Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617200159
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617200159.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci žalobcu: S. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, zastúpený JUDr. Daliborom Motyčkom, advokátom so sídlom
Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX,
o náhradu škody spôsobenej trestným činom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom bolestného vo výške 1.059,60 eura do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti náhrady škody titulom bolestného vo výške 2.648,40 eura a v časti náhrady materiálnej ujmy

vo výške 800 eur súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok v sume 63,50 eura do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená
žalovaným dňa 01.01.2014, keď ho tento fyzicky napadol a došlo k ublíženiu na zdraví, za čo bol

žalovaný trestne stíhaný a odsúdený, pričom žalobca si uplatnil náhradu škody titulom bolestného vo
výške 3.708 eur, náhradu materiálnej ujmy vo výške 800 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
4.000 eur žalobou podanou na súde dňa 10.01.2017.

2./ Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, pričom vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku s tým, že žalobca ako poškodený sa dozvedel už v prípravnom konaní o
výškeškodyavedeljupredbežnevyčísliťavprípadenemajetkovejujmytentonárokriadnenepreukázal.

V trestnom konaní žalobca zo svojim nárokom na náhradu škody nemal byť pripustený na hlavnom
pojednávaní a žalobca sa dozvedel o tom, kto je za škodu zodpovedný už v deň, kedy sa skutok stal.

3./ Na základe vykonaného dokazovania tunajší súd rozsudkom sp.zn. 4C/2/2017 - 36 zo dňa
12.05.2017 žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania vzhľadom k
tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd pri svojom rozhodovaní musel prihliadnuť
a v prípade nároku na náhradu bolestného vo výške 3.700 eur mal za to, že premlčacia doba na

uplatnenietohtonárokuuplynulažalobcovidňom02.01.2016,pričomžalobabolapodanánasúdeaždňa
10.01.2017. Keďže išlo o uplatnenie škody na zdraví, tak podľa § 106 ods. 2 OZ sa objektívna premlčacia
doba neposudzovala, ale nárok bol premlčaný uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Žalobca si
uplatňoval náhradu materiálnej ujmy vo výške 800 eur z titulu úhrady školného za opakovanie ročníka vrámci vysokoškolského štúdia a súd mal za to, že v tomto prípade subjektívna premlčacia doba začala
plynúť dňom 18.09.2014, keď sa žalobca k tejto záležitosti prvýkrát vyjadroval na pojednávaní v trestnom
konaní a teda subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 18.09.2016, čiže ešte pred podaním žaloby

na súd. V prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000 eur bol tento posudzovaný
pokiaľ ide o premlčanie podľa § 101 OZ, keďže išlo o nárok majetkovej povahy, ktorý sa premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a súd mal za to, že v tomto prípade skončilo plynutie premlčacej
doby dňa 02.01.2017, avšak žaloba bola podaná na súde až dňa 10.01.2017 a z toho dôvodu ani tento
nárok nebolo možné žalobcovi priznať pre uplynutie premlčacej doby.

4./ Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 7Co/307/2017 - 50 zo dňa
30.04.2018 zrušil rozsudok tunajšieho súdu v časti týkajúcej sa náhrady škody titulom bolestného vo
výške 3.708 eur a náhrady materiálnej ujmy vo výške 800 eur ako aj vo výroku o trovách konania a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku
žalobcu, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti

trestného rozhodnutia a stotožnil sa s názorom tunajšieho súdu, že žalobca sa o tom, kto za škodu
zodpovedá, dozvedel už v priebehu trestného konania vedeného proti žalovanému, keď najneskôr pri
doručení trestného rozkazu (dňa 19.06.2014) už žalobca ako poškodený musel mať presnú vedomosť,
že žalovaný bol tou osobou, ktorá mu spôsobila škodu na zdraví. Odvolací súd však poukázal na
skutočnosť, že v trestnom konaní bol znalcom MUDr. Jozefom Malým vyhotovený znalecký posudok dňa

14.02.2014, ktorým znalec obodoval spôsobené zranenia poškodeného v celkovej výške 150 bodov,
avšak v tomto konaní bol predložený aj lekársky posudok o bolestnom, ktorý bol vypracovaný dňa
05.10.2016 všeobecným lekárom MUDr. Michalom Švajlenom a v ktorom bolo bolestné ohodnotené na
celkový počet 225 bodov. V prípade nároku na odškodnenie bolesti sa poškodený dozvie o škode v
čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti; od tohto okamihu plynie subjektívna

premlčacia doba. Keďže v konaní bol predložený posudok MUDr. Švajlena, v ktorom bolo bolestné
rozšírené o niektoré položky pri pôvodne zistených zraneniach, tak platí, že pri odškodnení bolesti
je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe až
po ukončení liečebného procesu resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto momente dozvie
o tejto škode a jej výške. Skutkové zistenie toho, kedy sa z hľadiska bolesti zdravotný stav ustálil,

závisí od vyjadrenia lekára, nie od voľnej úvahy súdu, ide totiž o posúdenie skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti. Poškodenému môže vzniknúť z pôvodnej škodovej udalosti v prípade neskoršieho
zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu aj ďalší (nový) nárok na náhradu škody, ktorý je potrebné z
hľadiskapremlčaniaposudzovaťsamostatneakonároksosamostatnousubjektívnoupremlčacoudobou
a rozdielnym začiatkom jej plynutia. Pre riadne posúdenie plynutia premlčacej doby je preto potrebné

v konaní zistiť, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu pre vykonanie bodového ohodnotenia a to
jednotlivo pri popisovaných zraneniach žalobcu. Uvedené skutočnosti bude potrebné zistiť na základe
odborného vyjadrenia lekára. V prípade nároku žalobcu ohľadom majetkovej ujmy v sume 800 eur
titulom uhradenia školného za rok 2014/2015 odvolací súd uviedol, že požadovaná suma predstavuje
škodu na majetku žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, pričom Občiansky zákonník

viaže náhradu škody na zdraví len na fyzické zdravie a život človeka. Z toho vyplýva, že nárok na
úhradu školného je nárokom na náhradu majetkovej škody, pri ktorej je stanovená dvojitá kombinovaná
premlčacia doba a to subjektívna a objektívna a ich začiatok je stanovený samostatne, keď objektívna
premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti a táto je trojročná. Subjektívna premlčacia doba plynie
odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Tieto premlčacie

doby sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku a konca a ak skončí priebeh jednej z
nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

5./ Na základe pokynov odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie vyžiadaním odborného
lekárskeho vyjadrenia MUDr. Michala Švajlena k lekárskemu posudku o bolestnom zo dňa 05.10.2016

s tým, aby sa lekár vyjadril, kedy bol ustálený zdravotný stav poškodeného pre vykonanie bodového
ohodnotenia a to jednotlivo pri popisovaných zraneniach poškodeného v položkách uvedených v
hodnotení bolestného, pričom MUDr. Švajlen zaslal súdu lekársky posudok o bolestnom, kde uviedol,
že pri položke 5 (pomliaždenie ľavej očnice s výronom krvi), ktorá bola obodovaná na l5 bodov došlo k
ustáleniuzdravotnéhostavudňa21.01.2014,pripoložke13b(zlomeninanosovejpriehradkysposunom)

obodovanej na 60 bodov došlo k ustáleniu zdravotného stavu dňa 13.09.2016 po ORL operácii, pri
položke 16 (zlomenina prednej a strednej časti čeľustnej dutiny vľavo) obodovanej na 30 bodov došlo k
ustáleniu zdravotného stavu dňa 01.03.2014, pri položke 223 (otras mozgu ľahkého stupňa) obodovanej
na 30 bodov došlo k ustáleniu zdravotného stavu dňa 21.01.2014 a pri položke 199d (zlomeninavonkajšieho členka PDK- liečená operáciou) obodovanej na 90 bodov došlo k ustáleniu zdravotného
stavu dňa 01.01.2015. Celkovo bolo bolestné stanovené na 225 bodov.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / §
101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 O. z., právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ods. 2 , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú

úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu
na zdraví.

6./ Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba
žalobcu na náhradu škody titulom bolestného je čiastočne dôvodná. Je nesporné, že žalobca si uplatnil

nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z titulu ublíženia na zdraví, ku ktorému došlo pri fyzickom
konflikte so žalovaným dňa 01.01.2014 a keďže žalovaný ešte pred prvým pojednávaním vzniesol
námietku premlčania nárokov uplatnených žalobcom, tak súd sa v prvom rade musel zaoberať s
touto námietkou, pretože ak sa právo neuplatnilo v dobe ustanovenej zákonom a žalovaný vznesie
námietku premlčania, ktorá je dôvodná, tak právo sa premlčí a na premlčanie súd vzhľadom na

námietku žalovaného musí prihliadnuť s tým, že premlčané právo nie je možné žalobcovi priznať.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa záväzne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť

na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na

súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž
za následok, že súd nemôže oprávnenej osoby právo (nárok) priznať. Pritom zásada hospodárnosti
konaniamusíviesťkonajúcisúdktomu,abyvkonaníprednostneposúdilvznesenúnámietkupremlčania
vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo
veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

7./ Vzhľadom k tomu, že predchádzajúcim rozhodnutím tunajšieho súdu bolo už právoplatne rozhodnuté
o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000 eur, keď tento nárok ako premlčaný nemohol
byť žalobcovi priznaný, tak súd sa v ďalšom konaní zaoberal už iba nárokom na náhradu škody titulom
bolestného vo výške 3.700 eur a náhrady materiálnej ujmy vo výške 800 eur. Pri uplatnení práva na

náhradu škody a posudzovaní jeho premlčania súd musí postupovať podľa § 106 Obč.zákonníka a
keďže v tomto prípade išlo o škodu na zdraví, tak sa posudzuje len subjektívna premlčacia doba s
poukazom na ustanovenie § 106 ods. 2 OZ, ktoré vylučuje posudzovanie objektívnej premlčacej doby
resp. jej plynutie pri uplatňovaní nároku na škodu spôsobenú na zdraví. Subjektívna premlčacia doba je
upravená tak, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o

škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Súd preto musí skúmať vedomosť poškodeného o škode a okamih
jej vzniku, pričom táto vedomosť poškodeného sa nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s
protiprávnym konaním. Okrem toho je potrebné skúmať vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní týchto otázok je treba vychádzať
z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne poškodenému

plynúť subjektívna premlčacia doba. Nestačí samotný predpoklad, či možnosť dozvedieť sa o škode
a o osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, pričom začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť
odlišný vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škode a k jeho vedomosti o osobe škodcu. Dozvedieť sa
o škode znamená, že poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možnoobjektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na
súde. O osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu,
na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť

o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého
subjektu.Nemusíísťpriamoozistenie,stačí,abyskutkovéokolnosti,ktorýmipoškodenýdisponujemohli
viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu pri určení
zodpovednej osoby). Keďže v tomto prípade išlo o nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví,
tak žalobca ako poškodený mal možnosť riadne si uplatniť tento svoj nárok už v trestnom (adhéznom)

konaní, pričom riadne uplatnenie nároku predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých dôvodov sa nárok
uplatňuje a musí byť uvedená aspoň minimálna suma, ktorú poškodený žiada nahradiť. Návrh musí byť
urobenývčaseodzačatiatrestnéhokonaniadozačatiadokazovanianahlavnompojednávaní.Zobsahu
trestného spisu 1T/50/2014 však vyplýva, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní
riadne neuplatnil, i keď v rámci trestného konania bol znalcom MUDr. Jozefom Malým dňa 14.02.2014
vyhotovený znalecký posudok, ktorým znalec obodoval zranenia poškodeného na celkovo l50 bodov

a s týmto posudkom sa žalobca oboznámil pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 25.04.2014, ale
keďže v tomto súdnom konaní bol predložený aj posudok MUDr. Michala Švajlena na ohodnotenie
bolestného, tak bolo potrebné s poukazom na právny názor odvolacieho súdu zabezpečiť odborné
vyjadrenielekára,zktoréhobybolomožnézistiť,kedybolustálenýzdravotnýstavžalobcuprevykonanie
bodového ohodnotenie a to jednotlivo pri popisovaných zraneniach žalobcu, nakoľko pri odškodnení

bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe
až po ukončení liečebného procesu resp. po jeho ustálení a poškodený sa až v tomto momente dozvie
o tejto škode a jej výške. Od vyjadrenia lekára závisí skutkové zistenie toho, kedy sa z hľadiska
bolesti zdravotný stav ustálil a poškodenému môže vzniknúť z pôvodnej škodovej udalosti v prípade
neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu aj ďalší nárok na náhradu škody, ktorý je

potrebné z hľadiska premlčania posudzovať samostatne. Vychádzajúc z odborného vyjadrenia MUDr.
Michala Švajlena je zrejmé, že k ustáleniu zdravotného stavu pri položke 5 bodového ohodnotenia došlo
dňa 21.01.2014, pri položke l6 dňa 01.03.2014, pri položke 223 dňa 21.01.2014 a pri položke 199d dňa
01.01.2015, pričom subjektívna premlčacia doba je pri týchto položkách dvojročná a teda uplynula v
dňoch 21.01.2016, 01.03.2016 a 01.01.2017, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 10.01.2017,

teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Iba v prípade položky 13b obodovanej na 60 bodov došlo
k ustáleniu zdravotného stavu oveľa neskôr a to dňa 13.09.2016 a teda premlčacia doba v tomto prípade
uplynula dňom 13.09.2018, čiže žaloba v prípade tejto položky bola podaná v rámci plynutia premlčacej
doby a súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú. Poškodený sa až dňa 13.09.2016 dozvedel o
tejto škode a jej výške, pretože až v tento deň bol ustálený jeho zdravotný stav v prípade zlomeniny

nosovej priehradky s posunom a teda vznikol mu nárok na úhradu bolestného v rozsahu 60 bodov. Podľa
opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 36/2016 z 18.05.2016 publikovaného v Zbierke zákonov
pod č. 185/2016 bola stanovená výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2016 za jeden bod 17,66 eura a teda pri hodnote 60 bodov predstavuje bolestné
sumu 1.059,60 eura. Z uvedeného dôvodu súd žalobe žalobcu v časti náhrady škody titulom bolestného

vyhovel do sumy 1.059,60 eura a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto náhrady škody, keďže nárok
žalobcu bol dôvodný a bol uplatnený ešte pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby na súde. Vo
zvyšnej časti súd nárok žalobcu na náhradu škody titulom bolestného zamietol, keďže žalobca si uplatnil
za bolestné sumu 3.708 eur a jeho nárok bol dôvodný iba do sumy 1.059,60 eura.

8./ Rovnako súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti uplatnenia nároku na náhradu materiálnej ujmy
vo výške 800 eur spočívajúcej v zaplatení školného za rok 2014/2015, nakoľko žalobca v dôsledku
zranení spôsobených mu žalovaným dňa 01.01.2014 nemohol ukončiť vysokoškolské štúdium v danom
ročníku a musel tento ročník opakovať a za opakovanie ročníka zaplatil sumu 800 eur, avšak žalovaný
vzniesol proti tomuto nároku námietku premlčania , pričom súd tento nárok posúdil za premlčaný a

nebolo ho možné žalobcovi priznať. Uvedený nárok je nárokom na náhradu majetkovej škody, pri ktorej
je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna a v prípade uplynutia
čo len jednej z nich sa právo premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí súd stanovil počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na deň 18.09.2014, keď sa
žalobca na pojednávaní v trestnom konaní prvý krát k tejto škode vyjadroval a uviedol, že si uplatňuje aj

náhraduškodyzaškolné,lebovdôsledkuzranenímuselopakovaťročník,avšakzdokladupredloženého
žalobcom v tomto súdnom konaní (č.l. 15) vyplýva, že žalobca za opakovanie ročníka vysokoškolského
štúdia v akademickom roku 2017/2015 zaplatil sumu 800 eur dňa 15.10.2014 a teda od tohto dňa
mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody, keďže dňa15.10.2014 sa dozvedel, že za zaplatenie opakovania štúdia musí zaplatiť sumu 800 eur a uvedenú
povinnosť si v tento deň splnil a zároveň v tento deň už vedel aj to, že za škodu mu zodpovedá žalovaný.
Subjektívna premlčacia doba teda uplynula dňom 15.10.2016, teda ešte pred podaním žaloby na súd a

bezohľadunaplynutieobjektívnejpremlčacejdobydošlokpremlčaniunárokužalobcunanáhraduškody
v sume 800 eur. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, táto začala plynúť od škodovej udalosti t.j. od
01.01.2014 a nakoľko základná objektívna premlčacia doba je trojročná, tak uplynula dňom 01.01.2017,
čiže ešte pred podaním žaloby na súd. I keď by súd pri posudzovaní tohto nároku na náhradu škody
bral do úvahy 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu, tak vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej

doby by nebolo možné tento nárok žalobcovi priznať a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

9./ Žalobca je v tomto súdnom konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i/
zákona č. 71/1992 Zb. a keďže jeho nároku bolo čiastočne vyhovené a to do sumy 1.059,60 eura, tak súd
podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku z priznanej náhrady škody
žalovaného s tým, že výška súdneho poplatku bola stanovená podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka

súdnych poplatkov a predstavuje 6% z ceny predmetu konania čiže zo sumy 1.059,60 eura, čo činí
súdny poplatok vo výške 63,50 eura a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku
v tejto výške.

10./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 CSP tak, že náhradu trov konania podľa §

255 ods. 2 CSP žalovanému nepriznal, i keď mal vo veci podstatne väčší úspech ako žalobca (žalobcovi
z celkového uplatneného nároku v sume 8.508 eur bola priznaná iba časť vo výške 1.059,60 eura t.j.
12,45% a teda úspech žalovaného činí 87,55%) a teda v zásade pri pomernom rozdelení náhrady trov
konania by mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,10% (87,55% - 12,45%), avšak žalovaný
náhradu trov konania nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.