Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/222/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317216909
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317216909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek Mgr.

Kataríny Arnouldovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: M. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, K., o zaplatenie 1.556,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 6. júna 2018, č.k. 35Csp/231/2017-63, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.354,23 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72% s tým, že o výške
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca
sa domáhal na žalovanom zaplatenia istiny vo výške 1.556,25 eur s úrokom z istiny vo výške 121,37
eur, zmluvným úrokom vo výške 14,90 % ročne zo sumy 1.556,25 eur od 01.10.2014 do zaplatenia,

bankových poplatkov 9,44 eur a trov konania z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z
13.06.2017 medzi Poštovou bankou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka
zo zmluvy o úvere - pôžička na bývanie č. 8042541486 uzavretej s právnym predchodcom žalovaného
postúpená na žalobcu. Žalovaný je zákonným dedičom po poručiteľovi W. M., nar. X.X.XXXX, zomrelom
XX.X.XXXX, naposledy bytom K.. Postupca ako veriteľ a poručiteľ ako dlžník uzavreli 26.6.2013 zmluvu
o úvere, ktorý žalovaný riadne nespláca.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou
a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil, že právny predchodca žalobcu a poručiteľ uzavreli

26.6.2013 zmluvu o úvere vo výške 3.500 eur, ktorú sumu sa poručiteľ zaviazal vrátiť v 60 mesačných
splátkach vo výške 87,95 eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 20.6.2018, úroková
sadzba 14,9% ročne, RPMN 17,03%, priemerná RPMN 20,44%, celková výška nákladov 1.541,39
eur a dátum prvej platby do 20.7.2013. Poručiteľ dňa XX.X.XXXX zomrel. Prihláškou z 30.9.2014
si žalobca do dedičského konania po poručiteľovi prihlásil pohľadávku v podobe nezaplatenej istiny
3.379,19 eur, úrokov z istiny 242,74 eur, zmluvného úroku vo výške 14,9% ročne z dlžnej istiny
od 1.10.2014 do zaplatenia a poplatkov vo výške 18,88 eur. Na základe osvedčenia o dedičstve,

sp.zn. 16D 122/2014, Dnot 210/2014 z 27.3.2015 vydaného JUDr. Ottom Szabóom, notárom, bola
stanovená všeobecná cena dedičstva v sume 25.000 eur. Dedičstvo nadobudli dvaja dedičia, vrátane
žalovaného, pohľadávku v dedičskom konaní nerozporovali. V zmysle osvedčenia prevzal žalovaný
žalobcom prihlásenú pohľadávku v 1/2 a po poručiteľovi nadobudol dedičstvo v 1/2. Na základe zmluvyo postúpení pohľadávok z 13.6.2017 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní na žalobcu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 470 ods. 1, 2 OZ, § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, 6, § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z predložených
listín mal súd za preukázané, že po poručiteľovi vznikol za jeho života dlh zo zmluvy o úvere, na
základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol poručiteľovi spotrebiteľský úver vo výške 3.500
eur. Nakoľko poručiteľ v priebehu trvania zmluvného vzťahu zomrel, dňa 26.9.2014 vyhlásil žalobca úver
zapredčasnesplatný.Právnyvzťahmedziúčastníkmizaloženýúverovouzmluvouzodňa26.6.2013súd

posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z.z., keďže sa jedná o spotrebiteľský úver. Skonštatoval, že sa
jednáotzv.formulárovúzmluvu,ktorejobsahzmluvyúverovýchpodmienoknemoholprávnypredchodca
žalovaného ovplyvniť. Súd mal ďalej za preukázané, že poručiteľ od právneho predchodcu žalobcu ako
úver vyčerpal sumu 3.500 eur a v splátkach uhradil 791,55 eur. Pokiaľ ide o údaj v zmluve o celkových
nákladoch úveru, nie je zrejmé, akým spôsobom bola táto suma stanovená, keďže v zmluve uvedená
čiastka 1.541,39 eur pri súčte s poskytnutým úverom 3.500 eur, nezodpovedá násobku vyčíslenej

mesačnej splátky s počtom splátok a nie je zrejmé z akých údajov žalobca pri jej výpočte vychádzal.
Právnou normou vyžadované obligatórne splnenie týchto náležitostí je motivované osobitným cieľom
zákonodarcu vyplývajúcim z pozitívneho záväzku štátu v oblasti ochrany spotrebiteľa a to zabezpečiť
mu dostatočné množstvo informácií pre rozhodnutie o uzavretí, resp. neuzavretí zmluvného záväzku.
Záujemca o úverový produkt musí byť správne a zrozumiteľne informovaný aká je celková čiastka na

zaplatenie, keďže táto informácia ho môže zásadne ovplyvniť pri voľbe, či zmluvu uzatvorí, alebo nie.
Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti a to konkrétne náležitosť v súlade s § 9 ods. 2
písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., je potrebné považovať úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) za bezúročný a
bez poplatkov. Nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, dedičia poručiteľa sú povinní zaplatiť istinu
z titulu poskytnutého úveru po odrátaní poručiteľom vykonaných úhrad vo výške 791,55 eur, teda sumu

2.708,45 eur (3.500 - 791,55 eur). Súd preto žalovanému ako dedičovi poručiteľa, ktorý prevzal dlh v
jednej polovici, uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.354,23 eur, t.j. polovicu pohľadávky. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP,
keď žalobca bol úspešný v časti uplatnenej istiny 1.354,23 eur, čo je 86% a žalovaný vo zvyšnej časti,
čo je 14%, na základe čoho žalobcovi vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 72%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a bolo rozhodnuté
o nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ sa
týka celkovej čiastky úveru ako náležitosti zmluvy, súd túto skutočnosť nesprávne posúdil. Pre vyjadrenie

celkovej čiastky zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spojených s úverom. Ďalší spôsob výpočtu zákon neukladá. Zmluva o úvere obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti a celková suma úveru je uvedená v správnej výške. K celkovej čiastke,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, je názoru, že zmluva obsahuje predmetný údaj, nakoľko v bode 4 zmluvy
o úvere pod tabuľkou písmom totožným s ostatným textom zmluvy, t.j. spotrebiteľ nemohol mať pocit,

že ide o nerovnocenný údaj uvedený menším písmom je napísané: celkovú čiastku úveru predstavuje
súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Pri hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný
význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorá podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň
informovanosti spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je
považovaná za jedno z nosných hľadísk, tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby

podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť,
takýto prístup by bol zneužitím práva. Súčasná línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne
posunula od jeho považovania za naivného a nepozorného, až sa postupom času vymedzil priemerný
spotrebiteľ, na ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď Európsky Súdny dvor uviedol, že
od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje. Európske právo

stále viac naznačuje, že ďalšia automatická pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa
malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom
svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Zmluva o úvere tak má obsahovať
údaje v súlade so zákonom tým spôsobom, aby boli pre spotrebiteľa čitateľné a bez pochybností. Zmluva
o úvere obsahuje predmetný údaj celkovú čiastku nákladov, nakoľko v bode 3.1 zmluvy o úvere pod

tabuľkou písmom totožným s ostatným textom zmluvy je napísané, že túto čiastku predstavuje súčet
výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zmluva tak obsahuje všetky požiadavky, ktoré
zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-42/2015, v ktorom
súd uviedol, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa článku 10 ods. 2smernice,sankciavpodobetoho,žezmluvasapovažujezazmluvubezúrokovapoplatkov,jeprimeraná
len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Navrhol preto rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie s tým, že žiada priznať aj náhradu trov tak prvoinštančných ako i odvolacích v rozsahu 100%.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti

(§ 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 35Csp/231/2017 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.556,25 eur, dlžné úroky z istiny vo výške 121,37 eur,
zmluvný úrok 14,90% z istiny 1.556,25 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške

9,44 eur a náhradu trov konania titulom nedoplatku zo zmluvy o úvere, ktorú dňa 25.6.2013 uzavrel
právny predchodca žalovaného Ladislav Rakický ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu Poštovou
bankou.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorýmžalobuvozvyšnejčasti zamietol(potom,akourčilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu
1.354,23 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku) a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov
konania, kde určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ich náhradu v rozsahu 72%.

6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne

vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé
písomné vyhotovenie odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli navyše spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Takže odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzťah medzi stranami sporu je
vzťahom spotrebiteľským a na zmluvu medzi nimi uzavretú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch. Taktiež sa stotožnil s tým, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje týmto
zákonom predpísanú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) teda celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, keď v tabuľke, ktorá obsahuje vyčíslené všetky podstatné náležitosti sa tento údaj

nenachádza a len pod tabuľkou je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že takto uvedený údaj v zmluve nie je možné považovať za údaj spĺňajúci požiadavku
riadnej náležitosti zmluvy. Preto správne súd vyhodnotil uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov
a následne správne vo veci rozhodol, keď priznal žalovanému zaplatiť len rozdiel medzi výškou

poskytnutého úveru a ním zaplatenej časti úveru a vo zvyšku žalobu zamietol. Tiež správne rozhodol,
keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v pomernej časti.

7. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP

z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal
nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

9. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).