Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoE/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206002
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8207206002.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: Š.
F., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXXX/XXX, XXX XX B., o vymoženie 66,39 eura a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Er/290/2007-17 zo dňa 28.03.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku I.

II. Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom konania a súdnemu exekútorovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekučné
konanie a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi trovy
exekúcie vo výške 34,06 eura do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o majetkových
pomeroch povinného rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku o zastavení exekúcie z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na ich úhradu zaviazal oprávneného.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že
predmetný exekučný titul sa stal vykonateľný dňa 09.05.2006, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo
v súlade s ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008,

kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty
určenej na jej zaplatenie. Na základe uvedeného má za to, že exekúcia má byť zastavená v zmysle
ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
nie z dôvodu nemajetnosti. Nestotožňuje s tým, aby v uvedenom prípade uhrádzal trovy súdneho
exekútora oprávnený, ale povinný. Pokiaľ oprávnená strana podala návrh na vykonanie exekúcie

včas, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na vykonanie. Dodal, že ak súd
zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým zruší uznesenie súdu prvej inštancie.

4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Mcdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, v zmysle ktorého uplynutie trojročnej lehoty na vymáhanie
pohľadávky nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku,keďževykonateľnosťexekučnéhotitulu(rozhodnutieouloženípokutyzapriestupok)nastala09.05.2006,
pričom počas jej plynutia dňa 01.09.2008 nadobudla účinnosť novela zákona o priestupkoch, zákon č.
298/2008 Z .z., v zmysle ktorej sa z doterajšieho znenia § 88 zákona vypustil ods. 1, v dôsledku čoho

už od 01.09.2008 nie je potrebné dodržať lehotu troch rokov na vykonanie exekúcie, ale postačuje už
len v trojročnej lehote výkon rozhodnutia nariadiť. Na základe uvedeného nemožno zastaviť exekúciu v
zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, keďže právo priznané exekučným titulom nezaniklo
uplynutím prekluzívnej lehoty.

5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v časti potvrdiť a v časti zmeniť.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.08.2008, rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do
troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

9. Zo spisu vyplýva, že pôvodný oprávnený (SR - Krajské riaditeľstvo PZ v X.) sa návrhom
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 07.11.2007 domáhal vymoženia sumy 2.000,- Sk (66,39 eura)
s príslušenstvom na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. T. XXXXXXX vydaného
Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Krajským dopravným inšpektorátom X. zo dňa 24.04.2006,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.04.2006 a vykonateľnosť 09.05.2006.

10. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 03.12.2007.

11. Súdny exekútor dňa 22.09.2015 požiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, pretože vykonaným šetrením mal za zrejmé, že z majetku povinného nie je

predpoklad uspokojenia ani trov exekúcie.

12. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie
prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Ak nový zákon neobsahuje prechodné

ustanovenie, upravujúce plynutie prekluzívnej doby, ktorá síce začala plynúť pred účinnosťou zákona č.
298/2008 Z. z., ale do účinnosti tohto zákona ešte neuplynula, skončenie prekluzívnej doby sa spravuje
zákonom platným v čase, kedy bol exekučný titul vydaný. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do
ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať (ako vlastnosť exekučného titulu) posudzovať podľa právnej

úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.

13. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok zmení
v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie
lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup

by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej
v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre
páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.

14. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon
rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia,
lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave
účinnej do 31.08.2008. Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia ouložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť
podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
účinného dňa 31.08.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov

sa preto musia podľa nich aj skončiť.

15. Lehota na vykonanie exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste začala v zmysle
vyššie uvedeného plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie, t. j. od vykonateľnosti rozhodnutia,
čo je v tomto prípade od 09.05.2006 a uplynula dňa 09.05.2009.

16. Nakoľko blok na pokutu nezaplatenú na mieste Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Krajským
dopravným inšpektorátom X. zo dňa 24.04.2006 nebol v trojročnej prekluzívnej lehote, t.j. do dňa
09.05.2009 vykonaný (exekúcia nebola ukončená), exekučný titul stratil účinnosť, čo zakladá dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

17. V danej veci tak došlo k dvom právnym skutočnostiam zakladajúcim dôvod pre zastavenie exekúcie,
a to preklúzia práva vykonať exekučný titul a nemajetnosť povinného. V konaní bolo sporné, ktorý dôvod
je rozhodujúci pre zastavenie exekúcie a s tým spojená otázka náhrady trov exekúcie.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštitúcie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne

aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď zastavil exekúciu z dôvodu
nemajetnosti povinného, nakoľko už dňom 09.05.2009 sa právo vymáhať pohľadávku na podklade
predloženého exekučného titulu prekludovalo. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti dňa 22.09.2015.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie vecne správne,
avšak exekúciu mal zastaviť z iného právneho dôvodu, podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP, z dôvodu uplynutia
3-ročnejprekluzívnejlehoty.Pretoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievčastivýrokuozastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Čo sa týka II. časti odvolaním napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie, súd prvej
inštancie zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 34,06
eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

21. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa

exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

22. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

23. V zmysle citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať

exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak
sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nepriznanie náhrady trov
odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie
nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z
Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie bezodkladne po tom, ako

zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie
podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní,
alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j
je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po zistením dôvodov. V danom

prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti
exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú.24. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom (napr. III.ÚS 351/07,
IV.ÚS 236/08, II.ÚS 619/2016). Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery

kompenzované jeho, v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Obdobné stanovisko
vyplýva aj z rozhodovacej praxe ESĽP, ktorý vyslovil, že nejde o povinnú alebo nútenú prácu v prípade
exekútora, ktorý sa nedomohol zaplatenia trov exekučného konania najmä preto, že povinný (prípadne
i oprávnený) bol vymazaný z obchodného registra, resp. zomrel, prípadne nemal prostriedky na úhradu
trov. Za podstatné treba považovať, že súdny exekútor sa na danú prácu ponúkol dobrovoľne a bremeno

na neho uvalené trovami nebolo neprimerané (Mihal v. Slovenská republika č. 23360/08 a č. 31303/08
z 28.6.2011).

25. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora aplikoval § 243j Exekučného
poriadku a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože v tomto konaní sa vyskytujú
dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor

6 rokov prehliadal skutočnosť, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, ktoré je
exekučným titulom. Podľa názoru súdu si tak exekútor nesplnil svoju povinnosť podľa § 57 ods. 4
Exekučného poriadku, keď mal už v roku 2009, po nadobudnutí účinnosti novely priestupkového zákona
bezodkladne predložiť súdu vec a oznámiť súdu dôvody na zastavenie exekúcie.

26. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách exekúcie podľa § 388 CSP tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Oprávnený nebol procesne úspešný v odvolacom konaní vo vzťahu k výroku o zastavení

exekúcie. Povinný bol úspešný v odvolacom konaní, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne
preukázateľné trovy nevznikli. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho
procesnú ekonómiu. Pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách exekúcie bol síce oprávnený
úspešný, ale tu odvolací súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa na základe vlastnej úvahy. Z
uvedeného dôvodu by odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, pokiaľ by zaviazal súdneho exekútora

ako neúspešného v odvolacom konaní na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).