Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoPr/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317202680
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317202680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcu: Stredná umelecká škola
scénického výtvarníctva, Sklenárova 7, Bratislava, IČO: 17 314 909, zastúpeného advokátkou JUDr.
Tatianou Dlhošovou, Nobelova 34, Bratislava, proti žalovanej: O.. S. C., D.. XX.XX.XXXX, D. XX, Š.,
zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Antalom, Hlavná 13, Trnava, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru zamestnancom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III č.k. 17Cpr/6/2017-56, zo dňa 7.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách

konania potvrdzuje.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti, že pracovný pomer trvá zastavil;
v zostávajúcej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.2.2017 domáhal určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej z 27.12.2016, ktoré bolo doručené žalobcovi
4.1.2017, je neplatný právny úkon skončenia pracovného pomeru; a že pracovný pomer medzi ním

v postavení zamestnávateľa a žalovanou v postavení zamestnanca, ktorý vznikol 29.9.2016, podľa
pracovnej zmluvy z 28.9.2016, trvá.

2. Súd prvej inštancie v časti o určenie, že pracovný pomer trvá s poukazom na skutočnosť, že v tejto
časti vzal žalobca, pred otvorením pojednávania žalobu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť,
rozhodol podľa § 144, § 145 ods. 1 a ods. 2 a § 146 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. o zastavení konania; súhlas
žalovanej vzhľadom na späťvzatie realizované pred prvým pojednávaním vo veci samej nezisťoval.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu uviedol, že z obsahu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe (list žalovanej z 27.12.2016) vyplynulo, že žalovaná končí pracovný pomer v skúšobnej dobe
k 28.12.2016; predmetné skončenie pracovného pomeru, t.j. zásielka žalovanej s podacím číslom
RQ893278989,bolopodľamailovejinformácieSlovenskejpoštyvydanéadresátovi-žalobcovi4.1.2017,
pričom oznámenie o uložení zásielky mu bolo 28.12.2016 vhodené do zriadeného poštového priečinku

pošty Bratislava 25. Na uvedenom základe súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca si
mohol predmetnú zásielku z poštového priečinku vybrať 28.12.2016 s tým, že nemôže byť na škodu
žalovanej, že si žalobca reálne zásielku prevzal až 4.1.2017, nakoľko bolo povinnosťou zamestnávateľa,
t.j. žalobcu, personálne zabezpečiť vyberanie pošty, najmä keď bola zásielka odoslaná a doručovaná vpracovné dni. Vyslovil názor, že takto doručený písomný prejav - list žalovanej obsahujúci oznámenie o
skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe je v tomto spore bez ďalšieho dostačujúci na vyslovenie
záveru, že tento právny úkon urobila riadne a v súlade so zákonom. V prejednávanej veci navyše

žalovaná doručovala skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe aj druhou formou a to zaslaním
zo svojej e-mailovej adresy (dňa 28.12.2016), ktorú mal žalobca k dispozícii, nakoľko bola uvedená
v osobnom dotazníku žalovanej, a prostredníctvom ktorej so žalovanou predtým komunikoval, pričom
štatutárny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že mailové adresy na ktoré žalovaná posielala e-maily
o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňa 28.12.2016, sú adresami žalobcu, ktoré riadne

používa. V tejto súvislosti považoval za podstatné, že § 72 ods. 1 Zákonníka práce nespája písomnú
formu okamžitého skončenia pracovného pomeru s neplatnosťou tohto právneho úkonu.

4. Na základe toho, že nedodržanie písomnej formy nie je sankcionované neplatnosťou právneho úkonu
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a žalovaná tento úkon urobila písomnou formou, s
ktorou sa mal žalobca možnosť oboznámiť 29.12.2016 a elektronicky 28.12.2016, v obidvoch prípadoch

platne, súd prvej inštancie žalobu v zmysle § 34 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 78 ods. 1 a
ods. 2, § 72 ods. 1 a ods. 2 a § 17 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 137 písm. c) C.s.p. zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a trovy konania priznal žalovanej
ako úspešnej strane sporu.

5. Proti zamietajúcej časti rozsudku (II. výrok) podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci a
nesprávneho skutkového zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov

a tiež, že odôvodnenie rozsudku považoval za zmätočné, bez opory v zákone.

6. Argumentoval tým, že aj keď Zákonník práce s nedodržaním písomnej formy skončenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe nespája neplatnosť tohto právneho úkonu, zostáva povinnosťou zamestnanca
doručiť ho zamestnávateľovi. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranným adresovaným

právnym úkonom podľa hmotného práva. Dôvodil, že pracovný pomer sa skončí ihneď po jeho doručení,
pokiaľ nie je v oznámení určený neskorší deň; najneskoršie však posledný deň skúšobnej doby.
Preto jeho doručenie je implikovanou súčasťou povinnosti adresáta. Hoci Zákonník práce podľa § 72
predpokladá písomnú formu, s poukazom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce nespája u zamestnanca s
nedodržaním formy neplatnosť právneho úkonu. Zostáva však povinnosťou zamestnanca úkon doručiť

zamestnávateľovi - či už ústne alebo písomne. Keďže zamestnanec urobil úkon písomne e-mailom
a listom doručovaným Slovenskou poštou, jednoznačne musí byť preukázané, že úkon - písomné
oznámenie bolo doručené druhej strane.
7. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neaplikoval ustanovenia o doručovaní podľa § 38 Zákonníka
práce, lebo odkaz naň v odôvodnení rozsudku celkom chýba; pritom povinnosť zamestnávateľa

alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť
prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako
nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca
alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie
písomnosti odmietne. Upriamil pozornosť na to, že v tejto veci nenastali účinky fiktívneho doručenia,

lebo zamestnávateľ písomnosť prevzal. V tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
nakoľko obišiel a vôbec neaplikoval ustanovenia o doručovaní podľa Zákonníka práce.

8.Zdôraznil,žežalovanádoručovalaoznámenieoskončenípracovnéhopomeruriadneprostredníctvom
pošty; oznámenie mu bolo doručené 4.1.2017, po uplynutí skúšobnej doby, preto obratom písomne

zamestnankyni (žalovanej) oznámil, že oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe
považuje za neplatné a na pracovnom pomere trvá. Bol názoru, že žiaden právny predpis (zákon,
doručovací poriadok, procesné ani hmotnoprávne predpisy) neurčujú povinnosť adresáta vyzdvihnúť
listové zásielky v deň oznámenia alebo ich uloženia do poštového priečinka. Na to je určená doručovacia
lehota, počas ktorej si adresát zásielku môže vyzdvihnúť a až s vyzdvihnutím zásielky (doručením

adresátovi) alebo jej odmietnutím, alebo márnym uplynutím lehoty na vyzdvihnutie spája zákon právne
následky(napr.fikciadoručeniauplynutímlehotyapod.).Nestotožnilsasozáveromsúduprvejinštancie,
ktorý skutočnosť, že si riaditeľ nevyzdvihol, resp. nezabezpečil pracovníka na vyzdvihovanie zásielokokamžite v deň uloženia zásielky na pošte 28.12.2016, vyhodnotil v neprospech žalobcu a fikciu
doručenia bezprecedentne určil okamihom, kedy sa zásielka dostala do dispozície žalobcu.

9. Vo vzťahu k e-mailu žalovanej uviedol, že tento bol síce odoslaný 28.12.2016 o 14.27 hod. do troch
emailových schránok zamestnávateľa (žalobcu), ale nebolo preukázané jeho doručenie v skúšobnej
dobe; bez pochybností však bolo zistené, že žalovaná tento úkon neurobila s použitím ZEP. Poukázal na
vyjadrenieriaditeľaprítomnéhonapojednávaní,ktorývysvetlil,žepočasprázdninsavykonávatechnická
údržba systémov a počítačov, preto emailové schránky nemohli prezerať. Vyčítal súdu prvej inštancie,

že touto skutočnosťou sa nezaoberal, lebo už samotné doručenie elektronickej pošty žalovanej do e-
mailovej schránky žalobcu považoval za dostatočné pre vykonanie právneho úkonu a ustálil povinnosť
zabezpečiť prevádzku školy v pracovných dňoch bez akejkoľvek opory v právnom predpise. Uvedený
právny záver považoval za absolútne neprijateľný a arbitrárny, lebo odporuje povinnosti doručenia
oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi.

10. Mal za to, že hoci poznal e-mailovú adresu žalovanej, táto jednoznačne nebola určená ako miesto
doručovania alebo odosielania právnych úkonov v pracovnej zmluve a e-mailová adresa zamestnanca
nebola v pracovnej zmluve ani uvedená. Skutočnosť, že zamestnávateľ so zamestnankyňou
komunikoval už skôr elektronicky je pre vec irelevantná.

11. Za nesprávny považoval skutkový záver súdu prvej inštancie, že stredná škola musí mať
zabezpečenú prevádzku každý pracovný deň. Ozrejmil, že stredná škola je príspevková organizácia,
ktorej zriaďovateľom je VÚC, avšak nie je štátny orgán, ani neposkytuje také služby verejnosti,
aby musela byť nútená do každodennej prevádzky. Žalovaná vedela, že sú zimné prázdniny a je
obmedzená prevádzka školy. V čase zimných aj letných prázdnin škola býva zatvorená alebo prebiehajú

údržbové práce; predpoklad nutnosti zabezpečenia aspoň minimálnej prevádzky považoval za úplne
neodôvodnený.
12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala odvolanie ako nedôvodné zamietnuť; plne sa
stotožnilasnapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancie.Bolanázoru,žeúčelom,ktorýžalobcasledoval
podanímžalobyjepotrestaťjuzato,ževyužilasvojeprávoapracovnýpomerskončilavskúšobnejdobe.

13. Žalobca v odvolacej replike odmietol tvrdenia žalovanej, že vedenie sporu je motivované snahou
potrestať ju. Pripomenul, že ustálenie zásady, na základe ktorej rozhodol súd prvej inštancie, že hoci
existuje právo prevziať si zásielku z pošty v úložnej dobe, zamestnávateľ je povinný prevziať si ju hneď,
inak sa vystavuje riziku účinnosti úkonu doručovaného zásielkou, nemá oporu v Zákonníku práce, ani

v inom právnom predpise.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2019 (§ 219
ods. 3 C.s.p.).
15.Naozrejmenieprávnejstránkyveciodvolacísúduvádza,žeprávnyúkonjeprejavvôle,ktorýsmeruje
ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú
(§ 34 Občianskeho zákonníka). Právny úkon môže byť vykonaný v rôznych formách. Ak je pre právny

úkon predpísaná určitá forma, pre jeho platnosť je potrebné dodržanie predpísanej formálnej stránky
tohto právneho úkonu. Ak z právneho predpisu alebo dohody strán nevyplýva, že sa výslovne vyžaduje
písomná forma právneho úkonu, sú platné aj právne úkony urobené v inej ako písomnej forme - ústne,
konkludentne, telefonicky, telegraficky, ďalekopisom, elektronicky a pod. Pre oblasť pracovného práva
súčasne platí, že pre nedodržanie formy je právny úkon neplatný len vtedy, ak to výslovne ustanovuje

Zákonník práce; zároveň platí, že ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
však môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov

odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť (§ 77 Zákonníka práce).
16. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 72 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka
práce v zmysle ktorého nedodržanie písomnej formy okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamestnancom nie je spojené s neplatnosťou právneho úkonu; pracovný pomer v skúšobnej dobe jetak možné ukončiť oznámením v akejkoľvek forme, t.j. aj elektronicky bez zaručeného elektronického
podpisu.
17. Elektronická komunikácia je v súčasnej dobe bežným komunikačným prostriedkom; elektronická

e-mailová komunikácia nepredstavuje len formu uskutočňovania právnych úkonov predpokladaných
zákonom (§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka) ale aj spôsob ich doručovania. Z povahy elektronických
komunikačných prostriedkov zároveň vyplýva, že okamih odoslania elektronickej správy je spojený s
pomerne krátkym časovým okamihom jej doručenia adresátovi; v prípade e-mailu, je správa doručená
dôjdením e-mailu na e-mailovú adresu príjemcu. Nakoľko Občiansky zákonník ani Zákonník práce

nestanovujú osobitné podmienky nadobudnutia účinkov doručenia elektronickej správy ani podmienky,
za ktorých je takéto doručenie neúčinné, zvolený spôsob oznámenia skončenia pracovného pomeru
nemôže byť na ujmu zamestnanca ak bolo nesporné, že žalovaná odoslala oznámenie o skončení
pracovnéhopomerue-mailomnapracovisko,kdepôsobila,atonatrifunkčnéadresyzástupcovžalobcu,
pričom doručovaná elektronická správa sa žalovanej nevrátila ako nedoručená; žalobca tiež ničím
nepreukázal a ani netvrdil, že na jeho strane existovali v čase elektronického doručovania také prekážky,

ktoré objektívne znemožnili doručenie oznámenia o skončení pracovného pomeru na jeho e-mailové
adresy.

18. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca považoval skončenie pracovného pomeru žalovanou
elektronickým oznámením: e-mailom žalovanej zo dňa 28.12.2016 o skončení pracovného pomeru

v skúšobnej dobe za neplatné z dôvodu, že nezodpovedá zákonnej požiadavke písomného prejavu
podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, pretože e-mail žalovanej nespĺňal požiadavku podpisu zaručeného
elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

19. Vo vzťahu k podstate prejedávanej veci odvolací súd zdôrazňuje, že Oznámenie o skončení

pracovného pomeru urobené žalovanou elektronicky, e-mailom zo dňa 28.12.2016, ktorým dňom malo
zároveň dôjsť aj k skončeniu pracovného pomeru, je nepochybne právnym úkonom, nakoľko z jeho
obsahu je zrejmé, kto právny úkon robí, čoho sa týka a komu je určený. Ak chcel žalobca zabrániť tomu,
aby nastali právne účinky vyplývajúce z takéhoto skončenia pracovného pomeru, mal v lehote dvoch
mesiacov odo dňa kedy mal pracovný pomer neplatne skončiť, podať žalobu o určenie neplatnosti aj

tohto právneho úkonu. Ak takáto žaloba podaná nebola, pracovný pomer medzi stranami sa skončil
podľa tohto právneho úkonu 28.12.2016, aj keby išlo o neplatné skončenie pracovného pomeru. Po
uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti rozväzovacieho právneho
úkonu a to ani ako otázkou prejudiciálnou. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru nebola
vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne.

Okolnostispochybňujúceplatnosťtohtoprávnehoúkonupretonemôžubyťposudzovanévtomtokonaní.

20. V nadväznosti na predchádzajúce právne východiská, odvolací súd ďalej uvádza, že ak skončí
pracovný pomer na základe skoršieho konania (tu oznámením o skončení pracovného pomeru
urobeným elektronicky 28.12.2016), má to za následok, že neskorší právny úkon týkajúci sa skončenia

pracovného pomeru sa ako dôvod zániku pracovného pomeru neuplatní, aj keby išlo o právny úkon
platný; zároveň platí, že ani neskoršie neplatné skončenie pracovného pomeru nemôže spôsobiť
pokračovanie pracovného pomeru; uvedená okolnosť preto sama-osebe, bez ďalšieho, vylučuje vecnú
opodstatnenosť žaloby (úspešnosť žaloby) v zmysle § 77 Zákonníka práce, keďže platnosť skončenia
pracovného pomeru môže súd v konaní podľa § 77 Zákonníka práce skúmať len vtedy, ak v okamihu,

keby malo dôjsť k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, pracovný pomer trval.

21. Na uvedenom základe, aj keď sa v zásade dá súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu
vzťahujúcou sa k posúdeniu okamihu doručenia oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej
dobe žalovanou listom zo dňa 27.12.2016, doručeným žalobcovi 4.1.2017, táto nemohla - s ohľadom na

vyššie uvedené právne závery odvolacieho súdu - spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie.

22. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by svojou
relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, odvolací

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, nakoľko
je vo výroku vecne správny.23. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci
samej za vecne správny, potvrdil aj žalobcom napadnutý (závislý) výrok o trovách konania, ktorým súd
prvej inštancie žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).