Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/357/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203701
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7814203701.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členiek senátu

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov: 1/ I. N., L.. XX.X.XXXX, J.
Ž.R. XXX, X/ S. N., L.. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou Hovan,
Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha č. 1, proti žalovanému: Psychiatrickej
liečebni Samuela Bluma v Plešivci, so sídlom v Plešivci, Gemerská 233, IČO: 17 335 959, zastúpenej
advokátskou kanceláriou h & h PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 6, o náhradu škody,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa 22.6.2018 č.k. 8C/85/2014-236
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania a žalovaného zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 7,- eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcov na náhradu škody vo výške

487,55 eur predstavujúcej náklady žalobcov vynaložené na pohreb ich syna I. N. X. K. XX.X.XXXX v
Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že rešpektujúc právny názor vyslovený v uznesení
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.2.2018 č.k. 1Co/33/2017-211, ktorým bol zrušený predchádzajúci
rozsudok prvoinštančného súdu sa opätovne oboznámil s písomnými vyjadreniami účastníkov,
výpoveďami svedkov MUDr. I. N., C.. D. M., T.L. J., C.. R. T., P. Š., pripojeným vyšetrovacím spisom OR

PZ, odboru kriminálnej polície Rožňava č. ČVS: ORP 117/OVK-RV-2013, celým obsahom predmetného
vyšetrovacieho spisu, pripojeným spisom OS Sp. Nová Ves, sp. zn. 5T 180/2006, pripojeným
spisom Okresného súdu Košice I, sp. zn. Nt 51/2011, úmrtným listom, listom o prehliadke mŕtveho,
oznámením o výsluchu šetrenia Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, uznesením OR
PZ, odboru kriminálnej polície, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, začaté pre prečin usmrtenia,
s faktúrou č. XXXXXXXX za poskytnuté pohrebné služby, v celkovej sume 487,55 eur, a doplnil
dokazovanie výsluchom svedka I. T., ako aj výsluchmi účastníkov a ďalšími listinnými dôkazmi. Na

základe toho s poukazom na ust. § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na
ust. § 4 ods. 3/ zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách, súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj s prihliadnutím na odborné
usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR, k používaniu obmedzovacích prostriedkov u pacientov vzdravotníckych zariadeniach, poskytujúcich zdravotnú starostlivosť zo dňa XX.X.XXXX uzavrel, že
škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, vznikla následkom jeho činu. Takto nebolo
naplnené ustanovenie § 420 OZ a nasl., pretože nebolo preukázané u žalovaného porušenie právnej

povinnosti, keďže bezprostrednou príčinou poškodenia zdravia bolo konanie poškodeného, ktorý si
spôsobil škodu na zdraví. Samotná okolnosť, že k poškodeniu zdravia pacienta došlo v čase jeho
hospitalizácie v zdravotníckom zariadení neznamená, že jej zodpovednosť je absolútna (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 25 CdO/2824/2012). S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie sa
stotožnil so závermi Krajského súdu v Košiciach, ktorým rozhodnutím je prvostupňový súd naviac aj

viazaný, keď doplneným vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k poškodeniu zdravia syna
žalobcov, ktoré vyústilo do jeho smrti bolo spôsobené jeho vlastným konaním, kedy napriek jeho
zabezpečeniu spôsobom, ktorý zodpovedá štandardom pre konkrétnu situáciu, sa tomuto podarilo
zapáliť matrac na lôžku, na ktorom sa nachádzal, čo odôvodňuje záver o tom, že takáto škoda
vznikla výlučne v dôsledku konania poškodeného. Na správnosti takéhoto záveru nič nemení ani
spochybňovaná skutočnosť, či bola zo strany zdravotníckeho personálu zabezpečená jeho kontrola

v 15-minútových intervaloch a to z dôvodu, že bezprostrednou príčinou vzniku poškodenia zdravia
nebolo zanedbanie tejto povinnosti, ale aktívne konanie poškodeného, ktoré mohlo byť vykonané aj vo
veľmi krátkom časovom úseku medzi jednotlivými termínmi kontroly. Súd prvej inštancie ani doplneným
dokazovaním nezistil, ani žalobcovia nepoukázali, na akékoľvek iné pochybenia žalovaného a preto
nároku na náhradu škody nevyhovel. V dôvodoch rozsudku prihliadol taktiež na obsah uznesenia OR

PZ, odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality v Rožňave sp. zn. ČVS: ORP-117/OVK-
RV-2013 zo dňa 13.5.2013 vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin usmrtenia na tom
skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX zomrel na klinike popálenín Nemocnice Košice - Šaca a. s. I.
N., L.. XX.X.XXXX na následky zranení, ktoré utrpel dňa XX.X.XXXX v PL v Plešivci tak, že došlo k
jeho podpáleniu, pri ktorom utrpel popáleniny na 63 % tela, v dôsledku ktorých zranení podľahol, bolo

zastavené,leboskutokniejetrestnýmčinomaniejedôvodnapostúpenieveci.Zozáverovpredmetného
uznesenia vyplývalo, že medzi konaním páchateľa a ujmou poškodeného musí byť zistená a preukázaná
príčinná súvislosť, teda kauzálny nexus. Ak takáto príčinná súvislosť vo vzťahu k vzniknutému následku
neexistuje, nemožno hovoriť o trestnej zodpovednosti, ani o trestnom čine. Konanie zdravotníckeho
personálu vo vzťahu k pacientovi v inkriminovanom čase nemožno považovať na porušenie dôležitej

povinnosti, t. j. porušenie akéhokoľvek predpisu, ale len takej povinnosti, ktorej porušenie podstatne
zvyšuje stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre
ľudský život, alebo zdravie. Medzi porušením takejto povinnosti a následkom trestného činu musí byť
preukázaná príčinná súvislosť. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že neboli naplnené znaky subjektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, nakoľko nebolo preukázané úmyselné

ani nedbanlivostné konanie zo strany zdravotníckeho personálu, ktorý v čase úrazu zabezpečoval
nevyhnutnú starostlivosť o zdravotne postihnutých pacientov a nemohol tak zabrániť zraneniu pacienta
I. N.. Preto bolo trestné stíhanie zastavené. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie založil na
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. za použitia § 257 C.s.p.. Konštatoval, že k aplikácii ust. § 257 dochádza aj
z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť

v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada
na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti,
ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach
prejednávaného sporu. V predmetnom konaní mal úspech žalovaný, napriek tomu, že žalovaný bol v

konaní úspešný, súd prvej inštancie mu výnimočne náhradu trov konania nepriznal. Dôvody, hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, súd prvej
inštancie videl predovšetkým v charaktere súdneho sporu, keď žalobcovia si uplatnili v konaní nároky, v
súvislosti so škodou, ktorá vznikla z dôvodu úmrtia ich syna. Ďalší dôvod pre nepriznanie trov konania
je majetková sféra žalobcov, keď nepochybne rozhodnutie o trovách konania v prospech žalovaného

by viacej zasiahla majetkovú sféru žalobcov, oproti žalovanému, ktorým je právnická osoba, pričom
žalobcovia sú fyzickými osobami a ich sociálne pomery sú nepriaznivé. Ak by súd zaviazal žalobcov
povinnosťou nahradiť trovy konania žalovanému, išlo by podľa názoru súdu prvej inštancie o prílišnú
tvrdosť zákona, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody.

4. Proti uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia. Títo žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že sa nestotožňujú so záverom súdu
prvej inštancie v tom, že bezprostrednou príčinu poškodenia zdravia bolo v danom prípade konanie
poškodeného, hoci aj v duševnej poruche, ktorým si spôsobil škodu na zdraví. Súdy vyhodnocujúzodpovednosť zariadenia aj z hľadiska porušenia jeho prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. V rámci
toho je povinnosťou prihliadnuť aj na spôsob, za akých okolností si poškodený spôsobil poškodenie
zdravia. V prípade ustálenia záveru, že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, znáša

ju tento sám, a to aj v prípade, že vznikla následkom jeho činu, ktorému pre nedostatok schopnosti
ovládať svoje konanie posúdiť jeho následky, nemožno pripísať zavinenie. Majú za to, že takýto záver,
aký zaujal súd prvej inštancie, by bol odôvodnený v prípade, ak by bolo preukázané bez akýchkoľvek
pochybností, že I. N. si toto zranenie spôsobil sám, avšak tento záver nie je bezpochybný a existuje len
určitá domnienka, že týmto konaním si I. N. mohol zranenia a smrť spôsobiť sám. Toto však nepostačuje

na aplikáciu § 422 OZ prvá veta podľa ktorej ten, kto je postihnutý duševnou poruchou zodpovedá za
škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Pre to, aby I.
N. niesol mieru zavinenia na tejto udalosti malo byť preukázané, že došlo k škode, že porušil právnu
povinnosť a že medzi škodou a porušením právnej povinnosti existuje príčinná súvislosť v konaní I. N.
ako osoby, ktorá nie je schopná posúdiť následky svojho konania a ovládať ho. Príčinná súvislosť musí
byť v tomto prípade preukázaná bez pochýb, nakoľko toto konanie I. N. nie je postavené na princípe

predpokladaného zavinenia. Majú za to, že v tomto prípade sa nepreukázala príčinná súvislosť, medzi
konaním osoby I. N. a vznikom škody, čím nedošlo k naplneniu zodpovednosti za škodu jeho konaním .
Z tohto dôvodu preto nemožno vychádzať zo záveru, že táto škoda vznikla výlučne v dôsledku konania
poškodeného. Nebolo preukázané, že požiar založil I. N., nikto s ním podľa tvrdení nebol, zapaľovač,
cigarety a tabak mu boli zhabané pred škodovou udalosťou a teda len na základe predpokladu bolo

usúdené, že tento požiar spôsobil N.. Poukázali na výpoveď svedka P. Š., ktorý uviedol, že po príchode
na izbu, v izbe nenašli nič, žiadny zapaľovač, nič čím by mohol spôsobiť oheň, čo potvrdila aj svedkyňa
T. J.. Z uvedeného vyvodzujú, že záver súdu prvej inštancie o tom, že zranenia si spôsobil I. N. nie
sú podložené žiadnym dôkazom. Súd vychádzal zrejme z domnenia, že ak nebolo preukázané, že
tieto zranenia mu spôsobila iná osoba, dôkazom opaku si tieto spôsobil sám, čo je nesprávne a ničím

nepodložené. I. N. v čase príchodu personálu nemal pri sebe žiaden predmet spôsobilý spôsobiť požiar
a bol pripútaný na lôžko. Pre vyvodenie jeho zodpovednosti chýba konanie, ktoré by bez pochýb dospelo
a preukázalo záver, že tieto zranenia si spôsobil sám, ako a čím. Týmto nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi škodou a konaním I. N., teda argument, že I. N. ako poškodený zodpovedá za škodu,
ktorúsispôsobilsámneobstojí.Ďalejpoukazovali naust.§421aObčianskehozákonníka.Zjehoobsahu

vyvodzujú, že pre objektívnu zodpovednosť osôb poskytujúcich zdravotnícke, sociálne, veterinárne a iné
biologické služby sa zodpovednosti nemožno zbaviť, ak bola použitá vec v súvislosti s použitím prístroja
alebo inej veci, ktoré pri plnení záväzku použili. I. N. bol v starostlivosti zdravotníckeho zariadenia,
ktorý použil pri plnení zmluvného záväzku (poskytovanie starostlivosti) vec (posteľ), ktorá sa vznietila,
spôsobila I. N. zranenia, ktorým podľahol, čím došlo k škode a tejto zodpovednosti sa poskytovateľ

zdravotníckeho zariadenia nemôže zbaviť a túto zodpovednosť musí znášať.

5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Vo vyjadrení opätovne poukázal na to, že v jeho konaní
absentuje akýkoľvek prvok protiprávneho konania. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súlade s §

4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Takýto záver potvrdil aj Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, a takýto záver vyplýva aj z uznesenia OR PZ OKP OVK v Rožňave zo dňa
13.5.2013, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vzhľadom na to, že skutok nie je trestným činom a nie
je ani dôvod na postúpenie veci. Má za to, že pri svojej činnosti nepochybil a k tragickej udalosti došlo
výlučne v dôsledku vedomého, ale nedomysleného konania nebohého pacienta.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim

úprave § 129 ods. 1 C.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas
odvolaciehokonanianevyšlinajavožiadnetakénovéskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutie,
než ako rozhodol súd prvej inštancie.

7. Odvolací súd poukazuje na to, že k otázke právnej kvalifikácie nároku na náhradu škody, ktorá

je predmetom konania zaujal už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení právny názor,
na ktorom nemá dôvod nič meniť. Súd prvej inštancie tento právny záver v napadnutom rozhodnutí
rešpektoval, keď uzavrel, že tento je potrebné hodnotiť v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka,
pričom s poukazom na osobitnú úpravu medicínskej zodpovednosti mal za to, že jej predpokladomje porušenie právnej povinnosti, za ktorú v danom prípade možno považovať porušenie ust. § 4
ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného zároveň vyplýva, že ide o
zodpovednosť na princípe zavinenia. Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvej inštancie v

tom, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané konanie, resp. postup pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ktorý by bolo možné označiť ako „non lége artis“. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu,
ktorá vznikla usmrtením syna žalobcov I. N. je podstatným vyhodnotenie otázky, akým spôsobom došlo
k zapáleniu matraca na posteli, na ktorej bol fixovaný tento pacient. Výpoveďou svedkov - obsluhujúceho
zdravotníckeho personálu bol popísaný spôsob fixácie pacienta na nemocničnom lôžku v miestnosti, v

ktorej bol tento sám a ktorá bola uzamknutá bez možnosti vstupu inej osoby ako zdravotného personálu.
Z uvedeného možno vyvodiť odôvodnený záver, že k zapáleniu matraca nedošlo konaním inej osoby a
rovnako pre nepreukázanie prítomnosti žiadnych horľavých chemických látok, ani samovznietením. S
prihliadnutím na obsah svedeckých výpovedí pracovníkov zdravotného personálu, ktorí ako prví vstúpili
do miestnosti po zistení požiaru vyplýva, že v čase ich vstupu mal pacient uvoľnenú pravú ruku z
popruhov,čomuzjavneumožňovalovykonávaťtoutorukouajúkony.Takýtozávernevyvraciaaniobrana

žalobcov spočívajúca v tvrdení, že po požiari sa na mieste nenašiel žiadny zapaľovač. Takýto záver
je totiž potrebné vyhodnocovať s prihliadnutím na nespornú skutočnosť, že v čase vstupu zdravotného
personálu do miestnosti bol požiar postele tak značný, že z neho šľahali niekoľkometrové plamene,
ako aj s prihliadnutím na prvotné úkony personálu spočívajúce v snahe o čo najrýchlejšie uhasenie
horiacej postele, ako aj pacienta vodou, ako aj práškovým hasiacim prístrojom nemožno vylúčiť to, aby

tento pacient zapálil matrac na lôžku. Vyhodnotiac všetky tieto skutkové zistenia vo vzájomnej súvislosti
možno vyvodiť jediný skutkový záver, že k zapáleniu matraca došlo aktívnym konaním pacienta a teda k
záveru, že tento si škodu s následkom vlastnej smrti zavinil sám, tak ako to uzavrel súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, v ktorej žalobcovia zakladajú

zodpovednosť žalovaného podľa § 421a Občianskeho zákonníka. Zákonným predpokladom vzniku
zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je totiž preukázanie, že ku škode došlo použitím prístroja alebo
veci. Toto ustanovenie sa teda bude aplikovať na každého, kto použil prístroj alebo vec a ku škode dôjde
v dôsledku tohto použitia, ak škoda má svoj pôvod v povahe tohto prístroja alebo veci. Odvolací súd
je toho názoru, že v danom prípade z ustáleného skutkového stavu nevyplýva, aby vzniknutá škoda

mala pôvod v povahe konkrétneho prístroja alebo veci. Za takýto prístroj alebo vec totiž nesporne
nemožno považovať samotnú nemocničnú posteľ a ani popruhy, ktorými bol pacient na nej fixovaný.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že nebola takto preukázaná objektívna zodpovednosť žalovaného za
škodu. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane
správneho výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

9.Rozhodnutieotrováchodvolaciehokonaniasazakladánaust.§396ods.1vspojenís§255ods.1a§
257 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu zásadne patrí náhrada trov odvolacieho
konania. Odvolací súd však v zhode so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti
aplikácie ust. § 257 C.s.p. odôvodňujúcim záver o nepriznaní trov konania úspešnému žalovanému.

Tak ako to súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku správne konštatoval, týmito osobitnými
mimoriadnymi okolnosťami je samotný charakter sporu, kde žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu
škody, ktorá im vznikla smrťou ich syna, ako aj s prihliadnutím na ich nepriaznivé osobné, majetkové
a sociálne pomery, ktoré boli dôvodom pre vydanie uznesenia súdom prvej inštancie zo dňa 4.7.2014,
ktorým obom žalobcom priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).