Rozhodnutie – Dedenie zo závetu ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309212247
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309212247.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: B. F., X.. XX.X.XXXX, L. E. X, L., zast.:
advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti odporcom: 1. E. B., X.. XX.X.XXXX, L. K. XXXX, zast.: JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom,
advokátska kancelária so sídlom Krajinská 30, Bratislava, 2. Y. V., L. J. P. XX, L., o určenie neplatnosti
závetu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 17.6.

2011, č.k. 15C 110/2009 - 245

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 17.6. 2011, č.k. 15C
110/2009 - 245 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia,
že závet zo dňa 14.7.2005 poručiteľa G. R., naposledy bytom Račianska 25, Bratislava, nar. dňa

18.9.1949, je neplatný. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť JUDr. Miroslavovi Kučerovi, advokátovi,
náhradu trov konania v sume 1.036,-
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozsiahleho rozhodnutia uviedol, že návrh nebol podaný dôvodne. Dedičské
konanie bolo prerušené z dôvodu spochybnenia závetu navrhovateľkou kvôli tomu, že sa nejedná o

vlastnoručný podpis poručiteľa a súčasne je opravovaný dátum závetu. Navrhovateľka však v návrhu
uviedla len jeden z dôvodov spochybnenia, a to opravovaný dátum. Podľa súdu prvého stupňa, uviesť
v návrhu len niektorý z dôvodov spochybnenia závetu je právne možné, avšak uviesť v návrhu odlišný
dôvod, právne možné nie je, pretože by to bol postup v rozpore s § 175k ods. 2 O.s.p., ktorého právna
úprava sleduje odstránenie zistených sporných skutočností, zistených v konaní o dedičstve, aby bolo
možné rozhodnúť o dedičskom práve čo najrýchlejšie. Uviedol tiež, že lehota na podanie návrhu je

prekluzívnaanavrhovateľkabolaviazanádôvodmispochybneniazávetuporučiteľa,čovšaknedodržala,
keďže ako dôvod spochybnenia uviedla rozpor vôle poručiteľa s obsahom závetu. Tento dôvod bol
výlučne vo sfére vedomia navrhovateľky. Súd zdôraznil, že navrhovateľka bola notárkou vyzvaná, aby si
závet pozorne prečítala, prezrela, pretože prvý krát sa o závete dozvedela až na pojednávaní u notárky,
a prezerala si ho 10 minút. Navrhovateľke nič nebránilo dôkladne si zvážiť, a uviesť prípadne ďalší dôvod
neplatnostizávetu,azatýmúčelompožiadaťnotárkuovyjadreniesanaďalšompojednávaní.Čosatýka

navrhovateľkou tohto uvedeného spochybnenia závetu, súd skonštatoval, že je právne bezvýznamný,
keďže aj keby poručiteľ akokoľvek prejavoval vôľu zanechať celý svoj majetok navrhovateľke, nič mu
právne nebránilo zriadiť závet v prospech odporcu v 1. rade. Čo sa týka dôvodu spochybnenia závetu
kvôli rukou opravovanému dátumu pri podpise poručiteľa, podľa súdu je taktiež právne bezvýznamný,
pretože Občiansky zákonník (ďalej len OZ) tento dôvod nespája s neplatnosťou závetu. Podľa súdu je
samotná oprava dátumu logicky vysvetliteľná, keďže závet nemohol byť zriadený dňa 14.7.1963 s tým,

že tento dátum sazhoduje s dátumom narodenia zástupcu odporcu v 1. rade, opravu urobil zástupca odporcu v 1. rade,
a dátum pod potvrdením svedkov je už 14.7.2005. Okrem toho, ak by sa zástupca odporcu v 1. rade
obával neplatnosti závetu, mohol ho z počítača vytlačit s dátumom 14.7.2005. Čo sa týka dôvodu

spochybnenia závetu kvôli podpisu poručiteľa, v návrhu na začatie konania podanom v prekluzívnej
lehote sa tento dôvod vôbec neuvádza, aj keď kvôli nemu navrhovateľka na pojednávaní konanom
dňa 17.6.2009 vyhlásila pred notárkou, že závet neuznáva, čo podľa súdu znamená, že navrhovateľka
právne uznala podpis poručiteľa za jeho vlastnoručný. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že k podpisu
poručiteľa sa vyjadrovali navrhovateľka a odporkyňa v 2. rade až na pojednávaniach, a až v bode IV.

písomného podania zástupcu navrhovateľky, doručenom súdu dňa 15.6.2011, je uvedený jeho návrh
znaleckého dokazovania pravosti podpisu poručiteľa na závete. Keďže uvedený dôvod spochybnenia
závetu nevychádza procesne z návrhu na začatie konania podaného v prekluzívnej lehote, súd ho
považoval za právne bezvýznamný, a preto sa ani nevyjadroval procesne k procesnému návrhu
zástupcu navrhovateľky na znalecké dokazovanie pravosti podpisu poručiteľa na závete. Čo sa týka
odporcom v 1. rade na pojednávaní dňa 16.2.2011 použitého výrazu „sranda", súd zdôraznil, že ho použil

odporca v 1. rade a z kontextu jeho použitia nevyplýva, že by jeho použitím bola spochybnená vážnosť
zriadenia závetu, takže táto skutočnosť uvádzaná zástupcom navrhovateľky je právne bezvýznamná.
Súd zamietol návrh na začatie konania i voči odporkyni v 2. rade, keďže na pojednávaní dňa 17.6.2001
vyhlásila pred notárkou, že závet po formálnej i materiálnej stránke uznáva za platný. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov v takom rozsahu, ako ich

vyčíslil jeho právny zástupca. Odporkyni v 2. rade náhradu trov nepriznal s tým, že jej trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka,
ktorá ako odvolacie dôvody uviedla dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) a c) O.s.p., ako aj
nezrozumiteľnosť rozsudku. Namietla porušenie práva na súdnu ochranu s tým, že napadnutému

rozsudku chýba základná zákonná štruktúra. V tejto súvislosti poukázala na nálezy Ústavného
súdu SR, z ktorých jednoznačne vyplýva, že súčasťou spravodlivého súdneho procesu je aj náležité
odôvodnenie rozhodnutí, čo zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu. Namietla, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a pre ich nezrozumiteľnosť. Súd nepostupoval v konaní
hospodárne a efektívne, v rámci 13 pojednávaní skúmal výslovne len vzťah medzi poručiteľom

a účastníkmi, kládol duplicitné otázky. Výsledkom je rozsudok, ktorý nijako nereflektuje vykonané
pojednávania. Odôvodnenie rozsudku vôbec nespĺňa zákonné náležitosti - chýba jasné a výstižné
uvedenie toho, čoho sa navrhovateľka domáhala a ako reagoval odporca. Súd len okopíroval návrh
navrhovateľky a vyjadrenie odporcu do rozsudku, ale nijako nešpecifikoval, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd úplne opomenul uvedenie dôkazov, z ktorých

vychádzal, resp. prečo nevykonal navrhovateľkou navrhované dôkazy (výsluch svedkov), a toto hrubo
odignoroval. Súd neposúdil vec po právnej stránke, len uviedol ustanovenia O.s.p. a OZ, ktoré
však nijako nepotvrdzujú záver súdu, že návrh nebol podaný dôvodne, resp. jeho iné závery. Preto
navrhovateľka považuje rozsudok za zmätočný, nezrozumiteľný, a teda nepreskúmateľný. Taktiež
nesúhlasí s názorom súdu, že dedič môže podať návrh na určenie neplatnosti závetu len z dôvodov

uvádzaných v dedičskom konaní, pretože výber dôvodov je na jeho voľnej úvahe. Dedičské konanie
je nesporové a neumožňuje súdu riešiť otázku sporného skutkového a právneho stavu. Ustanovenie
§ 175k ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom neurčuje, z akých dôvodov má podať dedič svoju žalobu
na súde. Súd v jednej časti pripúšťa zúženie dôvodov spochybnenia závetu, tak ako to podľa neho
urobila navrhovateľka, avšak zároveň konštatuje, že navrhovateľka podala odlišný, resp. ďalší dôvod

spochybnenia závetu, čo podľa súdu možné nie je. Súd však nešpecifikuje, aký konkrétny odlišný dôvod
to je.

Súdtvrdí,želehotanapodanienávrhujelehotouprekluzívnou,čoniejepravda,nakoľkoideosudcovskú
lehotu, ktorú je možné dokonca predĺžiť. Súd tiež nesprávne uvádza, že navrhovateľkou bol uplatnený

len jeden dôvod spochybnenia závetu, hoci boli uplatnené tri dôvody - podpis poručiteľa, spochybnenie
vôle poručiteľa a prečiarknutie dátumu vyhotovenia závetu. Navrhovateľka ďalej namietla, že súd
nepripustil ňou navrhované dôkazy (výsluch svedkov) na preukázanie napr. toho, že poručiteľ vydal
odporcovi v 1. rade podpísané čisté papiere. Súd sa nevyporiadal s protichodnými tvrdeniami odporcu
v 1. rade, napr. keď tvrdil, že poručiteľ mu nikdy nehovoril, že by mala dediť navrhovateľka, odporkyňa

v 2. rade, resp. zákonní dedičia. Súd nepripustil ani vykonanie dôkazu - výsluch A.. G., ktorého odporca
v 1. rade označil ako autora závetu. Ani s týmito skutočnosťami sa súd v odôvodnení rozsudku nijako
nezaoberal. Najdôležitejším argumentom pre spochybnenie platnosti závetu bol prečiarknutý dátum
(letopočet) na závete. Súd sa s námietkami navrhovateľky riadne nevyporiadal, napr. s jej tvrdením ostriktnej formálnosti závetu, že má ísť výlučne o osobný úkon a nemôže sa uplatniť inštitút zastúpenia.
Dátum však opravil JUDr. Kučera, nešlo o úkon poručiteľa, preto je závet neplatný. K tomu súd len
konštatoval, že oprava nemá v zmysle OZ za následok neplatnosť závetu. Zjavne bola spochybnená aj

vôľa poručiteľa zriadiť závet, nakoľko samotný odporca v 1. rade sa vyjadril, že zriadenie závetu bola
„akože sranda“, čo vzbudzuje pochybnosti o vtedajšej vôli poručiteľa, no súd vôbec túto skutočnosť
neskúmal, len koštatoval, že z ničoho nevylýva, že by tu nebola vôľa spísať závet.
Ako vyplynulo z výsluchu odporkyne v 2. rade, táto v konaní spochybnila podpis, a teda formálne vzala
svoje vyhlásenie o uznaní závetu späť. V ďalšej časti odvolania navrhovateľka

opakovane zdôraznila, že je krajne nepravdepodobné, že by mal poručiteľ v úmysle zriadiť závet v
prospech odporcu v 1. rade, o ktorom mal pochybnosti ako o podvodníkovi, ktorý ho obral o byt, možno
stál za útokom na jeho telesnú integritu, a s ktorým mal aj súdny spor. Navrhla preto odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok zmenil a určil neplatnosť závetu, alternatívne, aby rozsudok zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľky zaujal písomné stanovisko odporca v 1. rade s tým, že s napadnutým

rozsudkom v plnom rozsahu súhlasí a má za to, že súd dostatočne zistil skutkový stav, vykonal rozsiahle
dokazovanie, správne zohľadnil všetky veci a okolnosti, a vyniesol spravodlivé rozhodnutie. Tvrdenia
navrhovateľky v odvolaní považuje za vykonštruované, účelové a zavádzajúce, v snahe získať pre
seba značný majetkový prospech, ktorý jej v zmysle platných právnych predpisov rozhodne neprináleží.
Navrhovateľkasvojímodvolanímúmyselnespôsobujeprieťahyvkonaní. Podľaodporcuvšetkyzákonné

požiadavky pre spísanie tohto závetu v tejto forme boli dodržané. Jedinou malinkou „chybičkou krásy“
je omyl v prípade prvého dátumu, kde bol najskôr omylom napísaný rok narodenia Miroslava Kučeru,
čo si ale pri podpisovaní účastníci všimli a jednoducho to za prítomnosti všetkých účastníkov, ako aj
poručiteľa, opravili. Drobná oprava rukou pomocou pera a za prítomnosti všetkých účastníkov závetu
vrátane poručiteľa nemôže mať v žiadnom prípade za následok neplatnosť závetu. Podľa odporcu

je nesporné, že závet bol spísaný poručiteľom a vyjadruje poslednú vôľu poručiteľa. Navrhol preto
odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok potvrdil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal a prejednal vec v
napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu tohto rozsudku. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľky uvedenou v jej odvolaní, že
napriek tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je rozsiahle, neobsahuje také odôvodnenie, ktoré by
odvolaciemu súdu umožnilo jeho preskúmanie z hľadiska jeho správnosti.
Navyše po preskúmaní konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, považuje
odvolací súd napadnuté rozhodnutie za predčasné, nakoľko súd prvého stupňa riadne nezistil

skutkový stav veci, v rozsudku absentujú skutkové zistenia, ktoré sú podstatné a rozhodujúce pre
posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku, odôvodnenie rozsudku je nepostačujúce, nepresvedčivé,
a pre nedostatok dôvodov i nepreskúmateľné. Súd v odôvodnení rozsudku jasne neuviedol, ktoré
skutočnosti (skutkové zistenia) významné
prespravodlivéazákonnérozhodnutievoveci,bolidokazovaním,zhodnýmitvrdeniamiúčastníkovalebo

iným zákonom stanoveným spôsobom, podľa jeho názoru preukázané, a ktoré nie. Stručne a jasne
neuviedol ku každej jednotlivej preukázanej i nepreukázanej skutočnosti, ako k tomu ktorému záveru
dospel, tzn. z akých konkrétnych dôkazov podľa jeho názoru uvedené závery vyplývajú, a ako tieto
dôkazy v zmysle ust. § 132-135 O.s.p. hodnotil. Po takomto závere o skutkovom stave veci musí súd
v odôvodnení rozsudku uviesť, ako vec právne posúdil (z akých právnych ustanovení vychádzal), aké

majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti, a ako bola preto vec rozhodnutá.
Súd prvého stupňa sa však týmito zákonnými ustanoveniami neriadil.

Dôvodná je odvolacia námietka navrhovateľky, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nekorešponduje so

základnouústavnouzásadounaspravodlivýproces.Súčasťoutohtoprávajeajprávokaždéhoúčastníka
konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré bude reflektovať všetky zákonné náležitosti
(v tomto prípade v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa totiž vyslovene len okopíroval
(oskenoval) návrh na začatie konania, vyjadrenie odporcu v 1. rade, niektoré predložené listinné dôkazy,
ako aj vyjadrenie navrhovateľky. Bez akéhokoľvek logického vysvetlenia súd odignoroval návrhy na

vykonanie dokazovania vo veci. Počas uskutočnených 13 pojednávaní sa ani raz nedostal k meritu
veci, a neskúmal okolnosti spísania závetu. Zameral sa len na skúmanie vzťahov medzi poručiteľom
a účastníkmi (aj to absolútne nedostatočne, najmä vo vzťahu k odporcovi v 1. rade), čo ale vôbec
nereflektoval v odôvodnení rozsudku. Súd žiadny konkrétny výsledok dokazovania ani nepoužil vosvojom odôvodnení pre záver o nedôvodnosti podaného návrhu. Odvolací súd považuje za potrebné
vypočuť všetky osoby, ktoré sa zúčastnili spisovania sporného závetu.

Názory súdu prvého stupňa nie sú ničím podložené, a sú predčasné. Ide len o akési konštatovania, bez
vlastnýchúvahsúdualeboodkazovnazákonnéustanovenia.Napr.zožiadnehozákonnéhoustanovenia
nevyplýva, že by bol dedič viazaný dôvodmi spochybnenia platnosti závetu, ktoré uviedol v dedičskom
konaní. Navyše takýto názor je v rozpore aj so základnými princípmi sporového konania, a to v práve
navrhovateľa uviesť všetky námietky a tvrdenia, potrebné na uplatnenie svojho práva v sporovom

konaní. Len na základe takejto skutočnosti ani nemožno označiť návrh za nedôvodný. Taktiež nemožno
súhlasiť s názorom, že lehota na podanie návrhu podľa § 175k ods. 2 O.s.p. je lehotou prekluzívnou,
ani s tým, že čo dedič v rámci lehoty na podanie návrhu v návrhu neuvedie, to už súd neskúma. Takáto
ničím nepodložená úvaha opätovne odporuje princípom sporového konania. Preto bol súd povinný
zaoberať sa všetkými námietkami navrhovateľky - o neprípustnosti svedkov, ktorí podpísali závet; o tom,
či prečiarknutý dátum môže mať za následok neplatnosť závetu; o tom, či v čase spísania závetu bola

na strane poručiteľa vôľa tento úkon realizovať; preskúmať, či podpis na závete bol poručiteľov; kto
zhotovoval závet a aký to má vplyv na jeho platnosť. Na preukázanie týchto skutočností nebolo v konaní
vykonané žiadne dokazovanie, k týmto otázkam neboli riadne vypočutí ani účastníci konania, ani osoby,
ktoré boli prítomné pri spisovaní závetu. Vzhľadom na to, že súd z úradnej povinnosti (ex offo) skúma
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, musí sa bližšie zaoberať tým, či skutočne mal poručiteľ vôľu

spísať sporný závet. Vyjadrenie odporcu v 1. rade, že spísanie závetu bola v podstate „sranda“; nikto
nerátal s tým, že poručiteľ zomrie; išlo o akúsi zábezpeku, je vo veci posúdenia vôle poručiteľa spísať
závet v prospech odporcu v 1. rade významná. Okolnosti spísania závetu súd riadne nepreskúmal, a
dokonca má za to, že táto okolnosť nie je ani podstatná. Ak súd skúmal na 13 pojednávaniach vzťahy
medzi poručiteľom a účastníkmi, ale v odôvodnení rozsudku sa nezmienil o tom, prečo to považoval za

podstatné, je otázne, za akým účelom vlastne 13 krát pojednával.

Odvolacísúdkonštatuje,ževzhľadomnatietodôvodynemôževychádzaťzvykonanéhodokazovaniana
súde prvého stupňa. Z rozsudku nevyplýva ucelený právny názor súdu na dôkazmi preukázaný ustálený
skutkový stav, a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný tak pre odvolací súd, ako aj pre účastníkov

konania.
Preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátil vec prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým
doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť a rozsudok
podľa § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť.

V súlade s § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224
ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.