Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/262/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611216552
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6611216552.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej
veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO:
36 284 831, proti povinnému: A. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX/X, XXX XX X., o vymoženie
pohľadávky vo výške 386,21,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom

Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX
5176/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Er/922/2011-17
zo dňa 11. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Er/922/2011-17 zo dňa 11. júla 2019, v napadnutej časti
prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zastavil exekúciu
a druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 41,17,- Eur. Na odôvodnenie uviedol, že súdny exekútor doručil dňa 5.1.2018 súdu
podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaným
šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Súd prvej inštancie z podnetu a predloženého spisu
súdneho exekútora zistil, že voči povinnému je vedených celkovo 7 exekúcii a šetrením majetkových

pomerov bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani motorového vozidla, nemá
vedený účet v banke a nemá ani žiadny legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážky, povinný
nie je vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec ani ako poberateľ niektorej z dávok a naposledy
bol zamestnaný od 15.1.2008 do 30.10.2008. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 196 a nasl. Exekučného
poriadku v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z.

2. Proti výroku o zastavení exekúcie (prvá výroková veta uznesenia súdu prvej inštancie) podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné
vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a zastavenie exekúcie z uvedeného
dôvodu považuje v tomto štádiu konania za predčasné. Má za to, že predčasné zastavenie exekúcie
by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu,

ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych či iných rozhodnutí. Je toho názoru, že súdny exekútor ani
súd nezistili dôkladne majetkové pomery povinného. Uviedol aj, že u tvrdenej nemajetnosti povinného
je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Odvolaním navrhol, aby
odvolací súd zmenil uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo
napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že v predmetnej veci bola
vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená výpisom z Centrálneho registra exekúcii
a ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie

súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

5. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 10.11.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne dňa 16.11.2011 súdny exekútor požiadal súd prvej
inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz
nedoplatkov č. 1110008397 zo dňa 11.4.2011, právoplatný a vykonateľný dňa 4.8.2011. Súdny exekútor

bol poverený vykonaním exekúcie dňa 24.11.2011. Dňa 5.1.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet
na zastavenie exekúcie, pretože lustráciou majetkovej podstaty nezistil žiadny majetok.

6. Z predloženého spisu súdneho exekútora mal odvolací súd za preukázané, že povinný nie je
vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a nemá

vedenýúčetvbanke.LustráciouvSociálnejpoisťovnisúdnyexekútorzistil,žepovinnýjenezamestnaný,
nepoberá invalidný dôchodok, dávky v nezamestnanosti, úrazové dávky ani nemocenské dávky. Z
Centrálneho registra exekúcii vyplýva, že je proti povinnému vedených niekoľko ďalších exekúcii.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

8. Pri zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť splnená
podmienka neexistencie majetku, ktorá je zároveň preukázaná šetrením súdneho exekútora. Súd prvej
inštancie vec správne posúdil, pričom je zároveň potrebné uviesť, že v konaní nie je možné prihliadať

na neisté budúce okolnosti, pretože teoretická možnosť zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy,
avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností,
pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd, tak ako súd prvej
inštancie, mal za preukázané, že povinný nevlastní žiaden majetok.

9. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného
konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého
exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z
20.10.2011).

10. Odvolací súd sa s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, a preto
ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

11. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).