Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206997
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5617206997.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne N.

Š., rodenej L., U.. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, M. T., zastúpenej JUDr. Dušanom Jančim,
advokátom so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti G. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
R. XXX/X, M. T., zastúpenému JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom Štúrova 17, Liptovský
Mikuláš, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
p r i k a z u j e :

byt číslo XX, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na X. D. bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného
na parcele registra KN-C č. 467/17, zastavané plochy a nádvoria o výmere 456 m2, spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom k pozemku parcely registra KN-C č. 467/17 vo veľkosti 7348/307986, všetko zapísané
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie M. T., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, v hodnote 65 000,- eur,

látkovú zelenú rohovú sedaciu súpravu desaťročnú v nulovej hodnote,
látkovú zelenú rovnú sedaciu súpravu pätnásťročnú v nulovej hodnote,
drevený stôl so šiestimi stoličkami z masívu osemnásťročný v nulovej hodnote,
obývaciu stenu v mahagónovej farbe štyridsaťročnú v nulovej hodnote,
konferenčný stolík v mahagónovej farbe v nulovej hodnote,
dve postele z masívu spolu s perinákmi pätnásťročné v nulovej hodnote,
práčku zn. Whirlpool dvadsaťpäťročnú v nulovej hodnote,

sklenený luster v tvare taniera v spálni desaťročný v nulovej hodnote,
dvojitú stojacu lampu striebornej farby desaťročnú v nulovej hodnote,
kameru zn. Sony DCR 8100E v nulovej hodnote a
kameru zn. Sony DCR-2100 v nulovej hodnote.

II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:

garáž súpisné číslo 976, postavenú na parcele registra KN-C č. 978/17, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 22 m2, zapísanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M. T., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, v
hodnote 5 000,- eur.

športovú kameru zn. GoPro Hero v nulovej hodnote a

motorku zn. Honda CBF 600 v hodnote 1 000,- eur.III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému vyrovnávací podiel vo výške 34 632,76 eura. eura
do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Súd u k l a d á žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 065,- eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 065,- eur
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 27. 10. 2017 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 06.

2016, sp. zn. 4C/149/2016, právoplatným 06. 07. 2016.

2. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli byt číslo XX, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na
X. D. bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele registra KN-C č. 467/17, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 456 m2 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcely registra KN-C č. 467/17
vo veľkosti 7348/307986, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M. T.. Trhová
cena predmetného bytu podľa stanoviska odhadcu ku dňu 12. 06. 2016 predstavuje 56 000,- eur. Do
bezpodielového spoluvlastníctva patrí aj garáž súpisné číslo 976, postavená na parcele registra KN-C
č. 978/17, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M. T.. Odhadovaná trhová cena

garáže je 5 000,- eur.

3. Žalobkyňa navrhla vyporiadať aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte v celkovej cene približne 3
000,- eur ako aj osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 207, rok výroby 2007 v cene 5 000,- eur, osobné
motorové vozidlo zn. Huyndai v cene 15 000,- eur, motorku zn. Honda v cene 7 000,- eur a hnuteľné

veci, ktoré slúžia na výkon zárobkovej činnosti žalovaného v celkovej hodnote 12 000,- eur.

4. Žalobkyňa navrhla, aby bol do jej výlučného vlastníctva prikázaný byt a hnuteľné veci nachádzajúce
sa v byte a do výlučného vlastníctva žalovaného garáž, osobné motorové vozidlá, motorka a elektronika,
kamery a fotoaparáty s tým, že žalobkyňa zaplatí žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 7 500,- eur.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení nesúhlasil s trhovou cenou predmetného bytu, nakoľko potvrdenie
realitnej kancelárie zo dňa 12. 06. 2016 nie je relevantným dôkazom o súčasnej cene. Podľa potvrdenia
o trhovej cene nehnuteľností zo dňa 19. 01. 2018 je cena bytu 65 000,- eur a cena garáže 5 000,-
eur. Do masy bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 207, ktoré

bolo predané v septembri 2015 za 2 100,- eur, pričom tieto finančné prostriedky boli
sčasti spotrebované na opravu strechy spoločnej garáže a sčasti na dar dcére G. C. na rekonštrukcii
jej bytu. Motorové vozidlo zn. Hyundai nikdy nebolo v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu,
ani v ich výlučnom vlastníctve. Motorka zn. Honda bola dňa 24. 10. 2014 darovaná dcére G. C..
Naopak, do masy bezpodielového spoluvlastníctva patrí osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 301

nadobudnuté dňa 13. 06. 2013, ktoré je v súčasnej držbe žalobkyne, zároveň finančné prostriedky z
troch „sporení mladých“, ktoré má žalobkyňa v držbe ako aj finančné prostriedky vo výške 1 755,54 eura,
predstavujúce dôchodok žalovaného, ktorý bez jeho vedomia prevzala žalobkyňa. Žalovaný zároveň
navrhol vyporiadať aj prostriedky na účte vedenom v E. E., a. s.

6. Pokiaľ ide o predmetný byt, strany sporu v priebehu konania ustálili jeho cenu na 65 000,- eur, ktorá
bola stanovená obchodnou spoločnosťou Reality holding+, s. r. o. v potvrdení zo dňa 19. 01. 2018 (č.
l. 35). Rovnako nespornou bola aj hodnota garáže vo výške 5 000,- eur. Žalobkyňa trvala na tom, aby
bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Od rozvodu v ňom bývajú obidvaja, má k dispozícii o
jednu izbu viac ako žalovaný, ktorý jej prispieva sumou 50,- eur. Za byt platí nájomné vo výške 156,-

eur a za elektriku 30,- eur mesačne. Pred rozvodom došlo k rekonštrukcii bytu, ktorý hradila výlučnežalobkyňa vo výške približne 13 000,- eur až 14 000,- eur. Finančné prostriedky získala z predaja bytu
z dedičstva po mame vo výške 550 000,- Kč. Žalovaný sa na rekonštrukcii bytového jadra a kuchyne
nepodieľal, nemal o to záujem. V prípade, ak by bol byt prikázaný do vlastníctva žalovanému, žalobkyňa

nemá možnosť iného zabezpečenia si bývania. Žalobkyňa zároveň uviedla, že každý druhý víkend sa v
tom byte stretáva s vnúčatami, pričom žalovaný má viac možností na takýto styk, nakoľko je držiteľom
vodičského oprávnenia.

7. Žalovaný v priebehu konania tak isto navrhol, aby bol predmetný byt prikázaný do jeho výlučného

vlastníctva, pričom tvrdil, že má možnosť získať dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu.
V opačnom prípad nemá zabezpečené bývanie. Po celý čas manželstva bol v tom, že si strany sporu
sporia finančné prostriedky, následne zistil, že na spoločnom účte nie je nasporené nič. Nájomné
uhrádza vo výške 50,- eur mesačne, čo považuje za dostatočné, vzhľadom k tomu, že užíva len jednu
izbu. Na byte neprijíma návštevy, na rozdiel od žalobkyne, ktorú chodia navštevovať aj deti, napríklad aj
na Vianoce, kedy prídu na týždeň a dlhšie. Žalovaný o žiadnych plánoch na rekonštrukcii nevedel, keď

sa raz vrátil z roboty, v byte boli majstri. Nie je pravdou, že by nezabezpečoval údržbu bytu

8. Súd po vykonanom dokazovaní prikázal predmetný byt v hodnote 65 000,- eur do vlastníctva
žalobkyne Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že strany sporu sa po rozvode manželstva dohodli na
takom užívaní predmetného bytu, podľa ktorého žalovaný užíval len jednu izbu, pričom z jeho výpovedí

nevyplynulo, že by s týmto spôsobom nesúhlasil, resp. že by nevyhnutne potreboval užívať väčšiu
časť bytu. Zároveň uviedol, že v byte neprijíma žiadne návštevy, z čoho možno usudzovať, že jeho
emocionálna väzba na predmetný byt nevylučuje to, aby si zabezpečil iné bývanie, aj z finančných
prostriedkov, ktoré mu zaplatí na vyrovnanie jeho podielu žalobkyňa. Súd zároveň prihliadol aj na to,
že žalobkyňa sa vo väčšej miere pričinila o zveľadenie bytu, predovšetkým o rekonštrukciu bytového

jadra a kuchyne. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že túto rekonštrukcii zabezpečovala práve
žalobkyňa,keďžalovanýtvrdil,žeonejnemalvedomosť.Nakoniec,tvrdeniežalobkynebolodosvedčené
aj výpoveďou svedka G. Š., syna strán sporu. Žalobkyňa opakovane uviedla, že v prípade, ak by bol
byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva, má možnosť zabezpečiť finančné prostriedky od svojich
súrodencov aj detí. Obidve strany sporu teda nedisponujú vlastnými prostriedkami na vyrovnanie

podielu, preto súd zohľadnil aj to, aj keď to nebolo jedným z rozhodujúcich kritérií, že žalobkyňa má
možnosť získať pomoc aj od dvoch detí a žalovaný od jednej dcéry, keďže vzťahy v rodine medzi
rodičmi a deťmi nie sú podľa zhodného tvrdenia dobré. Naviac, pomoc od dcéry je otázna, keďže
žalobkyňatvrdila,žedcéreopakovanepomáhali,ajfinančne,ktorétvrdeniežalovanýnevyvrátil. Jedným
z argumentov žalovaného bola skutočnosť, že žalobkyňa je staršou osobou, ktorá nemá podľa vlastných

tvrdení žiadne úspory a preto existuje reálna hrozba, že nedôjde k vyplateniu podielu a aj prípadná
exekúcia bude neúspešná. K tomuto súd uvádza, že rovnaké skutočnosti možno tvrdiť o žalovanom,
preto súd uvedené nezohľadňoval pri svojom rozhodovaní.

9. Vychádzajúc zo zhodného tvrdenia strán sporu ohľadne garáže ako aj procesných návrhov ohľadne

prikázania tejto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, súd prikázal garáž v hodnote 5 000,-
eur konkretizovanú v II. výroku tohto rozsudku do výlučného vlastníctva žalovaného.

10. Hnuteľné veci nachádzajúce sa v predmetnom byt, rozsah ktorých bol stranami sporu ustálený na
pojednávaní dňa 16. 5. 2019 a ktoré sú konkretizované vo výroku I. tohto rozsudku, súd prikázal do

výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej bol prikázaný do vlastníctva aj byt. Medzi stranami bola sporná
otázka hodnoty hnuteľných vecí, keď žalovaný tvrdil, že ide o staršie veci bez hodnoty. Vo veci však
nenavrhli žiadny dôkaz, preto súd vychádzajúc zo zhodného tvrdenia strán sporu ohľadne veku vecí
uzavrel, že tieto nemajú žiadnu hodnotu.

11. V konaní nebolo preukázané, že osobné motorové vozidlá zn. Peugeot 207, rok výroby 2007 a
bližšie nekonkretizované vozidlo zn. Hyundai patrili do masy bezpodielového spoluvlastníctva v čase
jeho zániku. Žalovaný tvrdil, že Peugeot 207 bol predaný v roku 2015 za kúpnu cenu 2 100,- eur.
Žalobkyňa toto tvrdenie nenamietala, pričom skutočnosť, že podľa jej vyjadrenia nemala vedomosť o
predaji vozidla, neznamená, že je potrebné vyporiadať aj predmetné vozidlo. Predmetom vyporiadania je

totiž len ten spoločný majetok manželov, ktorý existoval v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva.

12. Žalobkyňa v priebehu konania poopravila tvrdenie o mase bezpodielového spoluvlastníctva, keď
namiesto vozidla zn. Hyundai do spoločného majetku patrí vozidlo zn. Mitsubishi ASX. Žalovaný tvrdil,že predmetné vozidlo je v jeho výlučnom vlastníctve, nakoľko ho nadobudol z prostriedkov z dedičstva
po jeho otcovi, ktorý zomrel v roku 2011. V priebehu roka 2012 mu jeho sestra, H. G., vyplatila postupne
sumu 25 000,- eur, ako podiel z predaja rodičovského domu vo Vavrišove a ako podiel na finančnej

hotovosti, ktorá zostala po nebohom otcovi. Svedkyňa H. G. vypovedala, že po ich otcovi zostal rodinný
dom, ktorý sa predal a kúpna cena sa rozdelila na štyri časti tak, ako si to želal ich otec. Zároveň zostali
aj našetrené finančné prostriedky, ktoré boli taktiež rozdelené na štyri časti, čiže žalovanému odovzdala
dva krát po 13 000,- eur. Svedkyňa uviedla, že žalovaný si mal za získané finančné prostriedky kúpiť
osobné motorové vozidlo. Kúpnou zmluvou zo dňa 30. 04. 2012 mal súd za preukázané, že svedkyňa

predala tretím osobám rodinný dom č. XXX vo H. za kúpnu cenu 54 000,- eur. Z osvedčenia o dedičstve
zo dňa 22. 09. 2011, sp. zn. 6D/609/2011 vyplýva, že svedkyňa nadobudla vlastníctvo k predmetnému
rodinnému domu oproti povinnosti vyplatiť ďalších troch dedičov, pre prípad , ak bude mať nejaký výnos
prenájmu alebo odpredaja tejto nehnuteľnosti.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že osobné motorové vozidlo Mitsubishi ASX

nepatrídobezpodielovéhospoluvlastníctva,lebobolodokázané,žehonadobudolžalovanýzfinančných
prostriedkov získaných z dedičstva po otcovi. Vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve (č. l. 53) ako aj z
kúpnej zmluvy (č. l. 48) a výpovede svedkyne H. G. je preukázané, že žalovaný disponoval z dedičstva
minimálne sumou 15 600,24 eura, keď oproti podielu na kúpnej cene vo výške 54 000,- eur za rodinný
domvzniklaďalšiemudedičovipovinnosťvyplatiťžalovanémuajsumu2100,24eura.Tvrdeniesvedkyne

o nasporených finančných prostriedkov ich otca v celkovej výške 52 000,- eur (4 x
13 000,- eur) nevyplýva ani z osvedčenia o dedičstve a nebolo preukázané ani iným dôkazom, preto
naň súd v tomto rozsahu neprihliadal. Obstarávacia cena vozidla z. Mitsubishi ASX predstavovala 21
127,- eur (č. l. 160). Aj keď nebolo preukázané, že svedkyňa z dedičstva po otcovi poskytla v hotovosti
práve sumu 13 000,- eur, súd nemal dôvod neveriť jej tvrdeniu o rozdelení časti našetrených peňazí

medzi dedičov. Žalobkyňa síce považovala výpoveď svedkyne za účelovú, avšak nenavrhla vykonanie
žiadneho dôkazu, pričom v danom prípade pri existencii ďalších prípadných svedkov, nemožno hovoriť
o dôkaznej núdzi. Skutočnosť, že kúpna cena za osobné motorové vozidlo bola uhradená zo spoločných
finančných prostriedkov, žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom podľa zhodného tvrdenia
strán sporu práve ona dlhodobo spravovala spoločné financie. Naviac, medzi stranami nebolo sporné

to, že v čase nadobudnutia tohto osobného motorového vozidla, spoločne vlastnili iné vozidlo, preto sa
javí ako nepravdepodobné, že žalobkyňa, ktorá nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, by súhlasila s
nákupom ďalšieho spoločného vozidla zo spoločných finančných prostriedkov. Na základe uvedeného
súd nezahrnul predmetné motorové vozidlo do masy bezpodielového spoluvlastníctva.

15. Rovnako do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí ani osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 301,
ktoré patrí synovi strán sporu G. Š.. Z leasingovej zmluvy č. LZF/13/90796 zo dňa 13. 06. 2013
(č. l. 171) vyplýva, že leasingovým nájomcom pri predmete leasingu Peugeot 301 bol výlučne syn strán
sporu, ktorý sa zaviazal okrem akontácie vo výške 4 424,- eur zaplatiť 36 mesačných leasingových
splátok po 228,23 eura. Svedok vypovedal, že auto splácal sám, nikto mu na splátky neprispieval. Po

nadobudnutí auta do výlučného vlastníctva ho prepísal na žalobkyňu z dôvodu, aby platil nižšie zákonné
poistky, čo mu odporučil známy. Vozidlo nikdy nepožičal rodičom, ani matke, ktorá nemá vodičské
oprávnenie. Naviac, z leasingovej zmluvy vyplýva, že predmetné motorové vozidlo bolo vo vlastníctve
leasingovejspoločnostiminimálnedo13.06.2016,kedynastalasplatnosťposlednejleasingovejsplátky.
Rozsudok o rozvode manželstva zo dňa 14. 06. 2016 nadobudol právoplatnosť 06. 07. 2016. Aj pokiaľ by

v období od 13. 06. 2016 do 06. 07. 2016 G. Š. nadobudol vlastníctvo k predmetnému vozidlu, následné
prevedenie na strany sporu by bolo nelogickým vzhľadom na ich prebiehajúce rozvodové konanie. Na
záver súd poukazuje na to, že aj pokiaľ by bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, išlo by o darovanie
vozidla len žalobkyni a teda predmetné vozidlo by aj tak nebolo možné zaradiť do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na vzťahy v rodine je nepravdepodobné, že by syn strán sporu

potom, ako sám uhradil akontáciu a leasingové splátky, previedol toto vozidlo na obidvoch rodičov, ktorí
naviac v tom čase disponovali iným vozidlom.

16. Žalobkyňa navrhla vyporiadať aj motorku zn. Honda CBF 600. Žalovaný tvrdil, že predmetnú
motorku daroval 24. 10. 2014 dcére G. C., ktorá v roku 2018 získala vodičské oprávnenie. Nadobudol

ju v roku 2014 za 1 000,- eur, pričom v tom čase mala desať rokov. Žalobkyňa dcéru nikdy na
motorke nevidela, tvrdila, že pred rokom na nej jazdil žalovaný. Ohľadne motorky strany sporu nenavrhli
žiadne dokazovanie. Pokiaľ jeden z bývalých manželov tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom
spoluvlastníctve, znáša dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Ak sa takétonadobudnutie preukáže a druhý z bývalých manželov tvrdí skutočnosti, ktoré aj v takom prípade vylučujú
z bezpodielového spoluvlastníctva, je povinný uniesť dôkazné bremeno ohľadné týchto skutočností.
V danom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetná motorka bola nadobudnutá za

trvania manželstva a patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Spornou bola otázka, či do masy patrila
v čase jeho zániku. V tomto smere tak bolo na žalovanom, aby preukázal darovanie motorky dcére, ktoré
bremeno však neuniesol. Jeho tvrdenia zároveň nevyznievajú najdôveryhodnejšie, nakoľko tvrdil, že
motorku daroval v roku 2014 dcére, ktorá získala vodičské oprávnenie až štyri roky na to. Z uvedených
dôvodov, keďže nebolo dokázané, že predmetná motorka nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva,

ju súd vyporiadal tak, že ju prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a to v hodnote 1 000,- eur.
Pokiaľ ide o hodnotu motorky, strany sporu nenavrhli žiadne dokazovanie, žalobkyňa nepreukázala ňou
tvrdenú hodnotu vo výške 7 000,- eur. Žalovaný tvrdil, že motorku kúpil za 1 000,- eur, čo žalobkyňa
nenamietala, preto súd vychádzal z tejto hodnoty.

17. Žalovaný navrhol vyporiadať aj finančné prostriedky zo sporenia pre ich deti vo výške 10 000,- eur.

Odhliadnuc od toho, že žalovaný nepreukázal, že v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva tieto
patrili do spoločného majetku strán sporu, medzi stranami nebolo sporné, že zmluvy o sporení boli
uzavretévprospechichvtedymaloletýchdetí,pretoišloopeňažnéprostriedkyichdetíatietotaknepatrili
do spoločného majetku manželov a teda nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva. Plnenia z sporení
resp. z poistných zmlúv patria do bezpodielového spoluvlastníctva len za predpokladu, že boli vyplatené

v prospech niektorého z manželov, ak ten ktorý manžel neuzatvoril zmluvu vo vlastnom mene a na
vlastný účet, čiže zmluvu, ktorá sa týka jeho výlučného vlastníctva. Dve deti strán sporu, G. Š. a G.
Š., čestným prehlásením (č. l. 242 a 243) vyhlásili, že im bola, tak ako aj ďalšej sestre, po dovŕšení
plnoletosti vyplatená zo sporenia finančná suma približne vo výške 10 000,- Sk, naopak ďalšia dcéra G.
C.Ó. prehlásila (č. l. 253), že jej žiadne plnenie zo sporenia nebolo zo strany matky vyplatené. Nakoľko v

konanínebolivzhľadomnaodstupčasupredloženézmluvyosporení,súdvychádzalztvrdenívčestnom
vyhlásení o vyplatení sumy približne 10 000,- Sk na každé dieťa. Čiže, aj pokiaľ by bolo vyhlásenie
G. C. pravdivé, suma 331,94 eura pripadajúca na jej sporenie, by bola od roku 1995, kedy nadobudla
právoplatnosť, bezpochyby spotrebovaná.

18. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj sumu 1 755,54 eura, ktorá predstavuje trojmesačný dôchodok
žalovaného, ktorý žalobkyňa nesporne prevzala, pričom svoje tvrdenie o existencii pohľadávky voči
žalovanému, žiadnym spôsobom nepreukázala. Zároveň bolo potrebné v rámci vyporiadania zohľadniť
aj zostatok na osobnom účte žalobkyne IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo
výške 4 547,06 eura ako aj zostatok na účte „sporenie k osobnému účtu“ IBAN: E. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX vo výške 7 245,13 eura, nakoľko žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala,
že by išlo o jej výlučné finančné prostriedky.

19. Žalovaný navrhol, aby do masy bezpodielového spoluvlastníctva boli zahrnuté aj peniaze vybrané
zo spoločného účtu v rokoch 2006 až 2012 v celkovej výške 121 239,- eur. Tvrdil, že zo strany žalobkyne

došlo k „vybieleniu“ ich spoločného účtu, keď žalobkyňa opakovane vyberala kartou sumu 5 000,- Sk,
resp. 490,- eur, pričom s touto bankomatovou kartou disponovala výlučne ona. Mal za to, že sami dvaja
nemohli mať takú spotrebu, keďže nič nenadobúdali, nechodili na dovolenky a ich deti už mali vlastné
domácnosti. Žalobkyňa tvrdila, že peniaze spotrebovali v rodine, splácali Škodu Fábiu po 10 000,- Sk
mesačne, splácali aj Peugeot 207, kúpila sa garáž, žalovaný si kupoval drahšie kamery (č.

l. 188 a podobne). Z predloženého výpisu z účtu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX (č.
l. 105) skutočne vyplýva, že z účtu boli v priebehu mesiacov opakovane vyberané sumy po 490,- eur,
keď napríklad v mesiaci január 2010 došlo k takýmto výberom dňa 12. 01. 2010, 14. 01. 2010, 16. 01.
2010 a 22. 01. 2010, v mesiaci február 2010 dňa 10. 02. 2010, 11. 02. 2010 a 25. 02. 2010, v mesiaci
marec 2010 dňa 06. 03. 2010, 09. 03. 2010, 10. 03. 2010 a 11. 03. 2010 a podobne tomu

tak bolo aj v nasledujúcich mesiacoch. Spotrebované prostriedky počas trvania manželstva nemožno
vyporiadaťvrámcibezpodielovéhospoluvlastníctva,pokiaľniejepreukázané,žezospoločnéhomajetku
sa dostalo niečo do výlučného vlastníctva toho ktorého manžela. V tomto smere žalovaný nepreukázal
svoje tvrdenie, že vyberané finančné prostriedky žalobkyňa použila na výlučne osobné potreby, resp.
že by tieto ukladala na súkromný účet. Možno sa stotožniť s názorom žalovaného, že v priebehu ich

manželstva dochádzalo k výraznej spotrebe, avšak skutočnosť, že sa nezaujímal o stav spoločných
finančných prostriedkov, ako to tvrdil v priebehu konania, automaticky neznamená, že spotrebované
prostriedky je potrebné vyporiadať.20 Žalobkyňa žiadala vo svoj prospech započítať osobný vnos vo výške 13 000,-
eur, ktoré finančné prostriedky použila na rekonštrukciu predmetného bytu. Peňažné prostriedky získala
z dedičstva po svojej matke. Zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode členských práv a povinností k

družstevnému bytu zo dňa 07. 05. 2009 (č. l. 64) vyplýva, že žalobkyňa sa s treťou osobou dohodla na
tom, že najneskôr do 28. 05. 2009 uzavrú zmluvu o prevode členských práv a povinností k predmetnému
bytu za 580 000,- Kč, z čoho suma 30 000,- Kč bude uhradená pred podpisom zmluvy v hotovosti
do pokladnice Stavebného bytového družstva Havířov a suma 550 000,- Kč na účet tohto družstva
najneskôr do 28. 05. 2009. Z pokladničného dokladu č. PO1099241 zo dňa 28.

05. 2009 mal súd preukázané, že Stavebné bytové družstvo Havířov poukázalo žalobkyni vyplatené
odstupné vo výške 550 000,- Kč. Z rozhodnutia zo dňa 11. 02. 1992, sp. zn. D 2019/91, vydaného
Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici (č. l. 139), vyplýva, že členský podiel v Stavebnom bytovom
družstve Havířov vo výške 5 350,- Kčs prebrala žalobkyňa s povinnosťou vyplatiť ďalších piatich dedičov,
každého po 452,- Kčs do 31. 08. 1992. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že
žalobkyňa získala z dedičstva sumu 21 455,04 eura, ktorá nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva.

V konaní však nepreukázala tvrdenú výšku investície do spoločného majetku v hodnote 13 000,- eur. Z
predloženýchlistinnýchdôkazov(č.l.175až186)vyplýva,ženarekonštrukciubytovéhojadraakuchyne
bolo na materiál a spotrebiče preukázateľne vynaložených celkovo 3 282,21 eura. Cena práce nebola
preukázaná ani tvrdená. Z uvedeného dôvodu súd pri vyporiadaní zohľadnil ako osobný vnos žalobkyne
do spoločného majetku vo výške 3 282,21 eura.

21. Celková suma aktív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje 71 000,-
eur. Pasíva zistené neboli. Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak predstavuje
71000,-eur.Žalobkyňazískalamajetokvhodnote65000,-euražalovanývhodnote6000,-eur.Abyboli
podiely obidvoch manželov rovnaké, žalobkyňa by mala žalovanému na úplné vyrovnanie jeho podielu

zaplatiť sumu 29 500,- eur.
Z tejto sumy je však potrebné odpočítať polovicu sumy 3 282,21 eura (osobný vnos), t. j. sumu 1 641,11
eura, výsledkom čoho je suma 27 858,89 eura. Po pripočítaní podielu v prospech žalovaného vo výške
1 zo sumy 13 547,73 eura (ods. 18 odôvodenia), t. j. sumy 6 773,87 eura, tak čiastka, ktorú je povinná
zaplatiť žalobkyňa žalovanému, predstavuje 34 632,76 eura. Vzhľadom na výšku plnenia súd určil dlhšiu

lehotu na plnenie a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanej veci nie je možné stanoviť pomer
úspechu a neúspechu, pričom strany mali priestor vyporiadať si bezpodielové spoluvlastníctvo bez toho,

aby mi vznikli trovy súdneho konania.

23. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa
ktorej za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok vo výške 3 %

z predmetu konania, t. j. v danom prípade zo sumy 71 000,- eur. Súdny poplatok tak predstavuje 2 130,-
eur a súd uložil stranám sporu ho zaplatiť rovným dielom po 1 065,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.