Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118210672
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118210672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu SETCAR s.r.o., so
sídlom Rychvald 816, Česká republika, IČO: 278 50 994, konajúceho na území Slovenskej republiky
prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Turany,
Černík 386/4, IČO: 47 790 857, právne zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, so sídlom P.,
O. X, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o.,
so sídlom Banská Bystrica, Horná 26, o zaplatenie 332,86 eur s príslušenstvom, na základe odvolania

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/35/2018-127 zo dňa 21. novembra 2018
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 332,86
eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z danej sumy od 18.8.2016 do zaplatenia. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že písomná Zmluva o nájme č. 177 zo dňa 20.4.2016

uzatvorená medzi poškodenou P. P. a prenajímateľom je absolútne neplatným úkonom, nakoľko
prenajímateľ je organizačnou zložkou zahraničnej osoby a nemá právnu subjektivitu, a teda ani
spôsobilosť na právne úkony. Uvedený nedostatok nie je pritom možné odstrániť ani dodatkom k takejto
(neplatnej) zmluve.
2. Okresný súd ale zdôraznil, že predmetná listina svedčí o prejave vôle medzi menovanou poškodenou,
ktorá si prenajímala v listine označené motorové vozidlo za tam uvedené nájomné, pričom konala s
povereným pracovníkom organizačnej zložky. Nadväzne uzavrel, že ústnym prejavom vôle poškodenej

P. P. a povereného pracovníka organizačnej zložky dňa 20.4.2016 vznikla medzi žalobcom konajúcim
na území SR prostredníctvom organizačnej zložky a jej povereného pracovníka a menovanou platná
nájomná zmluva v ústnej forme. Občiansky zákonník totiž v ustanoveniach upravujúcich nájom
hnuteľných vecí nevyžaduje pre platnosť nájomnej zmluvy písomnú formu. Navyše - podľa okresného
súdu - skutočnosť, že poškodená a žalobca uzatvorili dňa 6.5.2016 (nielen) dodatok k nájomnej zmluve,
ale aj zmluvu o postúpení pohľadávky, svedčí o tom, že účastníci ústnej nájomnej zmluvy zo dňa
20.4.2016 (kedy prenajaté vozidlo bolo odovzdané poškodenej) si boli vedomí, že organizačná zložka

koná za zahraničnú právnickú osobu.
3. Následne okresný podrobne posúdil (bližšie bod 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku)
opodstatnenosť výšky uplatňovaného nároku, resp. výšky škody vzniknutej poškodenej. Dotknutý nárok/
pohľadávku (v plnej výške 648 eur) postúpila poškodená za odplatu na žalobcu. Odplata sa rovnala(práve) sume 648 eur, teda zodpovedala záväzku poškodenej voči žalobcovi. Poškodená tento svoj
záväzok vyrovnala tým, že od žalobcu neinkasovala odmenu za postúpenie pohľadávky, ktorý nárok bol
započítaný proti pohľadávke žalobcu. Okresný súd v tejto spojitosti uzavrel, že postúpením pohľadávky

sa zmenil jej veriteľ a stal sa ním žalobca. Výška škody tak predstavuje rozdiel medzi výškou nájomného
648 eur a sumou 315,14 eur, ktorú už poisťovňa/žalovaný žalobcovi uhradil.
4.Čosatýkaúrokuzomeškania,okresnýsúdvychádzalzozáveru,žepokiaľpoisťovňanesprávnezistila
rozsah svojej povinnosti poskytnúť plnenie, zodpovedá za svoje omeškanie s vyplatením poistného
plnenia „v skutočnom a dôvodom rozsahu“, aký bol zistený (prípadne aj následne) v súdnom konaný

vedenom voči poisťovni. V súdenej veci povinnosť poisťovne plniť (vzhľadom na ukončenie šetrenia
poistnejudalostidňa1.8.2016)trvalado16.8.2016,pričomnasledujúcimdňomsadostaladoomeškania.
Nakoľko žalobca žiadal priznať úrok z omeškania až od 18.8.2016, kedy už bola poisťovňa/žalovaný v
omeškaní, okresný súd určil počiatok omeškania označeným dňom. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobca má voči žalovanému právo na ich náhradu v plnom rozsahu, lebo bol v spore plne úspešný.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá. Namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia v otázke platnosti Zmluvy o nájme č. 177, keďže okresný súd na jednej strane uvádza, že
táto zmluva z 20.4.2016 uzatvorená v písomnej forme je neplatná, avšak súčasne konštatuje, že došlo
k uzatvoreniu ústnej nájomnej zmluvy. Odvolateľ mal za to, že nebolo nijako preukázané, že by došlo k

uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a poškodenou ústnou formou a nie je známy ani obsah
tejto zmluvy. Poukazoval na to, že i žalobca sa domáhal úhrady poistného plnenia na základe písomne
uzatvorenejZmluvyonájmeč.177apredmetompostúpeniabolapohľadávkavyplývajúcazneuhradenej
faktúry č. 2016209 fakturovaná podľa dotknutej (absolútne neplatnej) zmluvy. Žalovaný tvrdil, že aj
prípadná ústna zmluva by bola absolútne neplatná, lebo by ju poškodená uzatvorila s organizačnou

zložkou žalobcu nemajúcou právnu subjektivitu. Dodal, že postup žalobcu, ktorý sa Dodatkom č. 1 k
Zmluve o nájme č. 177 pokúšal „zhojiť svoju absolútne neplatnú zmluvu o nájme“, je obchádzaním
zákona.
6. Odvolateľ nesúhlasil ani s priznaním žalobcovi úroku z omeškania, keďže okresný súd postupoval
nedôsledne a v rozpore s § 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na dve

rozhodnutia iných súdov (Krajského súdu v Bratislave a Okresného súdu Banská Bystrica) v obdobných
konaniach. Uviedol, že úrok z omeškania je sankcia upravená v § 11 ods. 8 označeného zákona a
je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/. Účelom
tejto sankcie je ochrana poškodeného proti tomu, aby poisťovňa nezostala nečinná; naopak, aby bola
nútená oznámiť v uvedenej lehote poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v

podobe úroku z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako
bolo v konečnom dôsledku o nároku na poskytnutie poisteného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté.
Podľa žalovaného nie je relevantné ani to, ako mal, resp. mohol inak žalovaný poistnú udalosť vybaviť.
Relevantným je jedine to, či do troch mesiacov od nahlásenia škodovej udalosti poškodeným ukončil jej
šetrenie a poskytol poškodenému poistné plnenie; čo v súdenej veci splnené bolo. Odvolanie do trov

konania odôvodnil žalovaný poukazom na (tvrdenú) nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

7.Žalobcaoznačiltvrdeniaprotistranyoneplatnostizmluvyonájmezaúčelové,nakoľkovadavoznačení
osoby, ktorá je účastníkom právneho úkonu, sama osebe nespôsobuje jeho neplatnosť, pokiaľ možno
spoľahlivo zistiť z obsahu alebo skutkových okolností, kto bol jeho účastníkom (bližšie napr. rozhodnutie

NS SR sp. zn. 7 M Obdo 2/2000). Uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu nemôže byť sporná tiež
vzhľadom na poskytnutie zo strany žalovaného priamo jemu (žalobcovi) čiastočného poistného plnenia.
Spornou nebola ani skutočnosť samotného prenájmu vozidla žalobcom poškodenej.
8. V otázke úroku z omeškania mal žalobca za to, že poisťovňa sa do omeškania môže dostať už po
uplynutí 15 dní od jej rozhodnutia o likvidácii poistnej udalosti, ak predmetné plnenie neoprávnene kráti

alebo ho vôbec neprizná. V uvedenej lehote má poisťovateľ zákonnú povinnosť poskytnúť poškodenému
poistné plnenie; nie však v akejkoľvek výške, ale v rozsahu, na aký má poškodený nárok. Moment, kedy
sa poisťovňa dostáva do omeškania, je tak nezávislý od rozhodnutia súdu. V prípade určenia začiatku
plynutia omeškania súd teda len deklaruje už existujúci stav, lebo pohľadávka na náhradu vzniknutej
škody tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí neoprávnene kráteného poisteného plnenia.

9. Na dotknuté vyjadrenie už žalovaný nereagoval.10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Neobstojí odvolacia námietka o zmätočnosti záverov okresného súdu v otázke existencie a
(ne)platnosti zmluvy medzi žalobcom a poškodenou. Okresný súd na základe pomerne striktného
prístupu k označeniu subjektu právneho úkonu uzavrel, že písomná zmluva o nájme motorového
vozidla je neplatná, ale zároveň jednoznačne (bližšie bod 43. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia)

zadefinoval, prečo faktické konanie zmluvných strán spojené s ústnym dojednaním vyhodnotil ako platne
uzavretú ústnu zmluvu.
12. Len samotná nespokojnosť odvolateľa s týmto záverom a k nemu vedúcimi úvahami neznamená,
že ide o nepreskúmateľné (čiastočné) stanovisko okresného súdu. Ten totiž jasne a so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu (osobitne prenájom, poskytnutie a užívanie konkrétneho vozidla za dohodnutú
odplatu a v rámci kontraktačného procesu konanie poškodenej s povereným pracovníkom organizačnej

zložky žalobcu) uviedol, že listina z 20.4.2016 svedčí o prejave vôle medzi poškodenou P. P. a žalobcom
smerujúcom ku vzniku nájomnej zmluvy. Rovnako jasne pomenoval jednotlivé náležitosti zmluvy, k
dojednaniu ktorých medzi stranami zmluvy došlo. Odvolateľ dotknuté východiská v podstate nijako
relevantne nespochybňuje, len - a to v nemalej miere tendenčne - tvrdí, že sú nekonzistentné.

13. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, uzatvára, že z celkového správania poškodenej a
žalobcu (konajúceho prostredníctvom príslušného pracovníka organizačnej zložky) je nepochybné, že
medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o nájme motorového vozidla. Rovnako úplne zrejmé z konania
zmluvných strán boli predmet zmluvy (požičanie/nájom individuálne určeného motorového vozidla),
trvanie nájmu (od 20.4.2016 do 6.5.2016), ako aj výška odplaty za požičanie/nájom motorového vozidla.

V danej spojitosti vznikla pohľadávka žalobcu voči poškodenej na zaplatenie nájomného a pohľadávka
poškodenej voči žalovanej z titulu priameho nároku poškodeného subjektu v zmysle § 15 zákona č.
381/2001 Z. z., ktoré obe pohľadávky boli predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok z 6.5.2016.

14. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že k identickým určujúcim vecným záverom

by konajúce súdy dospeli aj v prípade uplatnenia premisy preferovanej Ústavným súdom SR (napr. nález
sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015), ktorá vychádza z interpretácie právnych úkonov v prospech ich
platnosti, pričom (eventuálne) konštatovanie neplatnosti právneho úkonu má byť celkom výnimočným.
Nadväzne pri „miernejšom“ prístupe k vyhodnoteniu označenia zmluvných strán v Zmluve o nájme č.
177 z 20.4.2016 by dotknutá písomná zmluva bola považovaná „v plnej miere“ za platnú.

15. Okresný súd správne posúdil aj otázku okamihu vzniku omeškania žalovaného s plnením peňažného
dlhu. Výklad príslušných ustanovení (minimálne naznačovaný odvolateľom) smerujúci k tomu, že
poisťovateľ môže byť úrokmi z omeškania sankcionovaný len pre nesplnenie formálnej povinnosti
vyplývajúcej z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a teda nenesie nijakú zodpovednosť za nesprávne

zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie, odporuje nielen účelu zakomponovania priameho nároku
poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy, ale popiera aj podstatu záväzkovo-
právnych vzťahov, ktorou je riadne a včasné plnenie si zmluvných povinností.

16. Je neakceptovateľné, aby nebol úrokom z omeškania sankcionovaný poisťovateľ za to, že

poškodenému „neprizná“ plnenie vôbec, resp. ho nedôvodne zníži; postačujúcim by - podľa žalovaného
- bolo, ak uvedené poškodenému riadne a včas oznámi. Práve takýto prístup vedie k nevhodnej
praxi, kedy poisťovne (so skúseností odvolacieho súdu možno uviesť, že minimálne s nedostatkom
„dobrého úmyslu“; ak nie priamo so „zlým úmyslom“) pri prvom posúdení nároku poškodeným ich nároky
neopodstatnenevýraznekrátia,eventuálneichvôbecneakceptujú.Činiatakvpodstatebezakéhokoľvek

rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty (spravidla po opakovanej vzájomnej komunikácii) aj zažalujú, v
zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho
rozhodnutia. Ide o však o maximálne účelovú argumentáciu.

17. Žalovaný ako poisťovateľ je v kontexte riešenej problematiky rovnakým dlžníkom ako každý iný

subjekt. Jeho povinnosť plniť vzniká v zákonom určenej lehote (§ 11 ods. 7 prvá alinea zákona č.
381/2001 Z.z.) a v zákonom/v zmluve vymedzenom rozsahu. Pokiaľ tento rozsah zistí nesprávne
(nie je podstatné či vedome alebo či „len“ na základe vlastných nedôsledností) - v menšom rozsahu,
resp. plnenie, ktoré by mal poškodenému objektívne poskytnúť, neopodstatnene zníži, potom úrok zomeškania je sankciou za toto nesprávne zistenie rozsahu plnenia, resp. nedôvodné zníženie nároku
poškodeného.
18. Pre úplnosť krajský súd dopĺňa, že úprava sankcie v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je

špeciálnou úpravou vo vzťahu k porušeniu povinností poisťovateľa ustanovených v § 11 ods. 6
označeného zákona (vykonať a ukončiť prešetrovanie oznámenej poistnej udalosti, ako i informovať o
svojich záveroch poškodeného). Napokon samotný odvolateľ uviedol, že relevantným nie je iba samotné
včasné ukončenie šetrenia škodovej/poistnej udalosti, ale aj „poskytnutie poškodenému poistného
plnenia“ (strana 8/10 odvolania , záver tretieho odseku).

19. Bezpredmetným je tiež odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí (iných všeobecných) súdov
v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne §
391 ods. 2 a § 455 CSP). Odhliadnuc od toho, že podľa vedomostí odvolacieho súdu predmetné
rozhodnutia reprezentujú skôr minoritné názory súdnej praxe (v obvode tunajšieho odvolacieho
súdu určite), nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku

2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (čiastočne i v spojení
s dôvodmi tohto - odvolacieho - rozhodnutia, keďže konanie v I. a odvolacej inštancii tvorí jeden
celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej
právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

20.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

21. Žalovaný síce výslovne napadol rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania, urobil
tak však výlučne v súvislosti s namietanou (ne)správnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne,
potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo
závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na
náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu

v spore.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.