Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/14/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217204614
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217204614.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany
Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A,
811 02 Bratislava, IČO:50 094 297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie
8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX I. P., zast. JUDr.
Monika Marjanovič, advokátka, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o zaplatenie 3.742,35 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1Csp/125/2017-103 zo dňa 06.06.2018
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.741,35 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktorou bola postúpená žalobcovi pohľadávka Poštovej banky proti žalovanému vyplývajúca
z úverovej zmluvy. Žalovaný okrem iného namietal, že v danom prípade právny predchodca žalobcu
nedodržal postup pri postúpení pohľadávky a žalovanému nebola zaslaná výzva podľa § 92 ods. 4 z. č.
483/2001 Z.z. Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky, Poštová banka nebola oprávnená postúpiť
pohľadávku na žalobcu. Súd uviedol, že v danom prípade sa jedná o vzťah spotrebiteľský, zmluva o
úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola zmluvou spotrebiteľskou. Táto
zmluva neobsahuje všetky náležitosti takejto zmluvy, keď absentuje okrem iného uvedenie celkovej
výšky nákladov spotrebiteľa, v zmluve je uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Absentuje uvedenie
údajov o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Úver je
v takomto prípade bezúročný a bez poplatkov. Súd ďalej uviedol, že skúmal, či žalobcovi svedčí právo,
ktorého sa domáha a uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky
dané § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Na výzvu zo dňa 19.09.2014 nemožno prihliadať,
nakoľko tento úkon predchodcu žalobcu nebol vykonaný zákonným spôsobom. V omeškaní nepretržite
dlhšie ako 90 dní mohol byť žalovaný len so sumou uvedenou vo výzve, t.j. so sumou 821,92 eur.
Podmienky na postúpenie pohľadávky mohli byť len do výšky 821,92 eur, a teda len do takejto sumy
si žalobca mohol uplatniť svoj nárok. V období od 02.09.2014 od dátumu vyhotovenia upozornenia
predchodcu žalobcu na zaplatenie dlžných splátok v sume 821,92 eur žalovaný uhradil sumu 1.952,71
eur a po 03.09.2014 uhradil 1.060 eur. Z uvedeného vyplýva, že dlh v sume 821,92 eur, ktorý mohol byť
reálne postúpený na žalobcu, bol žalovaným zaplatený. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom
o nesprávnej RPMN, neuvedením celkových nákladov a neuvedením celkovej čiastky úveru. Tvrdenie
konajúceho súdu, že v rozsudku je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, nie je
dostatočne odôvodnené. Súd sa nesprávne vysporiadal so započítaním platieb žalovaného žalobcom.
Uviedol, že rozsudok je prekvapivý, nakoľko žalobca nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k
dôvodom zamietnutia žaloby. V odvolaní žalobca nenamieta závery, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie, teda na neplatnosti postúpenia pohľadávky banky na žalobcu a na tom, že neboli
splnené podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp., že tieto existovali len vo vzťahu k
sume 821,92 eur, ktorá suma bola žalovaným po upozornení banky aj uhradená.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s
jeho rozhodnutím stotožňuje. V civilnom sporovom konaní odvolací súd je viazaný rozsahom aj dôvodmi
odvolania. V danom prípade súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie aj na závere, že podmienky na
postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa žalovaného - Poštovej banky, a.s. na žalobcu boli splnené
len vo vzťahu k sume 821,92 eur a túto sumu žalovaný po výzve svojho právneho predchodcu aj uhradil
a tým dlh v tejto časti zanikol. Postúpením na žalobcu zvyšnej časti sumy bolo teda neplatné a žalobca
nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie takejto žaloby. Tieto závery žalobca v podanom odvolaní
nespochybňuje, a preto odvolací súd nemohol takémuto odvolaniu žalobcu vyhovieť. Samotné neplatné
postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby.

5. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nedodržanie podmienok podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách má za následok neplatné postúpenie pohľadávky. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
č. 8/2018 pod č. 60 vyplýva, že „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje
len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie
pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“.

6. Vecne správny je aj výrok o trovách konania , ktorý zodpovedá výsledku konania.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, má preto nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.