Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Urban

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118383321
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118383321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a
Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika,
právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, proti
žalovanej X. V. nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XXX., o zaplatenie 1.062,59 eur s príslušenstvom, na
základeodvolaniažalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduČadcač.k.4Csp/3/2019-68zodňa12.marca
2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal zo záveru, že
žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý tvorí
základ nároku, vyplýva, že nositeľom práv a povinností z predmetného hmotnoprávneho úkonu je právny
predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. Žalobca však nepreukázal, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 tieto práva a povinnosti prešli na neho, resp., že na žalobcu
prešli aj práva uplatňované v tomto spore. Postúpené pohľadávky v zmysle bodu I/1 písm. b/ predmetnej

zmluvy o postúpení pohľadávok sú špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve. Vzhľadom na to, že žalobca
nepredložil túto prílohu, nepreukázal, že na neho prešla aj pohľadávka, ktorá je predmetom sporu.
Okresný súd doplnil, že nakoľko žalobca uviedol, že jeho právny predchodca nezosplatnil pohľadávku,
nepreukázal tiež, ktoré konkrétne splátky ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok boli
predmetom postúpenia a nezanikli zaplatením zo strany žalovanej.
2. V súvislosti s oznámením o postúpení pohľadávky okresný súd konštatoval, že s poukazom na §
132 ods. 2 CSP nie je povinný z pripojených listinných dôkazov namiesto žalobcu sám zostavovať

rozhodujúce skutkové tvrdenia. Navyše, oznámenie o postúpení nemôže nahradiť obsahové náležitosti
zmluvy o postúpení pohľadávok. Len okrajom okresný súd dodal, že z predmetného oznámenia ani
nie je zrejmé, že by bolo oznámené postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru zo
dňa 19.12.2014, ktorý tvorí základ sporu; oznámenie sa týka iných spotrebiteľských úverov, resp. zmlúv
uzatvorených iného dňa. Pokiaľ aj jeden z uvedených úverov je dátumom zhodný s úverom na sumu
1.600 eur zo dňa 19.12.2014, v oznámení o postúpení je uvedená suma 1.867 eur (kým predmetom
sporu je zaplatenie 1.062,59 eur).

3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť ich v spore plne úspešnej žalovanej v rozsahu 100 %.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že v konaní predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom

výzva súdu (v rámci doručeného predvolania) nikde neuvádza povinnosť predložiť prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávky; súd žiadal preukázať iba primárne dohody o postúpení pohľadávok. Žalobca
pritom tiež predložil oznámenie o postúpení pohľadávky a takéto relevantné oznámenie postupcu
žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby

ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V danej súvislosti poukázal
žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11.6.2003 (R 119/2003), ako
aj ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov prezentujúce zhodný právny názor.
5.Odvolateľďalejnamietal,ženemuselpreukazovať,ktorésplátkyúverubolipostupovanék16.12.2016,
nakoľkozožalobyvyplýva,žeposlednápredpísanásplátkabolasplatná18.11.2016,t.j.predpostúpením
pohľadávky, a teda postupovaný bol celý zostatok úveru. Tiež namietol záver okresného súdu ohľadom

ne/identifikácie pohľadávky v oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Z dotknutého
oznámenia totiž jednoznačne vyplýva úver identifikovaný číslom 610691001 zo dňa 19.12.2014, pričom
bez právneho významu je (nižšia) suma, akú žalobca uplatňuje v prebiehajúcom konaní, keďže len využil
svoje dispozičné právo a uplatňuje iba „nárok titulom bezúročnosti poskytnutého úveru“.

6. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Odvolateľ nespochybňuje záver okresného súdu, že žalujúcou stranou nebola predložená príloha
č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, v ktorej mali byť identifikované jednotlivé
postúpené pohľadávky. To znamená, že žalobca ani len netvrdí, že by prostredníctvom príslušnej prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok preukázal nadobudnutie pohľadávky uplatňovanej v tomto sporovom

konaní.
9.Účelovouvdanejspojitostijejehoargumentácia,žeokresnýsúdnežiadalpredloženieprílohykzmluve
o postúpení pohľadávok, ale vyzval ho na len doplnenie (primárnej) dohody o postúpení pohľadávok.
Je nepochybné, že iba na základe samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok nie je možné stotožniť
pohľadávku uplatňovanú v prebiehajúcom súdnom konaní s konkrétnou postúpenou pohľadávkou.

Dôkazné bremeno preukázania (platného) postúpenia/nadobudnutia uplatňovanej pohľadávky pritom
prioritne zaťažuje žalobcu a pokiaľ (práve a len) príloha zmluvy o postúpení pohľadávok obsahuje
špecifikáciu postúpených pohľadávok, je logické, že iba (aj) jej pripojením bolo možné uniesť dotknuté
dôkazné bremeno.
10. Navyše,výzvaokresnéhosúdu,ktorábolasúčasťoupredvolanianapojednávanie,pripožiadavkena

doručenie dohody o postúpení pohľadávok obsahovala dovetok „...či predmetom postúpenia boli splátky
a ktoré alebo zosplatnená suma“. Taktiež z uvedeného textu je jednoznačné, že okresný súd požadoval
preukázanie postúpenia (práve) nárokovanej pohľadávky. V širšom kontexte je však nutné zdôrazniť, že
aktuálnekonaniejekonanímsporovým(atoajbezzohľadňovaniafaktu,žeideosporsochranouslabšej
strany, ktorou bola/je žalovaná, a nie žalobca), a teda dotknutá výzva, ktorej splnenie mohlo smerovať k

úspechu žalobcu, je do značnej miery „na hrane“ rešpektovania princípu rovnosti strán v spore. Možno
tak zhrnúť, že v rozoberanej otázke žalobca nielenže bezprostredne sám neuniesol dôkazné bremeno,
ale „nevyužil“ ani iniciatívny postup okresného súdu, idúci nad rámec jeho procesných povinností ako
nestranného arbitra sporu.

11.NeobstojíaniargumentáciaodvolateľavychádzajúcazodkazunarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11.6.2003, v zmysle ktorého oznámenie postupcu (v tomto prípade Provident
Financial, s.r.o.) žalovaným postúpenia pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka
(žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Krajský súd v predmetnej súvislosti dáva do pozornosti
aktuálnusúdnupraxnajvyššíchsúdnychautorít-rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn. 1Cdo147/2017

zo dňa 24.4.2018. V označenom rozhodnutí najvyšší súd vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 4 Obo 210/2001
konštatoval, že ide o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie
je možné aplikovať (osobitne) v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných
(až protichodných) princípoch ako právo obchodné. Zároveň uviedol, že predmetný judikát primárnerozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna
skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom
spore.

12. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že správne už okresný súd konštatoval, že oznámenie o
postúpení pohľadávok nemôže nahradiť obsahové náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávok; najmä
ak sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Nadväzne je plne opodstatneným záver o nepreukázaní postúpenia
v aktuálnom konaní uplatňovanej pohľadávky na žalobcu. To znamená, že žalobca v súdenom spore

nie je aktívne vecne legitimovaný, ktorá skutočnosť bez ďalšieho podmieňuje zamietnutie žaloby, resp.
potvrdenie daného meritórneho výroku napadnutého rozsudku. Vzhľadom na určujúci charakter tohto
stanoviska odvolacieho súdu bolo nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami, keďže bez
ohľadu na ich eventuálnu dôvodnosť by nemohli viesť k inému výsledku sporu.

13. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k

výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Následne potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania
(vôbec) úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanej žiadne trovy konania
v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.