Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10Pc/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919204269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6919204269.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci účastníkov konania

navrhovateľky J. B., nar. XX. X. XXXX bytom F. A. XX, zast. AK JUDr. Dana Ďalaková, so sídlom
Daxnerova 2, Rimavská Sobota proti otcovi plnoletého dieťaťa U. B., nar. XX. X. XXXX, bytom XX L. A.
o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť otca U. B., nar. 30.06.1971 k plnoletej dcére J. B., nar.
XX.XX.XXXX čiastkou vo výške 60,- Eur mesačne sa m e n í tak, že toto výživné sa zvyšuje na čiastku
100,- Eur, ktorú je otec plnoletého dieťaťa povinný platiť vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k

rukám plnoletého dieťaťa, s účinnosťou od 27. 09. 2019 .

II. Zameškané výživné na plnoletú J. B.Ú., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od XX. XX. XXXX do XX. XX.
XXXX vo výške 53,28 Eur je otec dieťaťa povinný zaplatiť k rukám plnoletého dieťaťa do 30. 11. 2019.

III.V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

IV.Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala určenia výživného v sume 150,- Eur mesačne s
odôvodnením, že má výdavky vo výške 525,- Eur mesačne, nie je schopná sa sama živiť, nakoľko je
študentkou 3. ročníka gymnázia, stará sa o ňu jej matka, s ktorou žije a finančne jej vypomáha aj stará
matka. Jej návrh posúdil súd ako návrh na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, ktoré bolo naposledy
stanovené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

2.Otec s návrhom nesúhlasil, namietal voči výdavkom, ktoré uviedla vo svojom návrhu navrhovateľka,

poukázal na svoje zvýšené výdavky a zdravotný stav.

3.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s
návrhom, rodným listom, potvrdením o návšteve školy, odpoveďou na lustráciu v registri obyvateľov,
odpoveďou na lustráciu v registri sociálnej poisťovne, odpoveďou na lustráciu v registri obyvateľov
a sociálnej poisťovne na navrhovateľku, odpoveďou od firmy B. J. P., vyjadrením otca k návrhu,
rekapituláciou príjmu otca navrhovateľky, rozhodnutím sociálnej poisťovne, potvrdením sociálnej

poisťovne, sumárom pravidelných mesačných výdavkoch, čestným prehlásením matky navrhovateľky,
výpisom z účtu o platbe výživného, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.
zn. XP/XXX/XXXX.4.Na pojednávaní zotrvala navrhovateľka na podanom návrhu, za primerané výživné považovala
vzhľadom na príjem jej otca minimálne sumu 100,- Eur mesačne. Otec navrhovateľky s podaným
návrhom nesúhlasil, bol ochotný platiť zvýšené výživné v sume 80,- Eur mesačne.

5.Naposledy bolo výživné určené na navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 60,- Eur mesačne. V tom čase mala navrhovateľka
14 rokov, bola žiačkou základnej školy, jej otec bol invalidný dôchodca, okrem dôchodku 102,40 Eur
poberal mzdu od firmy B. J. P. 22,60 Eur ako aj dávku v hmotnej núdzi 86,80 Eur. Matka navrhovateľky

bola nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi. Teraz je navrhovateľka študentkou 3. ročníka
gymnázia, jej otec je poberateľom invalidného dôchodku 115,70 Eur, mzdy od firmy B. J. P. 342,- Eur
a v tomto roku mal príjem aj titulom nemocenských dávok. Matka navrhovateľky je zamestnaná ako
kuchárka v materskej škole s minimálnou mzdou. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou
matkou. Otec navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, nie je ženatý, iné vyživovacie
povinnosti nemá.

6.Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

7.Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti

príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú
nasledujúce dôvody, a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod
medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania,
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre
vyživovaciu povinnosť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

Pri zmene výšky výživného sú teda rozhodujúce nasledovné kritériá: 1/ zmena pomerov od doby
pôvodnej úpravy výživného, 2/ ako sa zmena pomerov odzrkadľuje v odôvodnených potrebách osoby
odkázanej na výživu a 3/ aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp. či nastala taká zmena
pomerov v možnostiach a schopnostiach výživou povinnej osoby, ktorá by neumožňovala zmenu výšky
výživného. Podľa ust. § 78 Zákona o rodine môže súd zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom, ak

sa zmenia pomery. Vždy je potrebné pri posudzovaní zmenených pomerov prihliadnuť ku všetkým
okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Základná povinnosť rodičov, ktorá
pretrvávaivprípade,keďichdetidovŕšiaplnoletosť,tedaplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťom
trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Navrhovateľka, hoc dovŕšila plnoletosť, je
naďalej odkázaná na výživu tak od svojho otca, ako aj od svojej matky. Ide o zákonný nárok dospelého

dieťaťa od svojho rodiča.

8.Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov
konania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledybolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. XP/XXX/XXXX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX, kedy bol otec zaviazaný platiť v tom čase na navrhovateľku výživné mesačne
v sume 60,- eur a v tom čase otec dieťaťa poberal invalidný dôchodok 102,40 Eur, dávky v hmotnej

núdzi 86,80 Eur, mzdu 22,60 Eur. V tom čase bola navrhovateľka žiačkou základnej školy a mala 14
rokov, jej matka bola nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi. V konaní mal súd preukázané,
že navrhovateľka je v súčasnosti študentkou tretieho ročníka gymnázia, pokračuje vo svojom štúdiu a
pripravuje sa na budúce povolanie, a teda nie je schopná samostatne sa živiť bez toho, aby neohrozila
prípravu na zamestnanie. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie

štúdiom, ktoré znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti, bez ohľadu na možnosť vykonávať
prácu, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti sa schopné samo živiť a vyživovacia povinnosť
rodičov voči nemu zostáva zachovaná. Otec navrhovateľky je zamestnaný a poberá invalidný dôchodok
115,70 Eur, mzdu 342,- Eur a v tomto roku mal príjem aj titulom nemocenského. Otec iné vyživovacie
povinnosti nemá, nie je ženatý, býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Navrhovateľka žije v
spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá pracuje ako kuchárka a má minimálny príjem.

9.Vykonané dokazovanie preukázalo, že od doby pôvodnej úpravy výživného nastala taká zmena
pomerov, ktorá zdôvodňuje aj zmenu výšky výživného. Táto zmena u osoby oprávnenej na výživné
(dospelej dcéry) sa prejavila vo zvýšení nákladov súvisiacich s jej štúdiom. Kým v dobe pôvodnej
úpravy bola žiačkou základnej školy, v dobe rozhodovania súdu sa dennou formou pripravuje na svoje

budúce povolanie na strednej škole v treťom ročníku. V súvislosti s tým sú bezpochyby spojené vyššie
výdaje než v dobe pôvodnej úpravy. V porovnaní od poslednej úpravy výživného u navrhovateľky
preukázateľne vzrástli náklady na jej odôvodnené potreby, a to vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od
poslednej úpravy výživného, ale aj v súvislosti s ďalšími nárokmi so štúdiom na strednej škole tak, ako
ich navrhovateľka popisovala. U otca navrhovateľky taktiež došlo k zmene pomerov, nakoľko jeho príjem

sa preukázateľne zvýšil od poslednej úpravy výživného a otec navrhovateľky okrem navrhovateľky iné
vyživovacie povinnosti nemá. Na základe vyššie uvedeného súd zvýšil vyživovaciu povinnosť z pôvodnej
sumy 60,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne.

10.Nakoľko sa navrhovateľka domáhala určenia výživného vyššieho, ako bolo súdom stanovené, súd v

prevyšujúcej časti jej návrh na zvýšenie výživného zamietol.

11.Súd stanovil nedoplatok na výživnom za obdobie od podania návrhu (27.09.2019) do konca mesiaca,
v ktorom bol rozsudok vyhlásený (31.10.2019) vo výške 53,28 Eur. V konaní bolo nesporné
z vyjadrení účastníkov, že otec na výživu navrhovateľky riadne prispieva, naposledy výživné zaplatil

za október 2019 v sume 60,- Eur. Nedoplatok výživného v posudzovanom období od 27.09.2019 do
31.10.2019 bol vypočítaný nasledovne:
-za 4 dni mesiaca september nedoplatok 13,28 Eur (od 27.09.2019 do 30.09.2019) alikvotne 3,32 Eur
za 1 deň (100,- Eur : 30 dní), teda 4 x 3,32 Eur,
-za celý mesiac október nedoplatok 40,- Eur (60,- Eur zo 100,- Eur určeného výživného už bolo

zaplatených).
Teda rozdiel predstavuje nedoplatok na výživnom v sume 53,28 Eur, na ktorú sumu súd zaviazal otca
zaplatiť navrhovateľke do konca mesiaca november 2019.

12.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,

v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
až do rozhodnutia o odvolaní.