Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mikuláš Géczi

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208535
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6616208535.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému A. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XXX, XXX XX Q., štátny občan SR, o zaplatenie 800,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 464,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 464,71 eur od 17.05.2006 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo výške
16,08 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a.s. súdny
poplatok zo žaloby vo výške 27,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 800,64 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.05.2006 do zaplatenia a
nahradenia trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 04.04.2006 bola medzi stranami sporu

uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca (ako veriteľ) poskytol žalovanému
(ako dlžníkovi) úver vo výške 464,71 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom
vo výške 335,92 eur, t. j. spolu 800,64 eur za podmienok dohodnutých v zmluve v 9-tich mesačných
splátkach po 88,96 eur, počnúc dňom 12.04.2006. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou.

2. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na
uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj
záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil
výhodu splátok, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a teda sa dlh žalovaného stal dňa
17.05.2006 predčasne splatným.

3. Žalobca podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec trestné oznámenie vo veci
podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona,nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať.
Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzavretia zmluvy o úvere ku dňu
podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy žiadnu splátku, a to

aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver
v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca preto dospel k záveru, že žalovaný už v čase uzavretia
zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.

4. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 22T/161/2008-123 zo dňa 22.07.2008 (ďalej len „rozsudok“)

uznalžalovanéhovinnýmzospáchaniaprečinuúverovéhopodvoduvzmysleust.§222ods.1Trestného
zákona a podľa ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu (poškodeného) so svojím nárokom
na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 22.10.2008. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

5. Súd doručil žalovanému podanú žalobu s prílohami, poučením spotrebiteľa v zmysle ust. § 292

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a potvrdením o podanej žalobe do vlastných rúk spolu s
výzvou, aby sa k žalobe v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril dňa 22.08.2016. žalovaný
sa však k podanej žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.

6. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 4C/186/2016-37 zo dňa 20.12.2016, ktorým žalobu v

celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že mal v konaní preukázanú existenciu protiprávneho úkonu
žalovaného, a to rozhodnutím vydaným v trestnom konaní. Pokiaľ však išlo ide o druhý predpoklad,
ktorým je existencia škody, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný spornú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ
a že táto zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, konkrétne zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške RPMN. Obsahuje len výšku poskytnutého

úveru(464,71Eur),výškupoplatku(335,92Eur),ktorýmalžalovanývrátiťžalobcovispolusposkytnutým
úverom, celkovú sumu úveru (800,64 Eur), počet (9) a výšku splátok úveru (88,96 Eur) a splatnosť prvej
splátky (12.04.2006). Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal prvostupňový súd za to, že podľa § 4
ods. 2 písm. g) č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu 04.04.2006 je potrebné predmetný úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi

istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov. Na základe § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa sa prvoinštančný súd zaoberal premlčaním uplatneného žalobného nároku a zistil,
že poškodený nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá okamžikom
splatnosti pohľadávky 17.05.2006. Do úvahy ďalej vzal skutočnosť, že dňa 23.01.2007 žalobca riadne
uplatnil svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní, kedy sa plynutie premlčacej

doby zastavilo až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci žalovaného, t. j. do 22.10.2008, kedy
premlčacia doba viac ako 9 mesiacov spočívala. Po skončení trestného konania dvojročná subjektívna
premlčacia doba uplynula dňa 22.02.2010. Keďže žalobca podal žalobu na súde až 30.06.2016 po
uplynutí dvojročnej subjektívnej doby, žalobu zamietol.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa a ďalej, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo
zmluvné strany sa dohodli, že ich právny vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Žalobcom uplatnený
nárok nebol premlčaný, lebo právo na náhradu úmyselne spôsobenej škody sa podľa § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka premlčí za desať rokov od 17.05.2006, kedy nadobudol právoplatnosť trestný

rozkaz, a teda nárok bol uplatnený na súde včas. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu uznesením č. k. 15Co/65/2017-53 zo dňa 06.02.2018
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v

odôvodneníuzneseniauviedol,žeokresnýsúdpochybil,keďvdanomprípade aplikovalust.§5bzákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov
účinnéhood01.05.2014,podľaktoréhoorgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Teda na ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o
nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez
námietky strany sporu. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca žalobou podanoudňa 30.06.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 800,64 eur s príslušenstvom z titulu náhrady
škody spôsobenej prečinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaným
žalovaným. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/161/2008-123 zo dňa 22.07.2008,

právoplatným dňa 22.10.2008, bol žalovaný uznaný vinným z uvedeného prečinu v súvislosti s úverovou
zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom (veriteľom) dňa 04.04.2006. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie
charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne
významné, pretože v danom prípade súd konaná o nároku žalobcu na „náhradu škody“ (to treba
zdôrazniť) a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne významné

skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona
režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., alebo
zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského subjektu. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje
vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka), okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku
sa vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný postup nebol a nie je správny, a v konaní aplikoval

právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje - vec nesprávne práve posúdil, ako namieta žalobca
v odvolaní. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

9. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu stranám sporu súd vytýčil termín pojednávania na

deň 08.11.2019, žalobca na pojednávaní nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa
07.10.2019. Svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 05.11.2019, zároveň súhlasil, aby súd vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný nebol tiež na pojednávaní prítomný, doručenie
predvolania mal vykázané dňa 29.10.2019.

10. Na základe uvedeného súd v súlade s ust. § 180 CSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti strán
sporu.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 22T/161/2008, prečítaním žaloby zo dňa 30.06.2016, plnomocenstva zo dňa 30.06.2016, trestného

rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/161/2008-123 zo dňa 22.07.2008, všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, výpisu z obchodné registra žalobcu, zmluvy o úvere zo dňa 04.04.2006, uznesenia
č.k.4C/186/2016-25zodňa19.07.2016,rozsudkuOkresnéhosúduLučenecč.k.4C/186/2016-37zodňa
09.09.2016, uznesenia č.k. 4C/186/2016-43 zo dňa 20.12.2016, odvolania žalobcu zo dňa 20.01.2017,
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/65/2017-53 zo dňa 06.02.2018, ospravedlnenia

žalobcu zo dňa 05.11.2019 a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z trestného rozkazu tunajšieho súdu 22T/161/2008-123 zo dňa 22.07.2008 (ďalej len „trestný
rozkaz“) súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu úverového podvodu § 222 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa menovaný dopustil tak, že v snahe získať neoprávnený finančný prospech podpísal

dňa 03.04.2006 v obci S. žiadosť o úver č. XXXXXXX vo výške 464,71 eur (14.000,-Sk), kde dňa
04.04.2006 uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
464,71 eur (14.000,-SK), ktorý sa zaviazal splácať spolu s príslušným poplatkom v sume 335,92 eur
(10.120,-Sk) v pravidelných 9-tich mesačných splátkach po 88,96 eur (2.680,-Sk) odo dňa 12.04.2006,
pričom k žiadosti o úver predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec zo dňa 28.03.2006

o poberaní invalidného dôchodku vo výške 319,69 eur (9.631,-Sk) ako ak potvrdenie o výplate tohto
dôchodku, na podklade ktorých mu bol úver poskytnutý, pričom vedel, že k žiadosti o úver predložil
nepravdivé údaje a že poberateľom invalidného dôchodku nikdy nebol, následne peniaze prevzal a do
dnešného dňa neuhradil len sumu 215,76 eur (6.500,-Sk), čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava škodu vo výške 800,63 eur (24.120,-Sk). V tomto konaní bol zároveň žalobca

(v trestnom konaní poškodený) so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne
konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2008.

13.Zpripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.22T/161/2008,konkrétnezozápisnicezvýsluchusvedka
- poškodeného G. U., nar, XX.XX.XXXX - zástupcu žalobcu v trestnom konaní súd zistil, že tento pri

výsluchu dňa 23.01.2007 si uplatnil nárok na náhradu celkovej škody v trestnom konaní, ktorá konaním
žalovaného (odsúdený v trestnom konaní) poškodenému vznikla.14. Zo žiadosti o úver č. XXXXXXXŽ súd zistil, že žalovaný dňa 03.04.2006 podpísal uvedenú žiadosť
s tým, že do nej zároveň vpísal osobné údaje, údaje o príjme a údaje o platiteľovi dôchodku - Sociálna
poisťovňa pobočka Lučenec vyplácaný od 01.06.2000, celkový príjem domácnosti uviedol v sume

319,69 eur (9.631,-Sk) a celkové výdavky domácnosti v sume 284,84 eur (8.581,-Sk). V žiadosti údaj o
výške požadovanej pôžičky ani údaj o výške schválenej pôžičky uvedený nebol.

15. Dňa 04.04.2006 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej si žalovaný ako dlžník požičal od žalobcu ako veriteľa sumu 464,71 eur (14.000,-Sk). Zo zmluvy

o úvere (č. l. 55 spisu) je zrejmé, že žalovaný bol v predmetnej zmluve o úvere označený ako fyzická
osoba s rodným číslom XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho preukazu SP XXXXXX. Následne je v
zmluveuvedené,ževeriteľsazaväzujeposkytnúťdlžníkoviúvervsume464,71eur(14.000,-Sk)adlžník
sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 335,92 eur (10.120,-
Sk), spolu 800,64 eur (24.120,-Sk) v 9 mesačných splátkach po 88,96 eur (2.680,-Sk) počnúc dňom
12.04.2006.

16. Žalovaný v podanej žalobe uviedol, že z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného poskytnutý úver
splácať riadne a včas, zosplatnil predmetný úver ku dňu 17.05.2006 a od uvedeného dátumu žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy až do jej zaplatenia.

17. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

18. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

19. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

20. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody.

21. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
- porušenie právnej povinnosti,
- vznik škody ako majetkovej ujmy,

- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
- zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
Ak boli prvé tri predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá.

22. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom

tunajšieho súdu č.k. 22T/161/2008-123 zo dňa 22.07.2008 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu
v zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa menovaný dopustil tak, že v snahe získať
finančný prospech dňa 04.04.2006 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX vo výške 464,71
eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať s príslušným poplatkom v sume 335,92 eur odo dňa 12.04.2006
po dobu 9 mesačných splátok vo výške 88,96 eur, pričom vedel, že k žiadosti o úver uviedol nepravdivé

údaje o výške svojho príjmu a o výške svojich výdavkov a na podklade ktorých mu bol úver poskytnutý,
avšak úver nesplácal v zmysle zmluvných podmienok, čím spôsobil poškodenému (žalobcovi) škodu vo
výške 800,64 eur. Týmto bol teda splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia
protiprávneho úkonu, pretože v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 195 CSP je konajúci súd
rozhodnutím v trestnom konaní viazaný.

23. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 04.04.2006 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetnýprávny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie
dlžníka (žalovaného) ako fyzickú osobu občana s rodným číslom XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho
preukazu K a označenie veriteľa ako právnickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala

v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu
zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami
sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa v čase uzavretia zmluvy účinného ustanovenia § 23a ods.
1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. Preto je potrebné za účelom zistenia výšky reálnej škody na tento právny
vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

24. V zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú

ustanovenia tohto predpisu. Podľa ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

26. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
27. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k

zmene Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa ust. § 3 ods. 1 NV
č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. V zmysle ust. § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

29. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

30. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z., účinný ku dňu 19.02.2008 (ďalej
len „zákon č. 2582001 Z. z.“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

31. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

32. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej
veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu,
že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi.
Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o
skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne

nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné

pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o
úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná
zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere
je vzťahom spotrebiteľským. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu zmluvných
strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa v čase uzatvorenia zmluvy platného ustanovenia. § 23a ods. 1 a 2 zákona č.
634/1992 Zb. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia

spotrebiteľského práva.

33. Preskúmaním obsahu zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu súd dospel k záveru, že zmluva
neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Konkrétne
zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti tohto úveru, neobsahuje ani úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru a tiež ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorý nedostatok má v zmysle §
4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru (464,71 eur), výšku poplatku (335,92 eur), ktorý mal
žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovú sumu úveru (800,64 eur), počet (9)
a výšku splátok úveru (88,96 eur) a splatnosť prvej splátky (12.04.2006). Vzhľadom na uvedené

skutočnosti, predovšetkým absencia výšky RPMN v zmluve o úvere je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g)
zákona č. 258/2001 Z. z. potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

34. Súd dáva zároveň do pozornosti poplatok účtovaný žalobcom v sume 335,92 eur, ktorý je zjavne
neprimerane vysoký, keďže predstavuje 72,29 % z úveru, t. j. viac ako polovicu sumy samotnej

istiny úveru. Predmetný poplatok nie je v zmluve ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľskéhoúverunáležitešpecifikovaný.Pretosúdzastávanázor,žepožadovanieúhradypoplatku
v takejto neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi, a teda súd považuje predmetnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v časti uplatneného poplatku v sume 335,92 eur za neplatnú v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

35. Na základe vyššie uvedených dôvodov teda žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu
poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov.

36. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 464,71 eur, pričom

žalovaný neuhradil žalobcovi z poskytnutého úveru žiadnu sumu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd
konštatuje, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená
škoda vo výške poskytnutej istiny úveru v sume 464,71 eur. Preto súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu v sume 464,71 eur. Pokiaľ však ide o úroky a poplatky zo zmluvy, nazaplatenie týchto žalobcovi vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nárok nevznikol, a preto
súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 464,71 eur ako nedôvodnú zamietol.

37. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Keďže súd mal v konaní preukázané, že žalovaný bol ku dňu 17.05.2006 (deň
zosplatnenia úveru) v omeškaní s úhradou dlhu žalobcovi, súd mu priznal nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej istiny od 17.05.2006 do zaplatenia.

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Nakoľko ani jedna zo strán sporu nemala plný úspech v spore, súd určil mieru úspechu žalobcu
a žalovaného v pomere 58,04 : 41,96. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania vo výške 16,08 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

41. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

42. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

43. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalejlen„zákonč.91/1992Zb.“),akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehožalobealebonávrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod
manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

44. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený žalobca v konaní o
náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

45. Keďže žalobca je v predmetnom konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov a bol v

spore úspešný, v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. súd preniesol poplatkovú povinnosť na
neúspešného žalovaného, ktorého zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby v sume 27,50
eur tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.