Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207932
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118207932.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: C. Ž., O.. X.X.XXXX, V. V. X,
P.Š., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66, IČO: 31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so

sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
7Csp/138/2018-127 zo 4.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.332,40 eur s
prísl. zamietol. Určil, že v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Určil, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.5.2011 v článku 8, bod 8.1 a bod 8.2 špecifikované v
tomto článku sú neprijateľné zmluvné podmienky. Určil, že v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.5.2011 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom podpísaná Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach v počte 42, vo
výške 80,37 eur, RPMN predstavovalo 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a priemerná
RPMN za úver bola 46,56 %.

3. Podľa článku 8, bod 8.1 Dohody: Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa
poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe
Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka
zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok

úveru vo výške 215,75 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ
oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj
súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.

4. Podľa článku 8, bod 8.4 Dohody: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná
dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomnýchpohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku
2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to

ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi.
Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy
oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o

poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/
Zmluvy.

5. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo podľa predložených listinných dôkazov, a to karty
klienta, ako aj výpisu z účtu, že z poskytnutého úveru zaplatil žalobca žalovanému sumu 3.616,65 eur,

pričom posledná splátka zo strany žalobcu bola zaplatená žalovanému dňa 29.12.2014.

6. V tomto konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že námietka premlčania vznesená žalovaným,
je v celom rozsahu dôvodná. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že žalobca zaplatil
poslednú splátku titulom poskytnutého úveru žalovanému dňa 29.12.2014. Žaloba bola na súd prvej

inštancie doručená až dňa 6.7.2018.

7. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť v období, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o
bezdôvodnom obohatení povinného subjektu, o jeho výške, avšak túto vedomosť je potrebné odvíjať od
toho, kedy oprávnený subjekt získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto

bezdôvodné obohatenie. Nie je vôbec relevantné právne posúdenie predmetného nároku. Treba totiž
vychádzať z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo 685/2011 zo dňa 28.3.2012,
33Odo/528/2006 zo dňa 29.3.2007, 28Cdo/3977/2007 zo dňa 18.3.2008, 30Cdo/2758/2006, ako aj z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/67/2011. Rovnako súd prvej inštancie
poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS/413/2013.

8. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/67/2011 sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vedomosťou sa nerozumie znalosť právnej kvalifikácie, ale jedná sa len o skutkové okolnosti, z ktorých
možno dôvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Podľa týchto rozhodnutí nie je významné, či

oprávnený má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti.
Podľa rozhodnutia Krajského súdu Trenčín č.k. 17Co/372/2015-170 zo dňa 27.4.2016 odvolací súd
v tomto rozhodnutí uviedol, že pre uplatnený nárok založený na bezdôvodnom plnení nad rámec
poskytnutej istiny sú rozhodujúce tri zložky, o ktorých musel žalobca vedieť, aby mohol byť posudzovaný
nárok titulom bezdôvodného obohatenia: 1. vedomosť o tom, že v dôsledku neuvedenia RPMN v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, 2. vedomosť o obsahu zmluvy,
teda, že zmluva údaj o RPMN neobsahuje, 3. vedomosť o tom, že zo strany žalobcu došlo k plneniu
nad rámec poskytnutej istiny. Odvolací súd uviedol, že tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník, v
tomto prípade žalobca, v jemu známej výške, je možné urobiť úsudok o okamžiku zaplatenia sumy
zodpovedajúcej istine na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto samotný dlžník musí

sa dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy uhradí
splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Rovnako súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Žilina sp.zn. 8Co/216/2016 zo dňa 31.1.2017, v ktorom súd uviedol, že pre začiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt
v konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a

kto ho získal. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú
relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností,
z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie.
Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo
v zákone. Vedomosť žalobcu ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto

potrebné spájať s touto skutočnosťou, respektíve s vedomosťou o existencii zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že o tomto zákone nevedel. Viazať začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty na okamih kontaktu žalobcu s občianskym združením, ako to v tomto
prípade preukazoval žalobca predložením prehlásenia od HOOS, od ktorého sa žalobca mal dozvedieť otom, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že z tohto dôvodu sa žalovaný mal na
jeho úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho
významu ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota

na vydanie bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť prvým dňom začatia splácania
prvej splátky a následne splatením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením celej poslednej splátky.
Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Žilina 7Co/302/2016 zo dňa 9.11.2016, ako aj
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011.

9. Súd prvej inštancie poukázal na právny názor vyjadrený v aktuálnom rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.6.2017 sp.zn. 18Co/110/2016, pričom jednoznačne
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí sa vyjadril k aplikácii 10-ročnej objektívnej
premlčacej doby a mal za to, že jej aplikácia v týchto veciach neprichádza do úvahy. Z tohto dôvodu,
keďže platí princíp právnej istoty a súdy by mali rozhodovať v súlade s rozhodovacou činnosťou

najvyšších súdnych autorít, súd má za to, že aplikácia 10-ročnej premlčacej doby je v tomto prípade
neprípustná.

10. V danom prípade žalobca poslednú splátku úveru zaplatil žalovanému dňa 29.12.2014, žaloba
bola podaná na súd až dňa 6.7.2018. V tomto konkrétnom prípade uplynula nielen subjektívna, ale

aj objektívna premlčacia lehota, ktorá je podľa názoru súdu trojročná. V tomto prípade nie je možné
aplikovať ani desaťročnú premlčaciu lehotu, ktorú súd uvádza je možné aplikovať len pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení žalovaného. Dôkazné bremeno o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť
na úkor žalobcu, bolo na žalobcovi. Priamy úmysel preukázať v tomto prípade nie je možné a o
nepriamy úmysel ide, ak žalovaný nechcel priamo sa bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu

dôjde, bol s tým uzrozumený. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 12Co/517/2015 zo dňa 31.1.2017, podľa ktorého na preukázanie úmyslu žalovaného
získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobcu o zaužívanej praxi žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom
na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia

plnenia na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne
obohacuje. Žalovaný skutočne chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu vo forme poplatkov za
poskytnutý úver, ale táto skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje jeho úmysel získať bezdôvodné
obohatenie. V čase uzatvorenia zmluvy žalovaný nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko
rokov neskôr posúdi súd ním uzatvorenú zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

ktorá nespĺňa zákonom požadované náležitosti, a teda, že bude posudzovaná ako zmluva bez úrokov
a poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu pri posúdení, či ide o úmyselné konanie nemožno totiž
vychádzať z aktuálneho stavu, ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Odvolací súd dospel k
záveru, že nie je možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty desaťročnú premlčaciu
dobu.

11. Žalobca v tomto konaní absolútne nepreukázal, aby sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil,
nebolo preukázané, že žalovaný pri výkone svojej podnikateľskej činnosti sa chcel úmyselne obohatiť.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vznesenú námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, považoval
v celom rozsahu za dôvodnú s poukazom na poslednú platbu, ktorú uskutočnil žalobca v prospech

žalovaného dňa 29.12.2014. Objektívna trojročná premlčacia doba uplynula 30.12.2017, a keďže návrh
bol podaný na súd až 6.7.2018, bola vznesená dôvodne, a preto žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia súd prvej inštancie z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania zamietol.

12. Pokiaľ ide o trovy konania konštatoval súd prvej inštancie, že v časti o vydanie bezdôvodného

obohatenia bol žalovaný úspešnou sporovou stranou, preto má nárok na náhradu 100 % trov konania
vo vzťahu k žalobcovi.

13. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v čl. 8 bod 8.1 a bod 8.4 v tejto časti uznal
súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú, nakoľko obe vyššie uvedené zmluvné podmienky sú neprijateľné

v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto smere treba poukázať na judikatúru
Krajského súdu v Prešove, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia pod sp. zn. 9Co/117/2017, 2Co/38/2017 a
23Co/84/2017.14. V závislosti od toho v zmysle § 255 ods. 1 CSP má žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % v tejto časti predmetu konania proti žalovanému, ktorý v tomto smere úspech nemal.

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým súd jeho
žalobu čiastočne zamietol, ako aj proti súvisiacim výrokom o trovách konania a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svojím výkladom dáva úplne iný obsah konštatovaniu

vychádzajúcemu z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Súd rozlíšenie
subjektívnej premlčacej doby a objektívnej premlčacej doby úplne neguje a subjektívnu premlčaciu dobu
stotožňuje s objektívnou premlčacou dobou.

17. Zákonodarca rozlišuje, kedy sa mohlo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonať
po prvý krát, z hľadiska začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, a kedy z hľadiska začatia

plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pri bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v splátkach úveru,
ktoré získava dodávateľ na úkor spotrebiteľa, nikdy nenastáva začatie plynutia objektívnej premlčacej
doby súčasne so subjektívnou, iba ak by sme vychádzali z predpokladu, že úveroví dlžníci splácajú
dodávateľom splátky nad rámec skutočného dlhu dobrovoľne, teda vediac, že vedome a dobrovoľne
platia dodávateľovi platby, na ktoré dodávateľ nemá nárok a chcú sa nechať okrádať. Subjektívna

premlčacia doba môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej doby, k
subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu naplnením predpokladov vedomostí o bezdôvodnom
obohatení a osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila, môže dôjsť kedykoľvek v rámci plynutia objektívnej
premlčacej doby. Ak oprávnený nadobudne subjektívnu vedomosť o bezdôvodnom obohatení a o
tom, kto zaň zodpovedá až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, námietke premlčania zo strany

povinnej osoby už nedokáže úspešne čeliť. Oprávnený musí nadobudnúť subjektívnu vedomosť o
tom, že ide o konkrétnu majetkovú ujmu určitého druhu a rozsahu, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch.
Taktiež musí nadobudnúť subjektívnu vedomosť o osobe, ktorá sa na úkor oprávneného obohatila.
Pre kategóriu subjektívnosti je podstatou existencia vo vedomí, závislosť od vedomia, teda získanie
vedomostí. Objektívna premlčacia doba plynie pri bezdôvodnom obohatení od naplnenia skutkovej

podstaty bezdôvodného obohatenia.

18. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/145/2004 vyplýva, že za rozhodujúci
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy

sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné
skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nie len predpokladaná vedomosť
oprávneného. V tomto smere treba konštatovať, že až od združenia na ochranu spotrebiteľov sa žalobca

dozvedel, že žalovaný od neho prijal platby v rozpore so zákonom a predložil mu na podpis formulárovú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvára dojem, že na platby, na ktoré podľa zákona
právo nemal v skutočnosti právo má. Vedieť komu žalobca zaplatil, kedy a koľko neznamená, že vie, že
platil nedôvodne, že sa veriteľ na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Zákon na začatie plynutia subjektívnej
premlčacej doby nevyžaduje, aby žalobca získal len vedomosť o kvantite týchto skutočností, že sa stali,

ale aj o ich kvalite, že došlo k porušeniu jeho práv a k bezdôvodnému obohateniu, teda že žalobca môže
podať žalobu.

19. V tomto smere treba poukázať aj na judikatúru najvyššieho súdu, a to rozsudok sp. zn. 2Cz/35/1977
zo 17.2.1978, publikovaný v Zborníku stanovísk správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí

Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, zväzok IV., strana 649, z ktorého vyplýva, že z § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva, na
vydanie neoprávneného majetkového prospechu je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený
dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť oprávneného o tom,
že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom, kto ho získal musí byť teda skutočná, pretože

len ak oprávnený vie o tom, že na jeho úkor sa niekto neoprávnene obohatil, môže uplatniť svoje právo.

20. Treba tiež poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/3306/2007
z 30.9.2009, z ktorého vyplýva, že z hľadiska posúdenia začiatku plynutia dvojročnej subjektívnejpremlčacej doby je rozhodný okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom,
že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre začiatok subjektívnej
premlčacej doby na uplatnenie práva a na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci

subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho
práva na súde. K rovnakému názoru dospel Najvyšší súd Českej republiky aj v rozhodnutí pod sp. zn.
25Cdo/2581/98 z 31.8.2000.

21.Ztejtojudikatúryvyplýva,žeoprávnenýzbezdôvodnéhoobohateniamusímaťsubjektívnuvedomosť

o tom, že k tomuto obohateniu došlo a kto ho získal. Dozvedieť sa to však nestačí kedykoľvek, ale
len do uplynutia objektívnej premlčacej doby, ktorej začiatok na rozdiel od doby subjektívnej nie je
závislý na tom, či sa oprávnený o existencii bezdôvodného obohatenia dozvie alebo nie. Dozvedieť
sa o bezdôvodnom obohatení znamená získať informácie, dozvedieť sa o skutkových okolnostiach,
ktoré vyjadrujú svojím obsahom bezdôvodné obohatenie bez toho, aby oprávnený musel vedieť, že to
je právny inštitút bezdôvodného obohatenia. Pojem bezdôvodné obohatenie a právne posúdenie veci

oprávnený vôbec nemusí a nepotrebuje poznať.

22. Pokiaľ ide o desaťročnú premlčaciu lehotu, treba konštatovať, že podstata aplikácie tejto premlčacej
doby spočíva v tom, že v dobe prijatia nezákonnej platby dodávateľ prijal platbu, o ktorej vedel, že ju
získava na úkor spotrebiteľa ako bezdôvodné obohatenie, a to aj v prípade, ak by sa pripustilo, že v dobe

uzatvorenia zmluvy ešte tento úmysel nemusel mať. V každom prípade však prijatím platby tvoriacej
bezdôvodné obohatenie sa úmysel dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie prejavil a naplnil jeho
konaním, keď prijal a ponechal si platbu, ktorá mu bola vyplatená bez právneho dôvodu. Obchodník
vedel, že mu bola platba vyplatená v rozpore so zákonom a napriek tomu si platbu ponechal. Chcel
platbu prijať a prijal ju, vediac, že je to platba prevyšujúca istinu, napríklad z dôvodu bezúročnosti a

bezpoplanosti úveru.

23. Treba tiež poukázať na to, že z komentára k Občianskemu zákonníku I, Praha: C. H. Beck
2015, strana 639 vyplýva, že v prípade otázky náhrady škody ako sekundárneho nároku za porušenie
práva bude podmienka zavinenia a protiprávneho konania dodávateľa splnená vždy už v okamihu,

keď súd kvalifikuje zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, čo plynie zo zákonného zákazu používania
neprijateľných zmluvných podmienok a prezumpcie zavinenia, keďže dodávateľ má vždy minimálne
nepriamy úmysel pri prijímaní plnení z akejkoľvek, teda aj neprijateľnej zmluvnej podmienky. Navyše,
zákonné požiadavky odbornej starostlivosti a konania v súlade s dobrými mravmi dodávateľa ako
profesionála, ktorý musí vo sfére svojho konania sústrediť aj zreteľ na ochranu práv slabšej zmluvnej

strany, spojená so zákazom používať neprijateľné zmluvné podmienky, vylučujú zavinenie vo forme
nedbanlivosti.

24. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/238/2017, o ktoré
sa oprel súd prvej inštancie, v tomto rozhodnutí najvyšší súd konštatuje, že na preukázanie úmyslu

obchodníka nestačia samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom postavení, pričom práve v
intenciách záverov tohto uznesenia je samotným konaním žalovaného dokázaný priamy úmysel
bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatiť, a to jeho konaním po uzatvorení vadnej zmluvy, prijatím každej
jednej splátky po tom, čo žalobca vrátil reálne poskytnutú sumu.

25. Podstata aplikácie desaťročnej premlčacej doby spočíva v tom, že v dobe prijatia nezákonnej platby
dodávateľ prijal platbu, o ktorej vedel, že ju získava na úkor spotrebiteľa ako bezdôvodné obohatenie,
a to aj v prípade, ak by sa pripustilo, že v dobe uzatvorenia vadnej zmluvy ešte tento úmysel priamo
nemusel mať. V každom prípade prijatím platby tvoriacej bezdôvodné obohatenie sa úmysel dodávateľa
získať bezdôvodné obohatenie prejavil a naplnil jeho konaním, keď prijal a ponechal si platbu, ktorá mu

bola vyplatená bez právneho dôvodu. Obchodník ako profesionál vedel, že mu bola platba vyplatená
v rozpore so zákonom a napriek tomu si platbu ponechal. Chcel platbu prijať a prijal ju vediac, že
je to platba prevyšujúca spotrebiteľovi poskytnutú sumu, pričom mu nepatrí z dôvodu bezúročnosti a
bezpoplatnosti úveru alebo z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy.

26.Trebatiežpoukázaťnabod13odôvodneniauzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
1Cdo/238/2017, z ktorého vyplýva, že plynutie lehôt (subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty) je
stanovené odlišne a ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne je upravený začiatok
plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná,nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné
obohatenieaktohozískal.Niejerozhodujúce,žeoprávnenýsamoholozískanítohtoobohatenianajeho
úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti, prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej

premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o
bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor, v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.

27. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

28. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok treba
v napadnutej časti zrušiť.

29. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiace výroky o trovách konania, a preto
výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené (v otázke určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok), ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký
nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

36. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

37. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za
použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

38. Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnejpodmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

39. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak
bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa
za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými
osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno

domáhať.

43. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca opiera svoju žalobu v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia o okolnosť, že úver, ktorý mu bol žalovaným na základe vyššie uvedenej
úverovej zmluvy poskytnutý, je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku

absencie zákonných náležitostí predmetnej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. (ZoSÚ), a to pokiaľ
ide o § 9 ods. 2 písm. c) tohto zákona, teda absencia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, teda absencia doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, teda absencia uvedenia všetkých
predpokladov použitých pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

44. Tieto otázky súd prvej inštancie bližšie neskúmal a nezaoberal sa nimi, pričom uzavrel, že nároky
uplatňované žalobcom v tomto konaní sú premlčané z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty
na uplatnenie týchto nárokov, pretože poslednú splátku úveru zaplatil žalobca žalovanému 29.12.2014
z čoho vyplýva, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula, a taktiež aj trojročná objektívna

premlčacia lehota.

45. Problematika premlčania v spotrebiteľských vzťahoch je však zložitejšia, než ju uzavrel súd prvej
inštancie. Súd prvej inštancie založil svoje úvahy o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na
vydanie bezdôvodného obohatenia pre žalobkyňu na rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky

sp.zn. 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007, 33Odo/528/2006, 30Cdo/2758/2006 a tiež na rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/67/2011.

46. Ide o judikatúru staršieho dáta, ktorá je inšpirovaná pôvodným rozhodnutím Najvyššieho súdu SSR
zo 17.2.1978 sp. zn. 2CZ/35/77, ktoré bolo publikované v Zborníku stanovísk a správ o rozhodovaní

súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vo zväzku IV., strana 649.

47. Táto judikatúra vychádza z toho, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu - bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal

majetkový prospech - bezdôvodné obohatenie. Nie je rozhodujúce, že sa oprávnený o tom môže
dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

48. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že v nadväznosti na inú judikatúru odvolacích
súdov (17Co/372/2015 Krajského súdu v Trenčíne, 8Co/216/2016 a 7 Co 302/2016 Krajského súdu

v Žiline) dospel súd k záveru, že žalobca sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia
žalovaného dozvedel v čase vykonania poslednej splátky úveru t. j. 29.12.2014. V závislosti od toho
uplynula trojročná objektívna premlčacia lehota 30.12.2017 a pokiaľ bola žaloba v prejednávanej veci
podaná 6.7.2018, stalo sa tak po uplynutí tejto premlčacej lehoty.49. S touto argumentáciou nemožno však súhlasiť, pretože podstatnými skutkovými okolnosťami, ktoré
majú význam pre záver o tom, že predmetný úver poskytnutý žalobcovi je bezúročný a bez poplatkov,

a že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie sú skutočnosti, ktoré sa týkajú absencie
podstatných náležitostí zmluvy o predmetnom úvere.

50. Odvolací súd je toho názoru, že skutkovými okolnosťami, ktoré sú právne významné z pohľadu
premlčania nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, je práve absencia údajov o adrese

predávajúceho, na ktorej by mohol žalobca uplatniť reklamáciu, absencia doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ako aj všetkých predpokladov pre výpočet RPMN v úverovej zmluve, pričom
aj pri rešpektovaní zásady, že neznalosť zákona neospravedlňuje, nie je možné spravodlivo žiadať od
priemerného spotrebiteľa, akým je nepochybne žalobca, aby pri podpise zmluvy alebo pri následných
splátkach dojednaného úveru, mal skutočne skutkové vedomosti tohto charakteru.

51. Treba tiež zdôrazniť, že judikatúra Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR, o ktorú sa
opiera súd prvej inštancie sa v žiadnom z týchto rozhodnutí netýka spotrebiteľského vzťahu založeného
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru tak, ako je tomu v prejednávanej veci, a preto je veľmi
obtiažne aplikovať túto judikatúru v rovine ustálenia, ktoré skutkové okolnosti (a ich skutočná a nie len
predpokladaná vedomosť na strane oprávnenej osoby) sú tými skutkovými okolnosťami, od ktorých

možno odvíjať začiatok plynutia premlčacej doby. Ako bolo vyššie naznačené, v prejednávanej veci totiž
ide skôr o absenciu konkrétnych skutkových okolností, ktoré v zmluve mali byť zakotvené.

52. Možno pripomenúť, že aj z judikatúry, o ktorú sa oprel súd prvej inštancie vyplýva, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

vyžaduje skutočná (preukázaná) a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného, pričom k tomu
dochádza vtedy, keď oprávnený zistí také skutkové okolnosti, ktoré mu umožňujú uplatniť jeho právo
žalobou na súde.

53. Vo veci 33Odo/528/2006 Najvyšší súd Českej republiky taktiež zdôraznil subjektívnu stránku

vedomosti o rozhodujúcich skutkových okolnostiach významných pre ustálenie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby a podporil stanovisko odvolacieho súdu, ktorý uzavrel, že až na základe
ďalších podkladov (geometrického plánu z 20.5.2002) sa žalobkyňa dozvedela o tom, že v rozsahu
žalovanej sumy sa žalovaní na jej úkor obohatili. Išlo o náhradu za umiestnenie plynovodu na pozemku
žalobkyne, pričom až do doby zoznámenia sa s geometrickým plánom, žalobkyňa ako odborne

nespôsobilá osoba nebola schopná skutočnú dĺžku plynového potrubia na pozemku žalovaných určiť.
Ako bolo naznačené nepochybne ide o moment skutočnej subjektívnej vedomosti o rozhodujúcich
okolnostiach, ktoré môžu zakladať právo na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia.

54. Treba však obrátiť pozornosť na novšiu judikatúru, ktorou je nepochybne rozhodnutie Ústavného

súdu Českej republiky, ktorý v náleze II ÚS/2460/17 z 19.3.2018 zdôraznil subjektívny moment
vedomostí oprávnenej osoby o rozhodných skutkových okolnostiach týkajúcich sa bezdôvodného
obohatenia, pričom ustálil, že až momentom ukončenia súdneho konania týkajúceho sa spornej
výpovede zo zmluvy, získala sťažovateľka (žalobkyňa v konaní pred všeobecným súdom) skutočnú
vedomosť subjektívneho charakteru o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to

aj za situácie, že samotná sťažovateľka túto zmluvu vypovedala. Spornosť tejto výpovede zo zmluvy
o poskytovaní elektronických služieb a okolnosť, že táto spornosť bola riešená v inom konaní na
všeobecnom súde, bola pre Ústavný súd Českej republiky dostatočným dôvodom pre „posunutie“
začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia až do momentu skončenia
tohto súdneho konania pred všeobecným súdom. Ústavný súd teda neakceptoval závery všeobecných

súdov o tom, že o rozhodujúcich skutkových okolnostiach mala sťažovateľka (žalobkyňa) vedomosť už
pred týmto súdnym konaním o neplatnosť výpovede zo zmluvy o poskytovaní elektronických služieb,
pretože sama túto zmluvu vypovedala. Spornosť tejto okolnosti vnímal aj Ústavný súd Českej republiky
v kontexte bezpečnej subjektívnej vedomosti sťažovateľky (žalobkyne) o všetkých rozhodujúcich
okolnostiach právne významných pre bezdôvodné obohatenie.

55. Aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky sa prikláňa ku skutočnej (teda nie len
predpokladanej) vedomosti oprávnenej osoby vo všetkých skutkových okolnostiach odôvodňujúcich
záver, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor a kto toto bezdôvodné obohatenie (majetkovýprospech) získal. Vo veci III.ÚS/413/2013 Ústavného súdu Slovenskej republiky slovenský ústavný súd
podporil právny názor odvolacieho súdu, ktorý založil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu, kedy žalobkyňa (oprávnená osoba) podala trestné

oznámenie, resp. podanie na Okresnom súde Prešov a v tomto momente sa hodnoverne dozvedela
o vzniku bezdôvodného obohatenia na jej úkor. Ústavný súd naopak nepodporil názor, podľa ktorého
treba zisťovať možnosť, kedy sa oprávnený mohol dozvedieť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach,
pretože takýto názor nie je v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, ktorá jednoznačne konštatuje, že pre
začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť

oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom, kto ho získal. Nie je
rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky zo 17.12.1978 sp. zn. 2Cz/35/77).

56. Najpodstatnejším rozhodnutím je však uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I.ÚS 430/2018 z 5.12.2018, v ktorom ústavný súd nepochybne podporil úvahy odvolacieho súdu

o tom, že žalobkyňa (vo veci 22Co/53/2017 Krajského súdu v Prešove, ktorého rozhodnutie bolo
predmetom ústavnej sťažnosti vo vyššie uvedenom konaní Ústavného súdu Slovenskej republiky) sa o
bezdôvodnom obohatení dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktoré túto skutočnosť
písomne potvrdilo dňa 8.8.2016.

57. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd v tejto inej veci (22Co/53/2017 Krajského súdu v Prešove)
uvažoval so začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia od
momentu konzultácie a poučenia daného žalobkyni v danej veci združením na ochranu spotrebiteľa, a
takétoúvahyodvolaciehosúdupovažovalzaústavnekonformnéajústavnýsúd,keďžesťažnosťpodanú
žalovanou v tejto veci odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

58. V tomto kontexte z dokazovania, ktoré bolo vykonané na súde prvej inštancie vyplýva, že žalobca
sa o týchto rozhodujúcich skutkových okolnostiach týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia získaného
na jeho úkor dozvedel až po porade v Združení na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 1.6.2018,
kedy mu boli vysvetlené rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vedomosť o tom, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel so žalovaným trpela takými vadami, ktoré odôvodňujú
záver o bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru, ktorý na nej získal, a teda aj závery o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, ktoré bolo získané na úkor žalobcu.

59. Pokiaľ ide o desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktorú možno aplikovať v prípade, že bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne, uviedol súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/238/2017 z 18.10.2018 jednoznačne vyplýva, že aplikácia desaťročnej objektívnej
premlčacej lehoty v týchto veciach neprichádza do úvahy.

60. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v prejednávanej veci nevysvetlil, v akých veciach neprichádza do
úvahy aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby, a predovšetkým treba konštatovať, že takýto
záverztohtorozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikynevyplýva.Vtomtorozhodnutínajvyšší
súd konštatuje, že samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom postavení
nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany

spotrebiteľa v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel
nebankového subjektu (veriteľa). Je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia,
aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s
dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu.
Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska

a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť,
či je potrebné aplikovať trojročnú alebo desaťročnú premlčaciu lehotu. V prvom rade je potrebné
správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Iná situácia nastáva napríklad pri bezdôvodnom obohatení bez právneho
dôvodu, ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k

obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť
ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať,
že v čase, kedy došlo k obohateniu mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. Vprípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná
všeobecná trojročná objektívna lehota.

61. V tomto rozhodnutí sa najvyšší súd zaoberal aj záverom, že ak nebankový subjekt koná nekorektne
a neuvedie do úverovej zmluvy všetky zákonnom predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona
sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou. To v podstate znamená, že
spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru (pôžičky). Táto skutočnosť má preto za
následok automatickú neplatnosť tých častí zmluvy, ktoré sa týkajú práve odplaty a úrokov za poskytnutý

úver. Je preto dôležité správne posúdiť, či je zmluva platná s výnimkou častí o úrokoch a odplate alebo
má ešte také (iné) vady, že je ako celok neudržateľná, a preto v celosti neplatná. Uvedené má tiež dopad
na posúdenie, z akého dôvodu bezdôvodné obohatenie vzniklo, čo následne determinuje tak okamih
bezdôvodného obohatenia (kedy k obohateniu došlo), ako aj začiatok plynutia objektívnej premlčacej
lehoty na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia.

62. Teda konštatovanie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci, že z uvedeného rozhodnutia
najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva nemožnosť aplikácie desaťročnej objektívnej premlčacej
doby (v obdobných veciach) je zjednodušený a odôvodneniu tohto rozhodnutia najvyššieho súdu
nezodpovedajúci názor. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné,
nakoľkonedávanáležitúodpoveďnazákladneotázkynastolenévtomtokonaní,atopokiaľideozačiatok

plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je
predmetom tohto konania. Ako bolo vyššie naznačené názor súdu prvej inštancie predovšetkým vo
vzťahu k desaťročnej objektívnej premlčacej lehote je nejasný a nevychádza zo skutočného obsahu
rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/238/2017, hoci sa o toto rozhodnutie opiera. Pokiaľ ide o
začiatok subjektívnej premlčacej lehoty, súd prvej inštancie nedáva náležitú odpoveď na to, kedy možno

kvalifikovať skutočnú (nie len predpokladanú) vedomosť žalobcu o všetkých rozhodujúcich skutkových
okolnostiach významných pre záver o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor a kto
toto bezdôvodné obohatenie (majetkový prospech) získal. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie v naznačenom smere dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho
strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

tým dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v
odvolacom konaní.

63. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP odvolací súd rozsudok zrušil v napadnutom
výroku vo veci samej a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

64. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zistiť, či skutočne sú naplnené dôvody
bezúročnosti a bezpoplatnosti predmetného úveru tak, ako ich špecifikuje žalobca v žalobe z 27.6.2018,
t.j. či predmetná úverová zmluva má vady týkajúce sa absencie adresy predávajúceho, na ktorej

môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, absencia uvedenia doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a absencia uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ bude zistené, že na základe naplnenia týchto skutkových
podstát, prípadne niektorej z nich, skutočne predmetný úver treba kvalifikovať ako úver, ktorý je
bezúročný a bez poplatkov, bude súd prvej inštancie vychádzať z názoru, ktorý je z hľadiska behu

subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty konzistentný s nálezom Ústavného súdu Českej republiky
(vyššie citovaným) - II.ÚS/2460/17 z 19.3.2018. V kontexte tohto nálezu Ústavného súdu Českej
republiky (i nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS/430/2018) treba určiť začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby (dvojročnej) na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu získania
reálnych vedomostí žalobcu o všetkých skutkových okolnostiach, ktoré sú predpokladom pre záver

o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, čo v prejednávanej veci smeruje ku konzultácii
žalobcu v Združení na ochranu spotrebiteľa HOOS tak, ako je to v konaní v zmysle vyššie uvedeného
zistené. Ak budú naplnené tieto úvahy o bezúročnosti a bezodplatnosti úveru, bude potrebné ustáliť
moment, ku ktorému došlo k zaplateniu sumy, ktorá zodpovedá istine, na ktorú má žalovaný nárok. Od
tohto momentu poukazoval žalobca na účet žalovaného sumy, na ktoré žalovaný nemal nárok práve v

dôsledku bezúročnosti a bezpoplatnsti tohto úveru. Každé z týchto plnení je potom podriaditeľné pod
plynutie objektívnej premlčacej lehoty (pričom ide o čiastkové plnenia vyplývajúce z jednotlivých splátok
a zakladajúce zároveň vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného) (§ 103 Občianskeho
zákonníka). Vo vzťahu k týmto plneniam v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republikymusí potom žalobca preukázať úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie na jeho úkor. V tejto
súvislosti musí súd prvej inštancie dať žalobcovi priestor, aby vysvetlil svoje úvahy o bezdôvodnom
obohatení z hľadiska toho, že bolo získané úmyselne a dať mu priestor aj na návrh na dokazovanie

v tomto smere. Netreba však opomínať, že ide o vec týkajúcu sa účasti slabšej strany v konaní (spor
s ochranou slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP), pričom vo veciach takejto povahy nie je súd
viazaný návrhmi strán na dokazovanie a môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutnéprerozhodnutievoveci.Súdajbeznávrhuobstaráalebozabezpečítakýdôkaz(§295CSP).
V tejto súvislosti prichádza do úvahy (podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie) vypočutie zodpovedného

zamestnanca (tzv. dílera) žalovaného o okolnostiach za akých došlo k uzavretiu predmetnej úverovej
zmluvyaomožnostiachžalobcuovplyvniťjejobsah.Vtomtosmeresúdprvejinštancienevykonalžiadne
dôkazy, a preto (v zmysle vyššie uvedeného) je jeho rozhodnutie založené aj na nesprávnom právnom
posúdení vychádzajúcom z nedostatočne zisteného skutkového stavu v zmysle § 389 ods. 1 písm. c)
CSP.

65. Nie je správny záver súdu prvej inštancie o nutnosti uviesť dva výroky o trovách konania
v prejednávanej veci z dôvodu, že jeho predmetom bol jednak nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ako aj nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Keďže ide o nároky, ktoré
sú uplatnené v jednej žalobe, úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť, do akej miery bola každá zo
sporových strán úspešná vo vzťahu k predmetu konania ako celku a na základe vlastnej úvahy mal

súd stanoviť percento úspechu a neúspechu sporových strán v konaní bez toho, aby bolo potrebné
uvádzať špecifickú úspešnosť vo vzťahu k jednotlivým predmetom konania. V každom prípade v novom
rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o trovách konania ako o celku, vrátane tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

66. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).