Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12C/177/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206210188
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4206210188.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou v právnej veci žalobca: T. E. C. P., J.:

XXXXXXXX S. XX, W..Y.. A. XX, XXX XX C. , v konaní zast. advokátskou kanceláriou MAPL&FISH,
s.r.o. so sídlom Dunajská 15/A , 811 08 Bratislava proti žalovanému v rade 1): R. B. T., Š.C. W., B.
B. N. B. X, A. A., J.: XX XXXX XXX v konaní zast. advokátkou JUDr. Lenkou Molčanovou, so sídlom
Hlavná 10, Prešov a v rade 2) : B. W. H. A., J.: XXXXXXXX, A. Č.. XX, XXX XX A. o návrhu na vydanie
nehnuteľných vecí takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 2) rade je povinný vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nasledovným
nehnuteľnostiam:

- parcela CKN č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 2524 m2
- parcela CKN č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 36 549 m2
obe vedené na LV č. XXXX pre k.ú. V. a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanému v rade 1) z a m i e t a.

Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim písomne podaným návrhom domáhal vydania nehnuteľností a navrátenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc.č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2712
m2, parc č. XXXX m2 , druh pozemku lesné pozemky o výmere 3ha 6046 m2 vedených v W. Č..
XX v k.ú. V. a ktoré sú vedené Katastrálnym úradom v N., Správou katastra Komárno , v obci V., v
k.ú. V., v katastri nehnuteľností v registri C na mape určeného operátu, na Liste vlastníctva č. XXXX
ako parc.č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2712 m2 a ďalej v katastri nehnuteľností
v reg. C na mape určeného operátu, na LV č. XXX ako parc.č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky
o výmere 36046 m2, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Žalobca poukázal na to, že dňa 15.2.2006 vyzval žalobcu v zmysle Zákona
č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
a na ich vydanie nachádzajúcich sa v k.ú. V.. Nehnuteľnosti špecifikoval v Prílohe k výzve podľa
ich zápisu v pkn. č. XX, identifikácie parciel č. XXXX/XX zo dňa 26.1.2006 a výpisu z LV č. XXX
a LV č. XXXX. Žalobca pri podávaní výzvy vychádzal zo zápisov v PKV č. XX pre k.ú. V.. Prvý
relevantný zápis v tejto PKV bol vykonaný dňa 30.6.1948, na základe ktorého sa poznamenalo, že

predmetné nehnuteľnosti sú predmetom revízie v zmysle pozemkovej reformy. Tento zápis bol v zmysle
zákona č. 142/1947 Zb. Následne po tomto zápise bol vykonaný ďalší zápis dňa 1.4.1955 na
základe ktorého sa zavkladovalo vlastnícke právo v prospech Československa. Slovenská republika
nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č.161/2005 z.z. a to na základe odňatia bez náhrady postupom podľa z.č. 142/1947 Zb. o revízii prvej
pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/ 1948 Z.b. o novej pozemkovej reforme. Ďalej žalobca
uvádza, že Y. P. bolo výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PKV č. XX, v k.ú. V.. Právne

nástupníctvo odvodzuje Rímskokatolícka cirkev ako právnická osoba registrovaná na Ministerstve
kultúry SR najmä z dohody V. M. z roku XXXX a iných cirkevných dokumentov podrobne uvedených v
žalobe. V návrhu žalobca uviedol, že je právnická osoba , ktorá je registrovaná na Ministerstve kultúry
SR a na preukázanie právnej subjektivity predložil potvrdenie cirkevného odboru Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla Štatistickým úradom SR. Poukázal

na to, predmetné nehnuteľnosti boli v zmysle zák.č. 142/1947 Zb. odňaté pôvodnému vlastníkovi,
ktorým bolo Y. P.. Právnym nástupcom s právom nástupníctva vo vlastníctve všetkých nehnuteľností
Rímskokatolíckej cirkvi, ktoré sú pozemkovoknižne zapísané na zahraničné subjekty Rímskokatolíckej
cirkvi, medzi ktoré patrí aj Y. P. a nachádzajú sa na území Slovenskej republiky, je Rímskokatolícka
cirkev, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza. Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza ako
cirkevnáprávnickáosobaregistrovanánaMinisterstvekultúrySRjepodľamedzinárodnejdohodyModus

vivendi medzi Československou republikou a Svätou stolicou z 2.2.1928 a Základnej zmluvy medzi
Svätou stolicou a SR medzi Svätou stolicou a SR uzavretej dňa 24.11.2000 a vnútorných predpisov
Rímskokatolickej cirkvi, najmä Apoštolských konštitúcií „ Ad ecclesiastici incrementum“ zo dňa 2.9.1937,
zo dňa 30.12.1977 „preskripcionum sacrosancti“ a „Qui divino“ , zákonným nástupcom všetkých
nehnuteľných vecí na jej území, ktoré od roku 1918 tvorili časť ČSR a v súčasnosti sa nachádzajú v SR.

Z uvedeného potom považuje za zrejmé, oprávnená osoba na vydanie pozemkov je v zmysle § 2 ods.
2 z.č. 161/2005 Z.z. Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko- trnavská arcidiecéza.
Vzhľadomnato,žežalovanýnevydalpredmetnénehnuteľnostinazákladekvalifikovanejvýzvy,domáha
sa žalobca vydania prostredníctvom súdu.

Pasívnu legitimáciu žalovaného Lesy SR odôvodňuje tým, že spravujú nehnuteľnosti ktoré sú
predmetom sporu a preto sú povinnou osobou podľa §4 ods. 1 Zák. 161/2005 Z.z. Podľa § 5 ods.1 Z.č.
111/1990 Z.b. štátny podnik je právnickou osobou, vystupuje vo svojom mene a nesie zodpovednosť
vyplývajúcu z týchto vzťahov. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi. Takýmto osobitným predpisom je aj z.č. 161/2005 z.z., ktorý zakladá vecnú

legitimáciu žalovaného, nakoľko povinnou osobou podľa tohto zákona je právnická osoba, ktorá ku dňu
účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR.

V priebehu konania súd na návrh žalobcu uznesením dňa 5.5.2009 pripustil zmenu petitu. Na
pojednávaní dňa 21.4.2015 súd zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Komárno, Pozemkový a lesný

odbor, zo dňa 1.10.2014 pod č. Y.-K.-W.-XXXX/XXXXXX bol schválený projekt pozemkových úprav
v katastrálnom území V.. Na základe uvedenej skutočnosti Okresný súd Komárno uznesením dňa
24.9.2015 prerušil predmetné konania do zápisu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území
V. do katastra nehnuteľností. Dňa 7.12.2015 na základe výzvy súdu bolo Okresným úradom Komárno,
katastrálny odbor oznámené, že v k.ú. V., bol prevzatý „Projekt PPÚ o pozemkových úpravách“ a

zapísaný do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia Y.-K.-W. M. K. č. Y.-K.-W..XXXX/XXXXXX,
pod č. D.-XXXX/XXXX-W., podľa § 34 ods. 7 metodického návodu č. 74.20.73.46.30. Na základe návrhu
žalobcu dňa 29.1.2016 Okresný súd Komárno pripustil vstup ďalšieho účastníka konania na strane
žalovaného Slovenský pozemkový fond Bratislava a uznesením zo dňa 22.6.2016 pripustil zmenu petitu
v nasledovnom znení:

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vydať a navrátiť žalobcovi
vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam:
- parcela CKN č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 2524 m2
- parcela CKN č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 36 549 m2
obe vedené na LV č. XXXX pre k.ú. V. a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní sú súčasne povinní uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v tatra banka
a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
Žalobca tak návrh na vstup žalovaného v rade 2. ako aj návrh na zmenu petitu odôvodnil tým, že
požiadali geodeta o preverenia aktuálneho stavu žalovaných nehnuteľností - parcely EKN č. XXXX a

parcely CKN č. XXXX k.ú. V. a bolo zistené, že došlo k zmene označenia parcelných čísel predmetných
nehnuteľností ako aj zmene výkonu správy.V súvislosti so zmenou so vstupom ďalšieho účastníka do konania na starne žalovaného a ako aj v
súvislosti so zmenou petitu žalobca uviedol, že aj naďalej sú splnené všetky podmienky ktoré vyžaduje
reštitučný zákon . Pozemkovými úpravami nedošlo k zmene vlastníctva, ale došlo k zmene výkonu

správy a k zmene označeniu parciel. Ide o objektívnu skutočnosť a nemôže byť na ujmu žalobcu.
Nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX a to parc.č. XXXX druh pozemku ostatná plocha predstavuje
chránené vtáčie územie a nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX parc. č. XXXX predstavuje územie
európskeho významu. Žalobca poukazuje na § 6 písm. e) z.č. 161/2005 Z.z. ( ďalej Reštitučného
zákona), v zmysle ktorého sa vlastníctvo nenavracia k pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu

vyhradených nerastov, chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku
alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany. Žalobca poukazuje na
to, že pri pojednávaných nehnuteľnostiach nie je označený stupeň ochrany . Podmienky na ochranu
takéhoto územia je schopný zabezpečiť žalobca. Poukázal na § 62 z.č. 543/2002 Z.z. v ktorom je
výslovne uvedené, že vlastníctvo štátu k pozemkom s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany
nie je zakázané previesť na fyzické alebo právnické osoby. Žalobca žiada návrhu vyhovieť. Má zato,

že reštitučný nárok si uplatnil kvalifikovanou výzvou v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou voči
žalovanému v rade 1). Keďže nedošlo k uzavretiu dohody , žalobca podal návrh na súd. Má zato,
že všetky podmienky reštitučného zákona na vydanie nehnuteľností a navrátenia vlastníctva k nim
sú splnené. Nárok si uplatňuje spoločne a nerozdielne, čo odôvodňuje tým, že v priebehu konania
došlo k zmene správy. Projektové pozemkové úpravy(ďalej PPU) považuje za objektívnu skutočnosť,

ktorú nemožno vykladať na ťarchu žalobcu. Predmetné nehnuteľnosti zostali zachované. Nedošlo k
zmene výmery ani druhu pozemku a ani k zmene vlastníctva. Skutočnosť že sa jedná o chránené
územie nepovažuje za prekážku vydania, nakoľko v tomto konaní nebol preukázaný ani stupeň, ani účel
chránených území. Predmetné nehnuteľnosti sú spôsobilé vydania a preto žiada návrhu vyhovieť v
celom rozsahu.

Žalovaný v rade 1) uviedol, že žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania
vo výške 100%. V priebehu celého konania namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ako aj
aktívnej legitimácie. Poukazuje na tú skutočnosť, že podľa § 5 z.č. 161/2005 Z.z. bolo povinnosťou

žalobcu v hmotnoprávnej lehote končiacej dňa 30.4.2006 preukázať nezameniteľný dôvod navrátenia
vlastníctva podľa § 3 cit. zák. predložením listín osvedčujúcich tvrdenie žalobcu. Žalovaný v rade 1)
má zato, že žalobca nešpecifikoval dôvod navrátenia vlastníctva a ani nepredložil do 30.4.2006 listiny
a poznamenáva, že dokonca neboli predložené ani so žalobou. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať
status oprávnenej osoby predložením listín osvedčujúcich neprerušenú líniu právneho nástupníctva po

Y. P.. Žalobca vo svojej výzve č. 517/06 zo dňa 8.2.2006 subjekt, po ktorom si uplatňuje navrátenie
vlastníctva ani len neoznačil. Teda trvá na tom, že nie sú splnené podmienky stanovené reštitučným
zákonom na vydanie nehnuteľnosti a navrátenia vlastníctva. Z zmeneným skutočnostiam v dôsledku
PPÚuvádza,ženemákpredmetusporu,ktorýbolšpecifikovanýuznesenímsúdunačl.1526, akovecný
tak ani právny vzťah. Prednostne zdôrazňuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore. Dáva do

pozornosti súdu rozhodnutie Okresného úradu Komárno - pozemkový a lesný odbor zo dňa 28.7.2015,
ktorým došlo ku schváleniu vykonania PPÚ, v dôsledku čoho zanikli pôvodné vlastnícke vzťahy a v
zmysle § 14 ods. 4 Z.č. 330/1991 z.z. V spojení s § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vznikli
nové vlastnícke vzťahy t.j. Vzniklo nové vlastníctvo k predmetu sporu originálnym spôsobom. Má zato,
že list právneho zástupcu žalobcu adresovaný geodetickej spoločnosti nemá účinky v zmysle § 8 ods.

1 z.č. 330/1991 z.z., teda žalobca nepodal podnet Okresnému úradu na vyhotovenie buď poznámky
o vylúčení veci alebo odňatí pozemkov, o čom by príslušný úrad musel vydať rozhodnutie. Opísanú
námietkusamuosebepovažujezaspôsobilúnazamietnutiežalobyvcelomrozsahu.Žalovanýzaďalšiu
prekážku považuje § 6 písm. e) reštitučného zákona, nakoľko predmet sporu bol vyznačený kódmi 108
a110. Uvedené osvedčuje, že na predmet sporu spadá účinnosť programu N. XXXX t.j. v celom rozsahu

smernice Európskej komisie č. XX/XX/EHS, ktoré má prednosť pred vnútroštátnym právom. Žalovaný v
rade 1) považoval za preukázané , že premet sporu má tretí a štvrtý stupeň prírody a to odkazom na
záznamovú listinu, ktorú predložil na pojednávaní dňa 28.3.2017 ale aj vyhláškou MŽP SR č. 593/2006
Z.z., v ktorej sú zahrnuté zákazy činnosti stupňa 3 a 4 ochrany prírody. Nesúhlasil s názorom žalobcu,
že bez ďalšieho treba prihliadnuť na znenie § 62 z.č. 543/2002 Z.z., nakoľko tento nadobudol platnosť

a účinnosť pred vydaním osobitného reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z. Žalovaný trval na tom, že
dôvodomzamietnutiažaloby vočivšetkýmžalovanýmsúnámietkyneurčitostianezrozumiteľnostivýzvy,
námietka nepreukázania dôvodu navrátenia a to najmä s poukazom na Čd 142 z roku 1955, v ktorom je
vyznačená konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. z. a n. t.j. Z predmetnej listiny jednoznačnevyplýva, že nejde o reštitučný dôvod podľa § 3 reštitučného zákona. Uvedený správny akt je pre súd
záväzný, nakoľko nespadá do kompetencie všeobecného súdu preskúmať správnosť správneho aktu.
Žalovaný v rade 1) dáva do pozornosti aj námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných s odkazom

na to, že je potrebné rozlišovať medzi právnou subjektivitou SR oproti právnej subjektivity správcov.
Vlastníkom predmetu sporu je Slovenská republika a nie správca. Žalobca si v zmysle vyjadrenia
žalovaného v rade 1) nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 5 rešt. zák. Dôkazom je fakt, že prídelová
listina Čd 142/1955 nebola predložená žalobcom ani vo výzve a ani v žalobe. Žalovaný v rade 1)
poukazuje aj absenciu rozhodného obdobia. Odkazuje na zápis B 3 PKV č. XX k.ú. V. a predložil dôkaz

o vyplatení ceny zabraného majetku. Dáva tiež do pozornosti list kardinála Z., z ktorého vyplýva, že
ako Ostrihomská kapitula, tak Ostrihomské arcibiskupstvo nie sú zaniknuté cirkevné organizácie a
nie je im známe také opatrenie, ktoré by spôsobilo zánik vlastníckeho práva. Žalovaný v rade 1) sa v
súvislosti s chráneným vtačím územím odvolal na rozsudok Krajského súdu v Nitre 8Co/950/2014 zo
dňa 5.11.2015 a tiež sa odvolal na neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Komárno č. 7C/175/2006
zo dňa 7.4.2017 v súvislosti s projektom pozemkových úprav. Žalovaný v rade 1) má zato, že v konaní

preukázal skutočnosti , ktoré osvedčujú jeho návrh na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

Žalovaný v rade 2) sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v rade 1) a mal za to, že žalobca
nesplnilprocesnépodmienkyžalobnéhonávrhu.Podľajehonázorubolispornénehnuteľnostivšeobecne
záväzným právnym aktom príslušného orgánu vyhlásené za chránené a podľa § 6 písm. e) rešt.

zák. sa vlastníctvo k týmto pozemkom nevracia , nakoľko majú ochranný stupeň 3,4, a 5 . Vzhľadom
na prednesené námietky nesplnenia procesných podmienok žalobcom a na skutočnosť existencie
chráneného územia , v ktorom sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú, navrhuje žalobu zamietnuť a
žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.

Súdvovecivykonaldokazovanieatovýsluchom zástupcov,oboznámenímsasnasledovnýmidokladmi
potvrdenieprávnejsubjektivity,potvrdenieopridelenýidentifikačnéhočísla,výpiszobchodnéhoregistra,
prílohy k návrhu č.l. 19-30, potvrdenie o právnom nástupníctve, PKN vložka č. XX č.l. 32-42, výzva
na navrátenie zo dňa 8.2.2006 + doklad o doručení, výzva č.l. 46, identifikácia parciel č. XXXX/XX na
č.l. 47-52, LV XXXX, LV č. XXX, reštitučné nárok zo dňa 27.6.2006, prezentačná listina k pracovnému

rokovaniu + výpis z výkladového slovníka, vyjadrenie žalovaného v rade I zo dňa 17.10.2006, vyjadrenie
žalovaného zo dňa 10.1.2007, vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.3.2007, LV gen. Riaditeľovi zo dňa
5.4.2006, výzva na navrátenie vlastníctva zo dňa 8.7.2005, dohoda o vydaní zo dňa 2.9.2005, rozsudok
3Cdo/119/02 plus listiny na č.l. 98-102, oznámenie o zmene názvu účastníka konania+ prílohy na č.l.
139-147, vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.5.2008, základná zmluva medzi Svätou stolicou a SR, Modus

Vivendy, zákon č. 121/1920, Codex Iuris Canonici, vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.9.2008, výzva na
navrátenie + príloha k výzve, výzva na navrátenie 21.4.2006, názvy pôvodných vlastníkov, listiny č.l.
221-249, pozemkovo knižný poriadok a listiny č.l. 250-320, námietka nedostatku pasívnej legitimácie,
LV č. XXXX, LV č. XXX, rozhodnutia súdov obdobných veciach č.l. 335-371, dejiny štátu a práva v ČSR
do roku 1918, rozsudky na č.l. 387-399, úradný list č.l. 400-404, LV č. XXXX a LV č. XXX, príloha

k výzve, vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.10.2008, rozsudok Okresného súdu Levice 423-426, Katolícka
cirkev č.l.427-434, vyjadrenie žalovaného k priebehu konania č.l.435-447 zo 7.11.2008, rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.l. 461-466, reštitúcia majetku bývalej Ostrihomskej arcidiecézy zo dňa
1.3.1995, oznámenie zo dňa 4.10.1995, pozemkovo knižný poriadok, PKV vložka č.XXXX, List kardinála
W. Z., úradné noviny, upovedomenie o spôsobe vybavenie podnetu, historické reflexie komfesijných

vzťahov č.l. 482-484, Cisársky patent 485-491, rozsudok Okresného súdu levice497-501, Judikatúra
reštitučných zákonov 502-511, potvrdenie štátneho sekretariátu 513, prídelové listiny č. l. 521-528,
uznesenie Ľudového súdu č.d.142/55, České katastri č.l. 531-534, prílohy k výzve, výňatky zo zákonov
a vykonávacích predpisov č.l. 537-540, List Q.. J. M. č.l. 542, vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.2.2009,
zápisnica Krajského súdu Nitra zo dňa 12.11.2008, Zákon o zabránení veľkého majetku pozemkového,

Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej rusy, uznesenie Ľudového súdu zo
dňa 30.5.1955, prídelové listiny č.l. 566-605, odpísanie pripojenej prídelovej listiny zo dňa 29.3.1955,č.l.
606-609, stanovisko žalobcu k pripomienkam žalovaného, slovník verejného práva československého,
zápisnica z pojednávania na Odvolacom súde zo dňa 16.12.2008, rozsudok Krajského súdu v Nite č.l.
619-632, identifikácia parciel, výzvy súdu, potvrdenie o právnej subjektivity, pridelenie IČA, vyjadrenie

žalobcu zo dňa 4.3.2009, vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.4.2009, rozsudky č.l. 672-692, navrátenie
nehnuteľnosti zo dňa 20.12.2004, rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu, rozsudok NSSR
3Cz2/1992, dôvodová správa, zápisnica z pojednávania na KS Trnava zo dňa 19.3.2009 č.l. 717-733,
uznesenie KS Nitra č.l. 734-747, vyjadrenie žalovaného zo dňa 4.5.2009, prídelové listiny č.l. 760-765,uznesenie Ľudového súdu zo dňa 30.3.1955, rozhodnutie OMV v Pezinku č.d. 1349/61, uznesenie
KS Banská Bystrica č.l. 771, výňatky z literatúry č.l. 773-793, vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.6.2009,
výklad zákona o zmierení majetkových krívd č.l. 803-806, rozsudky NSSR č.l. 807-823, vyjadrenie

žalobcu zo dňa 22.10.2009 k oznámeniu, vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.1.2010, vyjadrenie žalobcu
zo dňa 27.5.2010, rozhodnutia súdov č.l.881-905, vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.11.2010, uznesenie
ústavného súdu US 419/2009 zo dňa 15.12.2009, US382/2009 zo dňa 9.12.2009, rozsudok KS Trnava
č.l. 963-968, vyjadrenie žalobcu č.l.980-983+ pripojené rozhodnutia č.l.984-1067, vyjadrenie žalovaného
zo dňa 7.5.2011, pozemkovo knižný poriadok č.l. 1313-1121 zákon ktorým sa spravujú vonkajšie pomery

cirkvi katolíckej č.l. 1122-1131, list od Q.. W. Z., dotaz Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
4.11.2010, odpoveď zo dňa 10.2.2011, vložka č. 1077, kódex, rozhodnutia súdov č.l. 1150-1272,
oznámenie Obecný úrad V. zo dňa 19.7.2012, LV č. XXXX a LV č. XXX, žiadosť o zachovanie stavu
nehnuteľnosti zo dňa 31.7.2013+ doklad o doručení, oznámenie od obvodného pozemkového úradu zo
dňa 16.2.2015, oznámenie OUKN , rozhodnutie o schválení projektových pozemkových úprav zo dňa
1.10.2014+ rozdeľovaní plán, úradný záznam zo dňa 21.4.2015, rozhodnutie OPU zo dňa 30.1.2013 +

projektpozemkovýchúpravč.l.1496, oznámenieOUKNzodňa25.6.2015,oznámenieOUKNk.ú.zodňa
29.6.2015, oznámenie katastrálneho odboru zo dňa 7.12.2015, návrh na pripustenie vstupu účastníka
+ grafická identifikácia, LV č. XXXX, e-mailová korešpondencia medzi T. geodet a R. Q., vyjadrenie
žalovanéhovradeII.)zodňa12.9.2016.vyjadreniežalobcukvyjadreniužalovanéhovradeII.,vyjadrenie
žalovaného v rade I. 21.3.2017, žiadosť o vyhotovenie kombinatorika 14.1.2017, LV č. XXXX, žiadosť

o úradné overenie dokladov zo dňa 25.11.2015, ortofotomapy 3ks., mapové podklady Dolné Považie a
Detvice, rozhodnutie OUKN pozemkový a lesný odbor zo dňa 28.7.2015 s právoplatnosťou 18.8.2015
a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že Rímskokatolícka cirkev trnavská arcidiecéza sa domáha

navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam ako oprávnená osoba. Svoju aktívnu legitimáciu
odôvodňuje s poukazom na to, že je právnická osoba , ktorá je registrovaná na Ministerstve kultúry
SR. Na preukázanie právnej subjektivity predložil navrhovateľ potvrdenie o právnom nástupníctve,
v zmysle ktorého právnym subjektom s právom nástupníctva vo vlastníctve všetkých nehnuteľností
Rímskokatolíckej cirkvi , ktoré sú pozemkovoknižne zapísané na zahraničné subjekty rímskokatolíckej

cirkvi ako sú Ostrihomské arcibiskupstvo , Ostrihomská kapitula , Ostrihomsky seminár, Ostrihomská
fundácia, Budapeštiansky seminár, Fundácia Ostrihomského primáša, Lekýrske opátstvo, Zirotské
opátstvo, Rábska kapitula a pod. sa nachádzajú na území SR je Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-
trnavská arcidiecéza. Z potvrdenie vyplýva, že pri skúmaní právneho nástupníctva Rímskokatolíckej
cirkvi bratislavsko-trnavskej arcidiecézy po zahraničných subjektoch, MKSR vychádzalo z Pápežskej

konštitúcie zo dňa 30.12.1977 a z Modus vivendi medzi Československou republikou a Svätou stolicou
zo dňa 2.2.1929. Navrhovateľ predložil súdu potvrdenie o pridelení identifikačného čísla od Štatistického
úradu SR.
Z výzvy predloženej navrhovateľom zo dňa 8.2.2006, ktorá bola doručená žalovanému v prvom rade
dňa 15.2.2006 súd zistil, že žalovaný sa domáhal navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam v k.ú.

V. špecifikovaných v pkn. č. XX, identifikácie parciel č. XXXX/XX zo dňa 26.1.2006 a výpisu z LV č.
XXX a LV č. XXXX. Poukázal ďalej vo výzve na to, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu
uvedenom v § 3 ods. 1 písm. c) zákona odňatím bez náhrady v zmysle Z. č. 142/47 Z.z. o revízii
pozemkovej reformy. Žalobca predložil súdu , identifikáciu parciel č. XXXX/XX, LV č. XXXX a LV č. XXX
a tiež predložil aj prílohu k výzve na vydanie nehnuteľných vecí. Z PKV č. XX pre k.ú. V. vyplýva že

výlučným vlastníkom nehnuteľností bolo Ostrihomské arcibiskupstvo. Z PKV vložky č. XX pre k.ú. V. v
časti B rad.č. 11 súd zistil, že podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy zo dňa 25.6.1948 a podľa ustanovenia zák. č. 142/1947 Z.b. v znení z. č. 44 /1948 Z.b. a vlád.
nar. č. 1/48 Z.b. v znení vl. nar. č. 90/48 Z.b. ako aj v zmysle § 2 a nasledovné zák. č. 320/1920 Z.b.
v znení zák. č. 220/1922 Z.b., poznamenáva sa , že nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospodárstva

zamýšľa prevziať a že tieto nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa Zákona č. 142/1947 Z.b. v znení
zák. č. 44/1948 Z.b. Súd z LV č. XXXX zistil, že v čase podania návrhu bola parc.reg. E č. XXXX vo
vlastníctve Slovenskej republiky - Lesy Slovenskej republiky. Súd z LV č. XXX zistil, že v čase podania
návrhu bola parc. reg. C č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky - Lesy Slovenskej republiky. Súd
nahliadnutím do LV č. XXX a LV č.XXXX a identifikácie parciel zisťoval charakter jednotlivých pozemkov,

ktorých vydania sa žalobca domáha a zistil , že sa jedná o lesné pozemky. Žalovaný v rade1) predložil
súdu prídelovú listinu čl. 523 na základe ktorej vo vykonávacom prídelovom konaní boli vydané pre
Československý štát - Štátny majetok n.p. v A. do operatívnej správy žalované nehnuteľnosti, pričom
nie je uvedený dátum na prídelovej listine. Z uznesenia Ľudového súdu Čd 142/1955 S., pre k.ú. V. zodňa 30.3.1955 súd zistil, že parcely vo vložke č. 81 (parc.č. XXXX a parc. č. XXXX) sa vložilo vlastnícke
právo, právom prídelu pre Československý štát - štátny majetok , národný podnik v A. operatívna
správa v celosti. Žalovaný v rade 1) predložil súdu Dohodu o přejímací cene medzi Státním pozemkovým

úřadem v Praze a Velkostatek A. - Ďotva podpísanú dňa 20.12.1930 a schválenú 13.1.1931 o tom
že Státní pozemkový úřad prevzal pre československý štát nehnuteľnosti zapísané vo vložkách č.81/
I. Napriek tomu, že z dohody vyplýva, že je k nej pripojený zoznam (čl. II) sa pri dohode nenachádza.
Z rozhodnutia Okresného úradu Komárno, Pozemkový a lesný odbor č. Y.-K.-W.-XXXX/XXXXXX zo
dňa 1.10.2014 súd zistil, že bol schválený projekt pozemkových úprav v k.ú. V.. Z úradného záznamu

zo dňa 21.4.2015 čl. 1491 vyplýva, že súd zisťoval stav projektu pozemkových úprav a zistil, že v
danom čase nie je možný žiadny zápis do katastra nehnuteľností. Sporné nehnuteľnosti majú nové
parcelné čísla a kataster bude zápisy vykonávať až v septembri 2015. Uvedenú skutočnosť potvrdila
aj správa zo dňa 25.6.2015. Na základe uvedenej informácie súd dňa 24.9.2015 prerušil konanie až do
zápisu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území V. do katastra nehnuteľností. Dňa 7.12.2015
Okresný úrad oznámil súdu, že v katastrálnom území V. bol prevzatý „Projekt PPÚ o pozemkových

úpravách“ a zapísaný do katastra nehnuteľností na základe Rozhodnutia OÚ-KN-PLO v Komárne, č.
OÚ-KN-PLO-2015/000434, pod č. Z-4248/2015-PPÚ. Na základe uvedeného žalobca požiadal súd o
zmenu petitu a vstup ďalšieho účastníka konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že preveril aktuálny stav a
zistil, že došlo k zmene označenia parcelných čísel predmetných nehnuteľností ako aj k zmene výkonu
správy. Na čl. 1585 bolo predložené právoplatné rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav

v k.ú.V.. Z LV č. XXXX súd zistil, že parc.reg. „C „ č. XXXX má výmeru 36549 m2 a charakter pozemku
je lesný pozemok , spôsob využitia je charakterizovaný ako pozemok s lesným porastom,dočasne bez
lesného porastu za účelom obnovy lesa alebo po vykonaní náhodnej ťažby a je označený kódom 110
ako územie európskeho významu. Z LV č. XXXX súd zistil, že parc.reg. „C“ č. XXXX má výmeru 2524
m2 a charakter pozemku je ostatná plocha , spôsob využitia je charakterizovaný ako pozemok, na

ktorom je účelová ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň proti erozívnych opatrení a opatrení
na zabezpečenie ekologickej stability územia a je označený kódom 108 ako chránené vtáčie územie.
Žalovaný v rade 2) predložil súdu žiadosť Štátnej ochrany prírody SR o vykonanie zápisu Chráneného
vtáčieho územia Dolné Považie do katastra nehnuteľností v okrese Komárno do katastrálnych území
V. P. N.. Žalobca predložil súdu Vyjadrenie (čl.1614) , v ktorom N. X. B..T..Y.. S. ako osoba oprávnená

vykonávať geodetické činnosti potvrdil , že pôvodná parc.č. reg. CKN č. XXXX pred pozemkovými
úpravami je identická so súčasnou parc. reg. C KN č. XXXX a pôvodná parc.reg. EKN č. XXXX pred
pozemkovými úpravami je identická so súčasnou parcelou registra C KN č. XXXX.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria
poľnohospodársku pôdu
hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti
lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním
podiely k spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa
odseku 1 môžu uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so
sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do

1. januára 1990 spôsobom uvedeným v odseku 3.

Podľa§3ods.1Zákonač.161/2005Z.z.oprávnenejosobesanavrátivlastníctvoknehnuteľnýmveciam,
ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe
c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 zb. o revízií prvej pozemkovej reformy

alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde).

Podľa § 3 ods. 2 vyššie cit. Zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku
dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 3 vyššie cit. Zákona s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich
časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej
osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.Podľa § 4 ods. 1 Zákona 161/2005 Z.z. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniťoprávnenáosobapísomnouvýzvouvočipovinnejosobedo30.4.2006,akvtejtolehotepreukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 2 vyššie cit. zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia
písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci, ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonávať
úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po prekonaní týchto údajov.

Podľa § 5 ods. 3 vyššie cit. zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa ods. 2 alebo
ak sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od

doručenia písomnej výzve. Inak právo zaniká.

Podľa § 6 vyššie cit. zákona, vlastníctvo sa nevracia k
pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín
pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný, ak bol pozemok

zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesne kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb
sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne
postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely
pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada
pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia

pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu , národnej
prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo
štvrtým stupňom ochrany.

V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ je

aktívne legitimovaným účastníkom konania. S poukazom na to, že podľa Modusu vivendi medzi
Československou republikou a Svätou stolicou z 2.2.1929 a Pápežskej konštitúcie slovenskosti
z 30.12.1977 bola na základe konštitúcií „praeskripcionum sacrosancti“ a „Qui divino“ zriadená
samostatná slovenská provincia. Na základe týchto konštitúcií boli zosúladené hranice cirkevnej
jurisdikcie štátnym hraniciam predovšetkým na juhu Slovenska patriace do pôsobnosti Ostrihomskej

arcidiecézy sa stali súčasťou diecéz v rámci slovenskej provincie. Takto došlo k úprave a
zosúladenie diecéz a nástupníctvu k právnemu cirkevnému majetku na území Slovenskej republiky.
Právnym nástupcom vo vlastníctve všetkých nehnuteľností Rímskokatolíckej cirkvi , ktoré sú zapísané
pozemkovoknižne na zahraničné právne subjekty a nachádzajú sa na území SR je príslušné
biskupstvo na území ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú. Žalobca predložil súdu potvrdenie o právnej

subjektivite zo dňa 15.7.2005 od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ďalej potvrdenie o pridelení
identifikačného čísla od štatistického úradu SR, potvrdenie o právnom nástupníctve, z ktorého vyplýva
že cirkevný odbor SR, potvrdzuje že Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza má
právnu subjektivitu, list štátneho sekretára Jána kardinála Villota . Z týchto všetkých dôkazov ako
aj s poukazom na Modus Vivendi a uvedených konštitúcií, súd mal za preukázané, že žalobca

splnil podmienku a preukázal, že je aktívne legitimovaný v tomto spore a že je právnym nástupcom
Ostrihomského arcibiskupstva a vrátane jeho zložiek na území SR.

Pri posudzovaní pasívnej legitimácie žalovaného v rade 1) súd dospel k záveru, že žalovaný v rade
prvom bol v čase podania pasívne vecne legitimovaným subjektom a vychádzal zo skutočnosti , že

reštitučné predpisy neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených
osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Reštitučný nárok na vydanie veci
takto znamená iba obnovu predchádzajúceho stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie
vlastníctva až po realizácii tohto práva. Po realizácii tohto práva na vydanie veci v zmysle reštitučných
zákonov si môže oprávnená osoba počínať ako vlastník veci t. j. okrem iného domáhať sa vydania veci v

zmysle jej faktického odovzdania resp. vypratania. Pokiaľ podľa zákona č.161/2005 Z.z. ako lex specialis
v ustanovení § 4 ods. 1 sa označuje za povinnú osobu právnická osoba , ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky , obce alebo nehnuteľnú vec drží.
Takouto osobou bol v čase podania návrhu žalovaný v rade 1). Súd bol toho názoru, že zákonodarcapostavenie správcu , alebo držiteľa nehnuteľných vecí vo vlastníctve štátu ako povinných osôb neviazal
len na uzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľnej veci s oprávnenou osobou, kým v prípade uplatnenia
totožného nároku na súde by povinnou osobou bol štát ako vlastník reštituovaných nehnuteľností. V

priebehu konania došlo k podstatnej zmene v dôsledku projektu pozemkových úprav a došlo tak k zmene
správcu, ktorým sa stal žalovaný v rade 2) i keď po uplynutí prekluzívnej lehoty. Táto skutočnosť však
nebráni uplatneniu si nároku žalobcu voči žalovanému v rade 2), nakoľko vlastníkom pojednávaných
nehnuteľností je štát a k zmene došlo len vo výkone správy. Súd bol toho názoru , že účinky uplatneného
nároku žalobcu voči žalovanému rade 1) zostali zachované voči žalovanému v rade 2). S poukazom na

uvedené súd považoval žalovaného v rade 2) za pasívne legitimovaného účastníka konania, ktorý spĺňa
podmienky ust. § 4 ods. 1 reštitučného zákona. Žalobu súd však voči žalovanému v rade 1) zamietol,
nakoľko za daného právneho stavu nespĺňa podmienky ust. § 4 ods. 1 reštitučného zákona. V danom
prípade sa súd zaoberal aj tým, že žalobca žiada vydať predmetný pozemok spoločne a nerozdielne.
Podľa § 511 ods. 1 O.z. ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh

spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. V uvedenom ustanovení je upravená tzv. pasívna solidarita,
je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému
veriteľovi spoločne a nerozdielne. Jej funkcia spočíva vo väčšom zabezpečení pohľadávky veriteľa a
v uľahčení jej uplatnenia. V danom prípade bol súd toho názoru, že sa nejedná o solidárny záväzok,

nakoľko v zmysle reštitučného zákona je povinnou osobou právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.
Súd sa nestotožnil s návrhom žalobcu na vydanie a navrátenie vlastníctva žalovanými v rade 1) a
2) spoločne a nerozdielne nakoľko sa nejedná o spoločný záväzok. Žalovaný v rade 1) nie ku dňu
vyhlásenia rozsudku ani správcom predmetných nehnuteľností a ani vlastníkom preto mu nemožno ani

uložiť povinnosť na vydanie a navrátenie vlastníctva.

Po zistení , že vecná legitimácia žalobcu a žalovaného v rade 2) v prejednávanej veci je daná, súd
posudzoval výzvu žalobcu zo dňa 8.2.2006 . Súd dospel k záveru, že uvedenou výzvou došlo k riadnemu
uplatneniu práva žalobcu v zmysle z.č. 161/2005 Z. z. keď z výzvy jednoznačne vyplýva, že žalobca si

uplatnil svoj reštitučný nárok u povinnej osoby riadne písomnou výzvou a včas v zákonom stanovenej
lehote do 30.4.2006. Náležitosti výzvy na vydanie nehnuteľných vecí vymedzuje zákon č. 161/2005 Z. z.
po formálnej stránke. Navrhovateľ uviedol, že ide o nehnuteľnosti v k.ú. V. , ktoré špecifikoval v prílohe
výzvy podľa zápisu v PKN vložky č. XX a LV č. XXX a LV č.XXXX a označil aj ich identifikáciu , taktiež v
nej uviedol dôvod, podľa ktorého si uplatnil reštitučný nárok. Tento označil podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák.

č. 161/2005 Z. z. ako odňatie vlastníctva postupom podľa Zák. č. 142/47 Zb. o revízii prvej pozemkovej
reformy, ktorá skutočnosť vyplýva i z pripojenej pozemkovoknižnej vložky . Nebolo preto sporné, aké
právo si žalobca u žalovaného uplatnil ku ktorým nehnuteľným veciam a ani dôvod na základe ktorého
tak učinil. Súd dospel k záveru, že výzva navrhovateľa je kvalifikovanou výzvou v zmysle § 5 ods. 1
Zákona č. 165/2005 Z. z.

Podľa § 1 Zákona nariadenia vlády č. 104/45 Zb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
poľnohospodárskeho majetku Nemcov , Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa s
okamžitou platnosťou a bez náhrady sa konfiškoval pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky
majetok na území Slovenska , ktorý bol vo vlastníctve osôb tak sa taxatívne v ňom uvedených. O splnení

zákonom daných podmienok pre konfiškáciu rozhodovala konfiškačná komisia, rozhodnutím ktorej
alebo rozhodnutím zboru povereníkov sa považoval majetok za skonfiškovaný. Zároveň upravoval i
podmienky za ktorých bolo možné pôdohospodársky majetok prideliť do vlastníctva. Vydávanie výmerov
o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia vlády č. 104/45 Zb. n. SNR upravovalo nariadenie č.
104/1946 zbierky o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia vlády č. 104/1945

Zb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Zb.

Podľa § 1 ods. 1 tohto nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené
Povereníctvo pôdohospodárstva pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti na základe ktorej príslušný

knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného
ospravedlnenia. Pokiaľ teda výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahoval všetky
podstatné náležitosti mal povahu verejnej listiny zo všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.V danom prípade z predloženej PKV vložky č. XX a z prídelovej listiny Čd 142/55 vyplýva uvedený
postup , teda obdobne ako v prípade skonfiškovaného majetku bol pozemkový majetok získaný
revíziou prvej pozemkovej reformy . Ak si ho štát neponechal na všeobecne prospešné účely prideľoval

sa následne prídelcom prídelovými listinami vydávanými Okresnými národnými výbormi na ktorých
pôsobnosť vo veciach prídelov prešla postupne z Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy. Výmery o vlastníctve pôdy ako i prídelové listiny mali rovnaké právne účinky. Oba boli
a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu
schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností , pokiaľ sú právne

perfektné. V danom prípade z prídelových listín Okresného národného výboru v S. vyplýva, že táto sa
vydáva pre Československý štát štátny majetok n.p. v A. operatívna správa po vykonanom prídelovom
konaní podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. n. SNR a týka sa nehnuteľností v k.ú. A. vo vložke
č.XX, špecifikovaných parcelnými číslami ,ktorých bývalým vlastníkom bola Ostrihomská arcidiecéza.
Následne na základe tejto prídelovej listiny bol prevedený dňa 30.3.1955 pod Čd 142/55 i vklad
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam zapísaných v PKV vložke XX pre k.ú. V. titulom prídelu

pre Československý štát -štátny majetok, nár. podnik v A. - operatívna správa v celosti. Nehnuteľné
veci , ktorých navrátenie vlastníctva sa žalobca domáha prešli do vlastníctva štátu práve postupom
podľa zák.č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Vzhľadom na uvedené je potrebné žalobu
považovať za dôvodnú. Navrhovateľ preukázal v konaní i okolnosť, že sporné nehnuteľnosti prešli do
vlastníctva štátu v rozhodnom období spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. c) Zákona č. 161/2005.

V ďalšom sa súd zaoberal splnením podmienok ustanovených v § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2002Z.z. v
zmysle ktorého vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku
pôdu, b)hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny
fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, e) podiely k spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 2 ods. b) z.č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na účely tohto
zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri
nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

Podľa § 3 zákona o lesoch
(1) Lesné pozemky sú pozemky

a) s lesnými porastmi,
b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby,

c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,
d)oktorýchbolorozhodnutéoichdočasnomvyňatízplneniafunkciílesovalebooobmedzenívyužívania
funkcií lesov na nich,
e) bez lesných porastov,
1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú

lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,
2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver,
ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská,
3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných
pozemkov a ich príjazdových komunikácií,

f) vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov, 3a)
g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním.

(2) Ak ide o nesúlad druhu pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností4) a skutočného stavu,
rozhoduje o tom, či pozemok je lesným pozemkom podľa odseku 1 orgán štátnej správy lesného

hospodárstva, ktorý takéto rozhodnutie predloží príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra. 5)

(3) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže so súhlasom vlastníka alebo správcu za lesné
pozemky vyhlásiť pozemky okrem poľnohospodárskej pôdy, 6) ktoré

a) sú porastené lesnými drevinami a plnia funkcie lesov,
b) treba zalesniť najmä na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov,
c) boli vyňaté z plnenia funkcií lesov, ale dôvod na ich vyňatie zanikol.Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalované parcely sú v správe žalovaného v rade 2) a
parc.reg. „C „ č. XXXX má výmeru 36549 m2 a charakter pozemku je lesný pozemok , spôsob využitia je

charakterizovanýakopozemokslesnýmporastom,dočasnebezlesnéhoporastuzaúčelomobnovylesa
alebo po vykonaní náhodnej ťažby a je označený kódom 110 ako územie európskeho významu. Z LV č.
XXXX súd zistil, že parc.reg. „C“ č. XXXX má výmeru 2524 m2 a charakter pozemku je ostatná plocha ,
spôsob využitia je charakterizovaný ako pozemok na ktorom je účelová ochranná poľnohospodárska a
ekologická zeleň proti erozívnych opatrení a opatrení na zabezpečenie ekologickej stability územia a

je označený kódom 108 ako chránené vtáčie územie.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia vyplýva, že poľnohospodárskou pôdou, ku ktorej sa
podľa zákona č. 161/2005 Z.z. vlastnícke právo navracia, možno považovať len takú pôdu, u ktorej sú
splnené súčasne dve zákonné podmienky uvedené v § 2 písm. b) z.č. 220/2004 Z.z. t.j. že sa jedná o
produkčne potencionálnu pôdu a že táto je evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice,

vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

Súd poznamenáva, že z listu vlastníctva zisťoval účel a využitie pozemkov označených v petite. Údaje
katastra uvedené v § 7 Katastrálneho zákona, kam patria aj druhy a výmery pozemkov a údaje o
využití nehnuteľností, sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, resp. údaj katastra o druhu pozemku je

hodnoverný a záväzný ak sa nepreukáže opak ( § 70 katastrálneho zákona)

V prípade parc.č. XXXX sa jedná o lesný pozemok, označený kódom 110 ako územie európskeho
významu a v prípade parc. č. XXXX sa jedná o ostatné plochy, označené kódom 108 ako chránené
vtáčie územie.

V zmysle ust. § 11 ods. 2 zák. č. 543/2002Z.z. pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany.
Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.

V zmysle ust. § 12 zák. č. 543/2002Z.z., na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak

tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak.

Vzmysle§26 ods.1,vetaprvá z.č.543/2002Z.z. biotopydruhovvtákoveurópskehovýznamuabiotopy
sťahovavých vtákov možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za chránené
vtáčie územie.

V ust. § 17 ods. 1 zák. č. 543/2002Z.z. sú taxatívne vymenované lokality , ktoré možno vyhlásiť za
chránenéúzemiaamedzitakétopatríokreminého ajchránenévtáčieúzemie.Zákonprikaždejlokalite,
ktorúmožnovyhlásiťzachránenéúzemieindividuálneurčuje,naktoromúzemíochrannéhopásma platí
aký stupeň ochrany. V ust. § 26 zák. č. 543/2002Z.z. a nachádza charakteristika chráneného vtáčieho

územia. Pri chránenom vtáčom území však zákon nestanovuje stupeň ochrany, ale len v ust. § 26 ods.
5 cit. zák., zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany. Súd tu
poznamenáva, že sa nemožno stotožniť s odkazom žalovaného v rade 1) a 2) na rozsudok Okresného
súdu Komárno 9C/33/2007 zo dňa 8.10.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre
8Co/950/2014-1086 zo dňa 5.11.2015 a to predovšetkým z toho dôvodu, že nehnuteľnosť , ktorú bola

predmetom uvedeného sporu nie je chránené vtáčie územie ale pozemok nachádzajúci sa v chránenom
areály “Dropie“, na ktorom podľa § 21 zák. č. 543/2002Z.z. platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň
ochrany. Z ust. § 26 vyš. cit. zák. však pri chránenom vtáčom území stupeň ochrany nie je označený.
Územie európskeho významu je charakterizované v ust. § 27 zák. č. 543/2002Z.z. v ktorom však tiež
nie je určený stupeň ochrany. Súd vzhľadom na námietky žalovaných s poukazom na stupeň ochrany

v územiach Natura 2000, cez verejne prístupný portál Natura 2000 zistil, vstupom do Európskej únie
1.5.2004 sa Slovenská republika zaradila do spoločenstva štátov, ktoré je postavené na základoch
spoločnej vnútornej aj zahraničnej politiky. Spoločné pravidlá a normy sú záväzné rovnako pre všetky
členské štáty EÚ a sú nadradené ich jednotlivým národným zákonom. Sústava chránených území EÚ
sa nazýva NATURA 2000. Vzniká spojením dvoch , spočiatku nezávislých sústav:

1) sústavy chránených vtáčích území, ktorá sa vytvára od roku 1979 na základe smernice Rady č.
79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, ktorú nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rdy
2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.2) sústavy území európskeho významu, ktorá sa vytvára od roku 1992 na základe smernice Rady č.
92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.
Pre územia európskeho významu sa nevyčleňuje žiaden špeciálny stupeň ochrany. Sú vyhlasované

za chránené územia(príp. uch zóny) podľa zákon o ochrane prírody a krajiny (z.č. 543/2002 Z.z.), v
niektorej z národných kategórií chránených území. To znamená, že národnej sústave chránených území
SR nefigurujú samostatne ako osobitná kategória ale ako chránené územie národnej sústavy alebo ich
časti.

S poukazom na vyššie uvedené cit. zák. ustanovenia ako aj uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že v konaní neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by bránili vydaniu nehnuteľností označených ako druh
pozemku lesné pozemky a ostatné plochy, nakoľko zodpovedajú podmienkam ust. § 2 ods. 1, písm a) a
c) reštitučného zákona a preto ich súd žalobcovi vydal tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku
a taktiež nezistil žiadne prekážky na vydanie ani z dôvodu začlenia pojednávaných nehnuteľností do
Európskej sústavy chránených území NATURA 2000.

Žalovaní ďalej poukázali na to, že list právneho zástupcu žalobcu adresovaný geodetickej spoločnosti
zo dňa 31.7.2013 nemá účinky v zmysle § 8 ods. 1 Zák. č. 330/1991Z.z. a teda žalobca nepreukázal
ani v tomto konaní podobne ako tomu bolo v konaní 7C/175/2006 (rozsudok doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť), že podal podnet Okresnému úradu Komárno na vyhotovenie poznámky o vylúčení veci

alebo vyňatí pozemkov, o čom by príslušný úrad musel vydať rozhodnutie a ani z predloženého listu
vlastníctva nevyplýva, že by bola vykonaná poznámka v prospech žalobcu na odčlenenie alebo vyňatie
predmetu sporu z PPU. K predmetnej námietke súd poznamenáva, že napriek prebiehajúcej realizácie
PPU ako aj jej schváleniu nemožno v predmetnej veci vyvodiť taký právny záver, ktorý znemožní
uplatnenie vlastníckeho práva žalobcovi a to predovšetkým s poukazom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,

v zmysle ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
obsah a ochranu. Žalobca v prejednávanej veci na schválený PPÚ reagoval návrhom na zmenu petitu
ako aj návrhom na pribratie ďalšieho účastníka a žiadal súd o rozhodnutie.
.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody osobitného zreteľa.

Vdanomprípadebolsúd tohonázoru,žesajednáovýnimočnosťprípaduprejednávanejveci-reštitučný
nárok, náprava krívd z minulosti. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj fakt, že subjekty vystupujúce na
strane povinnej a oprávnenej osoby to predovšetkým žalobca a žalovaní v 1. a v 2. rade sú fakticky
napojenénarozpočtovúkapitoluštátu,osobaoprávnenádisponujevovšeobecnostimajetkom.Vdanom

prípade najmenej tým, ktorým bol vydaný. Táto okolnosť tvorí výnimočnosť na postup aplikácie dôvodu
hodného osobitného zreteľa a priznanie trov konania by bolo tvrdosťou vo vzťahu oprávnenej a povinnej
osoby. Skutočnosť, že oprávnená a povinná osoba boli v konaní zastúpené netvorí žiadnu prekážku,
ani výnimočnosť na priznanie trov konania. Reštitučné konanie bolo oslobodené, čo svedčí o vôli vydať
odňatý majetok a o čom takto zamýšľal bezpochyby aj zákonodarca. Ak sa účastníci dali zastúpiť je

predpoklad, že titulom výnimočnosti prípadu zároveň budú primerane znášať trovy zastúpenia. Povinná
osoba nemá zodpovednosť za zavinenie, že tento stav, ktorý sa v predmetnom spore riešil nastal
v minulosti, pričom vydanie nehnuteľností je dané reštitučným zákonom. Vzhľadom na uvedené bol
súd toho názoru, že predmetná právna vec tvorí výnimočnosť prípadu a preto rozhodol bez ďalšieho
zaťaženia subjektov na strane oprávnenej a povinnej osoby z pohľadu reštitučného zákona a § 257 CSP

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.