Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marcela Kačmárová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116200958
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116200958.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Z.. S. H. v spore žalobcu: E. V., k. s., so sídlom P. XX, XXX XX G. -

mestská časť N. S., F.: XX XXX XXX, správca úpadcu: SV Y. s.r.o. v konkurze, so sídlom V. XXX/X, XXX
XX K., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Z.. L. G. H., advokátka so sídlom P. XX, XXX XX G., proti
žalovanému: V. Hlásny, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. V. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpený: Z..
V. I., advokát so sídlom S. XX, XXX XX N. A., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. N. žalobu zamieta.

II. L. súd priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Q. súdu Y. bola dňa XX.XX.XXXX doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal rozhodnutia o

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eur. L. si uplatnil nárok na náhradu trov konania. L.
žalobu odôvodnil tým, že uznesením Q. súdu Y. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXK/XX/XXXX, bolo začaté
konkurznékonanievočidlžníkoviSVY.,s.r.o.W.uzneseniebolozverejnenévQ.vestníkuSRč.OVXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. J. bol uznesením Q. súdu Y. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXK/XX/XXXX
ustanovený za správcu žalobca a dňa XX.XX.XXXX bol na majetok úpadcu vyhlásený súdom konkurz.
K. uznesenie bolo zverejnené v OV č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. N. návrhu na vyhlásenie konkurzu
úpadcu zo dňa XX.XX.XXXX bola okrem iného aj mimoriadna účtovná závierka ku dňu XX.XX.XXXX,

kde vo výkaze ziskov a strát, konkrétne riadok XX, žalobca uvádza peniaze v hodnote XX.XXX,-
eur. V zozname majetku, ktorý je prílohou spomínaného návrhu však úpadca uvádza, že nedisponuje
žiadnym majetkom. B. odpovedal na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa XX.XX.XXXX ohľadom
peňazí uvedených v mimoriadnej účtovnej závierke ku dňu XX.XX.XXXX tak, že z uvedenej sumy boli
v priebehu roka XXXX zo strany úpadcu uhrádzané faktúry a ostatné náklady spojené s činnosťou
úpadcu. J. na to správca žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa XX.XX.XXXX vyzval úpadcu na
predloženie všetkých podkladov preukazujúcich úhrady faktúr ako aj ostatných nákladov spojených s

činnosťou úpadcu v celkovej výške XX.XXX,- eur, a to najmä faktúr, pokladničných blokov, príjmových a
výdavkových dokladov, ako aj všetkých iných podkladov preukazujúcich dôvod, výšku, subjekty, a kým
bolapredmetnásumauhradená.B.reagovalnapredmetnúžiadosťlistomzodňaXX.XX.XXXX,vktorom
doložil pokladničné doklady, faktúry a cestovné príkazy, ktoré preukazujú úhrady zo sumy XX.XXX,- eur.
K. boli aj výdavkový doklad č. VP XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a VP č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v
celkovej výške X.XXX,XX eur, predstavujúce cestovné príkazy, ktoré majú preukázať účelne vynaložené
cestovné náhrady. N. v zmysle odbornej starostlivosti vyzval úpadcu opäť žiadosťou na poskytnutie

súčinnosti zo dňa XX.XX.XXXX na špecifikovanie všetkých subjektov, s ktorými mal sa žalovaný stretnúť
na obchodnom rokovaní v rámci predložených cestovných príkazov. X. zo dňa XX.XX.XXXX poskytol
úpadca odpoveď , v ktorej uviedol, že žalovaný viedol viacero obchodných stretnutí a rokovaní pre
viaceré obchodné reťazce uvedené v poskytnutí súčinnosti úpadcu zo dňa XX.XX.XXXX. Q. tohouviedol, že žalovaný použil finančné prostriedky určené na cestovné náhrady aj na riešenie svojich
dlhov ako dlžníka vo vedených súdnych sporoch na Q. súde Y. a povinného v exekučných konaniach
a v tejto súvislosti aj stretnutiami s právnymi zástupcami a exekútormi v G. a Y.. S ohľadom na

uvedené skutočnosti správca žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa XX.XX.XXXX vyzval úpadcu
na špecifikovanie všetkých subjektov, s ktorými mal žalovaný sa stretnúť na obchodných rokovaniach
v rámci predložených cestovných príkazov spolu s uvedením kontaktných osôb t. j. mená a funkcie
zástupcov vo všetkých uvedených obchodných reťazcoch, ako aj právnych zástupcov a exekútorov,
za účelom overenia úpadcom uvádzaných skutočností, nakoľko správca nepovažoval predchádzajúcu

odpoveď za relevantnú. I. na to, že správca nepovažoval odpovede za dostatočné, nakoľko ide o
odpovede neurčité, požiadal o dostavenie sa do kancelárie správcu za účelom konkrétneho objasnenia
stretnutí, na ktoré sa mali vynaložiť finančné prostriedky vo výške X.XXX,XX eur z titulu cestovných
náhrad. O. XX.XX.XXXX sa žalovaný dostavil do kancelárie správcu pri čom uviedol, že v rozhodnom
období žalovaný obehol v zásade všetkých veriteľov a obchodných partnerov za účelom objasnenia
finančnej situácie. B. vynakladal úsilie na zastavenie reštrukturalizácie spoločnosti I., a.s.. B. nevie

poskytnúť kontaktné osoby, jednal s každým s kým sa dalo, potvrdenia neboli na základe žiadostí
úpadcu vydané. B. doplní cestovné výkazy - k účtovným dokladom VP č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
na sumu X.XXX,XX eur, do dňa podania žaloby neboli cestovné výkazy doplnené. L. si nárokuje voči
žalovanému nárok v zmysle § 7 zákona č. X/XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 135a Q. zákonníka. V zmysle uvedených zákonných ustanovení a

popísaného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu
škody za porušenie povinnosti konateľa vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti a všetkých jeho spoločníkov uvedenú v § 135a ods. X Q. zákonníka. L.
nepreukázal účelné vynaloženie cestovných náhrad formou cestovných príkazov nedoložil konkrétny
zoznam subjektov a osôb, s ktorými mal viesť obchodné rokovania za účelom ich preverenia. Na

osobnom stretnutí žalovaný uviedol, že riešil aj svoje dlhy s rôznymi právnymi zástupcami a exekútormi,
čo jednoznačne nekorešponduje so záujmami spoločnosti. L. nepreukázal, že by svojím konaním konal
s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. L. preto svojim konaním
spôsobil úpadcovi škodu, ktorú si v zmysle § 135a ods. X v spojení s § 135a ods. X správca uplatňuje
podanou žalobou. L. ním tvrdené skutočnosti navrhol preukázať listinnými dôkazmi.

2. L. bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa XX.XX.XXXX. L. sa k nej vyjadril podaním zo dňa
XX.XX.XXXX v rámci ktorého uviedol, že žalovaný ako konateľ úpadcu vyvinul maximálne úsilie a
poskytol súčinnosť v súlade s platným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii voči žalobcovi ako
správcovi a predložil žalobcovi všetky relevantné dokumenty, o čom svedčia aj priložené dôkazy

samotným žalobcom. Na výzvu žalobcu, žalovaný osobne objasnil žalobcovi a zodpovedal všetky
otázky ohľadne vynaloženie žalovanej sumy z titulu cestovných náhrad. L. vyčerpávajúcim spôsobom
poskytolžalobcovisúčinnosťainformovalhoovšetkýchskutočnostiachsúvisiacichskonkurzomúpadcu
a dostavil sa na predvolanie žalobcu a osobne mu vysvetlil dôvody svojho konania. J. poskytnutie
súčinnosti vyhodnotené žalobcom voči žalovanému resp. úpadcovi považuje žalovaný za subjektívne a

účelové, za účelom poškodiť úpadcu resp. osobu žalovaného. L. vyvinul maximálne úsilie na uzatvorenie
dohody s veriteľmi na odvrátenie hroziaceho úpadku, podnikal všetky kroky na odvrátenie úpadku:
E. možnosti na postúpenie svojich pohľadávok, predaj časti podniku resp. vykonanie neformálnej
reštrukturalizácie podniku, ale stále bol presvedčený o tom, že jeho hlavný veriteľ spoločnosť I. a.s.
mu uhradí svoj dlh. E. veriteľ sa z vedeného konkurzného konania dostal do reštrukturalizácie, čím

sa celý problém s úhradou záväzku úpadcu predĺžil a skomplikoval. L. navrhol svojim veriteľom, aby
vstúpili do konkurzného konania, resp. reštrukturalizácie hlavného veriteľa úpadcu namiesto spoločnosti
SV Y. s.r.o.. Y. zámer zamietol správca konkurznej podstaty I. a.s.. B. SV Y. s.r.o. vykonával svoju
podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom a dosahoval veľmi dobré výsledky. L. ako konateľ sústavne
sledoval vývoj finančnej situácie úpadcu a stav jeho majetku a záväzkov. J. dôvod pomýšľať na úpadkom

resp. nad podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť SV Y. s.r.o. pretože v tom čase
bola spoločnosť platobné neschopná resp. nebola predĺžená. K. návrhu na konkurz nebolo podané
oneskorene, lebo do poslednej chvíle žalovaný vyvíjal maximálne úsilie, aby mohol uhradiť svoje
záväzky veriteľom, ale hlavným dôvodom platobnej neschopnosti úpadcu, ako je vyššie uvedené bol
vstup najväčšieho odberateľa a neskôr veriteľa do konkurzu, čo samozrejme sa nedalo predpokladať.

L. vždy konal s odbornou starostlivosťou t. j. starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu po
zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na konanie a ak by
nedošlo k „druhotnej platobnej neschopnosti“ zo strany úpadcu do dnešného dňa by úpadca naďalej
podnikal v predmete činnosti a riadne by uhrádzal svoje záväzky veriteľom. L. ako konateľ viedol viaceroobchodných rokovaní a stretnutí nielen za účelom vykonávania prepravy (boli to návštevy a stretnutia
z dôvodu v záležitosti s otvorenými projektmi rozbehnutými v predošlom období - predpokladaných a
dojednaných prepráv a rokovanie o zmene dodávateľa pre generálne prepravy uvedených spoločností),

pre obchodné reťazce Y., H., E., G., X., O., U., S., XXX drogérií, U. Z., L. konzumné družstvo, M.,
N., ale aj za účelom riešenia svojich dlhov ako dlžníka vo vedených súdnych sporoch na Q. súde
Y. a povinného v exekučných konaniach a v tejto súvislosti aj stretnutiami s právnymi zástupcami a
exekútormi v G. a Y.. B. obchodných rokovaní ako služobných ciest bolo hľadanie nových možných
odberateľov služieb a tovaru pre ďalšiu záchranu úpadcu a k tomu boli žalobcovi už zaslané cestovné

výkazy. V ďalšom nebolo potrebné evidovať žiadne cesty a vykazovať cestovné výkazy, nakoľko
všetky náklady na tieto cesty si hradil žalovaný ako konateľ vo vlastnej réžii ako fyzická osoba,
lebo úpadca nemal na to finančné prostriedky. W. § 7 zákona o konkurze za konanie s odbornou
starostlivosťou považuje „konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej
osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jeho
konanie“. K. splnenie podmienky konania s odbornou starostlivosťou, je štatutár povinný minimálne

zaobstarať si pri svojom rozhodovaní všetky dostupné informácie týkajúce sa rozhodnutia, a rovnako
tak je povinný tieto informácie pri svojom rozhodovaní zohľadniť. M. prišlo k naplneniu podmienky
konania s odbornou starostlivosťou štatutár nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. K. predchádzať úpadku je všeobecne
chápaná ako povinnosť štatutára prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho

odvrátenie. Y. opatrenia nie sú v právnej úprave bližšie špecifikované, nakoľko sa predpokladá, že osoba
v postavení štatutárneho orgánu - konateľa s.r.o. dobre pozná dostupné nástroje na zlepšenie finančnej
situácie spoločnosti. L. postupoval presne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. I. úprava
zodpovednosti za škodu je zakotvená v § 373 a nasl. Q. zákonníka, špeciálnu úpravu obsahuje § 135a
Q. zákonníka. L. konateľa za škodu je objektívna a vznik zodpovednosti vyžaduje § 373 a nasl., vznik

škodypričomškodamuselareálnevzniknúť(nepostačujeibahrozbavznikuškody),porušeniepovinnosti
a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. W. podmienky musia byť splnené
kumulatívne. K. vyššie uvedených skutočností žalovaný nespôsobil žalobcovi škodu, lebo postupoval
pri výkone svojej povinnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti
a tým neboli splnené podmienky na zodpovednosť za škodu žalovaným kumulatívne. Za konanie s

odbornou starostlivosťou sa považuje také konanie, ktoré je možné všeobecne požadovať od konateľa
pri konkrétnom konaní. Za konanie s odbornou starostlivosťou možno za určitých okolností považovať
aj také konanie, ktoré je síce chybné, avšak takým konaním konateľ neporušil svoje povinnosti. S.
sa jednak napríklad o uzavretie zmluvy, ktorá neprinesie spoločnosti očakávaný zisk. V uvedenom
prípade nevznikne zodpovednosť za škodu, nakoľko škoda spoločnosti nesúvisí s porušením povinností

konateľa, ale s podnikateľským rizikom. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca vo svojom
návrhu dostatočne nepreukázal nárok na náhradu škody, lebo žalovaný konal s odbornou starostlivosťou
a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti a tým neboli splnené podmienky na zodpovednosť
za škodu žalovaným kumulatívne a poskytol súčinnosť žalobcovi v súlade so zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

3. L. bolo vyjadrenie žalovaného riadne doručené. L. sa k nemu vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX v
rámci ktorého opakovane zhrnul svoje tvrdenia uvedené už v podanej žalobe a ďalej navrhol pripustenie
alternatívneho petitu, ktorý návrh súd uznesením č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX
zamietol.

4. Na rozhodnutie v predmetnom spore súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní súd vykonal
dokazovanie a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a výsluchom
žalovaného. N. po účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z. z. U. sporový poriadok, pokračoval v spore od
XX.XX.XXXX, v súlade s uvedeným zákonom.

5. K. zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. S.
uviedol, že nesúhlasí s predneseným vyjadrením žalovaného ohľadne podmienky vzniku škody, nakoľko
podľa žalovaného škoda musela reálne vzniknúť. L. má za to, že škoda úpadcovi vznikla, nakoľko vznikli
náklady na cestu, v rámci ktorej si konateľ úpadcu riešil okrem iného aj svoje súkromné dlhy. H. má

konať v najlepšom záujme spoločnosti, tak ako uviedol žalovaný, avšak žalobca má za to, že konateľ
použil finančné prostriedky spoločnosti na riešenie svojich dlhov, ako to sám žalovaný potvrdzuje aj v
poskytnutí súčinnosti z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.6. K. zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že sa plne pridržiava všetkých svojich písomných a
ústnych prednesov v rámci predmetného konania. Na základe všetkých uvedených skutočností má za
to, že v rámci konania bolo dostatočne preukázané porušenie povinnosti žalovaného konať s odbornou

starostlivosťou, pričom žiada súd, aby rozhodol v súlade s navrhovaným petitom uvedeným v žalobe a
teda, aby žalovaného zaviazal uhradiť sumu vo výške X.XXX,XX eur na účet žalobcu z titulu náhrady
škody.

7.K.zástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,žemázato,žežalovanýnespôsobilžalobcoviškodu,

ktorej sa domáha v súdnom konaní. N. si všetky náležitosti, ktoré mu vyplývajú ako konateľovi z Q.
zákonníka a L., neuprednostňoval svoje záujmy na úkor spoločnosti. Čo sa týka nároku na náhrady
škody zo strany žalobcu neboli splnené všetky X podmienky kumulatívne a to: vznik škody, pričom
škoda musela reálne vzniknúť, nepostačuje iba hrozba, porušenie povinnosti, príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a porušením povinnosti. H. ako bolo uvedené, žalovaný neporušil povinnosti vyplývajúce
zo zákona, nemôže dôjsť ani k nároku na náhradu škody zo strany žalobcu. L. konal s odbornou

starostlivosťou voči žalobcovi ako správcovi a to tým, že na jeho požiadanie predložil všetky relevantné
dokumentyaposkytolvšetkyinformácie,ktorépožadovalsprávca,týmvyvinulvšestrannúsúčinnosťvoči
správcovi a nekonal v rozpore § 74 L.. Q. žalovaného doplnil aj o obranu tzv. pravidla podnikateľského
úsudku, ktoré vychádza z koncepcie, že pre riadne fungovanie spoločnosti je síce nevyhnutné, aby
členovia štatutárneho orgánu niesli zodpovednosť za porušenie svojich povinností, ale nie je možné,

aby riziko neúspechu v obchode niesli členovia štatutárnych orgánov. Je logické, že podnikanie so
sebou prináša aj riziko aj neúspech, preto je nutné, aby zodpovednosť členov štatutárnych orgánov
bola vylúčená v prípade, ak konajú riadne, zodpovedne, svedomito a informovane, v dobrej viere a v
rozumnom presvedčení, že ich konanie a následné rozhodnutie je v najlepšom záujme spoločnosti. K.
podnikateľského úsudku je bežne rešpektované európskou judikatúrou a právnou vedou.

8. K. zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia z XX.XX.XXXX a
všetkých ústnych vyjadrení žalovaného a jeho právneho zástupcu. Má za to, že dostatočne preukázali,
že žalovaný nespôsobil žalobcovi škodu, konal ako konateľ úpadcu s odbornou starostlivosťou, v dobrej
viere a v záujme spoločnosti. N. nároku na náhradu škody zo strany žalobcu, alebo jeho neurčitosť,

uviedol aj vo svojom vyjadrení z XX.XX.XXXX, keď navrhol súdu alternatívny petit žaloby s tým, že ak
súd nerozhodne o náhrade škody, žiadal o určenie plnenia úpadcu vo výške náhrady škody. Na základe
dôkazov a skutočností navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania.

9. L. pri svojom výsluchu uviedol, že k vyjadreniu žalobcu v rámci ktorého uviedol, že využíval prostriedky
spoločnosti SV Y. s.r.o. na iný účel ako na účel tejto spoločnosti, že nič na iný účel nevyužíval, všetko
využil na pracovné cesty, ktoré boli uskutočnené na odvrátenie situácie, ktorá v spoločnosti nastala.
S. tieto pracovné cesty absolvovať, mal s rozpracované obchody, dlhodobé a dohodnuté stretnutia,
pričom všetky pracovné cesty žalobcovi riadne zdokladoval. L. namieta a žiada zoznam osôb, s ktorými

rokovania viedol a ich konkrétny obsah. L. zákon mu neukladá povinnosť viesť zoznam osôb s ktorými sa
stretáva pri obchodných rokovaniach, ani viesť evidenciu o tom, čo bolo obsahom obchodných rokovaní.
V. je z titulu svojej funkcie viazaný povinnosťou mlčanlivosti. V. nevie odkiaľ nadobudla protistrana
dojem, že riešil v rámci pracovných ciest aj vlastné dlhy, nikdy toto nepovedal, možno nebola správne
pochopená diskusia, ktorá medzi stranami prebehla. Y. sa týkala jeho brata a jeho ďalšej spoločnosti. K.

cesty riadne vykonal, vydokladoval a uskutočnil za účelom záujmov spoločnosti SV Y.. Na žiaden iný účel
neboli uskutočnené. K. pracovnej cesty sa nevylučuje, že sa mohol stretnúť aj s niekým iným, napríklad
počas obeda. Q. si však na nejaký konkrétny deň, stretnutie nepamätá. I. však, že by počas pracovnej
cesty absolvoval nejaké stretnutie s exekútorom, advokátom za účelom riešenia svojich dlhov, ako
súkromná osoba. L. sa na stretnutí so žalobcom, rozprávali sa o použití cestovných náhrad, stretnutia sa

zúčastnil, nakoľko žalobcom bolo požadované vysvetlenie. L. vysvetlil, že každá cesta, ktorú absolvoval
bola dôvodná, vysvetlil ich účelnosť, všetky cesty boli dôležité na odstránenie stavu, do ktorého sa
spoločnosť dostala z dôvodu neuhradenia záväzkov spoločnosťou I.. Na svoje súkromné cesty za
advokátmi a exekútormi nevystavoval cestovné príkazy, ak absolvoval súkromnú cestu, nebolo potrebné
o tom vystavovať žiaden doklad. J. na jeho súkromné cesty boli hradené z vlastných prostriedkov. K.

cesty úpadcu, všetky tie, ktoré doložil, hradil zo zdrojov spoločnosti SV Y., všetky ostatné potom ako
neboli v spoločnosti finančné prostriedky, ktorých bolo rovnako dosť, hradil z vlastných prostriedkov. V
rámci poskytnutej súčinnosti z XX.X.XXXX uviedol, že náklady hradil ako fyzická osoba, nakoľko na to
úpadca nemal prostriedky, išlo o ďalšie, následné pracovné cesty, potom ako majetok spoločnosti nebol,potom si ich hradil sám z vlastných zdrojov ako fyzická osoba. V každom prípade riadne preukázal
pracovné cesty uskutočnené pre spoločnosť SV Y., pri vzájomnej debate mohol uviesť, že sa mohol
stretnúť aj s niekým s kým som preberal súkromné záležitosti, avšak nikdy nepovedal, že na účel

pracovnej cesty riešil výlučne súkromné záležitosti, toto nie je pravda. Y., kde sa hovorí o jeho dlhoch, nie
je to uvedené úplne presne, neboli to totiž dlhy jeho ako fyzickej osoby, ale boli to dlhy inej spoločnosti,
zároveň sa možno tá diskusia nesprávne pochopila, bolo to spojené aj s osobou jeho brata, ktorý bol
najprv zamestnancom úpadcu a následne viedol jeho druhú spoločnosť.

XX. K. § 204 C.s.p. súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s obsahom do
spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani
oboznamovaním obsahu: výpis z obchodného vestníka č. XX/XXXX, výkaz ziskov a strát úpadcu k
XX.XX.XXXX, súvaha úpadcu z XX.XX.XXXX, zoznam majetku úpadcu z X.XX.XXXX, poskytnutie
súčinnosti z XX.XX.XXXX, inventúra neuhradených pohľadávok k XX.X.XXXX, inventúra záväzkov k
XX.X.XXXX, žiadosť o poskytnutie súčinnosti z XX.XX.XXXX, doručenka z XX.XX.XXXX, poskytnutie

súčinnosti z XX.XX.XXXX, pokladňa X - výpis z účtovníctva úpadcu, výdavkový doklad č. VP XXXXX,
výdavkový doklad č. VP XX XXX, príjmový doklad č. K výdavkový doklad č. VP XXXXX, výpis z účtu
z X.X.XXXX, príjmový doklad č. PP XXXXX, príjmový doklad č. PP XXXXX, výdavkový doklad č.
VP XXXXX, výplatná listina za mesiac X/XXXX, príjmový doklad č. PP XXXXX, výdavkový doklad č.
VP XXXXX, výdavkový doklad č. VP XXX XX, príjmový doklad č. PP XXXXX, výdavkový doklad č. I

príjmový doklad č. PP XXXXX, príjmový doklad č. XXXXX, výdavkový doklad č. VP XXXXX, výplatná
listina za mesiac X/XXXX, výdavkový doklad č. VP XXXXX, príjmový doklad č. XXXXX, výdavkový
doklad č. VP XXXXX, príjmový doklad č. PP XXXXX, príjmový doklad č. PP XXXXX, výdavkový
doklad č. VP XXXXX, výdavkový doklad č. VP XXXXX, výdavkový doklad č. VP XXXXX, výdavkový
doklad č. VP XXXXX, vyúčtovanie pracovnej cesty, výdavkový doklad č. VP XXXXX, cestovný príkaz ,

výdavkový doklad č.. VP XXXXX, cestovný príkaz, vyúčtovanie pracovnej cesty, faktúra č. I faktúra
č. XXXXXXXX, žiadosť o poskytnutie súčinnosti z XX.X.XXXX, doručenka z XX.X.XXXX, poskytnutie
súčinnosti z X.X.XXXX, faktúra č. XXXXXXXX, výdavkový doklad č. VP XXXXX, výdavkový doklad
č. VP XXXXX, protokol o škode, faktúra č. VF XX/XXX, výdavkový doklad č. VP XXXXX, žiadosť o
poskytnutie súčinnosti z XX.X.XXXX, doručenka z XX.X.XXXX, poskytnutie súčinnosti z XX.X.XXXX,

žiadosť správcu z X.X.XXXX, doručenka z X.X.XXXX, úradný záznam z XX.X.XXXX, nakoľko ide
o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli
protistranou spochybnené. K. § 204 C.s.p. súd na pojednávaní oboznámil obsah: výpis z obchodného
registra na žalobcu z XX.XX.XXXX, výpis z obchodného registra na úpadcu z XX.XX.XXXX, výpis z
registraobyvateľovnažalovanéhozXX.XX.XXXX,výpiszobchodnéhoregistranaúpadcuzX.XX.XXXX

a výpis z obchodného registra na žalovaného z X.XX.XXXX.

XX. Na základe listinných dôkazov súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav na
ktorý aplikoval nižšie uvedené právny predpisy:

XX.X K. § X odsek 1 Q. zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

XX.X K. § 1 odsek X Q. zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku X sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

XX.X K. § X35a odsek 1 Q. zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. J. sú povinní zaobstarať si

a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

XX.X K. § 135a odsek X Q. zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. J. sú
povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, žea) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § X9a.

XX.X K. § 135a odsek 5 Q. zákonníka nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže
uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z
majetku spoločnosti. W. odsekov X až X sa použijú primerane. J. veriteľov spoločnosti voči konateľom
nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní.
Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom

správca konkurznej podstaty.

XX.X K. § 2X1 ods. 6 písmeno a) Q. zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy: medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom
a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti
na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou,
ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a
záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, XX.X K. § 261 ods.
X Q. zákonníka ...

XX.X K. § 373 Q. zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť
škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

XX.X K. § 379 odsek X Q. zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda

a ušlý zisk. J. sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

XX. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto: L. sa v spore domáhal nároku na náhradu škody, pričom tvrdil, že konaním
žalovaného ako konateľa spoločnosti, vznikla spoločnosti úpadcu škoda a to vynaložením finančných
prostriedkov na úhradu cestovných nákladov žalovanému. L. ďalej tvrdil, že vyzval žalovaného na
odôvodnenievynaloženýchnákladov,ktorýodôvodňovalvynaloženiesumyX.XXX,XXeurztituluvýplaty

cestovných príkazov na základe výdavkových dokladov č. I a VP XXXXX na základe uskutočnených
pracovných ciest v súvislosti s rokovaniami s obchodnými partnermi úpadcu za účelom zabezpečenia
podnikateľskej aktivity úpadcu. L. v súvislosti s uskutočnenými výplatami tvrdil možné zneužitie
uvedených pracovných ciest, nakoľko žalovaný žalobcovi nepreukázal, s kým konkrétne sa pracovné
stretnutie v jednotlivých dňoch konalo. W. konanie žalobca považoval preto za konanie bez odbornej

starostlivosti, čím mala spoločnosti vzniknúť škoda.
XX. I. medzi štatutárnym zástupcom spoločnosti a spoločnosťou je v zmysle § 261 odsek X písm. a)
Q. zákonníka obchodnoprávnym vzťahom. V prípade zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych
vzťahoch platí špeciálna úprava zodpovednosti za škodu z porušenia povinnosti z obchodného
záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti (§ 373 Q. zákonníka). K. úpravy

v § 373 a nasledujúcich sa ďalej rozširuje ustanovením § 757 Q. zákonníka tak, že sa vzťahuje
aj na porušenie povinnosti ustanovenej Q. zákonníkom, teda v uvedenom prípade aj povinností v
zmysle § 135a Q. zákonníka. K. zodpovednosti za škodu treba považovať za nepriaznivý právny
následok predvídateľný sankčnou zložkou právnej normy, postihujúceho toho, kto porušil primárnu
právnu povinnosť. Y. právny následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti následne

vzniká sekundárna povinnosť, ktorú doteraz nemal, ako zodpovednostná právna povinnosť, ktorá je
zameraná na reparáciu a prípadne na reštitúciu narušeného právneho stavu. K. vzniku obchodno-
právnej zodpovednosti podľa § 373 sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe vznikne nárok na
náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, že jej
vznikla určitá škoda, a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody.

K. povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti škodu nahradiť
musí byť poškodeným preukázané. V občianskom súdnom konaní je úlohou žalobcu preukázať, že
došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti
zo záväzkového vzťahu, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne,ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. S. porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu ako príčiny
a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku, musí byť objektívna existencia príčinnej súvislosti. Q.
príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a konkrétnou škodou je otázkou

skutkovou.K.posúdenievznikuzodpovednostizaškodumápretozásadnývýznamotázka,čokonkrétne
bolo tým konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a
vzťah príčiny a následku. N. v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie H. súdu v K. pod sp. zn. XCob/
XX/XXXX.
XX. N. v prvom rade k uvedenému uplatnenému nároku uvádza, že žalobca sa domáha nároku na

náhradu škody voči štatutárnemu zástupcovi. Aj v prípade zodpovednosti štatutárneho zástupcu za
náhradu škody je potrebné aby boli kumulatívne splnené všetky všeobecné predpoklady a to vznik
škody, porušenie povinnosti konateľa a kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
V prvom rade súdu nie je zrejmé, aká konkrétna škoda v uvedenom prípade vznikla. L. sa domáhal
nároku na náhradu škody vo výške X.XXX,XX eur. Y. suma kopíruje výšku cestovných náhrad, ktoré
boli vyplatené žalovanému. N. žalobca nespochybnil, že k vykonaniu predmetných pracovných ciest

došlo (uskutočnenie pracovných ciest nebolo medzi stranami sporné), avšak tvrdil, že boli vykonané aj
za účelom súkromných stretnutí žalovaného ako fyzickej osoby, teda nie ako zástupcu spoločnosti. N.
uvedenú tvrdenú skutočnosť nemal preukázanú a túto poprel aj žalovaný. N. nie je preto zrejmé, aké
náklady boli vynaložené na výlučne súkromné účely žalovaného a ktoré v rámci činnosti spoločnosti. Ak
preto nie je zrejmé, aká výška cestovných náhrad bola vyplatená žalovanému v súvislosti s pracovnými

cestami pri riešení obchodných stretnutí pre úpadcu a ktoré cestovné náhrady a v akej konkrétnej výške
boli vyplatené žalovanému za pracovné cesty uskutočnené výlučne za účelom riešenia súkromných
záležitostí, nie je zrejmé ani aká škoda mala úpadcovi vzniknúť. N. preto nemal v uvedenom prípade
preukázaný základný predpoklad pre priznanie uplatneného nároku, a to výšku škody.
XX. S. predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je porušenie povinnosti konateľa. Q. zákonník v

§ X35a ods. 1 všeobecne vymedzuje povinnosti konateľa a to vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. K. konateľ je povinný
najmä zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej

spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

XX. L. konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti sa vzťahuje na akékoľvek
porušenie právnej povinnosti, ako prejavu vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom bez ohľadu na

úmysel alebo nedbanlivosť (zavinenie). K. právnej povinnosti môže spočívať buď v aktívnom konaní,
alebo v opomenutí konať, v prípade, ak existovala povinnosť určitým spôsobom konať. K. úprava
náhrady škody nerozlišuje, či ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o
porušeniepovinnostivyplývajúcejzozmluvy,pretoževychádzazkoncepcietzv.generálnehodeliktu,keď
každé protiprávne konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom. K. právnej povinnosti

ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným
preukázané. V súdnom konaní je tak úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k určitému
skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. K. otázky, či tvrdený skutok
je protiprávnym konaním je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu.

XX. L. v súvislosti s porušením určitej povinnosti konateľa uviedol, že žalovaný porušil povinnosť
vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, a to tým,
že nepreukázal účelné vynaloženie cestovných náhrad formou cestových príkazov, nedoložil zoznam
konkrétnych subjektov s ktorými viedol rokovania. L. si v rámci obchodných stretnutí riešil aj svoje dlhy s
rôznymi právnymi zástupcami a exekútormi. Z uvedených tvrdení žalobcu teda vyplýva, že žalovaný mal

porušiť svoju povinnosť viesť zrejme riadne účtovníctvo resp. evidenciu úpadcu v súvislosti s výkonom
jeho pracovných ciest, a to s uvedením konkrétnych subjektov, s ktorými sa v rámci pracovnej cesty
stretol a čo bolo jej obsahom. L. žalobca tvrdil porušenie povinností konateľa tým, že mal uskutočňovať
aj osobné rokovania v rámci pracovnej cesty pri plnení úloh konateľa spoločnosti, ktoré nesúviseli s
vedením spoločnosti úpadcu. N. v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že žalobca skutočne iba

veľmi všeobecne uvádza porušenie povinnosti žalovaného. L. ako konateľ obchodnej spoločnosti bol
oprávnený viesť rokovania s obchodnými partnermi, (resp. potenciálnymi obchodnými partnermi) a na
tento účel, uskutočňovať aj pracovné cesty. To, že k uskutočneniu pracovných ciest došlo (teda že
reálne žalovaný na pracovnú cestu nastúpil a vykonal ju) vyplýva z evidencie predloženej do spisuako aj z vyjadrenia samotného žalovaného. N. uskutočnenie pracovných ciest nespochybnil ani sám
žalobca, iba tvrdil ich možné „zneužitie“ aj na vlastné účely. M. bližšie žalobca vlastne ani netvrdil, kedy,
v akom rozsahu, bola pracovná cesta zneužitá na osobný prospech žalovaného, s kým konkrétne sa

žalovaný stretol namiesto realizácie obchodných stretnutí v rámci podnikateľskej aktivity úpadcu. N.
uskutočnenie pracovnej cesty konateľom úpadcu a za to následne vyúčtovanie a vyplatenie cestovných
náhrad podľa názoru súdu bez ďalšieho za akékoľvek porušenie povinnosti štatutárneho zástupcu nie
je možné považovať. N. zvážil jednotlivé pracovné cesty, podľa priloženého vyúčtovania, pričom rozsah
uplatnených náhrad skutočne sa súdu javí ako primeraný. K. povinností viesť riadnu evidenciu, ohľadom

jednotlivých pracovných ciest, viesť záznamy o rokovaniach, však nie je žiadnou zákonnou povinnosťou,
ktorá by konateľovi priamo vyplývala z nejakého ustanovenia zákona resp. ani zo samotnej zmluvy o
výkone funkcie konateľa. L. mal ďalej za to, že žalovaný neúčelne vynaložil prostriedky spoločnosti.
K tomuto súd uvádza, že v prípade pracovných ciest, ktorých obsahom je rokovanie s obchodnými
partnermi spoločnosti, sa súdu nejaví takéto konanie ako neúčelné a nehospodárne, rovnako uvedené
konanie sa súdu nejaví ako konanie, ktoré by bolo v rozpore so záujmami spoločnosti. N. má za to, že ak

spoločnosť chce fungovať, musí vstupovať do právnych vzťahov s inými subjektmi, a na to, obchodné
rokovania, sú nevyhnutné.

XX. V prípade, ak spoločnosť uplatňuje nároky na náhradu škody, proti konateľom spoločnosti, ktorí
mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, je v súdnom konaní úlohou žalujúcej strany

preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného konateľa
za protiprávny úkon. Na to je však potrebné, aby tvrdenia žalobcu boli určité a v prípade ich popretia,
aby boli aj žalobcom preukázané. N. nemal v spore riadne tvrdené porušenie konkrétnej povinnosti
žalovaného, ako štatutárneho zástupcu spoločnosti, vyplývajúcej mu či už z právnych predpisov či už zo
zmluvy o výkone funkcie konateľa. Y. o zneužití pracovných ciest a uprednostnení vlastných záujmov,

súd považuje iba za neurčité, nakoľko z nich nie je konkrétne zrejmé, kedy, s kým a akým konkrétnym
spôsobom, t. j. tvrdenie určitých konkrétnych skutočností, k zneužitiu malo dôjsť. L. tvrdil, že žalovaný
sa zúčastnil pracovnej cesty počas ktorej sa stretol s exekútorom, zúčastnil pojednávania na súde v Y.,
avšak kedy konkrétne, t. j. ktorý deň, v akom čase žalobca ani netvrdil ani v spore nepreukázal, a to za
stavu, keď žalovaný jeho tvrdenia poprel. Ak preto súd nemal preukázanú ako škodu, tak ani porušenie

povinnosti žalovaného pri výkone jeho funkcie konateľa, nemal súd splnené základné predpoklady pre
priznanie uplatneného nároku, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

XX.X K. § 255 odsek X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX.X K. § 262 odsek X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX.X K. § X62 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X C.s.p, § 262 ods. X C.s.p., a to tak že žalovaným,

ktorímalivsporeplnýúspechpriznalnároknaplnúnáhradutrovkonaniavočižalobcovivplnomrozsahu.
O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § X62 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.