Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206446
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118206446.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu C., G.., so sídlom F. X/A, XXX XX R.,
V.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Železničná 4/A, 920
01 Hlohovec, proti žalovanej Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX, XXX XX I., o zaplatenie
70,70 Eur s prísl., o odpore žalovanej proti platobnému rozkazu, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 8Csp/108/2018-41 zo dňa 07. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Odpor žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/108/2018-22 zo dňa
14.6.2018 odmieta.

II. Mení druhý výrok platobného rozkazu Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/108/2018-22 zo dňa
14.6.2018 o trovách konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobcovi náhradu trov konania o podanom odpore nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 265 ods. 1, § 267 ods. 1, 2, § 239 ods. 1, § 242, § 248, § 249, § 250
ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 257, § 251, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 14.06.2018 vydal Okresný súd Prešov na návrh žalobcu platobný
rozkaz, ktorým žalovanej uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi
sumu 70,70 Eur spolu s prísl. a nahradila aj trovy konania. Vo vydanom platobnom rozkaze zároveň
žalovanú riadne poučil, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený a tiež, že odpor odmietne, ak
bude podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo bez vecného odôvodnenia. Platobný rozkaz bol
žalovanej doručený dňa 02.07.2018. Dňa 18.07.2018 bolo súdu doručené písomné podanie označené
ako „Odpustenie finančnej pokuty za dopravný priestupok, prepravovanie bez cestovného lístka“, v
ktorom poukázala na svoj zdravotný stav, sociálnu a finančnú situáciu a k okolnostiam cestovania bez
lístka uviedla, že sa potrebovala urýchlene prepraviť do nemocnice na pohotovosť z dôvodu vážnych
zdravotných problémov, čo oznámila aj kontrolórom. Z uvedených dôvodov žiadala, aby jej súd odpustil
celý dlh vo výške 152,62 Eur. Uviedla, že v súčasnosti má trvalý pobyt v H. a keďže je zdravotne ťažko
postihnutá, má prepravu I. zdarma.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná vo svojom podaní, ak by ho aj podľa časti jeho obsahu
posudzoval ako odpor, vecne ani právne nespochybnia povinnosť jej uloženú v platobnom rozkaze,
a teda odpor vecne neodôvodnila vo veci samej tak, ako to predpokladá § 267 ods. 1 C.s.p.. Uviedol,
že vo svojom podaní poukázala len na svoju sociálnu situáciu a zdravotný stav, čím však vecne ani

právne nespochybnila povinnosť uloženú jej v platobnom rozkaze. Poukázal na to, že ani zlá sociálna
situácia a zlý zdravotný stav žalovanej pritom sám o sebe nemá žiaden význam pre povinnosť platiť
záväzky zo zmluvy. V tejto situácii poukázal na to, že bez spochybnenia uloženej povinnosti by ďalšie
pojednávanie tejto veci s povinnosťou žalovanej nahradiť trovy konania aj za prípadné ďalšie úkony
právneho zastúpenia druhej strany, by len neúmerne navýšilo príslušenstvo pohľadávky a povinnosť
žalovanej. Ďalej poukázal na to, že akokoľvek po vydaní platobného rozkazu, ak žalovaná nespochybní
rozhodnutie vo veci samej, súd nemá možnosť meniť platobný rozkaz a rozhodnutie je v zásade
nezmeniteľné, a súd nemá možnosť na jeho úpravu. Poukázal na to, že prípadná dohoda o splátkach je
plne už len v dispozícii strán sporu, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku rozhodnutia.

5. Vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania uviedol, že posúdil všetky skutočnosti, a to najmä zlú
sociálnu situáciu žalovanej a najmä jej zdravotný stav. Súd mal za to, že v danom prípade existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne použil moderačné právo a náhradu trov
konania žalobcovi nepriznal. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa videl najmä v sociálnej situácii a
najmä zlom zdravotnom stave žalovanej a jej nízkom finančnom príjme. Súd nezistil, že by voči žalovanej
v minulosti bola podaná žaloba z dôvodu cestovania I. bez cestovného lístka. Súd pri rozhodovaní
vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobcom je právnická osoba špecializujúca sa aj na vymáhanie
pohľadávok a nepriznanie trov konania v danom prípade nebude mať za následok výraznú finančnú
stratu tejto spoločnosti. Z uvedených dôvodov zmenil výrok o trovách konania platobného rozkazu
tak, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. O náhrade trov konania o odpore rozhodol tak, že
žalobca mal v konaní o odpore plný úspech, preto by mu mal priznať náhradu trov konania, o ktorej by
následne rozhodol samostatným uznesením. Keďže však žalobcovi v konaní o odpore podľa obsahu
súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli, súd náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II.. Odvolanie právne
odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“). Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu v predmetnej veci vykonal úkony podľa § 14 ods. 1
písm. a) a b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, teda za tieto úkony má právny zástupca nárok na tarifnú odmenu
vo výške 16,60 Eur za 1 úkon, teda 33,20 Eur v prípade dvoch úkonov, ktoré vykonal. Ďalej poukázal
na § 16 ods. 3 predmetnej vyhlášky, v zmysle ktorej má nárok aj na náhradu výdavkov na miestne a
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, a to celkovo vo výške 18,42 Eur. Zároveň poukázal na
to, že je platcom DPH, čo preukázal Osvedčením o registrácii pre DPH právneho zástupcu, teda k trovám
je potrebné pripočítať 20%. Z uvedeného dôvodu mala byť žalovaná zaviazaná na úhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 61,94 Eur. Uviedol, že už v podanej žalobe poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax
súdov Slovenskej republiky, ktorá sa týka pohľadávok uplatnených na súdoch voči fyzickým osobám
a od účinnosti nového procesného predpisu totiž súdy jednoznačne a ustálene priznávajú úspešnej
sporovej strane náhradu trov konania v celom rozsahu. Namietal, že súd porušil aj ďalšie pravidlo
potvrdené zo strany najvyšších súdnych autorít, a to nevyhnutnosť umožniť strane konania, ktorej trovy
majú byť znížené alebo nepriznané, vyjadriť sa k takémuto zámeru. Poukázal na to, že jednak dôvod
vzniku záväzku žalovanej, ako aj správanie žalovanej počas celej doby jednoznačne odôvodňujú záver
o tom, že výlučne samotná žalovaná zapríčinila existenciu súdneho konania a teda aj vznik trov súdneho
konania. Navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozhodnutie zmenil tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku a náhradu
trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

7. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná. V podanom odvolaní uviedla, že
doručené uznesenie neobsahovalo úradnú súdnu pečiatku a nebol tam ani podpis a pečiatka sudcu, ani
pečiatka overovateľky a nevie, či taký dokument je možné považovať za vierohodný a právoplatný, teda
ako právoplatné rozhodnutie. Uviedla, že nevie ako má viac vecne odôvodniť fakt, že na dopravu v tom
čase finančné prostriedky nemala, presne ako doložila doklady, koľko poberá čiastočného invalidného
dôchodku, a to, že už žije sama a o celú domácnosť sa musí postarať. Poukázala, že čiastočný invalidný
dôchodok poberá vo výške 111,80 Eur mesačne, čo nepredstavuje ani výšku minimálnej mzdy, a z
takéhoto príjmu nie je možné v dnešnej dobe slušne fungovať. Uviedla, že zdravotne je na tom dosť zle a
týmto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Poukázala na to, že vecné odôvodnenie
podané aj bolo, aj doložené doklady k tomu a ona ako laik vecné odôvodnenie písať nevie, no právnika

ako odvolaciu inštitúciu v jej finančnom stave nemá. Poukázala na to, že vecným odôvodnením je práve
jej finančná situácia. Žiadala, aby súd opätovne prehodnotil rozhodnutie, aj keď nevie, pretože dokument,
ktorý jej bol doručený poštou nemá všetky náležitosti.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že medzi nimi neexistuje spornosť tvrdení, že žalovaná
cestovala bez platného cestovného lístka, nakoľko v odvolaní žalovaná sama uvádza, že cestovný
lístok zakúpený nemala. Poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie, že ani zlá životná situácia
a zdravotný stav žalovanej nemá žiadny vplyv na povinnosť platiť záväzky zo zmluvy. Uviedol, že
rozhodnutie považuje za správne v rozsahu v ktorom nepodal odvolanie. Uviedol, že súd sa zaoberal
všetkými relevantnými skutočnosťami, uviedol právne posúdenie veci a vyjadril sa v dostatočnej miere k
všetkým podstatným okolnostiam, teda rozhodnutie je v celom rozsahu v súlade s požiadavkami právnej
úpravy. Poukázal na to, že v ostatom sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a tvrdení a žiada, aby
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nutné zrušiť.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanou inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením,
teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II.ÚS 78/05).

13. Žalobca namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore
odvolacím súdom zistená nebola.

14. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, a to z toho dôvodu, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil podaný odpor žalovanou, ako odpor bez vecného odôvodnenia, v
dôsledku čoho odpor nesprávne odmietol.

15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má
za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
zistenia skutkového stavu, nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre odmietnutie odporu.

16. Platobný rozkaz predstavuje jednu z foriem skráteného rozhodovania súdmi, voči ktorému Civilný
sporový poriadok upravuje možnosť použitia odporu, ako špecifického prostriedku procesnej obrany
žalovaného. Náležitosti odporu upravuje Civilný sporový poriadok v § 267 ods. 1, podľa ktorého včas
podaný odpor musí byť vecne odôvodnený, pričom ustanovenia o doplnení podania na výzvu súdu sa
nepoužijú. Čo je potrebné považovať za vecné odôvodnenie odporu civilný sporový poriadok už bližšie
nešpecifikuje.

17. K odporu ako špecifickému opravnému prostriedku Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo
dňa 03.06.2009 sp. zn. III. ÚS 161/09-11 uviedol nasledovné: „K právnej povahe odporu ústavný súd
konštatuje, že ide o špecifický spôsob procesnej obrany účastníka konania, ktorá má za predpokladu
splnenia zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie
oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok voči platobnému rozkazu. Z ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku o náležitostiach odporu jednoznačne vyplýva len povinnosť odpor odôvodniť vo veci
samej, pričom z obsahového hľadiska postačuje, ak z odôvodnenia vyplýva iba nesúhlas účastníka
konania s vydaným rozkazom. Súd po preskúmaní náležitostí odporu nerozhoduje o zrušení platobného
rozkazu, k jeho zrušeniu dochádza priamo zo zákona už podaním odporu. Súd je v nadväznosti na
zrušenie platobného rozkazu povinný iba nariadiť pojednávanie. Úkony súdu súvisiace so zrušením
platobného rozkazu na základe podaného odporu majú teda charakter procesných úkonov, ktorými
súd riadi a upravuje priebeh konania a ktorých uskutočnenie nemá žiaden priamy vplyv na meritórne
rozhodovanie.“ Na odôvodnenie odporu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenie, či už vecné alebo
právne, ktoré spochybňuje opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom rozkaze zaplatiť žalobcovi
ním uplatňovanú pohľadávku. Nie je nutné, aby v odpore žalovaný reagoval na všetky skutočnosti, z
ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo. Žalovaný nemusí ani uviesť dôvod ním tvrdeného zániku práva,
s tým sa musí súd vysporiadať pri prejednaní veci v riadnom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo
124/98 zo dňa 01.03.1999).

18. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná vo svojom podaní doručenom súdu dňa 18.07.2018, ktoré
je podľa obsahu odporom proti platobnému rozkazu síce neuviedla skutočnosti, ktoré by spochybňovali
opodstatnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, zároveň však nemožno konštatovať, že by žalovaná
v odpore fakticky nedôvodila, prečo nie je schopná zaplatiť uloženú sumu jednorazovo, v lehote 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že odpor žalovanej
proti platobnému rozkazu s uvedeným faktickým odôvodnením nie je možné automaticky považovať
za odpor bez vecného odôvodnenia. Platobný rozkaz predstavuje formu skráteného konania, v ktorom
súd rozhoduje o žalobe, pričom vychádza len zo skutočností tvrdených žalobcom o ktorých nie sú
pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z predložených dôkazov, teda súd môže o žalobe
rozhodnúť aj bez vyjadrenia žalovanej. Žalovaná v takomto prípade pred vydaním platobného rozkazu
nemá možnosť vyjadriť sa k žalobcom uplatňovanému nároku a tiež nemá ani priestor na to, aby využila
možnosť a podala prípadne návrh na splácanie dlhu v pravidelných mesačných splátkach, na rozdiel
od neskráteného konania, kde túto možnosť žalovaná vždy má. V prípade ak žalovaná v neskrátenom
konaní využije možnosť a navrhne súdu, aby jej umožnil splácať dlh v splátkach, súd je povinný zaoberať
sa takýmto návrhom a preskúmať, či sú dané dôvody a okolnosti, ktoré neumožňujú žalovanej splatiť dlh
naraz, ale postupne mesačnými splátkami, teda v konkrétnom prípade existujú dôvody pre vyhovenie
jednému z návrhov žalovanej na splácanie dlhu v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom na
uvedené teda možno konštatovať, že ak má žalovaná takúto možnosť v neskrátenom konaní, neexistuje
žiaden legitímny dôvod na to, aby bola ukrátená o túto možnosť v rámci skráteného konania, akým je

aj vydanie platobného rozkazu. V takomto prípade sa až doručením vydaného platobného rozkazu má
žalovaná možnosť dozvedieť o existencii konania vedeného proti nej, a teda prvú a jedinú možnosť kedy
má a môže v takomto prípade žiadať o úhradu dlžnej sumy je len podaním odporu, a teda o túto možnosť
by nemala byť v žiadnom prípade ukrátená.

19. Žalovaná v podanom odpore žiadala o odpustenie úhrady dlžnej sumy, prípadne splátkový kalendár
vo výške 1,- Eur mesačne, s čím však podľa nej dopravný podnik súhlasiť nebude. Zároveň opätovne
poukázala na svoj zdravotný stav, sociálnu a finančnú situáciu. Vzhľadom na uvedené mal preto
súd prvej inštancie posúdiť podaný odpor, ako odpor s vecným odôvodnením. Odpor bol v danom
prípade kvalifikovaný, nakoľko je zrejmé, že žalovaná namieta plnenie sumy v platobnom rozkaze, preto
žalovanou podaný odpor je potrebné považovať za vecne odôvodnený odpor podaný v lehote.

20. Vzhľadom na uvedené, preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto v zmysle § 267 ods. 3 C.s.p. zrušiť platobný rozkaz v
celom rozsahu a vo veci nariadiť pojednávanie, v rámci ktorého následne vykoná v predmetnej veci
dokazovanie, ktorým zistí opodstatnenosť nároku, ktorého sa žalobca domáha podanou žalobou, ako
sa aj vysporiada s návrhom žalovanej na plnenie dlžnej sumy v splátkach, teda zistí či sú alebo nie sú
splnené predpoklady pre vyhovenie návrhu žalovaného.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.