Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20CoE/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212204345
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2212204345.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinná: E. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I.. M. XXX/XX, X. M., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so
sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 90101 Malacky, pod sp. zn. EX 1036/2012 o vymoženie 139,04

eura s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 5Er/292/2012 - 17 zo dňa 20. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku zastavil exekúciu. V II. výroku zaviazal
oprávnenéhozaplatiťsúdnemuexekútoroviodmenuanáhradutrovexekúcievovýške56,26EUR.Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním
exekúcie súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, poverením vydaným
Okresným súdom Galanta zo dňa 11.04.2012, č. k. 5Er/292/2012-7 na uspokojenie uloženej povinnosti
vo výške 139,04 EUR a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia,

výkazu nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne, a.s., v Bratislave, č. 1110037547 zo dňa 12.09.2011.
V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 18.12.2017 doručil okresnému súdu podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd
prihliadalajnaúčelnosť,efektívnosťahospodárnosťexekučnéhokonania.Súdprvejinštanciepodotýka,
že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery
povinnej ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu

zmenu majetkových pomerov povinnej v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť
zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Z obsahu spisu súdneho exekútora
okresný súd zistil, že povinná nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom
žiadnych motorových vozidiel, nemá vedený účet v banke a nie je poberateľom žiadnej mzdy ani
príjmu, ktorý podlieha exekúcii. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že povinná nemá žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý

by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, čo je zákonnou podmienkou na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Preto okresný súd
exekúciu v celosti zastavil. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 56,26 EUR, pozostávajúcu
z odmeny exekútora vo výške 33,19 EUR, z náhrady hotových výdavkov pozostávajúcich z poštovného
vo výške 16,43 EUR a DPH 20 % vo výške 6,64 EUR. Okresný súd posúdil a preskúmal súdnym
exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu, náhradu

hotových výdavkov a náhradu za stratu času vyčíslil správne a v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky, a
z toho dôvodu mu ich okresný súd priznal v celej výške, a to 56,26 EUR s DPH.V zmysle ust. § 203ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal oprávneného
na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu voči I. výroku o zastavení exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote opravný prostriedok označený - odvolanie. Oprávnený má totiž za to, že u tvrdenej nemajetnosti
je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Oprávnený v tejto súvislosti

poukazuje na znenie Uznesenia Krajského súdu Trenčín sp. zn.: 2CoE/218/2016. Oprávnený má tiež za
to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zákon
výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti
by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie
exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o
dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom

prípade povinná je fyzická osoba v produktívnom veku (36 rokov), čo svedčí v prospech argumentu
a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený má za to, že
predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva
na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.

Oprávnený je toho názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery
povinného dôkladne. Súd v uznesení konštatoval, že „z obsahu spisu súdneho exekútora súd zistil,
že povinná nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových
vozidiel, nemá vedený účet v banke a nie je poberateľom žiadnej mzdy ani príjmu, ktorý podlieha
exekúcii. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že povinná nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný

majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň
na krytie exekúcie“ V prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
má však oprávnený za to, že u tvrdenej nemajetnosti povinnej je potrebné vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného. Oprávnený má za to, že v súvislosti so záverom exekučného
súdu o nemajetnosti povinnej, je potrebné uviesť tiež tú skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne

nepreskúmal (aspoň to nie je zrejmé z obsahu Uznesenia), či povinný nie je vlastníkom majetkových
práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených
s povinným). Zároveň oprávnený podotýka, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená,
hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude
premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený si vybral súdneho

exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinnej počas celej doby trvania exekúcie,
čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie
oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinná nadobudla majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým
návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Oprávnený si dovoľuje

podotknúť, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje
sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie
verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými
prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z
dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému

prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia, a pod. Preto je dôležité,
aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri
vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu
vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá

mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine
(notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s
príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný
dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný
dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie).

Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
Na základe uvedeného oprávnený žiada uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor tak, že V predmetnej veci bola vylustrovaná
(priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata. Z vykonanej lustrácie

majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného
konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodovanie súdu o zastavení
exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v
budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že zákonodarca vo veciach

napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp.
fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí
ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití prípadnej analógie uvedený
časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie) je možné aplikovať aj generálne v
skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) pre začatie exekučného

konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého
exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil.

4. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas §
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379
až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez

nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní
uznesenia v napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu
potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia

odvolací súd považuje za potrebné však uviesť nasledovné.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinnej, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,
a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203

ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či
sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomerypovinnej či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný
súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor

viazaný.

13.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žepodanímzodňa15.12.2017,doručenýmexekučnémusúdudňa
18.12.2017 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený
žiaden majetok povinnej postačujúci na úhradu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Povinná

nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá príjmy podliehajúce exekúcií, na účtoch
nemá finančné prostriedky. V danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov
pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva
názor, že súdny exekútor vykonal za účelom zistenia majetku povinnej všetky potrebné úkony, pričom
z obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal lustráciu v bankách, Sociálnej poisťovni, katastri
nehnuteľností a zistil, že povinná nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku a nemá žiaden

príjem postihnuteľný výkonom exekúcie. Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov
povinnej zo strany súdneho exekútora je teda nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a
neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku
exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Rozhodujúca je v danom prípade skutočnosť, že majetok

povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné
konanie sa začalo ešte v roku 2013 a počas rokov - až do 15.12.2017 kedy súdny exekútor podal podnet
na zastavenie exekúcie, nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinnej.

14. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že povinná je fyzická osoba, u ktorej

možno predpokladať, že by mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo zákonných spôsobov
(dedením, darovaním, vznikom nároku na mzdu alebo iný príjem a pod.), odvolací súd konštatuje, že túto
skutočnosť nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku.
To, či v skutočnosti povinná niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej
situácii za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje ani

s námietkami oprávneného ohľadom toho, že predmetom vymáhania je verejné zdravotné poistenie,
pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si riadne poistné platia. V tomto smere
odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky nie je
časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo zároveň aj
dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má oprávnený možnosť opätovne

podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej
nezakladá prekážku res iudicata.

15. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné
a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. a stotožnil sa s jeho dôvodmi (ust. § 387 ods. 2 C.s.p.).

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože im žiadne trovy konania nevznikli.

17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).