Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226134
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1211226134.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zastúpenému
spoločnosťou Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti
žalovanému: A. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX/XX, I., zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Reiszom,
Klincová 37, Bratislava, o zaplatenie 3.623,21 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.823,21 eur a zmluvnej pokuty z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 720,25 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od

23.09.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 82,26 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.11.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.623,21 eur z titulu dlžného nájomného a zmluvnej pokuty vo výške

0,05 % zo sumy 3.623,21 eur za každý deň omeškania od 1.3.2011 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodni tým, že žalobca prenechal nájomcovi (žalovanému) do užívania časť nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. Z., vedenej v záznamoch KN v registri parciel „T.“ ako parc. č. XXX/X. V
súlade s nájomnou zmluvou zo dňa 1.5.2010 sa jej účastníci dohodli na odplatnom nájomnom vzťahu
za zmluvnú cenu vo výške 3.623,21 eur s lehotou splatnosti vždy od 28.2. príslušného kalendárneho
mesiaca na celý rok pod sankciou zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň

omeškania. Žalobca vyúčtoval dohodnuté nájomné faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 11.2.2011, ktorú
však žalovaný neuhradil, pričom nereagoval ani na písomnú upomienku.

3. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje voči žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.800,- eur za celý rok za užívanie parcely v rozsahu 335 m2, ktorá zodpovedá parc. č. XXX/X, ktorá bola
vytvorená z parcely č. XXX/X, a to z dôvodu, že na tom pozemku stojí stavba vo vlastníctve žalovaného.
Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo zmluvy z roku 2013. Uviedol, že od roku 2011

do roku 2013 ceny nehnuteľností klesali, a teda všeobecná hodnota nájmu bola v roku 2011 minimálne
v rovnakej výške ako v roku 2013.4. Na pojednávaní konanom dňa 27.2.2019 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 1.823,21
eur bez uvedenia dôvodu. Na pojednávaní konanom dňa 3.6.2019 vzal žalobca žalobu späť aj v časti
zmluvnej pokuty bez uvedenia dôvodu. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Preto súd

konanie v tejto časti zastavil v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p.

5. Podaním doručeným súdu dňa 23.9.2019 žalovaný zmenil žalobu rozšírením o úrok z omeškania vo
výške5% ročnezosumy1.800,-eurod23.9.2016dozaplatenia. Súdzmenužalobypripustiluznesením
zo dňa 9.10.2019.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že nikdy neuzatvoril žiadnu zmluvu so
žalobcom a nikdy neobdržal žiadnu faktúru ani upomienku.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že nájomná zmluva medzi stranami bola uzatvorená až dňa 19.8.2013 a jej
predmet presne zodpovedá potrebám a požiadavkám žalovaného. V roku 2010 dal žalobca vypracovať

geometrický plán, na základe ktorého došlo k zániku pôvodnej v žalobe uvádzanej parcely a táto bola
rozdelená práve z dôvodu odčlenenia parcely č. XXX/X, aby táto mohla byť daná do nájmu žalovaného.
V roku 2011 bol žalovaný vlastníkom parc. č. XXX/X o výmere 335 m2, na ktorej stojí jazdiareň,
preto nepotreboval nájomnú zmluvu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že žalobca vychádzal pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia zo zmluvy z roku 2013, keďže predmetom konania je rok 2011, kedy mohlo

byť nájomné v inej výške. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže
žalobca nie je a nikdy nebol vlastníkom predmetného pozemku, je len jeho správcom. Ďalej namietal, že
žalobca neuviedol kde, kedy, akým spôsobom a v akej výške sa mal žalovaný na jeho úkor bezdôvodne
obohatiť.

8. Ďalej žalovaný uviedol, že v roku 2011, za ktoré si uplatňuje žalobca bezdôvodné obohatenie, bol
ako vlastník pozemku uvedený žalovaný. To znamená, že v tomto období bol žalovaný dobromyseľný
v tom, že je vlastníkom predmetného pozemku, vzhľadom na materiálnu a formálnu publicitu katastra
nehnuteľností, ktorá platí až kým sa nepreukáže opak. Tento opak sa preukázal až v roku 2012, a to
rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu o oprave chyby v katastrálnom operáte. Z uvedeného

rozhodnutia vyplýva, že k chybnému zápisu došlo mylným konaním príslušného úradu, teda štátu. Je
nepredstaviteľné a absurdné, ak si štát v tomto konaní zastúpený žalobcom za toto svoje pochybenie
nárokuje bezdôvodné obohatenie od žalovaného.

9. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazov

založených v spise a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav
veci:

10. Dňa 1.5.2010 mali uzatvoriť žalobca (ako prenajímateľ) a žalovaný (ako nájomca) nájomnú zmluvu,
ktorej predmetom bola parc. D.-T. Č.. XXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1688 m2 v kat.

úz. Z.. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú od 1.5.2010. Podľa čl. IV bod 1. bol dohodnutý nájom
vo výške 3.623,51 eur za rok s tým, že nájomné bolo splatné vždy do 28.2. príslušného kalendárneho
roku. V čl. VI. zmluvy bola dojednaná povinnosť nájomcu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania.

11. Dňa 11.2.2011 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX, splatnú dňa 28.2.2011, ktorou
mu fakturoval cenu za prenájom pozemkov za rok 2011 vo výške 3.623,21 eur.

12. Listom zo dňa 10.3.2011 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie 3.623,21 eur.

13. Mestská časť I. - Z. vydala dňa 15.2.2011 pod č. XX/XX/XXXXX/VFX-FaXXX rozhodnutie o určení
súpisného čísla, ktorým určila súpisné č. XXXX pre nebytovú budovu „O.“, parc. č. XXX/X, XXX/X, D..
Ú.. Z.. Dňa 28.2.2011 podal žalobca na Katastrálny úrad v I. žiadosť o zápis stavby „O.“, postavenej na
parc. č. XXX/X W. XXX/X, D.. Ú.. Z., kolaudovanej dňa 17.8.2010.

14. Podľa LV č. XXXX zo dňa 14.7.2011 bol žalovaný evidovaný ako vlastník parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 335 m2 a ďalších pozemkov v kat. úz. Z.. Bol vlastníkom O. súp. č. XXXX
postavenej na prac. č. XXX/X W. XXX/X v kat. úz. Z.. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva K.-
XXXX/XX zo dňa 8.4.2005 a rozhodnutie o určení súpisného čísla č. XX/XX/XXXXX/VFX-L. zo dňa15.2.2011, Y.-XXXX/XX. Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo dňa 28.3.2012,
č. V.-XX/XXXX/opr., právoplatným dňa 30.4.2012, opravila údaj v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX
tak, že vymazala okrem iného pozemok registra „T.“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 335 m2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správa katastra pochybila, keď vykonala zápis
vlastníckeho práva žalovaného k uvedenej parcele bez právnej listiny potvrdzujúcej vlastnícke právo
žalovaného k tejto nehnuteľnosti. Rozhodnutie bolo zasielané žalovanému.

15. Dňa 19.8.2013 uzatvorili žalobca (ako prenajímateľ) a žalovaný (ako nájomca) nájomnú zmluvu,

ktorej predmetom bola parc. D.-T. Č.. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
335 m2. Podľa čl. II. zmluvy prenajímateľ prenajíma a nájomca preberá predmetnú nehnuteľnosť ako
pozemok pod O. súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX v prospech nájomcu. Nájomné bolo dohnuté
v sume 1.800,- eur bez DPH ročne.

16. Podľa znaleckého posudku č. 37/2018 zo dňa 10.12.2018 vypracovaného Mgr. A. D., znalcom z

odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) podpis na nájomnej zmluve zo dňa
1.5.2010 nie je pravým podpisom žalovaného.

17. Podľa výpisu z LV č. XXXX je vlastníkom parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 3.392 m2 v
kat. úz. Z. Slovenská republika a správcom žalobca.

18. Podľa výkazu výmer ku geometrickému plánu č. 55/2010 vyhotovenému zememeračskou
kanceláriou L. L. - GEOMEP dňa 2.8.2010, úradne overenému dňa 6.8.2010, je pozemkovoknižná parc.
č. XXXX/X totožná okrem iného s parc. č. XXX/X o výmere 335 m2.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku podnik je právnickou osobou; vystupuje v
právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

24. Podľa § 6 ods. 2 cit. zák. podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v
konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach,
ak vlastnícke právo štátu je sporné.

25. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu Slovenská republika ako
právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade
s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) , b) a d)
môže nadobúdať majetok len do

vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu.
Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu,
ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.27. Žalobca sa v konaní spočiatku domáhal zaplatenia nájomného za nájom pozemku parc. D.-T. Č..
XXX/X, o výmere 1688 m2 v kat. úz. Z. za rok 2011 a zmluvnej pokuty, a to na základe nájomnej zmluvy,
ktorá mala byť medzi stranami uzatvorená dňa 1.5.2010. Po tom, čo bolo znaleckým dokazovaním

preukázané, že žalovaný zmluvu nepodpísal, začal si žalobca uplatňovať vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemku zodpovedajúceho parcele č. XXX/X vo výmere 335 m2 za rok 2011
a vo zvyšnej časti vzal žalobu späť.

28. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Majetkovým prospechom sa rozumie získanie majetkových
hodnôt vyjadriteľných v peniazoch. Ide predovšetkým o stav, keď sa doterajší majetok obohateného
rozmnoží, ale aj stav, že sa doterajší majetok obohateného nezmenší, hoci bez jeho získania by k
tomu došlo. Za majetkový prospech sa považuje napr. aj užívanie veci iného, ak sa tak uskutočňuje
bez právneho dôvodu. Na to, aby ten, kto získal majetkový prospech, bol povinný tento vydať,

nie je rozhodujúce, či je naplnená subjektívna stránka obohateného, teda či tento vznikol zavinením
obohateného. Stačí, že došlo k jeho obohateniu.

29. V danom prípade ide jednoznačne o prípad majetkového prospechu získaného žalovaným bez
právneho dôvodu, nakoľko tento užíval nehnuteľnosť - pozemok vo vlastníctve štátu bez právneho

dôvodu, bez uzatvorenia platnej nájomnej zmluvy, resp. iného právneho dôvodu, ktorý by ho oprávňoval
tento pozemok užívať. Skutočnosť, že bol žalovaný istý čas zapísaný ako vlastník parc. č. XXX/X o
výmere 335 m2 neznamená, že mal právny titul túto nehnuteľnosť bezodplatne užívať. Žalovaný nikdy
nebol vlastníkom predmetnej parcely, čoho si musel byť vedomý, keď táto nebola predmetom kúpnej
zmluvy, na základe ktorej sa stal vlastníkom iných pozemkov v predmetnom areály. Ako vlastník parc.

č. XXX/X bol žalovaný do katastra nehnuteľností zapísaný omylom resp. chybou katastrálneho úradu,
ktorá bola odstránená rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 28.3.2012. To
však neznamená, že do vydania tohto rozhodnutia by sa mal žalovaný považovať za dobromyseľného
vlastníka tejto parcely. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že v tomto konaní si žalobca neuplatňuje
bezdôvodné obohatenie od žalovaného za toto pochybenie, ako si to nesprávne vysvetľuje žalovaný.

Žalobca si uplatňuje od žalovaného bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku vo vlastníctve štátu
žalovaným bez právneho dôvodu.

30. Pokiaľ teda žalovaný užíval predmetnú parcelu v roku 2011, bezdôvodne sa obohatil, nakoľko získal
majetkový prospech spočívajúci v tom, že sa jeho majetok nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal o všeobecné

nájomné, tak ako tomu je od 19.8.2013, od kedy má uzatvorenú platná nájomnú zmluvu so žalobcom,
ktorej predmetom je nájom pozemku parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 335 m2 v
kat. úz. Z.. Ako vyplýva z obsahu tejto zmluvy, táto parcela je žalovanému prenajímaná ako pozemok pod
Jazdiarňou súp. č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Z dôkazov založených v spise vyplýva, že
predmetná jazdiareň je postavená na prac. č. XXX/X minimálne od roku 2010, kedy bola kolaudovaná,

teda na pozemku stála určite počas celého roka 2011. Sám žalovaný v konaní uviedol, že predmet tejto
zmluvy (zo dňa 19.8.2013) zodpovedá potrebám a požiadavkám žalovaného. Z toho vyplýva, že pokiaľ
aj predmetná jazdiareň vo vlastníctve žalovaného nie je postavená na celom pozemku parc. č. XXX/X,
žalovaný potrebuje pre jej riadne užívanie celú parc. č. XXX/X o výmere 335 m2 a aj ju celú užíva. Na
otázku žalobcu, či v roku 2011 užíval žalovaný tento pozemok, žalovaný toto nepoprel ani neuviedol,

že by ho užíval v menšom rozsahu ako je jeho výmera 335 m2. Z vyššie uvedeného mal teda súd
preukázané, že žalovaný užíval v roku 2011 parc. č. XXX/X o výmere 335 m2 v celom rozsahu. Keďže
tak robil bez právneho dôvodu, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.

31. Pokiaľideovýškubezdôvodnéhoobohatenia,žalobcaprijejurčenívychádzalzozmluvyuzatvorenej

medzi stranami sporu v roku 2013, pričom tvrdil, že od roku 2011 do roku 2013 ceny nehnuteľností
klesali, a teda všeobecná hodnota nájmu bola v roku 2011 minimálne v rovnakej výške ako v roku 2013.
Žalovaný nesúhlasil s tým, aby sa výška bezdôvodného obohatenia určovala podľa zmluvy z roku 2013.
S tým sa súd stotožnil. Samotný žalobca totiž pôvodne žaloval nájomné vo výške 2,15 eur za m2 za
rok, čo pri výmere 335 m2 predstavuje sumu 720,25 eur za rok. Žalobca pritom vychádzal zo zmluvy,

ktorá mala byť medzi stranami sporu uzatvorená dňa 1.5.2010 a na jej základe si žalobca uplatňoval
nájomné aj za rok 2011 (predmetom zmluvy bol pozemok o výmere 1688 m2 a ročné nájomné malo
byť 3.623,51 eur, čo predstavuje 2,15 eur za m2 za rok). Je síce pravdou, že predmetná zmluva bola
napokon vyhodnotená ako neplatná, pretože ju žalovaný nepodpísal, avšak žalobca jej platnosť nikdynespochybňoval, sám ju pripojil k žalobe, z jeho strany bola podpísaná, z čoho je možné usudzovať, že v
žalovanom období prenajímal žalobca obdobné pozemky za nájomné uvedené v tejto zmluve. Žalovaný
tiež nespochybňoval výšku nájomného uvedenú v tejto zmluve. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán v

konaní neprodukovala žiaden iný dôkaz, z ktorého by bola preukázaná všeobecná cena nájomného za
rok2011zaspornýpozemok,súdtedavychádzalzosumy2,15eurzam2zarokažalobcovipriznalsumu
720,25 eur a vo zvyšku žalobu v časti istiny zamietol (žalobca si po čiastočnom späťvzatí uplatňoval
sumu 1.800,- eur).

32. Keďže žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania
v súlade s § 517 ods. 2 OZ. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania od neskoršieho dátumu, ako došlo
k skutočnému omeškaniu žalovaného a aj v nižšej výške, ako vyplýva z nar. vl. č. 87/1995 Z. z., preto
mu súd priznal úrok z omeškania z priznanej sumy tak, ako si uplatňoval.

33. Žalovaný v konaní namietal tiež aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom

pozemku, ale vlastníkom pozemku je štát a žalobca je len jeho správcom. Vecnou legitimáciou je stav
vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového konania (žalobca) je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
Podľa zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu správca koná v mene štátu pred súdmi a inými

orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu. Rovnako tak podľa zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom
podniku štátny podnik koná v mene vlastníka majetku (štát), ktorý spravuje v konaní pred súdom a
orgánmi verejnej správy. Obdobnú úpravu obsahuje aj zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v tom
smere, že správca (alebo mestská časť) koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré
satýkajúmajetkuobce,ktorýspravuje(§6ods.4).Ktejtospornejotázkejepotrebnéuviesť,žejudikatúra

súdovSRniejevotázkeaktívnejaleajpasívnejvecnejlegitimácie(napr.vreštitučnýchsporoch,naktoré
poukázal žalovaný) správcu majetku štátu v sporoch týkajúcich sa majetku štátu jednotná, ako to vyplýva
aj z viacerých rozhodnutí súdov, na ktoré poukazovali strany sporu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) vo veci sp. zn. 2Cdo 94/2002, pohľadávkami štátu sú
v zmysle § 2 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov len také

pohľadávky, z ktorých je štát oprávnený priamo. Správu pohľadávky štátu vykonáva správca v mene
štátu; správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý je oprávnený pri
správepohľadávkykonať.Zpohľadávok,ktorévznikajúvsúvislostisvýkonomsprávyhmotnéhomajetku
štátu, je oprávnený priamo správca. Toto rozhodnutie NS SR teda rozlišuje pohľadávky, z ktorých je
štát oprávnený priamo, ktorými sú dane, poplatky, pokuty ale aj pohľadávky na vydanie bezdôvodného

obohatenia podľa § 456 OZ. Toto ustanovenie sa však týka iba prípadov, ak nemožno zistiť, na úkor koho
sa získalo bezdôvodné obohatenie. V takom prípade sa musí vydať štátu. Súd má za to, že ak by mal NS
SR na mysli, že akákoľvek pohľadávka štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia, je pohľadávkou, z
ktorej je štát oprávnený priamo, uviedol by ustanovenie § 451 a nasl. OZ a nie iba ustanovenie § 456 OZ.
Veď napokon predmetom konania v tejto veci (ktorá bola prejednávaná v konaní sp. zn. 2Cdo 94/2002)

bolo tiež vydanie bezdôvodného obohatenia ale nie podľa § 456 OZ a NS SR skonštatoval, že správca
mohol vo vlastnom mene uplatniť predmetnú pohľadávku na príslušnom orgáne. Podľa názoru NS SR
je od priamych pohľadávok štátu potrebné odlišovať pohľadávky, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom
správy hmotného majetku (napr. pohľadávky zo záväzkových vzťahov, do ktorých správca vstupuje pri
výkonesprávy),zktorýchjeoprávnenýpriamosprávca.Záväzkyvznikajúajzbezdôvodnéhoobohatenia

(§ 489 OZ). V rozhodnutí NS SR sp. zn. 1 Cdo 86/2017 sa zase konštatuje, že správca majetku obce
je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, ktorá vznikla na majetku obce
(nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je obec), ktorého je správcom.

34. Štátny podnik (žalobca) je správcom majetku štátu, ktorý mu bol zverený. V konaní nebolo sporné,

že pozemok (za ktorého užívanie žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie) je vo vlastníctve štátu a v
správe žalobcu. Žalobca si v konaní uplatnil vo vlastnom mene pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie predmetného pozemku bez právneho dôvodu. Právna úprava konania správcu
v mene štátu (prípadne obce) je totožná v zák. č. 111/1990 Zb., zák. č. 278/1993 Z. z. ako aj v
zák. č. 138/1991 Zb. Preto je možné aj s poukazom na právny názor vyslovený vo vyššie citovaných

rozhodnutiach NS SR konštatovať, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, keď sa
podľa názoru súdu nejedná o priamu pohľadávku štátu, ale o pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti s
výkonom správy hmotného majetku štátu, z ktorej je oprávnený priamo správca.35. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca
mal v konaní neúspech v cca 91,13 % - tách uplatňovaného nároku (neúspešný bol v časti, v ktorej
bola žaloba zamietnutá, ale aj v časti, v ktorej vzal žalobu v priebehu konania späť, nakoľko v tejto časti
zavinil zastavenie konania) a v rovnakom rozsahu bol teda úspešný žalovaný. Úspech žalobcu bol v
rozsahu 8,87 %, čo zároveň predstavuje neúspech žalovaného. Preto súd priznal náhradu trov konania

žalovanému v rozsahu 82,26% (91,13 % - 8,87%). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
tunajším súdom samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).