Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/194/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206997
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617206997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava

Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
žalobkyne: N. H., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, M. T., zastúpenej JUDr. Dušanom
Jančim, advokátom so sídlom I. XXX, M. G., proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. XXX/X, M. T., zastúpenému JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom H. XX, M. G., o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11C/28/2017-270 zo dňa 20.6.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 11C/28/2017-270 zo dňa 20.6.2019 rozhodol tak, že
súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázal: byt číslo XX, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na X.. poschodí bytového domu súpisné číslo
XXX, postaveného na parcele registra KN-C č. 467/17, zastavané plochy a nádvoria o výmere 456
m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckym podielom k pozemku parcely registra KN-C č. 467/17 vo veľkosti 7348/307986, všetko

zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie M. T., obec M. T., okres M. G., v hodnote 65 000 eur, látkovú zelenú rohovú sedaciu
súpravu desaťročnú v nulovej hodnote, látkovú zelenú rovnú sedaciu súpravu pätnásťročnú v nulovej
hodnote, drevený stôl so šiestimi stoličkami z masívu osemnásťročný v nulovej hodnote, obývaciu
stenu v mahagónovej farbe štyridsaťročnú v nulovej hodnote, konferenčný stolík v mahagónovej farbe
v nulovej hodnote, dve postele z masívu spolu s perinákmi pätnásťročné v nulovej hodnote, práčku
zn. Whirlpool dvadsaťpäťročnú v nulovej hodnote, sklenený luster v tvare taniera v spálni desaťročný

v nulovej hodnote, dvojitú stojacu lampu striebornej farby desaťročnú v nulovej hodnote, kameru zn.
Sony DCR 8100E v nulovej hodnote a kameru zn. Sony DCR-2100 v nulovej hodnote. Do výlučného
vlastníctva žalovaného súd prikázal: garáž súpisné číslo XXX, postavenú na parcele registra KN-C č.
978/17, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, zapísanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M. T., obec M. T., okres M. G.,
v hodnote 5 000 eur, športovú kameru zn. GoPro Hero v nulovej hodnote a motorku zn. Honda CBF
600 v hodnote 1.000 eur. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému vyrovnávací podiel vo výške

34.632,76 eur do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrh v prejednávanej veci podala žalobkyňa dňa
27.10.2017, ktorým sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo
rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 4C/149/2016, právoplatným XX.XX.XXXX.

K dohode o vyporiadaní BSM medzi bývalými manželmi nedošlo, preto sa žalobkyňa domáhala, aby
vyporiadanie BSM vykonal súd. Po vykonanom rozsiahlom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol tak,
ako bolo uvedené vyššie, vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedol, že odvolaním napáda najmä výrok I., III. a VI., a
taktiež záver súdu prvej inštancie vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého
súd nezahrnul do masy BSM vo výške 121.239 eur, ktoré žalobkyňa postupne vyberala bankomatovou
kartou, alebo prevádzala na neznáme čísla účtov zo spoločného účtu manželov v rokoch 2006 - 2012.
Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne určil celkovú sumu aktív patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, keď celková suma aktív predstavuje podľa odvolateľa nie sumu 71.000 eur,

ale sumu 84.547,73 eur. Nesprávnosť napadnutých výrokov kryje najmä v tom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), tiež je daný dôvod odvolania
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rovnako podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ nesúhlasí so žalobkyňou, ktorá tvrdila, že sumu
121.239 eur za obdobie od 01.01.2006 do 30.04.2012 použila na domácu spotrebu (strava, drogéria),
pretože išlo o domácnosť dvoch osôb. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky v neurčitej výške
boli použité na splátku motorových vozidiel alebo na akýkoľvek iný účel, toto tvrdenie žiadnym spôsobom
nepreukázala. Pokiaľ by žalobkyňa v konaní aj tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 121.239 eur,

ktoré bez vedomia a súhlasu žalovaného postupne vyberala zo spoločného účtu, už ku dňu zániku
BSM neexistovali, musela by súčasne preukázať, že ich použila spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť
ich nahradiť. Preto podľa odvolateľa súd nemohol dospieť k skutkovému a právnemu záveru, že v
rozhodnom období malo dôjsť k výraznej neurčitej spotrebe, čím mali byť finančné prostriedky vo výške
121.239 eur ku dňu zániku BSM spotrebované. Tento záver je úplne nesprávny, svojvoľný a v hrubom

rozpore s vykonaným dokazovaním. Čo sa týka finančných prostriedkov vo výške 10.000 eur z titulu
sporenia mladých, pokiaľ žalobkyňa nepoprela tvrdenia žalovaného o výške sporení a neuviedla vlastné
skutkové tvrdenie o úhrnnej výške sporení, potom žalobkyňa preukázala vyplatenie sumy len dvom
deťom po 331,94 eur, preto zostávajúcu časť vo výške 9.336,12 eur podľa odvolateľa mal súd zahrnúť
do masy BSM a túto vyporiadať. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že tento nesprávne do masy

BSM nezaradil motorové vozidlo zn. Peugeot 301. Súd prvej inštancie vec nesprávne vecne posúdil, keď
do masy BSM zaradil motorku zn. Honda CBF 600, ktorú žalovaný 24.10.2014 daroval svojej dcére G.
C.. Žalobca považuje výrok súdu prvej inštancie I., ktorým prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne
byt, nie je riadne a dostatočne odôvodnený. Žalovaný poukazuje na to, že neprikázanie nehnuteľnosti
do jeho výlučného vlastníctva by vzhľadom na preukázané výbery bankomatovou kartou a preukázané

prevody na viaceré neznáme účty by bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale by odôvodňovalo
neuplatnenie zásady rovnakých podielov pri vyporiadaní. Záver súdu prvej inštancie o lepšej možnosti
žalobkyne zabezpečiť finančné prostriedky na vyrovnanie podielov od dvoch detí - G. H. a G. H., zatiaľ
čo žalovaný má možnosť získať finančné prostriedky len od jedného dieťaťa - G. C., bez toho, aby súd
mal minimálnu vedomosť o solventnosti každého z nich, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je

výsledkom chybného hodnotenia dôkazov. Ďalším kritériom, ktoré mal súd prvej inštancie pri rozhodnutí
prikázať byt do výlučného vlastníctva žalovaného vziať do úvahy, je to, či a ako sa žalobkyňa zaslúžila o
udržanie spoločného majetku, t. j. akým spôsobom nakladala so spoločnými finančnými prostriedkami,
keď dôvod opakovaných výberov a prevodov finančných prostriedkov na neznáme účty v súhrne na
120.000 eur, žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie

za rozhodnutie, ktoré nie je riadne odôvodnené, je nepreskúmateľné, vykazuje znaky arbitrárnosti a
extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami súdu a jeho právnymi závermi. Podľa odvolateľa
súd prvej inštancie odňal žalovanému právo na spravodlivé súdne konanie a porušil zásadu „rovnosti
zbraní“. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
prejednanie a rozhodnutie.

4. Žalobkyňa v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že súd sa nedostatočne vysporiadal s viacerými skutočnosťami a nesprávne posúdil
skutkový stav, keď rozhodol tak, že žalobkyňu zaviazal vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel vo výške34.632,76 eur. Súhlasí s prikázaním bytu do jej výlučného vlastníctva, pretože je nesporné, že sa
väčšou mierou pričinila o zveľadenie predmetného bytu, ktorého väčšiu časť aj užíva a v tomto byte aj
prijíma návštevy. Nesúhlasí však s výškou finančných prostriedkov, ktorú súd uznal ako osobný vnos do

predmetného bytu. V konaní bolo opakovane tvrdené, že celková cena rekonštrukcie bola 12.276 eur,
o čom predložila bločky za časť materiálu a zvyšok bol preukázaný rozpisom položiek na rekonštrukciu
vypracovaným žalobkyňou. Žalovaný ani raz nenamietal, že by sa táto rekonštrukcia uskutočnila, že
by ju vykonala za menšiu sumu. Po celý čas tvrdil len to, že tieto finančné prostriedky boli hradené zo
spoločného účtu, čo ona vyvrátila predložením listinných dôkazov, ako aj svedeckou výpoveďou syna G.

H.. Celková rekonštrukcia jadra bytu, čiže kuchyne, kúpeľne, dverí, radiátorov a niektorých izieb nemôže
stáť iba 3.282,21 eur. Súd pri hodnotení dôkazov a tvrdení mal vychádzať aj z toho, či dané dôkazy
korešpondujú s objektívnym stavom, ako aj s tzv. “zdravým rozumom“, teda či obstoja nielen vo svetle
ďalších dôkazov, ale či takéto dôkazy s tvrdeniami obstoja aj pri konfrontácii s realitou. Nesúhlasí ďalej s
názorom súdu, že motorové vozidlo Mitsubishi ASX nepatrí do podielového spoluvlastníctva. Poukazuje
na to, že žalovaný účelovo menil svoje tvrdenia o pôvode finančných prostriedkov na kúpu motorového

vozidla, keď pôvodne tvrdil, že ich získal z vyplatenia podielu na dedičstve po nebohom otcovi, resp. z
predaja domu po poručiteľovi vo výške 25.000 eur. Toto tvrdenie sa v priebehu pojednávania ukázalo
ako nepravdivé, najmä na základe kúpnej ceny za predmetný dom, ktorá bola vo výške 54.000 eur
a výnos z predaja sa mal rozdeliť medzi dedičov, každému z nich po 1-ine. Žalovaný tak z predaja
domu dostal 13.500 eur a k tomu pripočítame aj finančnú hotovosť vo výške 2.100,24 eur. Žalovaný

tak v priebehu pojednávania účelovo začal tvrdiť, že časť peňazí vo výške 13.000 eur dostal darom
od svojej sestry, ktorá mala mať tieto peniaze od ich otca K. H. a po jeho smrti ich rozdeliť. Naopak,
doteraz tvrdil, že prostriedky získal výlučne z dedičstva, resp. z vyplateného podielu na dedičstve. Aj
keď súd v odôvodnení argumentuje, že na tvrdenie o poskytnutí peňazí sestrou žalovaného neprihliada,
pretože nebolo preukázané ani osvedčením o dedičstve ani iným dôkazom ako tvrdením svedkyne, súd

v následnom texte uvádza, že aj keď nebolo preukázané, že žalovaný dostal od sestry sumu 13.000 eur,
súd nemá dôvod neveriť, že niečo dostal. Podľa odvolateľky súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy
a na ich základe dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď žalobkyňu zaviazal vyplatiť
žalovanému vyrovnávací podiel vo výške 34.632,76 eur. Podľa nej by od tejto sumy mala byť odpočítaná
zvyšná cena suma rekonštrukcie vo výške 8 993,79 eur, keďže súd do celkovej sumy zahrnul len sumu

3,282,21 eur, rovnako by sa mala odpočítať polovica z hodnoty motorového vozidla Mitsubishi ASX v
celkovej hodnote 21.127 eur, ktoré navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, čiže polovica
činí 10.563,50 eur. Podľa jej názoru by tak po započítaní vyššie uvedených vecí mal byť vyrovnávací
podiel žalobkyne vo výške 15. 075.47 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby
krajský súd ako odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

5. Rovnako žalovaný nespomína ani to, z akých prostriedkov napríklad hradil výdavky za pohonné
hmoty, keďže len on mohol šoférovať spoločné motorové vozidlo vlastnené v priebehu manželstva, čo
znamená, že aj výdavky na pohonné hmoty museli byť žalovaným hradené zo spoločných prostriedkov,

ktoré logicky musel nejako dostať od žalobkyne, keďže podľa jeho slov ona disponovala finančnými
prostriedkami rodiny. Tvrdeniu žalovaného, že do masy BSM patria aj prostriedky zo Sporenia mladých
vo výške 10.000 eur, poukazuje na to, že ide o prostriedky, ktoré boli vyplácané pri dovŕšení 18. roku
života každého z detí. Deti strán sporu sú 3, dcéra G. dovŕšila 18 rokov v roku 1995, dcéra G. v roku
1999 a syn G. v roku 1996. S odstupom času viac ako 20 rokov je pochopiteľné, že si žalobkyňa

nepamätá presnú výšku, avšak aj G. a G. si pamätajú, že tieto peniaze im boli vyplatené, o čom predložili
čestné vyhlásenie. V prípade motorového vozidla Peugeot 307 EVČ: LM570CD, toto je bez akýchkoľvek
pochybností vo vlastníctve G. H. tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov. Vozidlo reálne
užíva syn G. H., kúpil ho a splatil leasing, jedine pri prepise vozidla v evidencii uviedol svoju matku
dôchodkyňu ako vlastníčku z dôvodu nižšej poistky, no ona nemá ani vodičské oprávnenie. Pokiaľ ide

o motorku zn. Honda CBF 600, túto súd správne zaradil do masy BSM. V neposlednom rade, pokiaľ
ide o prikázanie spoločného bytu, je pravdou, že obaja účastníci sú dôchodcovia a obaja si musia
požičať finančné prostriedky na vyplatenie, a práve žalobkyni prisľúbili pomoc dve z troch detí, zatiaľ čo
žalovanému len dcéra G., ktorej samej museli rodičia opakovane finančne vypomáhať. Je teda otázne,
či by mala dostatok finančných prostriedkov na pomoc otcovi. V čase po rozvode žalobkyňa užívala

väčšiu časť, s čím žalovaný súhlasil a uhrádzala aj väčšinu poplatkov spojených s bývaním. V ostatnom
poukazuje na dôvody svojho odvolania proti rozsudku, na ktorých trvá.6. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne. Uviedol,
že súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru o výške vnosu žalobkyne do
BSM v rozsahu 3.282,21 eur z titulu rekonštrukcie časti bytu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na

preukázanieinejvýškyfinančnýchprostriedkov.Žalobkyňaneunieslanielenbremenotvrdenia,pokiaľide
o celkovú cenu rekonštrukcie, ale neuniesla ani dôkazné bremeno na preukázanie, že na rekonštrukciu
časti bytu v roku 2011 použila výlučne vlastné finančné prostriedky a nie finančné prostriedky BSM,
ktoré počas manželstva v dobe od 01.01.2006 do 30.04.2012 každý mesiac niekoľkokrát po častiach
vyberala a prevádzala na neznáme čísla účtov. Podľa žalovaného žalobkyňa doposiaľ nepreukázala,

že s finančnými prostriedkami na spoločnom účte v období od 01.01.2006 do 30.04.2012 disponovala
a tieto použila v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 OZ, netvrdil a tým ani nepreukázala, že sú tieto
ku dňu zániku BSM spotrebované, preto súd prvej inštancie má tieto finančné prostriedky správne
zahrnúť do masy BSM a vyporiadať. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď motorové vozidlo Mitsubishi ASX posúdil ako výlučné vlastníctvo žalovaného a toto nezaradil do
masy BSM. Žalovaný však v tejto časti považuje rozsudok za správny, pretože vychádza zo správneho

vyhodnotenia dôkazov o dispozícii sumy viac ako 26.000 eur žalovaným v rozhodnom období, ktoré
žalovaný získal od svojich rodičov, či už vyplatené v hotovosti alebo za predaj rodičovského domu a
legitímneichpovažovalzasvojededičstvo.Nožalobkyňa,ktorájedinádisponovalasospoločnýmúčtom,
nepreukázala, že na kúpu motorového vozidla boli použité spoločné finančné prostriedky, a to ani sčasti.
Súd správne konštatoval, že je nepravdepodobné, aby žalobkyňa, ktorá nie je držiteľkou vodičského

oprávnenia, súhlasila s kúpou ďalšieho vozidla. Žalovaný sa v ostatnom pridržiava svojho odvolania a
navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

7.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodané vzákonomstanovenej

lehote stranami sporu proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných
dôvodov:

8. Predmetom sporu bolo v danom prípade vyporiadanie BSM strán sporu po právoplatnom rozvode
ich manželstva.

9. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j.
usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá
sa týka jednotlivých hodnôt patriacich bývalým manželom. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo
do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Predmetom vyporiadania BSM môže
byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 Občianskeho zákonníka), teda nehnuteľnosti,

hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu zániku, pričom v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka je manžel oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho vlastného vynaložilo na
spoločný majetok. Neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania BSM bolo vyporiadavané
to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu v manželstve, teda finančné
prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na bežnú spotrebu a nie na

kompletný majetok. Nemožno v rámci tohto vyporiadania sa domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného
vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda nie na zadováženie veci,
ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované a v priebehu manželstva a v čase
jeho zániku už ani neexistujú.

10. Súd v konaní o vyporiadaní BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva.
Následne sa zameria na zistenie cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba
vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci
vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na samotný majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo

niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri
stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z
prostriedkovvovýlučnomvlastníctvejednéhozmanželov,kuktorémudošlovčaseodjehonadobudnutia
až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhradav redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť
nemožno.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov
jednotlivých odvolaní, dospel k záveru, že ako odvolanie žalovaného, tak ani odvolanie žalobkyne,
nie je dôvodné a nie je mu možné vyhovieť. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP
považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti jeho odôvodnenia.
Zároveň si toto odôvodnenie osvojuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Naviac, k jednotlivým odvolacím

námietkam odvolací súd uvádza:

12. Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď do masy BSM nezaradil a nevyporiadal finančné prostriedky vo výške 121.239 eur,
ktoré podľa neho žalobkyňa postupne vyberala bankomatovou kartou, alebo prevádzala na neznáme
čísla účtov zo spoločného účtu manželov v roku 2006 - 2012. V odvolaní tvrdil, že dôkazným

bremenom v prípade použitia opakovaných a neodôvodnených výberov bankomatovou kartou a v
prípade uskutočnených prevodov vyšších súm na neznáme čísla účtov zo spoločného účtu žalobkyňou
bez vedomia žalovaného nemožno zaťažiť žalovaného, ktorý výbery neurobil a on o použití vybratých
finančných prostriedkov nijako nebol informovaný, preto nemôže nič tvrdiť a dokazovať. V priebehu
prvostupňového konania naproti tomu žalobkyňa tvrdila a preukazovala, že peniaze spotrebovali v

rodine, splácali Škodu Fabiu po 10.000,- Sk mesačne, splácali Peugeot 207, kúpili garáž, žalovaný si
kúpil drahšie kamery a z predloženého výpisu z účtu IBAN: E.XX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva,
že z účtu boli v priebehu mesiacov opakovane vyberané sumy po 490 eur, keď v mesiaci január
2010 došlo k takýmto výberom dňa 12.01.2010, 14.01.2010, 16.01.2010 a 22.01.2010, v mesiaci
február 2010 dňa 10.02.2010, 11.02.2010, 25.02.2010, v mesiaci marec 2010 06.03.2010, 09.03.2010,

10.03.2010 a 11.03.2010. Podobne tomu tak bolo aj v nasledujúcich mesiacoch. Keďže spotrebované
prostriedky počas trvania manželstva nemožno vyporiadať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva,
ako správne konštatoval súd prvej inštancie, pokiaľ nie je preukázané, že zo spoločného majetku sa
dostalo niečo do výlučného vlastníctva toho-ktorého manžela. Aj odvolací súd konštatuje, že v tomto
smerežalovanýnepreukázalsvojetvrdenie,žežalobkyňavyberanéfinančnéprostriedkypoužilavýlučne

na svoje osobné potreby, respektíve, že by tieto ukladala na svoj súkromný účet. Odvolací súd preto
nemohol prisvedčiť uvedenej odvolacej námietke a súhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý do masy BSM
nezaradil sumu 121.239 eur, pretože odvolateľ toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal a ako vyplynulo z
vykonanéhodokazovania,súdprvejinštancievtomtosmereriadnevyhodnotilskutkovýstav,keďjasným
a zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení uviedol, prečo uvedenú sumu nezahrnul do masy BSM.

13. Odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa použitia finančných
prostriedkov vo výške 10.000 eur z titulu Sporenia mladých. Žalovaný nepreukázal, že v čase zániku
bezpodielového spoluvlastníctva by tieto patrili do spoločného majetku bývalých manželov, pretože
nebolo sporné, že zmluvy o sporení boli uzavreté v prospech ich - vtedy maloletých - detí, a preto

išlo o peňažné prostriedky ich detí a tieto nemožno potom zaradiť do spoločného majetku manželov,
a teda možno konštatovať so záverom prvostupňového súdu, že tieto nepatria do bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov.

14. Súd prvej inštancie správne nezaradil do masy BSM motorové vozidlo zn. Peugeot 301, ktoré

preukázateľne patrí synovi bývalých manželov G. H., ktorá skutočnosť vyplynulo z leasingovej zmluvy
č. ZF/13/90976 zo dňa 13.06.2013, z ktorej nepochybne vyplynulo, že leasingovým nájomcom pri
predmete leasingu bol výlučne G. H., ktorý sa zaviazal okrem akontácie 4.424 eur zaplatiť 36 mesačných
leasingových splátok po 228,23 eur.

15. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý motorku zn. Honda CBF 600 zaradil do
masy BSM a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalovaného v hodnote 1.000 eur. V konaní nebolo
preukázané, a preto nemohol prisvedčiť žalovanému, že túto motorku daroval dcére G. C., pretože
sám žalovaný tvrdil, že predmetnú motorku daroval 24.10.2014, pričom dcéra G. C. získala vodičské
oprávnenie až v roku 2018.

16. Čo sa týka prikázania bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne a nie žalovanému, ktorý v rámci
konania o vyporiadanie BSM žiadal, aby súd byt prikázal do jeho výlučného vlastníctva, odvolací súd
uvádza, že návrh o vyporiadanie BSM podala žalobkyňa, ktorá okrem iného poukazovala na to, žeza byt platí vyššiu úhradu, pretože aj užíva v byte viac miestností a v byte ju navštevujú deti, teda
prijíma návštevy a na vyplatenie žalovanému sú ochotné jej požičať dve deti, kým žalovaný ťažšie získa
finančné prostriedky na jej vyplatenie. Preto v tomto smere zhodne s právnym názorom okresného súdu

aj odvolací súd má za to, že takéto rozhodnutie o prikázaní predmetného bytu žalobkyni je dôvodné a
odvolací súd v tomto rozhodnutí nezistil pochybenie.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolateľom, ktorý uvádza, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené,
je nepreskúmateľné a vykazuje znaky arbitrárnosti a extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami

súdu a jeho právnymi závermi, že súd prvej inštancie odňal žalovanému právo na spravodlivé súdne
konanie, keď údajne porušil zásadu „rovnosti zbraní“. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, teda strany sporu, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby súd
rozhodol v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2010, sp.
zn. 3Cdo 332/2009). K námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať
námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t.
j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia

odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2009, sp. zn. 4Cdo 53/2009). S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd potom nepovažoval odvolacie námietky žalovaného za dôvodné a tak
závažné, aby mohli mať za následok zmenu alebo zrušenie rozsudku, preto jeho odvolanie nepovažoval
za dôvodné.

18. Čo sa týka odvolania žalobkyne, ktorá nesúhlasila s výškou finančných prostriedkov, ktoré súd uznal
ako jej osobný vklad do predmetnej rekonštrukcie spoločného bytu, keď zotrvala na tvrdení, že celková
rekonštrukcia bola vo výške 12.276 eur, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa
sama uviedla, že predložila bločky len za časť materiálu na túto rekonštrukciu, teda nie za všetok
materiál. Rovnako uvádzala, že rozpísané položky na cenu práce, no opäť nie na všetky a sama uviedla,

že je pravda, že na väčšinu položiek chýbajú doklady a dovolávala sa na ubehnutý čas od rekonštrukcie,
ktorá sa vykonávala 8 rokov dozadu, a preto sa údajne všetky daňové doklady neuchovali a navyše
uviedla, že je bežné, že veľká časť práce sa vykonávala „načierno“, čiže bez daňového dokladu. Takúto
odvolaciu námietku odvolací súd považuje za nezlúčiteľnú s právnym poriadkom. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť platí premisa, že takto tvrdené vynaložené finančné prostriedky v žiadnom prípade nemožno

započítať do vykonanej rekonštrukcie bytu. Odvolací súd nezistil pochybenie ani v zistení súdu prvej
inštancie, že motorové vozidlo Mitsubishi ASX nepatrí do BSM, pretože žalobkyňa nepreukázala, že
kúpnu cenu za toto motorové vozidlo uhradili bývalí manželia zo spoločných finančných prostriedkov,
keďže je pravdou, že to bola ona, ktorá spoločné finančné prostriedky spravovala, keď na druhej
strane žalovaný preukázal, že toto motorové vozidlo nadobudol z finančných prostriedkov získaných z

dedičstva.Spoukazomnauvedenéodvolacísúdnemoholprisvedčiťodvolacímargumentomžalobkyne,
že súd by mal od vyrovnávacieho podielu odpočítať ešte zvyšnú sumu za rekonštrukciu bytu a polovicu
hodnoty motorového vozidla Mitsubishi ASX.

19. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil ako vecne správny. odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý oboma
sporovými stranami, no odvolací súd v rozsudku súdu prvej inštancie nezistil pochybenie, a preto ho
potvrdil z dôvodu vecnej správnosti v celom rozsahu.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods.

1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal
žalovaný tak, ako aj žalobkyňa, pričom ani žalobkyňa ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní,
a to ani sčasti. Preto odvolací súd taktiež s prihliadnutím na charakter konania, kedy bol vyporiadavaný
majetok oboch sporových strán, pričom jeho vyporiadanie bolo vykonané na základe zachovania zásady
rovnosti podielov, rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v

súvislosti s odvolacím konaním, nakoľko ani jedna zo sporových strán, ktoré iniciovali odvolacie konanie,
nebola v odvolacom konaní úspešná.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)