Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201459
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318201459.6

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobcu De vries Justitia s.r.o., Na poříčí 1047/26, Nové Město, Praha,
Česká republika, IČO: 243 05 511, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, proti žalovanej F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. P. XX, v konaní o zaplatenie
532,90 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Humenné n e m á právomoc na prejednanie tohto sporu.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.03.2018 domáhal zaplatenia sumy 532,90

eur s prísl. a náhrady trov konania.

2. Na deň 01.04.2019 bolo nariadené pojednávanie. Žalovaná sa nariadeného pojednávania
nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 27.03.2019 z dôvodu
vysokého štádia tehotenstva a nepriaznivého zdravotného stavu. Doložila o tom potvrdenie vystavené
U.. L. U., všeobecným praktickým lekárom so sídlom v P., O. G. E..

3. Ani pojednávania dňa 30.05.2019 sa žalovaná nezúčastnila. Svoju neúčasť ospravedlnila podaním
doručeným súdu dňa 27.05.2019 z dôvodu, že je v Č. E., nemôže sa dostaviť na pojednávanie, dňa
XX.XX.XXXX sa jej narodila dcéra, pričom ošetrujúci lekár neodporúča cestovanie s takým malým
dieťaťom. Žalovaná priložila rodný list maloletej dcéry a potvrdenie U.. L. F., lekárky Y. D. M., F..E..D..
so sídlom v M..

4. Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalobca osoba so sídlom a žalovaná ako osoba s bydliskom
mimo územia Slovenskej republiky, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom, bolo nevyhnutné vo
veci aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako
„nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že je splnená podmienka

teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch
Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom,
čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej
pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo
veciach spotrebiteľských zmlúv.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia Brusel I.
právomoc na prejednanie uvedeného sporu.6. Podľa článku 4 bod 1. nariadenia Brusel I ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom
naúzemíčlenskéhoštátusabezohľadunaichštátneobčianstvožalujúnasúdochtohtočlenskéhoštátu.

7. Uvedená zakladaná zásada sa uplatní vždy, pokiaľ nariadenie neupravuje osobitnú, či výlučnú
právomoc na konanie.

8. Podľa článku 5 bod 1. nariadenia Brusel I osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať

na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

9. Podľa článku 17 bod 1 písm. b) nariadenia Brusel I vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak
ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má

financovať predaj tovaru.

10. Podľa článku 18 bod 2 nariadenia Brusel I druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

11. Podľa článku 26 bod 1 nariadenia Brusel I okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

12. Podľa článku 26 bod 2 nariadenia Brusel I vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých
je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd
pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve
namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

13. Podľa článku 28 bod 1 nariadenia Brusel I ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

14. Podľa článku 62 bod 1 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na

ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

15. Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia je zrejmé, že nariadenie upravuje v spotrebiteľských
veciach osobitnú právomoc na konanie, ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej
alebo žalovanej. V prejednávanej veci je spotrebiteľ na strane žalovanej, a teda druhý účastník zmluvy

ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.

16. Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade
ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňoval s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba
rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska

určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený
na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým
miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný
charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko,
stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce

evidenciu obyvateľov. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených pojmov v praxi
súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického
pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.

17. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu

žalovanej so Slovenskou republikou, z ktorej je možné prijať záver, že v čase začatia konania mala
bydlisko na území Slovenskej republiky.18. Žalovaná žije v Č. E.. Z dohody o pracovnej činnosti, priloženej k podanému odporu, č.l. 26-27, súd
zistil, že žalovaná je zamestnaná v spoločnosti U. R. (N.) F..E..D.., M. G. XX/XXXX, P. X - E. s miestom
výkonu práce P. X - E.. Uvedenú skutočnosť uviedla žalovaná aj vo vyjadrení zo dňa 11.02.2019, č.l. 63.

ŽalovanájesíceštátnymobčanomSlovenskejrepubliky,máevidovanýtrvalýpobytnaúzemíSlovenskej
republiky, ale dlhodobo žije na území Č. E., kde pracovala a kde sa jej narodila i dcéra dňa XX.XX.XXXX,
čo je zrejmé aj z rodného listu na č.l. 80. Aj z predložených lekárskych potvrdení vyplýva, že žalovaná
navštevuje lekárov v Č. E., a teda sa tam zdržiava. Súd mal na základe vyššie uvedených skutočností
preukázané, že žalovaná nemá v súčasnosti bydlisko na území Slovenskej republiky.

19. Už z kontextu jednotlivých ustanovení nariadenia vyplýva, že na to, aby došlo k založeniu právomoci
súdu vo veci konať, je nevyhnutné, aby sa žalovaný aktívne zúčastnil na konaní.

20. Z vyššie uvedeného je potom preukázané, že žalovaná v čase podania žaloby a ani v súčasnosti
nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho musel súd v súlade s ustanovením čl.

28 bod 1 nariadenia Brusel I vyhlásiť, že nemá právomoc na prejednanie tohto sporu. Súd si nemohol
založiť svoju právomoc, keďže žalovaná sa aktívne nezúčastnila na konaní a uviedla, že vzhľadom na
svoje súčasné osobné pomery sa pojednávania zúčastniť nemôže.

21. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek

počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej
len ,,procesné podmienky“).

22. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

23. Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaná nemá bydlisko na území Slovenskej republiky,
zdržuje sa na území Č. E., žalobca sa voči žalovanej domáha splnenia povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľskej zmluvy, a žalovaná sa konania na tunajšom súde nezúčastnila, súd skonštatoval, že
nemá právomoc vo veci konať

24. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Pretože nedostatok
právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, keďže nemá právomoc na prejednanie uvedeného sporu, konanie zastavil. Súd nemohol do
svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného

štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán
v cudzine.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého

ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

26. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade
trov konania procesnú zodpovednosť na zastavení konania. V tomto prípade bolo konanie zastavené
z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až

počas konania, je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaná. Zastavenie
konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu, preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).