Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/100/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910206280
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7910206280.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobkyne: S.. Y. Č., J..

XX.XX.XXXX, G. N. XXX/X, L. Y., zast.: JUDr. Marián Varga, advokát so sídlom Pionierska 32,
Čaňa, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom financií Slovenskej republiky so sídlom
Štefanovičova 5, Bratislava v konaní o zaplatenie finančnej náhrady 148.316,36 Eur z titulu uplatneného
reštitučného nároku s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 139.201,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu 87,7 % trov konania pred súdom prvej inštancie proti
žalovanému.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu 87,7 % trov konania pred odvolacím súdom proti
žalovanému.

IV. Štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2010 domáhala, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 148.316,36 Eur z titulu uplatneného reštitučného nároku za
nehnuteľnosti a to živnostenský produkčný liehovar postavený na parcele č. X/X, ktorý bol pôvodne
zapísaný v K. Č.. XXX a hospodársky liehovar postavený na parcele č. X/X, ktorý bol pôvodne zapísaný
v K. Č.. XXX, oba pre katastrálne územie L. Y.. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 9 % úroku z omeškania od 13.05.2010 do zaplatenia zo sumy 29.877,97 Eur a na náhradu
trov konania.

2. Súd vo veci rozsudkom č. k. 14C/100/2010 - 230 zo dňa 10.1.2013, rozhodol tak, že, žalovanému
uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 139.201,- Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 3.511,39 Eur, štátu nepriznal právo na
náhradu trov konania vo výške 1.952,- Eur a 185,92 Eur titulom znalečného a žalovanému neuložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.

3.Protitomutorozsudkupodalžalovanývzákonnejlehoteodvolanie.KrajskýsúdvKošiciachuznesením

č. k. 4Co/117/2013 - 257 zo dňa 02.06.2015 rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. 14C/100/2010
- 230 zo dňa 10.1.2013 zrušil vo vyhovujúcom výroku, vo výrokoch o trovách konania a vo výroku o
neuložení povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že rozsudok v jeho napadnutej časti (vyhovujúcomvýroku) je predčasný a z toho dôvodu nie je správny. Ak totiž prvostupňový súd pri existencii rozporov
znaleckých posudkov minimálne nevypočul znalcov a vo veci rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s
rozpornosťou skutkových záverov vyplývajúcich z vykonaného znaleckého dokazovania, výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
133 až § 135 O.s.p..
Pretože za danej procesnej situácie odvolaciemu súdu neprináleží vyhodnotiť znalecký posudok
(znalecký posudok č. XXX/XXXX F.. Z. P., K.. alebo kontrolný znalecký posudok č. X/XXXX L. Ú. Y. W.
I. H.) za (ne)správny a následne ho eventuálne nahradiť vlastným posúdením rozhodných skutočností

z odbornej stránky, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zrušiť
podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. spolu so súvisiacim výrokom, vo výrokoch o trovách konania a
vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Po vrátení veci bolo úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveného v tomto zrušujúcom uznesení (§ 226 O.s.p.) a dôkaz znaleckým posudkom č. XXX/XXXX

F.. Z. P., K.. a kontrolným znaleckým posudkom č. X/XXXX L. Ú. Y. W. I. H. vykonať pri výsluchu
znalca F.. Z. P., K.. a povereného zamestnanca znaleckého ústavu, týchto znalcov konfrontovať za
účelom vysporiadania sa s rozpornosťou skutkových záverov vyplývajúcich z vykonaného znaleckého
dokazovania. Mať pritom na zreteli, že znalec sa musí vyjadrovať len k skutkovým podstatám a preto
znalecké otázky sa môžu týkať iba skutkových podkladov (quaestio facti) pre právne závery, ktoré musí

vyvodiť potom súd prvého stupňa, následne vo veci opätovne rozhodnúť a v odôvodnení vysporiadať
sa dôsledne i s námietkami a argumentáciou žalovanej v priebehu konania aj v odvolaní a rozhodnutie
odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby mohlo byť predmetom odvolacieho
prieskumu.

4. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

5. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná
od 1.7.2016 sa použije na všetky konania a to i konania začaté pred týmto dňom.

6. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že listom Ministerstva financií SR zo dňa 31.03.2010, ktorý bol
vedený pod sp. zn. S.-XX bola žalobkyni priznaná finančná náhrada vo výške 13.181,95 Eur z titulu
uplatneného reštitučného nároku podľa zák. č. 87/1991 Zb. v nadväznosti na zák. č. 319/1991 Zb.
Na základe predmetného listu jej bol Fondom národného majetku SR vystavený cenný papier na vyššie

uvedený finančný obnos, ktorý jej bol preplatený dňa 13.05.2010 v N. N. pobočka H.. S istinou 13.181,95
Eur, ktorá jej bola priznaná žalobkyňa nesúhlasila, preto podala túto žalobu na doplatenie finančnej
náhrady. Predmetný list MF SR zo dňa 31.03.2010, na základe ktorého jej bola priznaná uvedená suma
je neurčitý a nezrozumiteľný v tom zmysle, že nie je v ňom špecifikovaná výška poskytnutej náhrady za
tie objekty, ktoré sú uvedené na strane 2, prvý odsek citovaného listu. V uvedenom liste sa síce píše, že

pri určení výšky finančnej náhrady uvedených nehnuteľností MF SR vychádzalo zo znaleckého posudku
č. XX/XXXX zo dňa 20.01.2006 a jeho dodatkov č. 1, 2 a 3 vypracovaných O.. F.. U. H. U.., znalcom
z odboru: oceňovanie nehnuteľností. Po prevedení prepočtu jednotlivých položiek uvedených v závere
dodatku č. 3 k znaleckému posudku žalobkyňa zistila, že priznaná suma 13.181,95 Eur zodpovedá
položkám uvedeným v liste MF SR zo dňa 31.03.2010. Vychádzajúc z listu MF SR je nesporné, že vo

vyplatenej finančnej náhrade nie je zohľadnená výška hodnoty živnostenského produkčného liehovaru
a hospodárskeho liehovaru, ktoré boli takisto predmetom uplatneného reštitučného nároku. Dôvodom
nevyplatenia finančnej náhrady bola skutočnosť, že ministerstvo neakceptovalo znalecký posudok č.
XX/XXXX a jeho dodatky č. 1, 2, 3 ako aj odborné stanovisko B. súdneho inžinierstva L. univerzity v L.
vložené do dodatku č. 2 k znaleckému posudku v predmetnej veci zo dňa 13.06.2007, ktoré bolo vedené

pod číslom úkonu XXX/XXXX.
Podľa stanoviska externého pracovníka ministerstva F.. P., ktorý verifikoval znalecký posudok a jeho
dodatky, bolo ministerstvo ochotné pristúpiť k úhrade finančnej náhrady iba v tom prípade, ak by
žalobkyňa akceptovala cenu XXX,- N.X obstavaného priestoru, t. j. za cenu skladových priestorov. Stýmto návrhom žalobkyňa nesúhlasila. Z uvedeného dôvodu si uplatnila nárok spočívajúci v priznaní
a zaplatení finančnej náhrady vo výške 75.621,81 Eur za živnostenský produkčný liehovar a zaplatení
finančnej náhrady vo výške 72.694,55 Eur za hospodársky liehovar. Teda spolu za oba liehovary

si uplatnila sumu 148.316,36 Eur, čo podľa dodatku č. 3 k znaleckému posudku predstavuje sumu
pre obidva liehovary 4.468.178,81 Sk. Keďže v predmetnom liste ministerstva zo dňa 31.03.2010 jej
nebola priznaná ani minimálna náhrada za živnostenský produkčný liehovar a hospodársky liehovar
v minimálnej cene 5,54 Eur za m3, čo Ministerstvo financií SR mohlo priznať, týmto si uplatnila aj
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.877,97 Eur rovnajúcej sa obstavanému priestoru

živnostenského produkčného liehovaru a hospodárskeho liehovaru v cene 5,54 Eur za m3 a to odo
dňa 13.05.2010 do zaplatenia. Suma 29.877,97 Eur pozostáva zo sumy 15.233,83 Eur za živnostenský
produkčný liehovar a zo sumy 14.644,14 Eur za hospodársky liehovar.

8. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe súd zistil, že nesúhlasí s uplatnenou žalobou a žiada žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že na uplatnenie nároku na reštitúciu v uvedenej právnej veci

treba aplikovať zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov v
spojení so zák. č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobení orgánov štátnej
správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií. Nárok na finančnú náhradu podľa §13 zák. č. 87/1991
Zb. bolo treba uplatniť v jednoročnej prekluzívnej lehote odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Zo
spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa uplatnila nárok na finančnú náhradu včas. Žalobkyni bola

priznaná finančná náhrada spolu vo výške 13.181,95 Eur za nasledovné objekty: V. O. Č.. XXX J. K. Č..
X/X, Q. X., N., N. H. K. X., K. I., Q. I., Ž., Ž. J. J. I., J.Ž. J. I., K. I. N. O. I. I. Q. X., K. I. N. K. O. I., K. Č.. X/X
E. X., K. Č.. X/X L., K. Č.. X/X O. Č.. XXX M. K. Č.. X/X Ž. K. X.. Ceny súhlasia so znaleckým posudkom.
Finančná náhrada za stavby živnostenského produkčného liehovaru na parcele Č.. X/X M. E. X. J. K.
Č.. X/X nemôže byť priznaná, pretože nemožno súhlasiť s ocenením týchto stavieb jednotkovou cenou

829 Sk za m3 obostavaného priestoru podľa vyhlášky č. 205/1988 Zb. Žalobkyňa nedoplnila znalecký
posudok v zmysle listu Ministerstva financií SR zo dňa 11.09.2007, 05.05.2008 a 21.01.2009.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním a listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

10. Z listu Ministerstva financií SR zo dňa 31.03.2010 adresovaného žalobkyni súd zistil, že ministerstvo
posúdilo jej žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady podľa zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, ktorú si ako oprávnená osoba uplatnila prostredníctvom
listu doručeného Okresnému úradu v Trebišove dňa 31.03.1992. Predmetom mimosúdnej rehabilitácie

súnehnuteľnostivkatastrálnomúzemíL.Y.pôvodnezapísanévpozemnoknižnejvložkeč.XXXM.K.Č..
X/X E. X. I. F. I. I. XXXX S.X K. Č.. X/X L. I. F. I. I. XXXX S.X M. K. Č.. X/X O. Č.. XXX I. F. I. I. XX S.X M. J.
L. I. K. I. Č.. XXX M. K. Č.. X/X Ž.Ý. K. X. I. F. I. I. XXX S. I. Ď. N. M. I. Ú. I. I. Š. U. v celosti. Nehnuteľnosti
boli znárodnené spolu s podnikom Š. U., Ž. K. X., L. N. H. podľa zák. č. 115/1948 Zb. a zák. č. 108/1950
Zb. Ministerstvo financií SR priznalo žalobkyni finančnú náhradu za tieto nehnuteľnosti: V. O. Č.. XXX J.

K. Č.. X/X, Q. X., O. H. N., I. Ú. (N. H.J. K. X., K. I., Q. I., O., Ž., Ž. J. J. I., J. J. I., K. I. N. O. I. I. Q. X., K.
I. N. K.J. O. I.), K. K. Č.. X/X, X/X, X/X M. X/X. Celková hodnota uvedených nehnuteľností je 13.181,95
Eur. Pri určení výšky finančnej náhrady vychádzalo ministerstvo zo znaleckého posudku č. XX/XXXX
zo dňa 20.01.2006 vypracovaného znalcom O.. F.. U. H. L. H. vrátane dodatkov k znaleckému posudku
č. 1, 2 a 3. Súd zistil, že posúdil žiadosť o finančnú náhradu, nakoľko žalobkyňa ako neter pôvodného

vlastníka je oprávnenou osobou podľa príslušných zákonov. Ministerstvo nepriznalo finančnú náhradu
za stavby živnostenský produkčný liehovar na parcele č. X/X a hospodársky liehovar na parcele č. X/X,
ktoré sú tiež predmetom nároku, pretože nesúhlasil s ocenením týchto stavieb jednotkovou cenou 829
Sk za m3 obostavaného priestoru podľa vyhl. č. 205/1988 Zb. v znaleckom posudku znalca O.. F.. U. H.
z H. č. XX/XXXX vrátane dodatkov č. 1, 2 a 3 k tomuto posudku. Dôvody pre ktoré nemohol akceptovať

ocenenie živnostenského produkčného liehovaru a hospodárskeho liehovaru boli podrobne uvedené v
niektorých listoch Ministerstva financií SR. Ministerstvo rovnako nesúhlasilo s odborným stanoviskom
Ústavu súdneho inžinierstva L. č. XXX/XXXX zo dňa 13.06.2007 vo veci posúdenia zistenia ceny
odstránených liehovarov v katastrálnom území L. Y. na účely reštitúcie, nakoľko vyhláška neumožňovala
rozdelenie stavieb pre zistenie ich ceny. Rozdelenie stavieb umožňoval napr. § 2 ods. 7 a § 11 ods.

4 tejto vyhlášky. Preto nie je dôvod nepoužiť rozdelenie stavieb aj v tomto prípade, keď väčšia časť
predmetných stavieb svojím vyhotovením nezodpovedala kritériám stavieb pre potravinársky priemysel.11. Z listu Ministerstva financií SR zo dňa 31.03.2010 súd zistil, že ministerstvo adresovalo Fondu
národného majetku SR žiadosť o vydanie cenných papierov v prospech žalobkyne v hodnote 13.181,95
Eur.

12. Z potvrdenia N. N. zo dňa 13.05.2010 súd zistil, že žalobkyni bola vyplatená finančná hotovosť vo
výške 13.181,95 Eur.

13. Súd sa oboznámil s listinami - korešpondenciou žalobkyne a žalovaného ohľadne uplatnenej

finančnej náhrady a jednotlivými vyjadreniami, ktoré boli zasielané k znaleckému posudku a jednotlivým
dodatkom, jednalo sa o listy Ministerstva financií SR zo dňa 21.01.2009, 05.05.2008, 11.09.2007.

14. Súd sa oboznámil s obsahom znaleckého posudku O.. F.. U. H. U.. č. XX/XXXX, dodatkom
č. 1 k znaleckému posudku, dodatkom č. 2 k znaleckému posudku v zmysle listu Ministerstva financií
SR zo dňa 13.11.2006, odborného stanoviska B. L. č. XXX/XXXX k vyjadreniam MF SR k odbornému

stanovisku zo dňa 11.09.2007, odborného stanoviska B. L. k vyjadreniu MF SR a k dodatkom č. 3
k znaleckému posudku v zmysle listu MF SR č. MF/XXXXX/XXXX-XX zo dňa 05.05.2008, ktoré boli
predložené žalobkyňou ako listinné dôkazy.

15. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že podala žiadosť o odškodnenie titulom reštitučného nároku

prostredníctvom okresného úradu, tá bola postúpená cez krajský úrad na ministerstvo. Žiadosť bola
vybavená čiastočne. V určitej časti bola odškodnená, avšak ohľadne týchto dvoch nehnuteľností
odškodnená nebola. Uviedla, že si myslí, že žalovaný nemá pravdu a trvá na tom, aby bola odškodnená
aj za tieto dve nehnuteľnosti.

16. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne súd zistil, že predmetom oceňovania bolo ocenenie
neexistujúcich nehnuteľností, čo je úlohou znalcov a takisto ministerstvo nie je zastúpené znalcom,
aby sa vedelo odborne k tejto problematike vyjadriť. Z uvedeného dôvodu požiadala žalobkyňa za
účelom vypracovania znaleckých posudkov O.. F.. H., ktorý je vedeckým pracovníkom Y. univerzity v H.
a vzhľadom na to, že sa jednalo o odborníka v tejto oblasti, mal za to, že vypracované znalecké posudky

sú správne. Napriek tomu zo strany ministerstva boli vznesené pripomienky k určitým skutočnostiam a
z uvedeného dôvodu bolo k pôvodnému znaleckému posudku vypracovaných niekoľko dodatkov a to
dodatok č. 1, 2 a 3. Okrem toho, že k znaleckému posudku boli vypracované dodatky, bolo vypracované
aj odborné stanovisko Ústavu L. univerzity v L., ústav súdneho inžinierstva. Odborné stanovisko je
súčasťou dodatku č. 2 k znaleckému posudku, kde v podstate dané stanovisko utvrdilo žalobkyňu v tom,

že znalecké posudky vypracované O.. F.. H. sú správne. Podstata sporu spočíva v tom, že ohľadne
dvoch nehnuteľností pri ktorých žalobkyňa odškodnená nebola a to hospodársky liehovar a živnostenský
produkčný liehovar má za to, že majú byť považované za výrobné priestory, kde oceňovanie týchto
priestorov sa pohybuje v cene 829 Sk za m3, čiže za obostavaný priestor, pričom žalobkyňa má za
to, že celé priestory daných liehovarov sa majú považovať za výrobné priestory, zatiaľ čo stanovisko

Ministerstva financií SR hovorí, že cena priestorov je 167,- Sk za m3. Pri osobných konzultáciách s F..
P., ale aj z písomných stanovísk ministerstva je stanovené, že dané priestory by bolo možné rozdeliť
na viacero častí a to 22 m2 ako výrobné priestory, zvyšok priestorov sa má považovať za skladové
priestory. S takýmto stanoviskom však nemožno súhlasiť, pretože v liehovaroch bola aj triediareň a aj
umyváreň, čiže všetky priestory ako celok slúžili ako výrobné priestory. Z uvedeného dôvodu má za to,

že posúdenie priestorov ako výrobné je správne. Za účelom posúdenia uvedených skutočností navrhol
vykonať znalecké dokazovanie.

17. Z prednesu zástupcu žalovaného súd zistil, že spochybňujú výšku ceny stanovenej znaleckým
posudkom, nakoľko majú za to, že znalec bol zvolený žalobkyňou a preto aj cena nehnuteľností bola

stanovená v maximálnej výške. Žalovaný si uvedomuje, že povinnosťou práve toho, kto uplatňuje
reštitučný nárok je predložiť znalecký posudok, avšak z ich strany boli vznesené viaceré pripomienky,
ktoré neboli akceptované v rámci znaleckého dokazovania. Z uvedeného dôvodu namietajú výšku
ocenenia v prípade týchto dvoch nehnuteľností. Čo sa týka výšky uvádzanej F.. P. 167,- Sk za m3 má za
to,žeF..P.tútocenuuvádzaakocenustanovenúzaskladovépriestory,cenajestanovenávyhláškou.Sú

toho názoru, že pri posudzovaní ceny priestorov sa má prihliadnuť aj na možnosť rozlíšenia charakteru
alebo účelu týchto priestorov, čo umožňuje ust. §11 vyhl. č. 205/1988 Zb. Túto vyhlášku aplikoval
aj znalec pri vypracovaní znaleckého posudku, avšak nerozlišoval priestory na skladové a výrobné.
Žalovaný má za to, že sa má v zmysle tejto vyhlášky prihliadnuť aj na účel, na ktorý nehnuteľnosti slúžili atáto skutočnosť sa má aplikovať aj na cenu. Ministerstvo neodškodnilo žalobkyňu aspoň tou sumou 167,-
Sk za m3 z dôvodu, že v znaleckých posudkoch neboli stanovené celkové rozlohy týchto priestorov, čiže
koľko m3 je titulom výrobných priestorov a koľko tvoria skladové priestory a iné priestory. Z uvedeného

dôvodu nebolo možné ustáliť cenu za tieto priestory.

18. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že ak zástupca ministerstva hovoril, že je tam vyhláškou
stanovená suma 167,- Sk za m3, ministerstvo mohlo vyplatiť túto sumu za celý priestor liehovaru, čo tak
neurobilo, preto si žalobkyňa uplatňuje aj úroky z omeškania a to zo sumy aká je uvedená v žalobe.

19. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, predmetom ktorého bolo zamerať znalecké
dokazovanie na stanovenie hodnoty stavby - hospodársky liehovar vo výmere XXXX S.X J. K. Č.. X/
X L. I. K. Č.. XXX a živnostenský produkčný liehovar vo I. XXX S.X J. K. Č.. X/X L. I. K. Č.. XXX pre
účely uplatnenia nároku na finančnú náhradu podľa zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách
v katastrálnom území L.J. Y. podľa stavu k 14.09.1953 (odňatie štátom). Úlohou znalca bolo oboznámiť

sa s obsahom súdneho spisu a najmä výhradami, ktoré boli vznesené v rámci doteraz vykonaného
znaleckého dokazovania a zabezpečiť podklady, ktoré sú potrebné na podanie znaleckého posudku.

20. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX F.. Z. P., K.. súd zistil, že hodnota hospodárskeho liehovaru na
parcele č. X/X L. Y. bola ustálená vo výške 694.786,76 Sk a živnostenského produkčného liehovaru na

parcele Č.. X/X L. Y. vo výške 469.677,73 Sk, spolu po zaokrúhlení 1.160.000,- Sk. Znalec predmetné
nehnuteľnosti zaradil do druhej kategórie vyhlášky č. 205/1988 Zb. Ministerstva financií, cien a miezd
Slovenskej socialistickej republiky z 24.11.1988 a vyhlášky č. 289/1990 Zb. z 2.7.1990, ktorou sa mení a
dopĺňa vyhláška č. 205/1988 Zb. (ďalej len „vyhlášky“) ako stavby pre poľnohospodárske účely, ktoré sa
oceňovali v zmysle § 11a ods. 3 vyhlášky na obostavaný priestor a cena za m3 obostavaného priestoru

činila 167,- Sk.

21. Z písomného vyjadrenia žalobkyne k znaleckému posudku č. XXX/XXXX súd zistil, že žalobkyňa
nesúhlasí s kategorizáciou stavieb tak, ako ju označil znalec a tým pádom aj s ocenením stavby cenou
167,- Sk za m3.

22. Z vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku súd zistil, že súhlasí so stanovenou cenou 167,-
Sk za m3. S poukazom na jednotlivé podania v danej právnej veci má žalovaný za to, že cena
m3 obostavaného priestoru bola znalcom v danom znaleckom posudku stanovená v súlade s ich
výhradami k predchádzajúcim znaleckým posudkom, avšak nesúhlasia s rozsahom obostavaného

priestoru uvedeného v znaleckom posudku, nakoľko znalec ustálil obostavaný priestor na 5641,22 m3,
pričomžiadnazostránnikdynespochybňovalarozsahobostavanéhopriestoruhospodárskeholiehovaru
3582,01 m3.

23. Následne bolo stanovené kontrolné znalecké dokazovanie s tým, že znaleckému ústavu bolo

uložené po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, znaleckých posudkov predložených ako listinný
dôkaz v predmetnom konaní, už vypracovaným znaleckým posudkom F.. Z. P., K.., zamerať znalecké
dokazovanie na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ohľadne stanovenia hodnoty stavby -
hospodársky liehovar vo výmere XXXX S.X J. K. Č.. X/X L. I. K. Č.. XXX, Ž. K. X. I. I. XXX S.X J. K.
Č.. X/X L. I. K. Č.. XXX pre účely uplatnenia nároku na finančnú náhradu podľa zák. č. 87/1991 Zb.

o mimosúdnych rehabilitáciách v katastrálnom území L. Y. podľa stavu k 14.09.1953 (odňatie štátom).
Znaleckýústavbolpovinnýoboznámiťsasobsahomsúdnehospisuajehoprílohamianajmävýhradami,
ktoré boli vznesené v rámci doteraz vykonaného znaleckého dokazovania, v rámci mimosúdneho
konania (znalecký posudok O.. F.. U. H. U..) a výhradami, ktoré boli vznesené v rámci vykonaného
znaleckého dokazovania v predmetnom súdnom konaní (znalecký posudok F.. P. K..) a zabezpečiť

podklady, ktoré sú potrebné na podanie znaleckého posudku.

24. Zo znaleckého posudku Y. univerzity v H., znalecký ústav v odbore: stavebníctvo č. X/XXXX súd
zistil, že náhrada za demolované nehnuteľnosti - hospodársky liehovar bola ustálená ku dňu odňatia vo
výške 76.136,27 Eur a za živnostenský produkčný liehovar vo výške 63.064,68 Eur, spolu po zaokrúhlení

139.201 Eur. Veľkosť obostavaného priestoru hospodárskeho liehovaru bol ustálený na XXXX,XX m3
a živnostenského produkčného liehovaru na XXXX,XX m3. Pri výpočte ceny bola použitá východisková
cena 829,- Sk za m3. Znalecký ústav predmetné liehovary zaradil do tretej kategórie vyhlášky akobudovy výrobné pre priemysel, ktoré sa oceňovali v zmysle § 11a ods. 3 vyhlášky na obostavaný priestor
a cena za m3 obostavaného priestoru činila 829,- Sk.

25. Z písomného vyjadrenia žalobkyne súd zistil, že nemá pripomienky k obsahu daného znaleckého
posudku.

26. Z vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku súd zistil, že nesúhlasí so závermi predloženého
znaleckého posudku, nakoľko znalecký posudok neakceptoval pripomienky žalovaného vznesené

doposiaľ v konaní, neakceptoval žiadne doterajšie výhrady žalovaného k oceneniu uvedených stavieb,
je vo všetkom poplatný odbornému stanovisku č. XXX/XXXX B. L. a nevzniesol do ocenenia žiadne
nové dôkazy.

27.Zprednesuzástupcužalovanéhosúdzistil,ženesúhlasísozávermiznaleckéhoposudkuznaleckého
ústavu, nakoľko pri ocenení bola použitá jednotková suma 829,- Sk za m3. Vo vyjadrení externého

spolupracovníka F.. P. boli vyjadrené všetky námietky voči znaleckému posudku. Ďalej bola vznesená
námietka prepojenia medzi znaleckým ústavom a osobou F.. H., keďže v oboch prípadoch v znaleckých
posudkoch boli použité rovnaké spôsoby výpočtu a totožná jednotková cena za m3 pri oceňovaní
nehnuteľnosti a bolo to odôvodnené tým, že F.. H. bol kedysi zamestnancom Y. W. I. H.. Z uvedeného
dôvodu navrhol vykonať ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie.

28. Na pojednávaní dňa 4.4.2016 a 17.5.2018 znalec F.. Z. P. K.., uviedol, že zotrváva na svojom
znaleckom posudku č. XXX/XXXX. Predmetné liehovary boli budovy na poľnohospodárske účely,
nakoľko patria pod poľnohospodársky priemysel, ktorý podľa neho nepatrí do priemyselných odvetví, ale
do poľnohospodárstva, ktoré sa delí na štyri časti, a to potravinársky priemysel, vodné hospodárstvo,

lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo. Uvedené členenie na tieto 4 základné odvetvia je zrejmé z
učebníc a literatúry vydanej pred rokom 2000. V období, keď Ministerstvo financií garantovalo vyhlášky
oceňovania nehnuteľností, tak tá jednotná klasifikácia nebola dokonalá a úplná a oceňované objekty
boli rozdelené z hľadiska určitých kritérií, nie však podľa konštrukcií. Ako kritériá bral historické hľadisko,
postavenie liehovarov na trhu, zisky, zásobovanie trhu, počty zamestnancov, obraty. Reštitúcia nie je o

hodnote zbúraného objektu, ale o zmiernení následkov. Zároveň uviedol, že rozdielnosť jeho zatriedenia
objektov a zatriedenia objektov Y. univerzitou v rámci kontrolného znaleckého posudku mohla byť
spôsobená aj komplexnosťou podkladov, z ktorých vychádzal znalecký ústav. Liehovary zaradil ako
objekty pre poľnohospodársku produkciu aj z toho dôvodu, že lieh je poľnohospodársky produkt, ktorý
sa podľa histórie vyrábal zo zemiakov, obilnín a ovocia. Zároveň uviedol, že znalecký posudok robil na

základe svojich skúseností, konzultácií a sedení s F.. P.. Ďalej dodal, že F.. P. posudzoval ním podávané
posudky na ministerstve, ktoré bolo gestorom vyhlášky.

29.Napojednávanídňa17.5.2018poverenýznalecY.W.I.H.K..F..F.E.U..uviedol,žetrvánazáveroch
kontrolného znaleckého posudku č. X/XXXX, pričom dôvody dostatočne zdôvodnil

v znaleckom posudku. Charakter stavby bol predtým posudzovaný Ústavom súdneho inžinierstva v
L., ktoré bolo metodickým pracoviskom pre oblasť reštitúcií a rovnako Ústav súdneho inžinierstva v
L. zaradil predmetné liehovary ako priemyselné budovy. K samotnému zaradeniu budov ako budovy
pre poľnohospodárske účely ako sú chlievy, stodoly, stajne, kôlne sýpky a podobne mimo objektov
poľnohospodárskejveľkovýrobyakokravín,ošipárne,dielneastavbydoXXXm3uviedol,žetietoobjekty

charakterizuje ako drobné objekty jednoduchého vyhotovenia, väčšinou z dreva alebo jednoduchej
murovanej konštrukcie, pričom už v oceňovacom predpise sú vybrané objekty poľnohospodárskej
veľkovýroby, ktoré potom patria do priemyselných objektov. Liehovar charakterizoval z hľadiska jeho
vyhotovenia. Jedná sa o stavbu vyhotovenú z kameňa a betónu, ktorá má svoj charakter výroby
vyslovene priemyselný, nakoľko spracováva produkty a nie ich len uskladňuje. Uviedol, že vyhláška

pripúšťala jediné oddelenie u poľnohospodárskych usadlostí, kde dovolila oddeliť rodinný dom od
prevádzkových stavieb. V žiadnom inom prípade to dovolené nebolo. Pri spracovaní posudku mal k
dispozícii všetky doklady ktoré sú v súdnom spise, ďalšie podklady, ktoré zistil na tvári miesta v zmysle
metodiky pre reštitučné konania, ktoré boli publikované v časopise Znalectvo 1/1996 autora Dr. F.. H.
ako aj čestné vyhlásenia z hľadiska konštrukčného vyhotovenia z hľadiska doby používania. Na základe

účelového využitia je jednoznačné, že stavba je určená na produkciu, teda na výrobu, bez ohľadu na to,
že výsledkom výroby je alkohol a nie priemyselný výrobok. Okrem uvedeného, pôdorys jedného objektu
bol 20,75 m x 24 m + 12 m x 12 m a pôdorys druhého objektu bol 62,9 m x 8,8 m, takže ani z tohtohľadiska nemohli byť liehovary zaradené ako malé stavby, teda poľnohospodárske a iné stavby do 150
m2, ako je to uvedené v § 11a ods. 2 vyhlášky.

30. Rozsudok č. k. 14C/100/2010 - 230 zo dňa 10.1.2013 v jeho zamietavej časti, ktorou súd zamietol
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.5.2010 do zaplatenia nadobudol
právoplatnosť 31.8.2015, preto súd o úrokoch z omeškania už nerozhodoval.

31. Uznesením č. k. 14C/100/2010 - 240 zo dňa 10.1.2013 súd konanie v časti 9.115,36 Eur zastavil,

nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť so súhlasom žalovaného.

Predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie sumy 139.201,- Eur.

32. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomuto právnemu záveru:

33. Podľa ust. §13 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, Písomnú žiadosť o
finančnú náhradu treba podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky najneskôr v
lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudol
právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci alebo ktorým bola oprávnená
osoba rehabilitovaná podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov,

alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo
protestu prokurátora podanému podľa § 31; inak nárok na finančnú náhradu zaniká.

34. Podľa ust. §8 ods. 1,3 zák. č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd
a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií,

1) Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo iný príslušný ústredný orgán podľa §4 posúdi
oprávnenosť uplatneného nároku a poskytne finančnú náhradu v hotovosti vo výške určenej osobitným
predpisom. Ak sa finančná náhrada poskytuje aj vydaním cenných papierov, potvrdí nárok na ich vydanie
a postúpi vec na ďalšie opatrenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý zabezpečí
vydanie cenných papierov oprávnenej osobe; zároveň vyrozumie oprávnenú osobu o postúpení veci

tomuto fondu. (3) Ak príslušný ústredný orgán neuspokojí nárok oprávnenej osoby, môže sa oprávnená
osoba domáhať jeho priznania na súde v lehote jedného roka od doručenia zamietavého stanoviska
orgánu oprávneného uspokojiť nárok oprávnenej osoby, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa si ako oprávnená osoba podľa

§3 ods. 2 písm. e) zák. č. 87/1991 Zb. uplatnila prostredníctvom listu doručeného Okresnému úradu
v Trebišove dňa 31.03.1992 nárok na poskytnutie finančnej náhrady v zmysle citovaného zákona. O
poskytnutí finančnej náhrady podľa vyššie uvedeného zákona povinný subjekt rozhodol listom zo dňa
31.03.2010 tak, že žalobkyni nepriznal finančnú náhradu za stavby živnostenský produkčný liehovar na
parc. Č.. X/X M. hospodársky liehovar na parc. č. X/X, ktoré boli tiež predmetom nároku na poskytnutie

finančnej náhrady. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z listu MF SR zo dňa 31.03.2010.
Nakoľko nárok žalobkyne príslušným ústredným orgánom nebol uspokojený v uplatnenom rozsahu,
žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24.05.2010 uplatnila svoj nárok na súde. Súd nemal
preukázané, kedy bolo rozhodnutie MF SR žalobkyni doručené, je však nesporné, že lehota na
uplatnenie nároku žalobkyni mala uplynúť najskôr 31.03.2011, nakoľko svoj nárok uplatnila na súde dňa

24.05.2010, nie je sporné, že nárok žalobkyne bol na súde uplatnený včas.

36. Dôvodom, prečo nebola žalobkyňa odškodnená MF SR /ďalej ministerstvo/ je ten, že ministerstvo
nesúhlasilosocenenímtýchtostaviebjednotkovoucenou829,-Sk/m3obostavanéhopriestoru.Ohľadne
ustálenia obostavaného priestoru nehnuteľností a jeho členenia a v tej nadväznosti na určenie

jednotkovej ceny stavieb, prebiehali medzi účastníkmi konania rozsiahle jednania (nárok žalobkyne
uplatnený dňa 31.03.1992, rozhodnutie ministerstva zo dňa 31.03.2010), v rámci mimosúdneho konania
za účelom posúdenia žiadosti žalobkyne na poskytnutie finančnej náhrady bol vypracovaný znalecký
posudok O.. F.. U. H. U.. a jeho dodatky č. 1,2,3, ktorými znalec reagoval na výhrady vznesené povinným
subjektom. Navyše súčasťou dodatku č. 2 k znaleckému posudku bolo odborné stanovisko Ústavu

súdneho inžinierstva L.. Súd sa v priebehu konania oboznámil s obsahom predmetných posudkov
avšak z dôvodu, že sporné otázky boli výslovne odborného charakteru, súd za účelom stanovenia ceny
nehnuteľností, teda za účelom ustálenia výšky finančnej náhrady, vykonal znalecké dokazovanie.37. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným F.. Z. P. K.. bola ustálená hodnota nehnuteľností
po zaokrúhlení vo výške 38.504,95 Eur (1.160.000,- Sk) z toho suma 694.786,76 Sk za hospodársky
liehovar a suma 469.677,73 Sk za živnostenský produkčný liehovar. S obsahom znaleckého posudku

č. XXX/XXXX nesúhlasili obe strany. Žalobkyňa namietala použitú jednotkovú cenu obostavaného
priestoru, žalovaný súhlasil s cenou, no namietal veľkosť obostavaného priestoru. Nakoľko znalec vo
vypracovanomznaleckomposudkusanevysporiadalsnamietanýmiskutočnosťamitak,abyakoosobas
odbornými znalosťami odôvodnila ten alebo iný skutkový záver, navyše dospel k veľkosti obostavaného
priestoru hospodárskeho liehovaru 5.641,22 m3, ktorý neodôvodnil, súd nariadil doplniť dokazovanie

vykonaním kontrolného znaleckého posudku.

38. Kontrolným znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znaleckým ústavom Y. univerzitou v H.
bola ustálená hodnota nehnuteľností po zaokrúhlení vo výške 139.201,- Eur z toho suma 76.136,27 Eur
za hospodársky liehovar a suma 63.064,68 Eur za živnostenský produkčný liehovar.

39. Súd sa musel vysporiadať s rozdielnymi závermi znaleckého posudku č. XXX/XXXX a kontrolného
znaleckého posudku č. X/XXXX, pričom sa jednoznačne stotožnil so závermi kontrolného znaleckého
posudku č. X/XXXX a v ňom uvedenou hodnotou nehnuteľností, pretože mal za to, že znalecký ústav
sa veľmi podrobne vysporiadal so spornými skutočnosťami a námietkami vznesenými žalovaným k
doposiaľ vykonanému znaleckému dokazovaniu (nielen posudku F.. P., K.., ale aj posudku O.. F.. H.

U.. a jeho dodatkom), podrobne odôvodnil zaradenie stavieb z hľadiska využívania, zodpovedal otázku
spôsobu delenia stavieb a ustálil veľkosť obostavaného priestoru, pričom vychádzal z komplexnejších
podkladov, čo na pojednávaní dňa 17.5.2018 potvrdil aj sám znalec Ing. Z. P., K..
Súd svoje rozhodnutie oprel aj o to, že Ústav súdneho inžinierstva L. v odbornom stanovisku č. XXX/
XXXX, ktoré je súčasťou dodatku č. 2 k znaleckému posudku O.. F.. H., U.. č. XX/XXXX dospel k

rovnakým záverom a predmetné liehovary špecifikoval ako stavby užívané v tom čase na priemyselnú
výrobu liehu s technickým a skladovým zázemím, dispozične prispôsobené vloženej výrobe. Hlavné
stavby - liehovary svojím charakterom a účelom neboli ostatnými halami a budovami kotolní, budovami
prepoľnohospodárskuveľkovýrobu(kravín,ošipáreň,apod.),budovamiurčenýminapoľnohospodárske
účely (stodoly, kôlne, sýpky) a budovami pre energetiku. Neboli ani budovami so zastavanou plochou

do 150m3.
K rovnakému záveru dospel aj O.. F.. H. U.. v znaleckom posudku č. XX/XXXX a živnostenský
produkčného liehovar ako aj poľnohospodársky liehovar kategorizoval ako budovy pre potravinársky
priemysel .

40. Súd sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku F.. Z. P., K.. č. XXX/XXXX,
ktorý sám na pojednávaní dňa 17.5.2018 potvrdil, že Y. univerzita v H. vychádzala pri vypracovaní
kontrolného znaleckého posudku z komplexnejších podkladov ako on. Za podstatnú skutočnosť však
súd považuje to, že F.. Z. P., K.., ako sám uviedol, znalecký posudok robil na základe svojich skúseností,
konzultácií a sedení s F.. P. - externým pracovníkom žalovaného a spolu posudzovali ním podávané

iné posudky na ministerstve, ktoré bolo gestorom vyhlášky. Na základe uvedeného súd nemôže tento
znalecký posudok považovať za objektívny, napriek tomu, že F.. Z. P., K.. bol znalec ustanovený
súdom, nakoľko, ako sám uviedol, spolupracoval s F.. P. a ním vypracované znalecké posudky boli
na ministerstve posudzované externým pracovníkom žalovaného F.. P., ktorý v tomto konaní zaujímal
odborné stanoviská za žalovaného.

41. Čo sa týka vznesených námietok zo strany žalovaného na adresu vzťahu O.. F.. H. a znaleckého
ústavu - Y. univerzity v H., súd vyhodnotil túto námietku za účelovú. Nie je vylúčené, že O.. F.. H.
kedysi pracoval na univerzite, avšak súd túto skutočnosť neskúmal. Pre súd je podstatné a záväzné,
kto je v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v časti znalecké ústavy vedený ako osoba

zodpovedná za výkon znaleckej činnosti a kto ako znalec za predmetný znalecký ústav. Z výpisu zo
zoznamu znalcov (čl. 98 spisu) vyplýva, že znaleckú činnosť za ústav vykonáva znalec K.. F.. F. E., K..,
F.. Y. I., K.., M. F.. N. Y., K.. Z uvedeného vyplýva, že osoba O.. F.. H. nie je vedená ako znalec daného
znaleckého ústavu, navyše, podľa vyjadrenia žalobkyne, menovaný zomrel (asi v roku 2011), preto
s určitosťou možno povedať, že neovplyvňoval závery znalcov zo znaleckého ústavu pri vypracovaní

kontrolného znaleckého posudku č. X/XXXX. Súd zároveň poukazuje aj na to, že žalovaný spochybnil
výšku ceny stanovenej pôvodným znaleckým posudkom O.. F.. H., nakoľko uvedený znalec bol zvolený
žalobkyňou, preto cena nehnuteľností bola podľa žalovaného stanovená v maximálnej výške. K tomu
súd udáva, že je povinnosťou práve oprávnenej osoby v zmysle ust. §5 ods. 4 zák. č. 319/1991 Zb.pripojiť znalecký posudok k žiadosti na poskytnutie finančnej náhrady, preto znalecký posudok bude
stále predložený oprávnenou stranou a nie povinnou stranou. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
neustále vznášal nedôvodné námietky proti znaleckým posudkom a osobám, ktoré ich vypracovali,

z uvedeného dôvodu súd návrh žalovaného na pojednávaní dňa 10.1.2013 na vykonanie ďalšieho
kontrolného znaleckého posudku zamietol ako účelový a nehospodárny. Na pojednávaní dňa 14.5.2018
žalovaný nemal už ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

42. Súd uvádza, že v konaní za účelom zodpovedania otázky spôsobu delenia stavieb a ustálenia ceny

obostavaného priestoru dospeli dva znalecké ústavy - Y. univerzita v H. a B. súdneho inžinierstva L.
univerzity v L. - k totožným záverom. Znaleckú činnosť na území Slovenskej republiky vykonávajú
znalecké ústavy ako najvyššia forma znaleckej činnosti, z uvedeného je zrejmé, že už neexistuje vyššia
forma inštitúcie, ktorá by vykonala kontrolné znalecké dokazovanie kontrolného znaleckého posudku
znaleckého ústavu.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 139.201,- Eur.

44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

45. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

47. V tomto konaní žalobkyňa uplatňovala sumu 148.316,36 Eur a bola úspešná do sumy 139.201,- Eur,
v ktorej časti súd žalobe vyhovel a v časti sumy 9.115,36 Eur zobrala žalobu späť, čo predstavuje úspech

žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobkyne v percentuálnom vyjadrení predstavuje 93,58
% a úspech žalovaného 6,15 %. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bola úspešnejšia žalobkyňa ktorej
po odpočítaní jej neúspechu od úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,7 % voči
žalovanému, preto jej súd nárok na náhradu trov konania v tejto výške priznal.
Keďže došlo k zrušeniu rozsudku č. k. 14C/100/2010 - 230 zo dňa 3.6.2013 okrem výroku v jeho

zamietavej časti na základe odvolania žalovaného, v novom rozsudku súd o náhrade trov konania
rozhodol dvoma výrokmi a to za prvoinštančné konanie osobitne a za odvolacie konanie tiež osobitne. V
súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne § 148 Občianskeho súdneho poriadku,
Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie o náhrade trov štátu, teda chýba právna norma upravujúca
pravidlo o náhrade trov štátu. Aj vzhľadom na to, že sa jedná o konanie, ktoré sa začalo za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku a kedy platilo pravidlo o náhrade trov konania štátu uvedené v § 148

OSP, súd v zmysle článku 4 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku pristúpil k
dotvoreniu právnej normy v znení v súčasnosti už neúčinného § 148 OSP. Súd má teda za to, že štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie prostredníctvom znaleckého posudku a kontrolného
znaleckého posudku. Na odmenu znalca a znaleckého ústavu nebol účastníkmi zložený preddavok,
nakoľko žalobkyňa a rovnako aj žalovaný sú oslobodení od súdnych poplatkov, teda z uvedeného
dôvodu bola odmena znalca a znaleckého ústavu vyplatená z prostriedkov štátu vo výške 185,92 Eur,
1.952,- Eur a 183,34 Eur. Vzhľadom na to, že obe strany sporu sú oslobodené od súdnych poplatkov,

rozhodol súd tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.