Uznesenie ,
Odmietajúce podanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809216251
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3809216251.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, vec
sa týka Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Jilemnického 1, 911 42 Trenčín,
proti povinnému M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Y. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie 33,19

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.
februára 2019, č. k. 16Er/2738/2009-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti výroku II. rozhodnutia sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal
oprávneného nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Ivona Babuškovej, Exekútorský úrad so sídlom Tehelná
86, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie 55,28 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2, § 243h ods. 1, § 203 ods. 3, §
196 Exekučného poriadku, § 167f
ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/239/2018 zo dňa 27.07.2018 bol vyhlásený na
majetokpovinnéhokonkurz.Súdpodľa§57ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017
exekúciu zastavil, pretože bol vyhlásený konkurz a koná sa
o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Súdna exekútorka si uplatnila trovy
exekúcie 62,98 Eur. Súd prvej inštancie priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie 55,28 eur, ktoré
pozostávajú z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti 33,19 Eur (§ 14

ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 31.03.2017),
z náhrady hotových výdavkov 12,88 Eur (§ 22 cit. vyhl. poštovné a poplatky za súčinnosť banky, ODI,
REGOB, Sociálna poisťovňa, ISEB) a z 20 % DPH z priznanej odmeny a náhrad 9,21 Eur (§ 196
Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti uplatnených trov zamietol nárok súdnej
exekútorky na náhradu trov exekúcie z nasledovných dôvodov. Podľa názoru súdu prvej inštancie
súdna exekútorka nesprávne aplikovala § 26 cit. vyhlášky, keď paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur

zaokrúhlila na najbližších 50 eurocentov nahor, tzn. na sumu 33,50 Eur, § 26 cit. vyhlášky upravuje
postup výpočtu v prípadoch, keď odmena sa počíta z tzv. základu podľa § 4 v spojení s § 5 ods. 1,
2 citovanej vyhlášky. Vtedy je súdny exekútor povinný základ na určenie odmeny zaokrúhliť na celé
eurá nahor a takto vypočítanú odmenu zaokrúhliť na najbližších 50 eurocentov nahor. Preto nie je
možné uvedený výpočet rozširovať na pevne stanovenú odmenu vo výške 33,19 Eur, ktorá sa počíta
len z odmeny a nezaokrúhľuje sa. Hotové výdavky za poštovné boli súdnej exekútorke priznané v

nižšej výške než si súdna exekútorka vyčíslila a to z dôvodu, že do náhrad za poštovné zahrnula aj
náklady za dourčovanie listín, ku ktorých doručovaniu ešte nedošlo a nie je zrejmé, či vôbec dôjde. Súdnemôže zaväzovať účastníka náhradou trov, ktoré doposiaľ nevznikli. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
uplatnené poštovné znížil o sumu poštovného, ktoré ešte nebolo vynaložené, a to v sume 3,- Eurá
za doručenie konečného vyúčtovania trov - oprávnenému, povinnému a súdu a 1,50 Eur za vrátenie

poverenia. Súd prvej inštancie nemal preukázané ani poštovné za doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie oprávnenému 1,60 Eur, pretože v spise sa nenachádzali žiadne doručenky do vlastných rúk
preukazujúce doručenie listín, tak ako si uplatnila súdna exekútorka v špecifikácii trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol,

že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že
pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Na preklúziu
másúdprihliadnuťzúradnejpovinnosti.Ozastaveníexekúcierozhodolsúdtakmer10rokovoduplynutia
prekluzívnej lehoty. S poukazom na súdnu judikatúru je zrejmé, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh
na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.

Súdny exekútor môže účelne vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej
lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je dôvodné ani zákonné. Oprávnený
mal za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak
navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so
zákonom

a súdu nepredložil vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Oprávnený navrhol, aby súd zrušil
uznesenie a exekúciu zastavil, lebo je neprípustná a súčasne, aby rozhodol, že nepriznáva súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. Súdna exekútorka sa vyjadrila k odvolaniu oprávneného a uviedla, že účinnosťou novely zák. č.

372/1990 Zb. zanikla od 01.09.2008 prekluzívna lehota. Nie je možné sa odvolávať na uplynutie
prekluzívnej lehoty, keďže táto už bola zo zákona vypustená. Exekučné konanie bolo vedené v súlade
so zákonom. Súd prvej inštancie správne zastavil exekučné konanie. Navrhla aby súd odvolanie
oprávneného zamietol ako nedôvodné.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to,
či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
"CSP") a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, aj keď z iných právnych dôvodov. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

8. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci
súd prvej inštancie poverením č. 5307 065827 zo dňa 29.12.2009 poveril súdnu exekútorku JUDr. Ivonu
Babuškovú vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 33,19 Eur s príslušenstvom, a to na podklade

bloku na pokutu nezaplatenú na mieste AA425741 zo dňa 19.03.2007, vydaného Obvodným oddelením
PZ Prievidza. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2007 a vykonateľnosť dňa
04.04.2007. Následne napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Ex. por.
(v znení účinnom do 31.03.2017) a podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzea reštrukturalizácii, pretože bol vyhlásený konkurz a koná sa o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje
za nevymáhateľnú. Výrokom II. súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej, priznal nárok na náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému.

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ale
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví na
návrh alebo bez návrhu.

12. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz,
ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok
exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá

oprávnenému.
13. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov
konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

14. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ak účastník konania
nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods.
2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej
len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju
orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

15. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí
lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

16. Odvolací súd poznamenáva, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne

existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na
uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov
spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú
uvedené v § 57 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017), prípadne vyplývajú z iných ustanovení
Ex. por. alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie

exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní
exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym
zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú tak hmotnoprávneho,
ako aj procesnoprávneho charakteru. Ich spoločnou charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam
prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania.

17. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je aj strata účinnosti exekučného titulu, tak ako to
predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom takáto
neúčinnosť musí nastať až po začatí exekučného konania. Predpokladá sa, že rozhodnutie síce naďalej
existuje, ale prestáva spôsobovať právne účinky, a to buď na základe zákona, alebo iného rozhodnutia.

Neúčinným sa môže rozhodnutie predložené ako exekučný titul stať aj v dôsledku uplynutia prekluzívnej
lehoty, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. V každom osobitnom prípade je
potrebnézistiť,čiosobitnýpredpisurčujelehotuprekluzívnualebopremlčaciu,aakjelehotaprekluzívna,
či je potrebné v tejto lehote rozhodnutie vykonať alebo či postačuje výkon nariadiť. Zákon č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, ktorý jej osobitným predpisom vo vzťahu k správnemu poriadku, v § 88

ods. 1 v znení účinnom do 31.08.2008 uvádzal, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku
na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej
na ich zaplatenie. V tomto prípade teda exekučný súd exekúciu po uplynutí prekluzívnej lehoty aj bez
návrhu zastaví, nepostačuje, že sa exekúcia pred uplynutím trojročnej lehoty začala.18. Zákonomč.298/2008Z.z.bolosúčinnosťouod01.09.2008zrušenéustanovenie§88ods.1zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie

prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Nevyhnutné bolo preto v preskúmavanej
veci vyriešiť otázku, ako postupovať v prípade, ak prekluzívna doba začala plynúť podľa skoršieho
právneho predpisu a v čase jeho platnosti sa plynutie ešte neskončilo.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že ak nový zákon neobsahuje prechodné ustanovenie, upravujúce

plynutie prekluzívnej doby, ktorá síce začala plynúť pred účinnosťou zákona
č.298/2008Z.z.,aledoúčinnostitohtozákonaešteneuplynula,skončenieprekluzívnejdobysaspravuje
zákonom platným v čase, kedy bol exekučný titul vydaný. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom
v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať (ako vlastnosť
exekučného titulu) posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie

v dobe vydania exekučného titulu.

20. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba
vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa
práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť práva

verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej
adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je
v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym
predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

21. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia,platívtomtoprípadevrámciposudzovaniaotázoksprávnehotrestaniavšeobecneplatná
zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí
aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda

nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená
jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej
rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

22. Sankcia za priestupok je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a má

nespornesankčnýcharakter.Porušeniazákona,sankcionovanéukladanímpokutypretopatriadooblasti
správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa
zásad, platných pre správne trestanie
a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu,
odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich

skončenia bežia lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok podľa práva, platného
v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť.

23. Aksaprávnaúpravastanovujúcalehotynavýkonrozhodnutiaouloženísankciezapriestupokzmení
v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie

lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup
by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej
v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre
páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.

24. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon
rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia,
lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave
účinnej do 31.08.2008. Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o

uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť
podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
účinného dňa 31.08.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov
sa preto musia podľa nich aj skončiť.25. Zákonč.298/2008Z.z.,ktorýmbolovypustenépôvodnéustanovenie§88ods.1zákonač.372/1990
Zb. s účinnosťou od 01.09.2008, neobsahuje vo svojich prechodných ustanoveniach úpravu spätnej

účinnosti ustanovení, upravujúcich plynutie lehôt na výkon rozhodnutia. Použitie ustanovení novšieho
zákona o plynutí lehôt na výkon rozhodnutia treba preto vyvodiť výkladom. Pri výklade uvedených
zákonných ustanovení nemožno opomenúť ani požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie však znamená
možnosť predvídať rozhodnutia štátneho orgánu, teda aj orgánu verejnej správy v konkrétnej veci.
Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv

a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne), a
aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. Tento záver vyplýva
aj zo skutočnosti, že s protiprávnym úkonom, ktorý bol urobený za rovnakých právnych aj skutkových
okolností, musí právo spájať rovnaké účinky, pokiaľ neposudzuje protiprávnosť činu pre toho, kto sa
porušenia práva dopustil, spôsobom výhodnejším. Rovnaké účinky by však nemohli nastať, keby sa na
rovnaké právne aj skutkové okolnosti, ktoré sú predpokladom pre uloženie sankcie, použili rozdielne

dĺžky lehôt na výkon rozhodnutia (a to lehoty dlhšie).

26. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené poukazuje na to, že charakter lehoty uvedenej
v citovanom ustanovení bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia
zaniklo. V tejto lehote troch rokov bolo teda potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia

(exekúciu) nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia (exekúcia) musel byť v tejto lehote aj skončený, pričom
zánik tohto práva súd prvej inštancie subsumoval pod ustanovenie § 57 ods. 2 Ex. por. (v znení účinnom
do 31.03.2017) a § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Konkurz na
majetok povinného bol vyhlásený až dňa 27.07.2018, právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo skôr ako
bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.

27. Lehota na vykonanie predmetného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste AA425741
zo dňa 19.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2007
a vykonateľnosť dňa 04.04.2007 v sume 33,19 Eur (1.000,- Sk) za priestupok podľa § 22 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch začala v zmysle vyššie uvedeného plynúť od uplynutia lehoty určenej na

zaplatenie, t. j. od vykonateľnosti rozhodnutia, čo je v tomto prípade od 04.04.2007.

28. Nakoľko exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste AA425741 zo dňa 19.03.2007
(vykonateľný dňa 04.04.2007) nebol v trojročnej prekluzívnej lehote, t. j. do dňa 04.04.2010 vykonaný
(exekúcia nebola ukončená), stal sa v priebehu exekúcie

v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie neúčinným exekučným titulom zakladajúcim
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Pokiaľ
teda súd prvej inštancie exekúciu zastavil, jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie je vecne správne,
hoci exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. Preto odvolací súd napadnuté
uznesenie vo výroku I. o zastavení exekúcie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne, aj

keď z iného právneho dôvodu.

29. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

30. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

31. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

32. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti napadnutému výroku rozhodnutia o náhrade trov konania,
odvolací súd poukazuje na novelu zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, vykonanú zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorá je platná a účinná od 1. novembra 2013. Uvedená

novela sústredila proces rozhodovania o trovách konania na súd prvej inštancie,
keď do § 58 ods. 6 Exekučného poriadku zaviedla právnu úpravu, podľa ktorej
nie je možné proti výroku o náhrade trov konania v prípadoch, keď exekučný súd zastavilexekúciu postupom podľa § 57 Exekučného poriadku podať odvolanie. S konečnou platnosťou preto o
trovách konania rozhodnutých pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku rozhoduje od 1.
novembra 2013 súd prvej inštancie.

33. Exekučný súd v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia rozhodoval o trovách exekúcie v
čase, kedy novela zákona č. 233/1995
Z. z. o Exekučnom poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. bola účinná, teda v čase, kedy Exekučný poriadok v zmysle § 9a ods. 1 v

spojení s § 355 ods. 2 CSP
proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie potom, ako bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57
Exekučného poriadku odvolanie nepripúšťal.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Trenčíne odmietol odvolanie
oprávneného proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP ,
pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).