Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318204943
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318204943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a z členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. N., H.. XX.XX.XXXX,
C. E. Q.G. XXX/X, XXX XX Q., o zaplatenie sumy 138,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21.03.2019 č. k. 12Csp/159/2018 - 91 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške istiny 138,26 eura s príslušenstvom

z dôvodu, že právny predchodca žalobcu spoločnosť SBERBANK Slovensko, a.s. so žalovaným
uzatvoril rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb môjW a zmluvu o spotrebiteľskom úvere
formou povoleného prečerpania, na základe ktorej bol žalovanému zriadený bežný účet. Počas trvania
zmluvného vzťahu žalovaný bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka právneho
predchodcu žalobcu. Žalovaný však túto svoju povinnosť porušil tým, že sa dostal do nepovoleného
debetu na osobnom účte vo výške žalovanej sumy. Keďže žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil,

žalobca sa domáha zaplatenia dlžnej sumy prostredníctvom žaloby.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 708 Obchodného zákonníka, § 710 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2,
§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom spore sa žalobca domáha zaplatenia

sumy 138,26 eur s príslušenstvom. Žalobca aj napriek výzve súdu až do vyhlásenia dokazovania za
skončené nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz a ani nespresnil rozhodujúce skutočnosti na preukázanie
dôvodnosti jeho nároku na žalované peňažné plnenie, najmä keď žalobca v žalobe a v spresnení žaloby
tvrdí, že žalovaná suma tvorí rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami, pričom medzi debetnéoperácie patria nielen rôzne poplatky, ale aj úrok, dôvodnosť účtovanie ktorých žalobca nepreukázal.
Podľa tvrdenia žalobcu (č.l. 70) debetné obraty pozostávajú z poplatkov za vedenie účtu v celkovej výške
99,82 eur; za transakcie v celkovej výške 2,40 eur; poplatok za upomienky spotrebný úver bezúčelový

v celkovej sume 30 eur; KTK - poskyt., zmena, upomienky v sume 60 eur. To všetko v úhrnnej výške
192,22 eur. Žalovaný výberom hotovosti z bankomatov a platbami kartou vyčerpal sumu 21.945,83 eur
(bez poplatkov a úrokov) a uhradil svojmu veriteľovi úhrnom sumu vo výške 22.013,12 eur. Kreditné
položky predstavovali sumu vo výške 22.013,12 eur, teda viac ako debetné.Zároveň žalobca zaslal
žalovanému viaceré upomienky, pričom pri dvoch upomienkach zo dňa 07.08.2017 bola predmetom

pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXX a druhá pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXX.
Predmetom tohto konania však bola pohľadávka Rámcovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Pohľadávky z
iných zmlúv žalobca v podanej žalobe nežiadal. Pohľadávka z nepovoleného prečrpania bežného účtu
č. XXXXXXXXXX bola podľa upomienky v sume 70,86 eur. Podľa výzvy pred zrušením účtu už bol
nepovolený zostatok v sume 107,31 eur. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zo žalobcom predložených dokladov nie je možné posúdiť oprávnenosť jeho nároku, teda

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň z predložených
dokladov sa javí, že žalovaný uhradil viac ako mu bolo poskytnuté, no bez posúdenia skutočností,
či prípadné platby boli reálne poskytnuté a vyplatené, či prípadné úhrady zo strany žalovaného boli
zarátané na niektorý z požadovaných úrokov, resp. poplatkov, nie je možné posúdiť oprávnenosť nároku
uplatneného žalobcom. Súd prvej inštancie naviac poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a

v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť pôžičky, teda nie je
naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) ani v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. Absencia týchto podstatných náležitostí má za následok, že spotrebiteľský úver je bez
úrokov a poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z.

5.Protirozsudkupodalvčasodvolaniežalovaný.Navrhol,abyodvolacísúdvzmysleust.§388Civilného

sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal
žalovaného uhradiť dlžnú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal
náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku,rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalobca
mal za to, že tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nijakým spôsobom nespresnil rozhodujúce

skutočnosti, nie je správne. Žalobca svojím podaním zo dňa 11.01.2019 doplnil svoju žalobu v zmysle
výzvy súdu zo dňa 04.01.2019. Má za to, že pokiaľ súd považoval vyjadrenie žalobcu za nedostatočné,
mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie, alebo opravu podľa ust. § 129 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných
podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie, resp. opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu

možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa
odstrániť uvedené vady konania podľa ust. § 129 Civilného sporového poriadku. Súd žalobcu na
doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je
procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej
ochrany jeho práv. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na

začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu
neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti
povinnýsúdpristúpiť.Takýmtopostupom,ktorýpredchádzalvydaniurozsudku,odňalžalobcovimožnosť
konať pred súdom.
Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/33/2017 - 53 zo dňa

27.06.2017 a Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/157/2018 zo dňa 28.08.2018. V predmetných
rozhodnutiach tento krajský súd uviedol: „ Ak žaloba neobsahuje dostatočné skutkové odôvodnenie, ide
o vadu žaloby a je povinnosťou súdu pokúsiť sa postupom podľa ust. § 129 ods. 1 CSP o jej opravu alebo
doplnenie. Súd je preto povinný podľa § 129 ods. 1, 2 CSP poučiť stranu sporu o nedostatku žaloby
s uvedením lehoty a spôsobu, ako má uvedené nedostatky odstrániť. Ak strana sporu v stanovenej

lehote nedostatky žaloby odstráni, žaloba sa považuje za perfektnú a súd môže meritórne túto žalobu
prejednať. Ak k odstráneniu vád nedôjde a žaloba má ďalej také nedostatky, ktoré súdu bránia vec
meritórne prejednať a rozhodnúť, je povinnosťou súdu také podanie odmietnuť. Je nutné odlišovať tzv.
základné skutočnosti (skutočnosti slúžiace k individualizácii, nezameniteľnosti nároku, pri ich nedostatkuje namieste postupovať podľa § 129 ods. 1, 2 CSP) a skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce (nie
sú nutné k identifikácii nároku, ich výsledok ale ovplyvňuje výsledok sporu, pri ich absencii neprichádza
do úvahy odmietnutie, ale naopak zamietnutie žaloby). V danom prípade možno konštatovať, že žaloba

má také vady čo do nedostatočného uvedenia základných skutkových okolností veci, pre ktoré súd
nemohol meritórne prejednať a rozhodnúť vec, ale zakladali povinnosť súdu postupovať postupom podľa
ust. § 129 ods. 1, 2, teda vyzvať žalobcu kvalifikovaným spôsobom na odstránenie vád žaloby. Tým, že
súd prvej inštancie napriek nedostatku žaloby vec prejednal a rozhodol, je konanie postihnuté vadou, na
ktorú odvolací súd musel prihliadať ex offo a ktorá sa týka nedostatku podmienky konania. Z uvedených

dôvodov musel pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.“
Z rovnakých dôvodov poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/262/2017
zo dňa 18.01.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/25/2018 - 257 zo dňa
26.07.2018, pričom v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sa uvádza: „Ak však žalobca
uvedie skutkové tvrdenia, ktoré nie sú dostatočne konkrétne alebo nekorešpondujú s predloženými
dôkazmi, súd ich nemôže posúdiť. Môže len skonštatovať, že nemá k dispozícii dostatok skutkových

tvrdení na to, aby v spore rozhodol, či uplatnený nárok je alebo nie je oprávnený. Zamietnutím žaloby
súd totiž rozhodne, že žalobca vo veci samej nárok voči žalovanému nemá, a to či už preto, že mu
nevyplýva z určitého skutkového základu alebo preto, že neuniesol dôkazné bremeno. Ak však súd
nedisponuje skutkovými tvrdeniami nevyhnutnými na to, aby dospel k záveru o neexistencii nároku alebo
neunesení dôkazného bremena, nemá ako v tomto okamihu rozhodnúť o zamietnutí žaloby. Nemôže

v odôvodnení rozhodnutia podľa ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku uviesť ani to, ako
posúdil skutkové tvrdenia strán, pokiaľ sú skutkové tvrdenia natoľko neurčité a neúplné, že ich nie je
možné posúdiť. Odvolací súd preto v danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal postupovať
podľa ust. § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcu vyzvať, aby jeho skutkové tvrdenia
konkretizoval tak, aby bol skutkový základ natoľko zrejmý, že umožní súdu prvej inštancie o nároku

uplatnenom v žalobe rozhodnúť. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje
totiž samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by
mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sú také údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého

uplatňujesvojnárok,atovtakomrozsahu,ktorýumožňujejehojednoznačnúidentifikáciu,tedavymedziť
predmet konania po skutkovej stránke. Žalobca v žalobe neuviedol všetky potrebné tvrdenia a predmet
konania po skutkovej stránke nevymedzil dostatočne presne a zrozumiteľne. Ak žalobca výzve súdu v
stanovejlehotenevyhovie,vtedysúdžalobuodmietne,pretožebezucelenéhoskutkovéhozákladunemá
vymedzený predmet sporu a túto žalobu vtedy nezamieta. Žalobcovi tak zostane zachovaná možnosť

uplatniť si svoj nárok opätovne v ďalšom konaní, ktoré nebude zaťažené prekážkou rozhodnutej veci.“
Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia, a to Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Nitre, ako
aj Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/139/2018 - 119 z 29.10.2018 vyplýva, že tento odvolací
súd uviedol: „ Pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval žalobu za dostatočne určitú, neboli splnené

procesné podmienky, aby mohol o spore konať a rozhodnúť. Žalobca nie je povinný uviesť v žalobe
právnukvalifikáciu,musívšakuviesťrozhodnéskutočnosti,ktoréumožniasúdu,abynárokmoholprávne
kvalifikovať. Súd je preto povinný poučiť stranu sporu o nedostatkoch žaloby s uvedením lehoty a
spôsobu ako má uvedené nedostatky odstrániť. Odvolací súd v tejto súvislosti dodal, že pri povinnosti
uviesť skutkové okolnosti veci je potrebné rozlišovať dva typy skutočností, ktoré musí strana konania

tvrdiť, aby bola v spore úspešná. Žalobca musí pre perfektnosť žaloby uviesť tzv. základné skutočnosti,
ktoré musí mať súd k dispozícii, aby mohol posúdiť o čom a na akom podklade má rozhodnúť, ide
o skutočnosti, ktoré slúžia k individualizácii, nezameniteľnosti nároku. Tieto skutočnosti musia byť
vymedzené v takom rozsahu, aby umožnili jednoznačnú individualizáciu nároku aj vzhľadom na ust.
§ 159 a § 230 Civilného sporového poriadku. Ak žaloba takéto skutočnosti neobsahuje, je namieste

postupovať podľa ust. ň§ 129 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Základné skutočnosti je potrebné
odlíšiť od skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce. Ide o skutočnosti, ktoré nie sú nutné k
identifikácii nároku, ale ich uvedenie ovplyvňuje výsledok sporu. Pri ich absencii neprichádza do úvahy
odmietnutie žaloby, ale naopak, zamietnutie žaloby. Aj v takom prípade však Civilný sporový poriadok
v ust. § 150 ods. 2 umožňuje súdu požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia, ktorý postup sa javí ako

vhodné riešenie zohľadňujúce v rozumnej miere prejednací princíp s princípom materiálneho civilného
procesu.“6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým bola zamietnutá žaloba v celom rozsahu, považuje za správny a zákonný. Žiada, aby odvolací
súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

7. Žalobca po vyjadrení sa žalovaného k odvolaniu písomnú odvolaciu repliku nepodal.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods.

1, 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na
ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací
súd uvádza nasledovné. Základná a jediná odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že súd
prvej inštancie nevyzval žalobcu v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP na odstránenie neúplného a
nezrozumiteľného podania (žaloby) tak, aby žalobca túto žalobu riadne doplnil, resp. opravil v súdom

stanovenej lehote. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval a
napriek tomu vo veci meritórne rozhodol. Možno konštatovať, že z rozhodnutí krajských súdov, ako
ich citoval a uvádzal samotný žalobca v rámci obsahu svojho podaného odvolania, sa odvolací súd
stotožňuje s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/139/2018 - 119 zo dňa 29.10.2018, kde
možno konštatovať, že je potrebné pri posudzovaní povinností strany sporu uvádzať skutkové okolnosti,

rozlišovať na dva typy skutočností, ktoré musí strana konania tvrdiť. Je teda potrebné rozlíšiť medzi
základnými skutočnosťami a skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce. V tomto prejednávanom
prípade možno konštatovať, že sa nejedná o základné skutočnosti v rámci povinnosti tvrdiť stranou
sporu (základné skutočnosti, ktoré majú slúžiť k individualizácii a nezameniteľnosti nároku), ale sa jedná
o skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce (ktoré sa substancujú). Jedná sa teda o skutočnosti,

ktoré nie sú nutné k identifikácii nároku, ale ich uvedenie ovplyvňuje výsledok sporu. Zároveň možno
konštatovať, že súd prvej inštancie si pri týchto skutočnostiach, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce, splnil
aj svoju povinnosť v rámci prvého materiálneho korektívu modifikovaného prejednacieho princípu, ktorý
je upravený v ust. § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobcu výzvou zo dňa 04.01.2019 (č. l. 67
- 68 spisu) vyzval, aby preukázal a špecifikoval sedem presne konkretizovaných skutočností, ktoré mali

viesť ku kvalifikovanému naplneniu povinností uviesť skutkové okolnosti veci zo strany žalobcu (tak aby
došlo k plne substancovanému tvrdeniu žalobcu). Je možné konštatovať, že po tejto výzve si žalobca
svoju povinnosť splnil, a to dňa 11.01.2019, keď zaslal súdu vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 04.01.2019.
Zároveň je však potrebné konštatovať, že napriek vyjadreniu k výzve súdu, nedošlo ku kvalifikovanému
naplneniu povinnosti strany sporu uvádzať a riadne substancovať skutkové okolnosti veci (v danom

prípade o výške pohľadávky). Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval
správne, pokiaľ v danom prípade stranu sporu, a to žalobcu nepoučoval podľa ust. § 129 ods. 1, 2 CSP
o vadách a nedostatkoch žaloby, resp. jej nezrozumiteľnosti, ale vec riadne prejednal, oboznámil sa s
množstvom predložených listinných dôkazov, ako aj vyjadreniami samotného žalobcu, či už v podanej
žalobe alebo v písomnom vyjadrení na výzvu súdu datovanom dňom 11.01.2019. Následne správne

konštatoval, že napriek výzve súdu si žalobca svoju povinnosť substancovane tvrdiť skutkové okolnosti
riadne nesplnil. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol vyvodiť oprávnenosť nároku samotného
žalobcu a postupoval správne keď žalobu zamietol.

11. Záverom je potrebné uviesť podstatný procesný náhľad odvolacieho súdu na predmetnú vec.

Substancovanie skutkových tvrdení môže, ale nemusí byť vykonané už v samotnej žalobe. Samotný
Civilný sporový poriadok pripúšťa aj „substancovanie“ ako proces ktorý môže prebiehať v procese vývoja
sporu prostredníctvom repliky a dupliky sporových strán. Ak teda nedôjde k plnému substancovaniu
skutkových tvrdení žalobcu v priebehu kontradiktórneho sporu, táto skutočnosť vedie nie k odmietnutiužaloby, ale k zamietnutiu žaloby. Žaloba v takom prípade síce základné skutkové tvrdenia obsahovala,
avšak tieto neboli žalobcom substancované tak, aby súd vedel posúdiť oprávnenosť konkrétnej výšky
žalobcom uplatneného nároku.

12. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zo žalobcom
predložených tvrdení a dokladov nie je možné posúdiť oprávnenosť nároku a zároveň sa z predložených
dokladov javí, že žalovaný uhradil viac ako mu bolo poskytnuté, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému napriek tomu, že bol v odvolacom
konaní úspešný, žiadne odvolacie trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd konštatuje, že v rámci
princípu hospodárnosti konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ani úspešnému
žalovanému.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).