Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111228246
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6111228246.13

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
navrhovateľa C. J., L.. XX. XX. XXXX, J. X. XX, XXX XX Č. J., Š.. M. D., proti odporcovi POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní zastúpenom WERNER & Co.
s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 869 643, o ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 1 500,-- Eur z a s t a v u j e.

Súd u r č u j e, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX X. K. XX. XX. XXXX uzatvorená medzi navrhovateľom
a odporcom je neplatná.

Súd u r č u j e, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX X. K. XX. XX. XXXX uzatvorená medzi navrhovateľom

a odporcom je neplatná.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 576,-- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.
04. 2012 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd rozhodne o návrhu na náhradu trov konania do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02. 12. 2011 pôvodne domáhal proti odporcovi určenia,
že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX X. K. XX. XX. XXXX uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je
neplatná a ďalej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 576,- Eur vzniknutého plnením zo zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXX X. K. XX. XX. XXXX.

Po zmene návrhu (podaním doručeným súdu dňa 02. 12. 2011 a dňa 22. 04. 2014), ktorú súd pripustil
uznesením č.k. 13C/228/2011 - 66 zo dňa 15. 03. 2012 a uznesením č.k. 13C/152/2012 -209 zo dňa
24. 10. 2014, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
X. K. XX. XX. XXXX a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX X. K. XX. XX.XXXX, uzatvorené medzi

navrhovateľom a odporcom, sú neplatné. Ďalej navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať
navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 576,-- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 14. 03. 2011 až do zaplatenia vzniknuté plnením zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX X. K. XX. XX.
XXXX, ako aj primerané finančné zadosťučinenie 2 000,- Eur a náhradu trov konania, všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.Počas konania, po pojednávaní vo veci, navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie primeraného
finančné zadosťučinenia vo výške 1 500,- Eur, s čím odporca súhlasil, preto súd v súlade s § 96 O.s.p.
konanie v tejto časti zastavil.

Navrhovateľ v návrhu, v písomných vyjadreniach a vo výpovedi svoj návrh odôvodnil tým, že ako
spotrebiteľ dňa XX. XX. XXXX uzavrel s odporcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej „zmluva 1“)
na úver vo výške 600,- Eur za cenu úveru 1 176,- Eur, splatný v 12 mesačných splátkach po 98 Eur
mesačne.Úverpredčasnesplatil 26.04.2011bezzľavyzapredčasnésplatenie,t.j.vovýške1176,-Eur.

Následne dňa 26. 04. 2011 ako spotrebiteľ uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na úver
vo výške 1000,- Eur za cenu úveru 1 872,- Eur, splatný v 12 mesačných splátkach po 156,-Eur mesačne,
z ktorých doposiaľ splatil odporcovi 3 splátky v celkovej sume 468,- Eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa
podmienkou poskytnutia druhého úveru bolo predčasné vyplatenie predchádzajúceho úveru a to v plnej
výške. Zmluvy uzavrel v nepriaznivej finančnej situácii, t.j. vo finančnej tiesni. Podľa názoru navrhovaľa
sú obe zmluvy neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pretože odporcujú dobrým mravom

a obchádzajú zákon. Uviedol, že finančné prostriedky z oboch úverov boli použité výlučne pre jeho
osobné účely (nie na zamestnanie), pričom obchodný maklér odporcu sa mal dopustiť nekalej obchodnej
praktiky tým, že vyplnil zmluvu a zakrížikoval v rozpore s predstavou navrhovateľa zamestnanie ako
účel úveru, sledujúc vylúčenie ochranného režimu zákona č. 129/2010 Z. z. Účel úveru do zmlúv mal
byť vyznačený dodatočne po ich podpise navrhovateľom. Použitie finančných prostriedkov na výkon

zamestnania je nepredstaviteľné, nakoľko navrhovateľ je v služobnom pomere štátnej správy - colná
správa. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/70/2010 zo dňa 31. 05. 2010,
podľa ktorého v prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno
dodávateľ (veriteľ). Pre určenie spotrebiteľa je určujúci § 52 ods. 4 OZ. Súd má preto jednoznačne
skúmať účel úveru a nie účel deklarovaný v zmluve, ktorú ako celok predformuloval odporca a obchodný

maklér ju celú vypísal. Je toho názoru, že zmluvy 1/, 2/, sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami,
na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa a
zákon o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na viaceré neprijateľné podmienky zakotvené v zmluvách,
ktoré sú neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ a to napr. odplata v rozsahu až 96 %, rozhodcovská
doložka v článku 14 všeobecných podmienok, ktorá nebola individuálne dojednaná alebo dohoda

zmluvných strán v článku 16 všeobecných podmienok na aplikácii Obchodného zákonníka. Zmluvy
1/, 2/ nespĺňajú povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, chýba v nich údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej „RPMN“), v dôsledku čoho sa úvery považujú za bezúročné
a bez poplatkov (pri kontrolnom prepočte predstavuje pri zmluve 1/ RPMN 300,25% a keďže bol úver
splatený predčasne v plnej výške dokonca 626,38 % a pri zmluve 2/ je RPMN 260,12 %). Z pohľadu

Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu
alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Predmetné zmluvy, už len čo do predmetu
plnenia (RPMN v rozsahu 260 - 300 %) sú v rozpore s § 39 OZ, nemôžu právne obstáť ako celok a
teda sú absolútne neplatné. Keďže navrhovateľ na zmluve 1/ preplatil istinu o 576,- Eur, voči odporcovi
žiada vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto výške spolu so zákonným úrokom z omeškania 9%

ročne od 14. 03. 2011 (odo dňa uhradenia 7. splátky úveru) do zaplatenia. Právo na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500,- Eur navrhovateľ odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. Jeho požadovaná výška zohľadňuje intenzitu a rozsah porušenia spotrebiteľských
práv navrhovateľa (opakované uvádzanie do omylu, podriadenie spotrebiteľskej zmluvy pod obchodný
zákonník a teda vedomé a účelové konanie odporcu s cieľom zbavenia navrhovateľa - spotrebiteľa

spotrebiteľských práv, úžernícka výška požadovaného plnenia pri poskytnutých úveroch, predloženie
rozhodcovskej zmluvy ako povinnej súčasti poskytnutého úveru). V neposlednom rade ujmou sú aj
stresy, ktoré negatívne vplývajú na zdravotný stav navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ
považuje finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur za priam menej než symbolické.

Súdkonalavovecirozhodolpodľa§101ods.2O.s.p.vneprítomnostinavrhovateľa,ktorýsvojuneúčasť
ospravedlnil.

Odporca navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Potvrdil, že s navrhovateľom
uzatvoril vyššie uvedené zmluvy 1/, 2/ aj to, že zo zmluvy 2/ mu navrhovateľ doposiaľ vrátil 468,--

Eur. Pokiaľ ide o otázku určenia neplatnosť zmlúv 1/, 2/, odporca poukázal na § 41 OZ, rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Q.-XXX/XX Pereničová, Perenič proti SOS finac spol. s r.o.
a vyslovil názor, že tak z národného ako komunitárneho práva vyplýva nemožno hovoriť o neplatnosti
zmlúv ako celku, a teda návrh je potrebné zamietnuť už len z dôvodu majúcom pôvod v procesnompráve. Navrhovateľ nepreukázal neplatnosť akéhokoľvek dojednania zmluvy o úvere v zmysle §
497 Obchodného zákonníka, ktoré by tvorilo jej podstatnú náležitosť. Iba absencia akýchkoľvek z
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá za následok neplatnosť zmluvy o úvere,

ale jej bezodplatnosť. Zároveň podľa názoru odporcu v danom prípade absentuje naliehavý právny
záujem na určení neplatností zmlúv 1/, 2/, keďže navrhovateľ žaluje nielen žalobou na určenie alebo
aj žalobou na plnenie (požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia),
určovací petit nie je prípustný (nie je totiž naliehavý právny záujem na jeho určení). Pokiaľ ide o výšku
poplatku za poskytnutie úveru, poukázal na českú judikatúru, v zmysle ktorej sa nemá na porovnanie

brať do úvahy úroková sadzba bankových úverov, ale nebankových subjektov.

V súvislosti s údajnou nekalou praktikou pri uzatváraní zmlúv odporca poprel, že by z jeho strany
dochádzalo k akémukoľvek ovplyvňovaniu navrhovateľa z hľadiska účelu úveru. Ide len o tvrdenie
navrhovateľa, ktoré nemožno považovať za preukázané. Navrhovateľ v oboch zmluvách výslovne
prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté

na výkon zamestnania. Zároveň navrhovateľ k zmluvám podpísal dodatky, v ktorých vlastnoručne
vypísal vyhlásenie na čo finančné prostriedky použije. Teda nie je pravdou, že celú dokumentáciu
vypísal mandatár odporcu. Zmluva o úvere obsahuje až tri podpisy navrhovateľa a to podpis, ktorým
prehlasuje na aký účel mu boli finančné prostriedky poskytnuté, podpis samotnej zmluvy a podpis
v časti potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov. Odporca má za to, že samotnými zmluvami o

úvere ako aj dodatkami k predmetným zmluvám podpísaných navrhovateľom preukázal, že finančné
prostriedky boli navrhovateľovi poskytnuté na výkon zamestnania. Vzhľadom na uvedené (keďže
navrhovateľ nespĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.) nie je
možné zmluvy 1/, 2/ posudzovať ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto nemuseli obsahovať
údaj o RPMN a teda odporca mal nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za

poskytnutie úveru. Okrem toho, zmluvy 1/, 2/ neobsahujú záväzok veriteľa poskytnúť úver v zmysle
§ 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda nie sú zmluvami, na ktoré by sa tento zákon aplikoval,
ale svojím charakterom sa približujú tzv. nekomitovaným (nezaväzujúcim, oprávňujúcim) úverom. Ich
zmyslom je stanoviť právo, nie povinnosť veriteľa poskytnúť finančné prostriedky dlžníkovi. Zároveň
je odporca toho názoru, že navrhovateľ nie je spotrebiteľom a to vzhľadom na eurokonformný výklad

ustanovenia inštitútu spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že výklad pojmu spotrebiteľ nie je zhodný
v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch, podľa názoru odporcu je na mieste
použiť znenie definície spotrebiteľa uvedené v Smernici Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (čl. 2 písm. b) v zmysle ktorého spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti, podnikania alebo povolania, profesijnej činnosti. V

tejto súvislosti predložil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá správne konanie sp. zn.
G. vedené voči odporcovi zastavila z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy
(uzatvorenej s dlžníkom odlišným od navrhovateľa), ktorej všeobecné podmienky boli predmetom
kontroly.

V súvislosti s nárokom navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 576,- Eur s
príslušenstvom, odporca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku navrhovateľa týkajúceho
úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 576,- Eur za obdobie od 14. 03. 2011 do 21. 04. 2012.
Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 3200/2011 zo dňa 16. 07.2013 (podľa ktorého v prípade
novo uplatnenej časti nároku nastávajú hmotnoprávne účinky dňom, kedy súdu došla zmena návrhu,

alebo dňom kedy bol tento úkon zaprotokolovaný). Nakoľko k zmene návrhu došlo podaním doručeným
sú dňa 22. 04. 2014, v zmysle § 107 ods. 2 OZ sú premlčané úroky z omeškania za obdobie viac
ako 3 roky pre doručením zmeny návrhu na súd (od 14.03.2011 do 21. 04.2011) a v zmysle § 107 ods.
1 OZ úroky z omeškania za obdobie presahujúce dobu 2 rokov pred doručením zmeny návrhu na súd
(od 22. 04. 2011 do 21. 04. 2012).

Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie podľa názoru odporcu by navrhovateľovi nemala byť
poskytnutá akákoľvek finančná satisfakcia, keď tento nerozporuje, že v súvislosti s jednou zo zmlúv o
úvere si porušil svoj záväzok vrátiť odporcovi minimálne istinu a naviac sa s jej vrátením bráni námietkou
premlčania. Zároveň navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal vznik akejkoľvek ujmy.

Podaním zo dňa 31. 03. 2014 označným ako vzájomný návrh, si odporca voči navrhovateľovi uplatnil
právo na zaplatenie sumy 532,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 20. 11.
2011 do zaplatenia. Predmetné podanie súd z hľadiska obsahu a so zreteľom na výšku pohľadávkyuplatnenej navrhovateľom posúdil ako kompenzačnú námietku, keďže odporca si voči navrhovateľovi
uplatnil pohľadávku v menšom rozsahu, než bola pohľadávka navrhovateľa vo veci samej.

Navrhovateľ vzniesol námietku premlčania tohto nároku odporcu, nakoľko úver zo zmluvy 2/ sa stal
splatným dňa 29. 11. 2011, t.j. dňom doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo
strany odporcu navrhovateľovi a od tohto času začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba podľa
§ 107 ods. 1 OZ, pričom odporca svoj nárok voči navrhovateľovi uplatnil až na pojednávaní dňa 01.
04. 2014.

Odporca považoval túto vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú. Podľa jeho názoru ustanovenie
§ 107 OZ je neaplikovateľné, pretože účastníci konania uzatvorili úverovú zmluvu, ktorá je v zmysle
kogentného § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, absolútnym obchodom, t.j. riadi sa bez
potreby akejkoľvek voľby Obchodným zákonníkom, a to vrátane všeobecných otázok záväzkových
vzťahov komplexne upravených Obchodným zákonníkom, vrátane premlčania. Vzhľadom na uvedené je

argumentácianavrhovateľaopremlčanínárokuodporcu spoukazomnapremlčaciudobuvzmysle§107
ods. 1 OZ nesprávna, nakoľko sa v danom prípade aplikuje premlčacia doba podľa § 397 Obchodného
zákonníka,ktorápredstavuje4roky.Akbysaajustanovenie§107ods.OZuplatnilo,čoodporcapopiera,
nedošlokuplatneniunárokuodporcupouplynutípremlčacejdoby,nakoľkoust.§107ods.1OZvyžaduje
skutočnúvedomosťoprávnenéhoobezdôvodnomobohatení.Výkonprávazuzavretejzmluvyvžiadnom

prípade nemožno označiť za nadobudnutie vedomosti o bezdôvodnom obohatení a o osobe, ktorá sa
na úkor odporcu bezdôvodne obohatila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, oboznámením
sa s obsahom písomných podaní a listín obsiahnutých v súdnom spise a zistil tento skutkový stav:

Zo žiadosti o úver zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie úveru
vo výške 600,-- Eur, s počtom splátok 12, dátum prvej splátky 17. 09. 2010. Navrhovateľ v žiadosti
uviedol, že je zamestnaný s pracovným zaradením colný kontrolór a pracuje na Colnom úrade Banská
Bystrica. Čistý mesačný príjem rodiny uviedol 970,- Eur, výdavky 253,- Eur. V žiadosti nebola kolonka

s vyhlásením žiadateľa o tom, na aký účel úver žiada. Následne navrhovateľ ako dlžník a odporca
ako veriteľ uzatvorili dňa 23. 08. 2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej odporca
poskytol navrhovateľovi v hotovsti pri podpise zmluvy úver vo výške 600,- Eur, ktorý sa navrhovateľ
zaviazal zaplatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 576,- Eur, t.j. v celkovej výške 1 176,- Eur v 12
mesačných splátkach po 98,- Eur počnúc dňom 17. 09. 2010. Zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníka, že

finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a to zaškrtnutím tejto možnosti z pomedzi 4
možností (tie zvyšné 3 sú na výkon povolania, podnikania, iný účel). Zmluva obsahuje podpis odporcu
3x a to podpis zmluvy ako takej, zvlášť pri vyhlásení o účele poskytnutia finančných prostriedkov a ako
potvrdenie prevzatia finančnej hotovosti. Súčasťou tejto úverovej zmluvy sú aj všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. V dodatku k zmluve o úvere zo dňa XX. XX. XXXX je vyhlásenie navrhovateľa,

že finančné prostriedky vo výške 600,-- Eur použije na cestovné náklady, nákup odbornej literatúry. Zo
splátkového kalendára vyplýva, že navrhovateľ zaplatil 8 splátok riadne a včas, 9. až 12. splátku vyplatil
dňa 26. 04. 2011 (4x 98 Eur), čím došlo k predčasnému splateniu úveru, pričom navrhovateľ zaplatil
odporcovi spolu 1 176 Eur, t.j. celkovú cenu úveru.

Zo žiadosti o úver zo dňa 26. 04. 2011 vyplýva, že v deň predčasného splatenia úveru zo zmluvy 1/
navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie úveru vo výške 1000,- Eur, s počtom splátok 12,
dátumomprvejsplátky20.05.2011avtejtovýškebolodporcomschválený.Vzáverežiadostijeuvedené
(zaškrtnutím z viacerých možností), že žiadateľ žiada finančné prostriedky na výkon zamestnania. V
rovnaký deň navrhovateľ ako dlžník a odporca ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,

na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi v hotovosti pri podpise zmluvy úver vo výške 1
000,- Eur, ktorý sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 872,- Eur, t.j.
v celkovej výške 1 872,- Eur v 12 mesačných splátkach po 156,- Eur počnúc dňom 20. 05. 2011. Aj
táto zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania
(zaškrtnutím jednej zo 4 možností) a rovnako 3 podpisy dlžníka. Súčasťou tejto úverovej zmluvy sú aj

všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V dodatku k zmluve o úvere zo dňa 26. 04. 2011 je vyhlásenie
navrhovateľa, že finančné prostriedky vo výške 1 000,-- Eur použije na nákup výpočtovej techniky,
komunikačných zariadení, technických zariadení. Zo splátkového kalendára vyplýva, že navrhovateľ
doposiaľ uhradil 3 splátky v celkovej výške 468 Eur.Podľa čl. 11 VOP u oboch zmlúv, tretina poplatku (v zmluve 1/ vo výške 576,- Eur a v zmluve 2/ vo
výške 872,- Eur) predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zhŕňajú náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o úvere.

Podľa tvrdenia navrhovateľa finančné prostriedky z oboch úverov boli použité výlučne pre jeho osobné
účely, nie na výkon zamestnania. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 02. 2013
upresnil, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy 1/ mali byť použité, najmä z dôvodov zdravotných

problémov svokry, na zakúpenie vitamínov a nejakej zvláštnej stravy a na cestové z Banskej Bystrice do
Lukovišťa, okr. Rimavská Sobota, kde má svokra trvalý pobyt a taktiež na vykrytie prípadných výdavkov,
nakoľkonavrhovateľbolčastopráceneschopnýatedamalnižšíplat.Jehomanželkavtomčasepoberala
minimálnu mzdu. Čo sa týka druhého úveru, z týchto prostriedkov bol uhradený ten prvý úver a zvyšok
mal byť použitý na krytie bežných výdavkov vzhľadom na práceneschopnosť navrhovateľa a jeho nižší
príjem. Pokiaľ ide o dodatky k zmluvám v časti, na čo mali byť finančné prostriedky použité, odohralo

sa to podľa navrhovateľa tak, že obchodný zástupca odporcu s niekým telefonoval a následne dal
navrhovateľovi vybrať z niekoľkých variant, z ktorých navrhovateľ vybral tie, ktoré sú tam uvedené.
Navrhovateľ žiadnu výpočtovú techniku, komunikačné alebo technické zariadenie, ani odbornú literatúru
nenakupoval. Tá časť ohľadom cestovných nákladov sa realizovala vyššie uvedeným spôsobom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmlúv (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom a podľa odseku 4 tohto ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods.6 OZ v znení do 30. 06.2011, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti...

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priznivejší.

Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,právnevzťahy,ktorévzniklipred1.januárom
2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení do 30. 11. 2011, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení do 30. 11. 2011, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 16 ods. 1 z. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou
splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové
obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa § 16 ods. 2 ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok
na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou
splatnosti.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca ako veriteľ uzatvoril dňa XX. XX. XXXX
s navrhovateľom ako dlžníkom fyzickou osobou nepodnikateľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej
zmluva 1) a dňa XX. XX. XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej zmluva 2) a to v zmysle § 497

a nasl. Obchodného zákonníka. V konaní nebolo sporné, že na základe zmluvy 1/ odporca poskytol
navrhovateľovi úver vo výške 600,- Eur (tento sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť spolu s príslušným
poplatkom vo výške 576,- Eur, t.j. v celkovej výške 1 176,- Eur v 12 mesačných splátkach po 98,- Eur
počnúc dňom 17. 09. 2010), ktorý navrhovateľ splatil predčasne dňa 26. 04. 2011, t.j. po cca 8 mesiacoch
a celkom zaplatil 1176,-- Eur (čo zodpovedá odplate dohodnutej pre prípad splácania úveru po dobu 12

mesiacov). Nebolo sporné ani to, že odporca úver zo zmluvy 2/ vo výške 1000,- Eur nesplácal riadne
(zaplatil iba 3 splátky vo výške 468,- Eur) a teda jeho dlh na istine predstavuje 532,- Eur, ktorú
pohľadávku s príslušenstvom si odporca voči navrhovateľovi uplatnil kompenzačnou námietkou zo dňa
31. 03. 2014.

Z dôvodu prehľadnosti a vzhľadom na viaceré sporné skutočnosti medzi účastníkmi konania, súd ročlenil

odôvodnie rozsudku do viacerých bodov takto:

1. Sporné v konaní bolo predovšetkým to, na aký účel boli úvery poskytnuté a teda, či navrhovateľ
uzatvoril predmetné zmluvy ako spotrebiteľ alebo nie, a či sa jedná o zmluvy spotrebiteľské v zmysle
§ 52 a nasl. OZ a zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. , alebo nie.

Kým navrhovateľ tvrdil, že finančné prostriedky z oboch úverov mali byť a aj boli použité výlučne pre
jeho osobné účely, podľa odporcu boli navrhovateľovi poskytnuté na výkon zamestnania, o čom svedčí
vyhlásenie navrhovateľa v zmluvách ako aj v dodatkoch k nim.

Kým ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenie zmlúv,

považuje za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (z čoho opakom plynie, že
dlžníkov úverov poskytnutých na výkon zamestnania, povolania či podnikania zásadne za spotrebiteľov
považovať nemožno), podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Definícia v zmysle § 52 ods. 4 OZ je teda širšia
(pretože nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje
konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a v jej prípade odpadá
význam diskusie o tom, či prípadné plnenie zo zmluvy bolo poskytnuté na výkon zamestnania. U
činností vykonávaných ako zamestnanie (s príjmami zo závislej činnosti) je totiž pojmovo vylúčené,

aby tieto mohli byť obchodnými či inými obchodnými podnikateľskými činnosťami. Nakoľko z obsahu
spisu vyplýva, že navrhovateľ v čase uzatvorenia zmlúv 1/,2/ pracoval ako colník, spadá pod definíciu
spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo preukázané, že by pri
uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom
na uvedené obe zmluvy súd považoval za spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

(odporca ako dodávateľ konal pri uzatváraní zmlúv v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo
vyplýva z údajov v obchodnom registri).

Súd ďalej skúmal, či predmetné zmluvy podliehajú aj zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. V zmysle interpretačného pravidla v § 54 ods. 2 OZ, dôkazné bremeno na preukázanie

toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, je na veriteľovi. Podľa § 9 ods. 7 zákona č.
129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv,
ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj
to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o
úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil

omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže,
že nemal úmysel obísť tento zákon.Podľa názoru vysloveného napr. v rozhodnutí Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10CoE/70/2010 zo dňa 31. 05. 2010 a v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 4CoE/490/2011 zo dňa 30. 09. 2011 nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný

bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nie je len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy/poskytnutí úveru/ na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v časeuzatvorenia zmlúv pracoval v štátnej správe ako colník, pričom úvery mal podľa odporcu čerpať na
výkon zamestnania, t.j. ako vyplýva z dodatkov k zmluvám, finančné prostriedky mal použiť na nákup
odbornej literatúry, výpočtovej techniky, komunikačných zariadení a technických zariadení, čo popiera.

V tomto prípade súd poukazuje na skutočnosť, že je všeobecne známe, že zamestnanci štátnej správy
(vrátane colnej) používajú na výkon svojej práce zamestnávateľom pridelenú výpočtovú techniku a to
isté v zásade platí aj o odbornej literatúre. V prospech navrhovateľa svedčí aj tá skutočnosť, že druhý
úver si zobral v deň predčasného splatenia prvého úveru (sčasti na jeho vyplatenie). Okrem toho v čase
uzatvorenia zmluvy 2/ Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6Co/87/2011 zo dňa 26. 05. 2011 potvrdil

uznesenie OS Prešov č.k. 17C/45/2011- 35 zo dňa 11. 03. 2011, ktorým tento súd vyhovel návrhu na
nariadenie PO a nariadil spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. zdržať sa takého konania, ktorým presviedča,
navádza spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na výkon zamestnania,
povolania, alebo podnikania. Z uvedených dôvodov, pre neunesenie dôkazného bremena odporcom ako
veriteľom (bezpečne nepreukázal nespotrebiteľský charakter zmlúv a že nemal úmysel obísť zákon o
spotrebiteľkých úveroch), súd na zmluvy aplikoval aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ ide o rozhodnutie SOI predložené odporcom, toto nie je pre súd záväzné, nakoľko sa týka osoby
dlžníka odlišného od navrhovateľa.

2. Ďalej súd skúmal, či zmluvy 1/, 2/ sú neplatné v celom rozsahu (podľa navrhovateľa), resp. v časti
(podľa odporcu) a či je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej „O.s.p.“), návrhom na začatie konania možno uplaniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa §
53 ods. 6 OZ odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a OZ (účinného od 01. 06. 2014), neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za kotrých k nemu došlo,

nevzpláva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sa považuje aj žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu, ako jeden z prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Nalievahý právny záujem navrhovateľa
na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti

prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia.

Súd skúmal, či sú zmluvy ako celok udržateľné (cieľ zakotvený v čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý preferuje čiastočnú neplatnosť pred

neplatnosťou celej zmluvy, ak zmluva môže ďalej existovať) a dospel k záveru, že obe úverové zmluvy
sú neplatné v celom rozsahu (nevylučuje to ani rozsudok Súdneho dvora EÚ, Q. - XXX/XX, na ktorý
poukázal odporca, keď v rozsudku sa uvádza, že „cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámciSmernice je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako
celku....“), nakoľko:

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že zmluvy majú písomnú formu, avšak neobsahujú náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 písm. i), j), k) o), t), y) v dôsledku čoho sa poskytnuté úvery považujú za bezúročné a
bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase.
V zmluve 1/ bola dohodnutá odplata za úver vo výške 96 % (poplatok vo výške 576,- Eur pri istine 600,-
Eur a dobe splácania 1 rok) a v zmluve 2/ 87,2 % (poplatok vo výške 872,- Eur pri istine 1000,- Eur a dobe

splácania 1 rok), pričom tretina predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere (čl. 11 VOP). Pokiaľ teda ide o zmluvu 1/, úrok predstavoval
192,- Eur (32 %) a administratívny poplatok 384,- Eur. Pokiaľ ide o zmluvu 2/, úrok predstavoval 290,67
Eur (29%) a administratívny poplatok 581,33 Eur. Z údajov NBS na internete pritom súd zistil, že v
auguste 2010 boli spotrebiteľské úvery do 1 roka poskytované za úrok 6,94% ročne a v apríli 2011
za úrok vo výške 6,80 % ročne). Vzhľadom na uvedené vyhodnotil súd dohodnutý úrok za neprimerane

vysoký, v rozpore s dobrými mravmi a preto je minimálne táto časť zmluvy absolútne neplatná (§ 3 v
spojení s § 39 OZ). Administratívny poplatok pri zmluve 1/ predstavuje 64% z úveru, pri zmluve 2/ 58,13
% z úveru. Tento poplatok, ako to vyplýva z VOP je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa
názoru súdu požadovanie takéhoto poplatku je neprijateľnou podmienkou, nakoľko dodávateľ vyžaduje
od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané

(rovnaký záver vyslovil napr. Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku 18Co/109/2011).

Súdy už judikovali (a v konečnom dôsledku to vyplýva aj z nového ust. § 39a OZ), že aj ľahkomyseľnosť
dlžníka je kvalifikačným kritériom úžery (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co/3/2011). Podľa
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/71/2011 zo dňa 08. 12. 2011, civilnoprávna úžera

spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa
poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka
stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde hoci len z nedbanlivosti. Súd teda vyhodnotil celú
odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú.

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka podstatnými náležitosťami úverovej zmluvy je záväzok veriteľa
poskytnúť peňažné prostriedky v určitej výške a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky s úrokmi.
Nie je možno pritom súhlasiť s názorom, že prichádza do úvahy aj bezúročná zmluva o úvere (Štenglová/
Pliva/Tomsa a kol. Obchodní zákonník komentář, C.H. BECK 9. vydanie, str. 153). Vzhľadom k tomu, že
neprijateľné podmienky sa týkajú aj obligatórnej náležitosti úverových zmlúv a to výšky odplaty za úver,

v dôsledku čoho úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie, a so zreteľom na povahu týchto právnych
úkonov a okolnosti, za akých boli uzatvorené, súd dospel k záveru o neplatnosti úverových zmlúv ako
celku pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi (§ 39 OZ).
K otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverových zmlúv súd uvádza, že tento
navrhovateľ ako spotrebiteľ má z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky jeho dlhu (pokiaľ ide

o zmluvu 2), resp. rozsah obligatórneho plnenia (pokiaľ ide o zmluvu 1).
3. Bezdôvodné obohatenie.
Kedžesúzmluvyneplatné,zmluvnéstranysúsipovinnévydaťposkytnutéplnenietitulombezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 OZ. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil zo zmluvy 1/ nárok na vydanie
bezdôvodného obhatenia vo výške 576,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od

14. 03. 2011 do zaplatenia. Odporca kompenzačnou námietkou si uplatnil voči navrhovateľovi vydanie
bezdôvodného obohatenia zo zmluvy 2/ vo výške 532,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 20. 11. 2011 do zaplatenia. Obaja účastníci vniesli námietku premlčania nároku druhej strany.
Podľa § 97 ods. 1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným
návrhom.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Ustanovenie § 98 dopĺňa ust. § 97 O.s.p. o vzájomnom návrhu a v podstate upravuje hmotnoprávny
úkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania. Podľa výšky pohľadávky uplatnenej
na započítanie rozlišujeme: ad 1/ vzájomný návrh (ak odporca uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie vo vyššom rozsahu, ako je pohľadávka navrhovateľa), ad 2/ kompenzačnú námietku (akodporca uplatňuje na započítanie pohľadávku v menšom rozsahu, ako je pohľadávka navrhovateľa).
Kompenzačná námietka odporcu predstavuje procesnú obranu v podobe započítania vzájomných
pohľadávok účastníkov za predpokladu, že k nej došlo v priebehu súdneho konania a sú splnené

zákonné predpoklady započítania v zmysle § 580 OZ, t.j. vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia
a spôsobilosť pohľadávok na započítanie (platné a splatné pohľadávky, ktoré nie sú zákonom zo
započítania vylúčené). Ak tieto predpoklady započítania pohľadávok nie sú splnené, súd v odôvodnení
rozhodnutia konštatuje, že nedošlo k započítaniu, čo sa prejaví meritórnym rozhodnutím, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi pôvodne uplatnenú pohľadávku.

Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno

domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Súd je v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ex offo povinný skúmať premlčanie uplatneného nároku,
čo urobil aj v tomto prípade a zistil, že pohľadávka odporcu zo zmluvy 2/ je premlčaná.

Predovšetkým súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že nakoľko úverová zmluva je v zmysle

kogentného § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, absolútnym obchodom, aplikuje sa
premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje 4 roky. Podľa názoru súdu
napriek tomu, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod, aplikujú sa na ňu ustanovenia o premlčaní
upravené v Občiaskom zákonníku a to so zreteľom na ust. § 54 ods. 1 OZ, keď právna úprava premlčania
v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia (rovnaký názor vyslovil napr. Krajský súd v

Prešove v rozsudku sp. zn. 6 Co 81/2012 zo dňa 14. februára 2013 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. ÚS 402/2013-10 vo veci sťažnosti proti tomuto rozsudku, Krajský
súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 21Co/93/2014 zo dňa 18. 09. 2014 alebo 20Co/95/2013 zo dňa 27.
03. 2014).

V prípade premlčania bezdôvodného obohatenia je v § 107 OZ zakotvená kombinovaná premlčacia
doba a to subjektívna - dvojročná a objektívna, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky
pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania
bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného
konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku

v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú
na sebe závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu
subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o
tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej

starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez
akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom
na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 O. z. plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu.Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo 3093/2012 zo dňa 28. 03. 2013 pri posudzovaní začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby je nutné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie iba predpokladanej

vedomosti oprávneného o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho
získal; touto vedomosťou ustanovenie § 107 ods. 1 OZ nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale iba
skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úver zo zmluvy 2/ sa stal splatný dňa 20. 11. 2011 v

zmysle č. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (po tom, čo navrhovateľ neuhradil 4 po sebe
idúce splátky splatné 20. 08., 20. 09., 20. 10. , 20.11. 2011). Odporca vyzval navrhovateľa na splnenie
dlhu výzvou zo dňa 25. 11. 2011 (č.l. 240 spisu), doručenou navrhovateľovi dňa 29. 11. 2011. Dňa 02.
12. 2011 začalo predmetné súdne konanie, v ktorom si odporca voči navrhovateľovi uplatnil titulom
bezdôvodného obohatenia svoju pohľadávku zo zmluvy 2/ a to elektronickým podaním zo dňa 31.
03. 2014. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že úverová zmluva odporcu je formulárová, ktorú napr.

Okresný súd Martin už rozsudkom sp. zn. 21C/286/2010 zo dňa 31. 05. 2011 (vo vzťahu k inému
dlžníkovi) vyhlásil za neplatnú. Vzhľadom na uvedené a zosplatenie úveru k 20. 11. 2011 mal súd za to,
že odporca najneskôr v čase, keď mu bol doručený opis návrhu v tomto súdnom konaní (09. 12. 2011),
mal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
voči navrhovateľovi vyvodiť a preto subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 09. 12. 2013. Keďže k

uplatneniu pohľadávky došlo až podaním zo dňa 31. 03. 2014, táto je premlčaná.

Keďže podmienkou započítania pohľadávok v zmysle § 580 OZ je súčasné splnenie zákonných
podmienok vyššie popísaných, pričom splnenie jednej podmienky (spôsobilosť na započítanie) súd
nemal preukázané (z dôvodu premlčania jednej z pohľadávok), konštatuje, že k započítaniu nedošlo.

Pokiaľ ide o pohľadávku navrhovateľa zo zmluvy 1/ titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 576,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že
nárok je premlčaný v časti úrokov z omeškania za obdobie od 14. 03. 2011 do 21. 04. 2012 a to so
zreteľom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 3200/2011 zo dňa 16. 07.2013 (podľa ktorého v prípade

novo uplatnenej časti nároku nastávajú hmotnoprávne účinky dňom, kedy súdu došla zmena návrhu,
alebo dňom kedy bol tento úkon zaprotokolovaný). Nakoľko k zmene návrhu došlo podaním doručeným
sú dňa 22. 04. 2014, v zmysle § 107 ods. 2 OZ sú premlčané úroky z omeškania za obdobie viac ako
3 roky pre doručením zmeny návrhu na súd (od 14.03.2011 do 21. 04.2011) a v zmysle § 107 ods. 1
OZ úroky z omeškania za obdobie presahujúce dobu 2 rokov pred doručením zmeny návrhu na súd (od

22. 04. 2011 do 21. 04. 2012).

Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného
obohatenia zo zmluvy 1/ sumu 576,- Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 22. 04.2012 do
zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení

účinnom do 31.01. 2013 a v prevyšujúcej časti príslušenstva návrh zamietol.

4. Primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Význam predmetného ustanovenia (tretia veta), na základe ktorého má úspešný navrhovateľ dodatočný
anáslednýnároknaprimeranéfinančnézadosťučinenie,niejecelkomjednoznačný.Primeranéfinančné
zadosťučinenie by zrejme malo predstavovať určitú satisfakciu za iniciovanie a vedenie sporu, ktorá

presahuje náhradu nákladov (trov) konania, ako aj pomernú sankciu voči porušiteľovi, a to najmä
vtedy, ak im porušiteľ spôsobil útrapy, ktoré nie sú inak majetkovo nahraditeľné. Keďže navrhovateľ
nevrátil odporcovi časť vyplatených finančných prostriedkov zo zmluvy 2/, súd má za to, že poskytnutie
finančného zadosťučinenia v tomto prípade by nebolo na mieste.V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. súd z dôvodu zložitosti prejednávaného prípadu rozhodol, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak
súd zhotoví na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995
Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.