Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119315025
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119315025.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: E. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C., proti žalovaným: 1/ G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. E. XXXX/XX, XXX XX J., 2/
K. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX J., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 06. 2019, sa žalobca domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1/ a 2/ uložil zákaz nakladania s nehnuteľnosťami,
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území D. C., obec J. - C. Č. D. C., okres J. W., zapísaných na LV č.
XXXX, vedenom Správou katastra Y. C. D. J., v registri „Q.“ ako pozemok parcela č. XXXX/X - záhrady o

výmere 419 m2, pozemok parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, pozemok
parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2, pozemok parcela č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 278 m2, stavba - rodinný dom G. E. XX so súpisným číslom XXXX
na parcele č. XXXX/X, stavba samostatne stojaca garáž so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/
XX (ďalej ako „Nehnuteľnosti“), a to najmä ich scudzovať (predať, darovať, zameniť), prenajať, zaťažiť
záložným právom alebo iným vecným právom, a to až do doby právoplatne skončeného konania vo veci

žaloby o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 10. 01. 2019, uzavretej medzi žalovaným 1/ ako
darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným, a zároveň uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní od nariadenia
neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude žalobca domáhať neúčinnosti
právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 10. 01. 2019, uzavretej medzi žalovaným 1/ ako darcom a
žalovaným 2/ ako obdarovaným. Žalobca tiež žiadal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %.

2. Žalobca predmetný návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ I.. T. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXX, XXX XX C., na ktorej majetok Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil dňa 13. 05. 2019 konkurz,
sp. zn. 2Odk/454/2019, si titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 05. 09. 2018 prihlásil svoju pohľadávku
prihláškou zo dňa 21. 06. 2019. I.. T. L. do zoznamu svojho majetku v konaní o oddlžení zahrnula aj
pohľadávku voči žalovanému 1/ vo výške 200 000,00 Eur titulom ústnej zmluvy o pôžičke, na základe

ktorej poskytla a poukázala na účet žalovaného 1/ (číslo účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) sumu
200 000,00 Eur dňa 01. 06. 2015 s lehotou splatnosti 31. 12. 2018. Žalovaný 1/ bol výlučným vlastníkom
Nehnuteľností. Žalovaný 1/ napriek ústnym aj písomným výzvam odmietol I.. T. L. ku dňu podania návrhu
sumu 200 000,00 Eur vrátiť a nakoľko nevlastnil ako fyzická osoba žiadny iný majetok, z obavy že
by si I.. T. L. uplatnila nárok na vrátenie pôžičky na súde a jeho majetok by bol vystavený exekúcii,
Nehnuteľnosti účelovo v úmysle zbaviť sa záväzku vrátiť pôžičku 200 000,00 Eur a vyhnúť sa možnej

exekúcii, previedol na základe darovacej zmluvy zo dňa 10. 01. 2019 na žalovaného 2/, ktorý je jehoblízkou osobou s tým, že v prospech žalovaného 1/ bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného užívania nehnuteľností.

3. S poukazom na uvedené skutočnosti ako aj na to, že žalobca ako veriteľ I.. T. L. v konkurznom
konaní má záujem, aby jeho pohľadávka bola uspokojená v celom rozsahu a že žalovaní 1/ a 2/
sa snažia predať Nehnuteľnosti, pričom za tým účelom prebehla ich oprava a teraz nasleduje ich
odpredaj či už skutočný alebo fiktívny, čomu nasvedčuje aj e-mailová komunikácia z emailovej adresy
S. (žalovaný 1/ je konateľom spoločnosti Alfasol, s.r.o., IČO: 48 020 095) zo dňa 01. 02. 2019 a 18.

02. 2019, adresovaná I.. T. L., kde sa opakovane hovorí o rýchlom predaji Nehnuteľností, čím bude
výkon práva v konkurznom konaní, resp. exekúcie ohrozený, je žalobca nútený domáhať sa súdnou
cestou neúčinnosti právneho úkonu - uzavretia darovacej zmluvy v spojení so zmluvou o zriadení
vecného bremena. Podľa žalobcu je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, nakoľko sa
domnieva, že je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože žalovaní 1/ a 2/

majú v úmysle Nehnuteľnosti predať, uložením požadovanej povinnosti, resp. obmedzenia, objektívne
možno dosiahnuť žalobcom požadovanú ochranu, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsahasledovanýúčelnemožnodosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

4. Žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy, a to uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
2OdK/454/2019 zo dňa 03. 05. 2019, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 90/2019 dňa 13. 05. 2019
pod číslom K039452, prihlášku pohľadávky zo dňa 21. 06. 2019, zmluvu o pôžičke zo dňa 05. 09. 2018,
potvrdenie Tatra banky, a.s. o transakcií zo dňa 26. 06. 2019, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa
26. 06. 2019, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 09. 01. 2019, informáciu o katastrálnom konaní

E. XXX/XXXX, a e-mailovú komunikáciu.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
13. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú vočinemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
14. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní,
alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch
dôvodov - jedným z nich je potreba neodkladnej úpravy právnych pomerov a druhým je potreba
zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení i zo zákonnej úpravy postupu súdu
pri rozhodovaní vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú

potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený pre dokazovanie. Pri nariaďovaní neodkladných opatrení teda prevláda požiadavka rýchlosti
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého
charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému

následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s
veľkými obtiažami. Je teda nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Aj v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však súd skúma splnenie podmienky vecnej legitimácie,
ktorou vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumieme oprávnenie alebo povinnosť strany vyplývajúce z

hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovie len vtedy, ak návrh podáva osoba, ktorá je nositeľom subjektívneho
práva, a keď návrh smeruje proti osobe, ktorá je nositeľom subjektívnej povinnosti. Je taktiež nutné, aby

strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie,
t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnej ujme na
právach navrhovateľa (žalobcu), a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného

opatrenia na rozdiel od právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku už nemusí byť
len poskytnutie stranám dočasnej úpravy pomerov, a teda už neodkladné opatrenie nemusí mať
len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného
opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej (§ 324 CSP). Pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť aj

rozsah navrhovaných obmedzení, aby právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzili povinnú
osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Pred nariadením
neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany aj to, či
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať

podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
15. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote (§ 328 ods. 2 CSP) a spravidla bez nariadenia
pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným
determinantom obsah samotného návrhu s tým, že zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ (žalobca)

uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia potreby neodkladnej
úpravy pomerov, resp. obavy, že exekúcia bude ohrozená, tak spočíva výlučne na navrhovateľovi
neodkladného opatrenia (žalobcovi). Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich

skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou
a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu
osvedčovania.
16. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo

skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom a predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené.
Osvedčovanie,narozdieloddokazovania,znamená,žesúdprostredníctvomnavrhovateľom(žalobcom)
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby všetky rozhodujúce skutočnostiale aj dostupné dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti boli súdu predložené v samotnom návrhu, resp.
pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.

17. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie existencie práva,
osvedčenie ohrozenia tohto práva a zároveň aj osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov.
18. Súd z návrhu žalobcu a žalobcom predložených listín zistil, že žalovaný 2/ je podľa výpisu z LV č.
XXXX pre obec J. - C. Č. D. C., katastrálne územie D. C., vyhotoveného dňa 26. 06. 2019, výlučným

vlastníkom Nehnuteľností, t. j. v podiele 1/1, titulom Darovacej zmluvy zo dňa 10. 01. 2019, číslo
vkladu V-355/2019, pričom na Nehnuteľnostiach viazne ťarcha, a to vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bývania a užívania pozemkov p. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a stavby súp.
č. XXXX na p. č. XXXX/X a súp. č. XXXX na p. č. XXXX/XX v prospech žalovaného 1/ podľa E.-XXX/
XXXX zo dňa 10. 01. 2019.

19. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre obec J. - C. Č. D. C., katastrálne územie D. C., vyhotoveného dňa 09.
01. 2019, bol k uvedenému dňu výlučným vlastníkom Nehnuteľností, t. j. v podiele 1/1, žalovaný 1/, a to
titulom Kúpnej zmluvy zo dňa 07. 05. 2018, číslo vkladu E.-XXXXX/XXXX, s tým, že na Nehnuteľnostiach
neviazli žiadne ťarchy. Z informácie o katastrálnom konaní vyplýva, že návrh na vklad, evidovaný pod
č. E. - XXX/XXXX bol na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, pre okres J. W.., prijatý dňa

08. 01. 2019 o 09:30 hod.

20. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/454/2019 zo dňa 03. 05. 2019,
zverejnenéhovObchodnomvestníkuč.90/2019dňa13.05.2019podčíslomK039452,jezrejmé,žesúd
namajetokI..T.L.vyhlásilkonkurz,tentouznalzahlavnéinsolvenčnékonanieazároveňI..T.L.(dlžníka)

zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze s výnimkou pohľadávok vylúčených z
uspokojenia a nedotknutých pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Z prihlášky
pohľadávky zo dňa 21. 06. 2019 vyplýva, že žalobca si prihlásil do konkurzu, vedeného pod sp. zn.
2OdK/454/2019 namajetokI..T.L.,peňažnúpohľadávkuvsume10000,00Eurtitulomzmluvyopôžičke
zo dňa 05. 09. 2018.

21. Zo zmluvy o pôžičke podpísanej medzi stranami dňa 05. 09. 2018 vyplýva, že žalobca ako veriteľ
bezúročne požičal I.. T. L. v priebehu mesiaca máj 2018 sumu 2 500,00 Eur, mesiaca jún 2018 sumu 2
500,00 Eur, mesiaca júl 2018 sumu 2 500,00 Eur a mesiaca august 2018 sumu 2 500,00 Eur, t.j. celkovo
sumu 10 000,00 Eur, a to do 31. 03. 2019.

22. Z potvrdenia Tatra banky, a.s. o transakcií zo dňa 26. 06. 2019 je zrejmé, že dňa 01. 06. 2015 bol z
bežného účtu I.. T. L. (D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) uskutočnený prevod sumy 200 000,00 Eur
na číslo príjemcu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, typ platby: debet.

23. Z doloženej emailovej komunikácie vyplýva, že z emailovej adresy S. boli odoslané dva emaily (jeden
01. 02. bez uvedenia roku, druhý dňa 18. 02. 2019) , kde odosielateľ neznámemu adresátovi oznamoval,
že sa musí vysťahovať, v opačnom prípade bude musieť odosielateľ adresáta vysťahovať z dôvodu, že
dom je potrebné predať s tým, aby si adresát uvedomil, že „tých 700 000 je v čistom 900 000, takže až
keď bude predaný dom môžeme hovoriť o číslach“.

24. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh
je nedôvodný.

25. Z výpisu z LV č. XXXX pre obec J. - C. Č. D. C., katastrálne územie D. C., vyhotoveného dňa 26.
06. 2019, vyplýva, že žalovaný 1/ v súčasnosti už nie je vlastníkom, ani podielovým spoluvlastníkom
Nehnuteľností a preto súd konštatuje, že vo vzťahu k žalovanému 1/ nie je splnená podmienka
pasívnejvecnejlegitimácie,keďženiejevovzťahukNehnuteľnostiamnositeľomžiadnychsubjektívnych

povinností, vyplývajúcich z hmotného práva, o ktorých sa v danom konaní rozhoduje, čo je už sám o
sebe dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/.
Súd už len pre úplnosť veci uvádza, že žalovanému 1/ podľa výpisu z LV č. XXXX pre obec J. - C. Č. D.
C., katastrálne územie D. C., vyhotoveného dňa 26. 06. 2019, svedčí právo zodpovedajúce vecnémubremenu k Nehnuteľnostiam. Žalovaný 1/ je však na základe tohto práva oprávnený Nehnuteľnosti
len doživotne užívať, avšak nie je oprávnený s nimi aj nakladať (ius disponendi) v právnom zmysle,
t.j. Nehnuteľnosti scudzovať, prenajať, vypožičať, zaťažiť ich vecným právom a pod. Obsah práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu nie je teda totožný s obsahom vlastníckeho práva vlastníka
zaťaženej nehnuteľnosti.

26.Žalobcavdanomprípadevnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianekonkretizovalanižiadne
skutočnosti,zktorýchbyvyplývalo,žežalobcajenositeľomsubjektívnychprávvyplývajúcichzhmotného

práva vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, pričom podľa názoru súdu takéto skutočnosti nevyplývajú ani zo
žalobcom predložených dôkazov.

27. Žalobca nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k Nehnuteľnostiam odôvodňuje nutnosťou
domáhať sa súdnou cestou neúčinnosti darovacej zmluvy v spojení so zmluvou o zriadení vecného
bremena zo dňa 10. 01. 2019.

28. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú
uspokojovanie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté formou odporu,
ktorý smeruje k tomu, aby boli vyhlásené vo vzťahu k nemu za právne neúčinné. Prostredníctvom
inštitútu odporovateľnosti poskytuje Občiansky zákonník ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi

jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby
pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Podstata odporovateľnosti
právneho úkonu spočíva teda v tom, že právny úkon, ktorému navrhovateľ odporuje, nie je za
zákonom stanovených podmienok voči navrhovateľovi právne účinný (§ 42a ods. 1, § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho môže veriteľ požadovať uspokojenie pohľadávky z

predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Nevyhnutným
predpokladom uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je tak existencia koreálneho
veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť
veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu, čo v danom prípade splnené nie je,
keďže žalobca vo vzťahu žalovaným 1/ a 2/ nie je v žiadnom veriteľsko-dlžníckom záväzkovom vzťahu.

29. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca má pohľadávku v sume 10 000,00 Eur voči I.. T. L. (ktorá
nie je stranou v danom konaní), ktorá podľa tvrdenia žalobcu má pohľadávku voči žalovanému 1/, pričom
súd zároveň konštatuje, že táto skutočnosť v danom konaní žalobcom hodnoverne osvedčená nebola.
Súd potom dospel k záveru, že z obsahu návrhu a jeho príloh nevyplýva ani aktívna vecná legitimácia

žalobcu, čo je ďalší dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh súd ďalej konštatuje,
že zo strany žalobcu nedošlo ani k hodnovernému osvedčeniu tvrdených skutočností o zámere, resp.
snahe žalovaného 2/ scudziť Nehnuteľnosti. Ako už bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno, resp.

bremeno osvedčenia, spočíva výlučne na žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia), ktorého
splnenie posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalobca v návrhu vyjadril presvedčenie, že
žalovaný 2/ sa snaží Nehnuteľnosti predať, súd konštatuje, že takéto presvedčenie samo o sebe nie je

skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Jedným z obligatórnych zákonných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je v návrhu osvedčená potreba neodkladnej
úpravy pomerov, čo v danom prípade znamená, že aspoň v minimálnej miere musí byť zrejmé,
že žalovaný 2/ skutočne koná alebo ide konať tak, že si to vyžaduje okamžitý zásah súdu formou
neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne

konkrétne právne úkony, ktoré by žalovaný 2/ ako v katastri zapísaný vlastník Nehnuteľností už vykonal,
prípadne zamýšľal vykonať a ktoré by smerovali k scudzeniu Nehnuteľností. Súd za relevantný dôkaz
nemôže považovať priloženú e-mailovú komunikáciu, z ktorej nie je zrejmé medzi kým prebieha a taktiež
v nej nie je konkretizovaná ani nehnuteľnosť, o vypratanie a predaj ktorej by sa malo jednať. Ak by
súd aj pripustil, že predmetom uvedenej emailovej komunikácii sú Nehnuteľnosti, nebol by prípadným

nariadenímneodkladnéhoopatreniazachovanýaniprincípproporcionality(právneúčinkyneodkladného
opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah), keďže
nehnuteľnosti spomínané v tejto komunikácii by mali byť v hodnote 700 000,00 Eur - 900 000,00 Eur,
zatiaľ čo pohľadávka veriteľa voči I.. T. L. predstavuje 10 000,00 Eur. Súd musí zohľadniť skutočnosť, žev konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha
neodkladnéhoopatrenia,alezároveňajtejstrane,vočiktorejneodkladnéopatreniesmeruje.Strana,voči
ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné

opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.

31. Preto súd po preskúmaní obsahu návrhu a jeho príloh dospel s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a
preto rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I. tohto

rozhodnutia).

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

34. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli úspešní žalovaní 1/ a
2/ a preto by im súd mal priznať nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26. 10. 2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo
strane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľnevkonanížiadneúčelnevynaložené

výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže žalovaní 1/
a 2/ v danom prípade ani nemajú vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko takýto návrh sa im doručuje len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1
CSP) a teda trovy v takom konaní im doteraz nevznikli, súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania
nepriznal (II. výrok uznesenia). Vzhľadom na uvedené súd samostatné uznesenie o výške náhrady trov

konania súd už nevydá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.