnutia ako derivátu hodnoty predvídateľnosti
práva v ústavno-právnych súvislostiach. Najvyšší súd SR ako vyššia súdna autorita ako odvolacie
súdy v označenom rozhodnutí zaujal právny názor k zodpovedaniu aj otázok relevantných pre toto

konanie. Odvolací súd preto v predmetnej veci nemal dôvod nevychádzať aj z takto vyjadreného názoru
dovolacieho súdu, hoci nejde o rozhodnutie v inštitúte veľkého senátu ako nástroja na dosiahnutie
zjednocovania judikatúry Najvyššieho súdu SR.

14. Dovolací súd v uvedenom svojom rozhodnutí poukázal i na to, že :

14.1. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami úveru na účely splatenia.

14.2. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy

o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné

len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

15. Najvyšší súd SR vo svojich záveroch vychádza i zo záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíroovej.

16. Európsky súdny dvor v Rozsudku v označenej veci konštatoval, že:

16.1. Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok (bod 50 Rozsudku),

16.2. Článok 10 ods. 2 písm. h) stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku).16.3. Z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť
spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis
vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do

zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.

16.4. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným
stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku).

16.5. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v
spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).

17. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,
ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

20. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy

k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

21. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom
prípade aj podľa názoru dovolacieho súdu v uvedenom rozhodnutí nielen možný, ale aj potrebný, dospel

i odvolací súd pri prejednaní predmetného odvolania k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu treba dospieť k záveru,

že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa.

22. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti
podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku
mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k)

zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

23. Uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu, ktoré si odvolací súd osvojuje

o to viac, že korešpondujú i s názormi niektorých senátov i tunajšieho odvolacieho súdu ešte z
času pred rozhodnutím dovolacieho súdu (či niektorých senátov iných odvolacích súdov), potvrdzujú
opodstatnenosť odvolacej námietky, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úverevyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorá je podkladom pre záver o
tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z.).

24. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v úverovej zmluve je nesprávne
uvedená RPMN vo výške 16,58 %. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že údaj o RPMN
nepredstavuje iba údaj o úrokoch, ale údaj o celkových nákladoch úveru tak, aby sa spotrebiteľ vedel
a mohol rozhodnúť pre konkrétny úver a porovnať ponuky viacerých poskytovateľov úveru. Náklady na

úver predstavujú náklady, ktoré musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze a okrem výšky úrokovej sadzby
v percentách obsahujú aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom (a to či už jednorazové, ktoré sa platia
pri uzatváraní zmluvy, napríklad poplatok za poskytnutie úveru, za sprostredkovanie a podobne, alebo
pravidelne, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru - poplatok za poistenie, poplatok za úverový účet
a podobne). Odvolací súd je síce toho názoru, že vzorec, na ktorý sa v právnej norme odkazuje ako
vzorec na výpočet RPMN je zložitý a ťažko pre spotrebiteľa pochopiteľný, ale každopádne záver súdu

prvej inštancie o tom, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN považuje odvolací súd za nesprávny a
naviac ani nie je náležite odôvodnený. Len odkaz na link (na príslušnú webovú stránku) v tomto smere
je nedostatočne určitý a presvedčivý.

25. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Nemožno sa

v súvislosti s posúdením primeranosti výšky úrokového zaťaženia tak, ako to urobil súd prvej inštancie,
stotožniť. Súd prvej inštancie v podstate urobil záver o tom, že ak dohodnutá úroková miera bola vyššia,
než je priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v predmetnom období vyššia o niečo viac ako
jedno percento, že ide o dohodnutie úroku v rozpore s dobrými mravmi. Takýto právny záver nie je
opodstatneným. V tejto súvislosti je dôvodnou odvolacia námietka, ktorá poukazovala na aplikáciu ust. §

53 ods. 6 Obč. zák. v spojení s ust. § 1a ods. 1, 4 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Výška úroku nepresiahla mieru
najvyššej prípustnej odplaty, ktorú by upravoval všeobecne záväzný právny predpis a neprekračoval ani
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri aplikácii § 1a ods. 1, 4 nariadenia vl.
č. 87/1995 Z.z..

26. Nakoľko súd prvej inštancie dôsledne neskúmal všetky skutočnosti relevantné na posúdenie
platnosti dotknutých ustanovení zmluvy, jeho záver o tom, že sa v danom prípade jedná o úver
bezúročný a bez poplatkov sa javí ako predčasný. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie stranám
sporu neozrejmil svoje úvahy takým presvedčivým a najmä už zodpovedajúcim aktuálnym výkladovým
pravidlám označených ustanovení zák. o spotrebiteľských úveroch (zodpovedajúco vyššie uvedenému

princípu právnej istoty odvádzaným od rozhodnutia súdnej autority), či § 53 ods. 6, § 39 Obč. zák. v
spojení s ust. § 1a ods. 1, 4 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť
ako s logickým záverom vychádzajúcim z potrebných skutkových zistení, z ktorých právne závery súd
prvej inštancie vyvodil.

27. Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na
potvrdenie ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto v napadnutej časti o zamietnutí zostatku
návrhuavsúvisiacomvýrokuotrováchkonaniarozsudokzrušilavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvej
inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie pri omyle v právnom posúdení uplatnených nárokov
nevenoval žiadúcu pozornosť ich kvantifikácii. Toto je spojené s tým, že v rámci odvolacieho konania je

nepreskúmateľným zodpovedanie výšky nárokov, ktorých prisúdenie prichádza podľa vyššie uvedeného
právneho názoru do úvahy. Pri dôvodnosti odvolacích námietok zodpovedajúcich aplikácii ust. § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP a s tým aj súvisiacej nepreskúmateľnosti predmetného rozhodnutia (viď aj bod
28 tohto rozhodnutia), je daný dôvod na postup v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s
ust. § 391 ods. 1 CSP.

28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne skúmať okolnosti relevantné pre
posúdenie nárokov z uzatvorenej zmluvy, a to na zaplatenie nároku na zostatku uplatňovanej istiny,
úrokov z úveru, poplatku za úver i úrokov z omeškania. Právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvej
inštancie záväzný (§ 391 ods. 2 CSP). V zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia. Na žalobcovi bude, aby reagoval na už právoplatné rozhodnutie o časti
ním uplatnených nárokov, aby vzhľadom aj na ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré od posledného
rozhodnutia prvoinštančného súdu mohli nastať (napr. plnenie žalovaného) ako sporová strana vyvinul
iniciatívu aj pri podrobnej špecifikácii zostávajúcich nárokov, ktoré v tomto konaní uplatňuje. Súd totiž vsporovom konaní nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový
stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej

procesnej aktivite sporových strán.

29.Vnovomrozhodnutísúdprvejinštancierozhodneajotrováchodvolaciehokonania§396ods.3CSP.

30. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP,

§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).