Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. júl 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116208096
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116208096.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: I. C., T.. XX.X.XXXX, U.

H. D. Y., K. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Slávkou Kováčovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1,
o zaplatenie 3.802,40 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 411,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 17.8.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobcovi vo vzťahu ku žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 8.4.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.802,40
EUR s úrokom z omeškania ročne a to vo výške 9,25 % od 1.5.2014 do zaplatenia zo sumy 971,60
EUR, od 1.6.2014 do zaplatenia zo sumy 271,60 EUR, vo výške 9,15 % od 1.7.2014 do zaplatenia
zo sumy 271,60 EUR, od 1.8.2014 do zaplatenia zo sumy 271,60 EUR, od 1.8.2014 do zaplatenia zo
sumy 271,60 EUR, vo výške 9,05 % od 1.10.2014 do zaplatenia zo sumy 271,60 EUR, od 1.11.2014
do zaplatenia zo sumy 271,60 EUR, vo výške 8,05 % od 1.5.2015 do zaplatenia zo sumy 271,60 EUR,

od 1.6.2015 do zaplatenia zo sumy 271,60 EUR, od 1.7.2015 do zaplatenia zo sumy 271,60 EUR,
od 1.8.2015 do zaplatenia zo sumy 271,60 EUR, od 1.9.2015 do zaplatenia zo sumy 271,60 EUR, od
1.10.2015dozaplateniazosumy271,60EURaod1.11.2015dozaplateniazosumy271,60EUR,titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parc. č. XX/X o výmere 679 m2 bez právneho dôvodu.

2. V žalobe nárok skutkovo odôvodnil tým, že sa stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX, kat. územie Y. Y., parc. č. XX/X - záhrady o výmere 679 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa

25.1.2010 a 30.5.2011 s tým, že z predmetnou nehnuteľnosťou nemôže voľne disponovať, keďže zistil,
že nehnuteľnosť užíva žalovaný. Na základe uvedeného vyzval žalovaného listom zo dňa 16.4.2010
cestou svojej právnej zástupkyne na platenie nájmu, prípadne na odkúpenie tejto nehnuteľnosti, neskôr
vyzval žalovaného cestou svojej právnej zástupkyne dňa 2.5.2011 na vypracovanie kúpnej zmluvy na
odpredaj predmetnej nehnuteľnosti, avšak v oboch prípadoch bezúspešne. Mal za to, že na strane
žalovaného tak od 25.1.2010 až do dnes vzniklo bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti, preto si uplatňuje vo vzťahu k žalovanému cenu nájmu vo výške 271,60 EUR mesačne

od 1.4.2014 do budúcna s výnimkou obdobia od 1.11.2014 do 31.3.2015 a tiež za obdobie od 1.11.2015
do 31.3.2016.3. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, keďže nárok v celom
rozsahu neuznáva. Vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania s poukazom na to, že v
súlade s ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.7.2009, žalovaný

predmetnú nehnuteľnosť užíva na základe zákonom zriadeného vecného bremena vo verejnom záujme,
ktoré vzniklo ku dňu 1.7.2009, a preto sa nemôže jednať o užívanie nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu (bez nájomnej zmluvy) tak, ako to tvrdí žalobca. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného
súdu SR (napr. I.ÚS 1/2012, I.ÚS 275/2010) žalovaný zastáva názor, že žalobcovi nepatrí nájomné za
užívanie nehnuteľností, ale iba jednorazová náhrada vyplývajúca zo zriadenia vecného bremena (ako

obmedzenia vlastníckeho práva) za predpokladu, že žalobcove vlastnícke právo bolo obmedzené. V
tomto prípade sa nárok na jednorazovú náhradu ako majetkové právo premlčí vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote, ktorý nárok si mohol predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti uplatniť najskôr ku dňu
nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, t.j. od 1.7.2009 a najneskôr do 1.7.2012. Mal preto za to,
že celý požadovaný nárok je premlčaný. Žalovaný ďalej vzniesol námietku neplatnosti právneho úkonu,
a to Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.12.2009 medzi predávajúcou W. F. a žalobcom, predmetom

ktorej bol prevod nehnuteľnosti Y. Y. za sumu 166,- EUR. Mal za to, že žalobca sa stal za cenu 166,-
EUR vlastníkom nehnuteľnosti o celkovej výmere 48863 m2, čo predstavuje kúpnu cenu 0,00339 EUR
za m2 a táto neprimerane nízka cena vzbudzuje v žalovanom odôvodnenú pochybnosť, že žalobca
pri uzatváraní kúpnej ceny postupoval v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný pritom rozpor právneho
úkonu s dobrými mravmi posudzuje s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov a ich

vtedajšie postavenie, vychádzajúc z obsahu právneho úkonu a žalovaný tak poukazuje hlavne na
nasledovné rozpory poctivého konania: Pri uzatvorení kúpnej zmluvy došlo k dojednaniu preukázateľne
nevyvážených zmluvných podmienok, ktoré pozostávali zo stanovenia kúpnej ceny vo výške 166,- EUR,
pričom je otázne, či by predávajúca uzatvorila tak nevýhodnú kúpnu zmluvu s vedomím, že jej prináleží
jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena, ktorá by predstavovala niekoľkonásobne vyššiu

čiastku ako odplata zo zmluvy. Je vysoko pravdepodobné, že si tieto skutočnosti bol vedomý kupujúci,
keďže rozhodnutie o povolení vkladu nehnuteľnosti Y. Y. bolo vydané 25.1.2010 a dňa 16.4.2010
adresoval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadosť o úhradu nájmu Správe ciest Košického
samosprávneho kraja za užívanie pozemku v jeho vlastníctve. Túto domnienku žalovaného podporuje
aj skutočnosť, že samotný žalobca v kúpnej zmluve písomne vyhlásil, že kupujúcemu je stav kupovanej

nehnuteľnosti dobre známy a do ich užívania vstupuje dňom podpísania zmluvy. Ak teda sa žalovaný
domnieva, že už pri uzatváraní kúpnej zmluvy si bol žalobca vedomý, že kúpna cena, ktorú zaplatil
predávajúcej, sa mu niekoľkonásobne vráti z dôvodu uplatnenia jeho domnelého nároku, žalovaný má
teda za to, že kúpna zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe toho má
žalovaný za to, že žalobca nie je vlastníkom predmetného pozemku, keďže tento mal nadobudnúť na

základe neplatného právneho úkonu.

4. Medzi stranami sporu bola spornou otázka, či na predmetnom pozemku sa nachádzajú akékoľvek
stavby vo vlastníctve žalovaného, na ktoré by sa mal vzťahovať § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., za
ktorým účelom súd vykonal obhliadku na mieste samom, pričom zistil, po zhodnom odsúhlasení oboch

stránsporu,ženapredmetnompozemkužalobcusanachádzanepochybnečasťobjektu,stranamisporu
označeného ako ubytovacia jednotka - murovaná budova, ktorá slúži jednak ako ubytovňa a jednak
na administratívne účely ako ubytovňa pre zamestnancov, ktorí vykonávajú najmä zimnú údržbu, tiež
údržbu ciest a podobne ako zamestnanci NDS a zamestnanci Správy ciest ako rozpočtovej organizácie
žalovaného. V rámci vykonanej ohliadky sa strany sporu zhodli tiež na tom, že celý areál, ktorý

subsumujetiežpozemokžalobcu,slúžiamázabezpečovaťvykonávaniezimnej,resp.letnejúdržbyciest
prvej, druhej a tretej triedy, pričom je využívaný takým spôsobom, že slúži na vjazd a výjazd motorových
vozidiel pre zamestnancov realizujúcich túto údržbu ciest, na parkovanie týchto motorových vozidiel,
na nakladanie, resp. vykladanie posypového materiálu, na uskladnenie náčinia, náradia potrebného na
výkon tejto činnosti. Súd tiež zistil, že celý areál, ktorý v sebe zahŕňa tiež pozemok žalobcu, je z väčšej

časti oplotený plechovým plotom a v časti betónovými tvárnicami z jednej strany a v časti budovou -
spomínanou ubytovacou bunkou; v nepatrnej časti do predmetného pozemku zasahuje tiež betónová
tvárnica.

5. Žalovaný predložil do konania znalecký posudok č. 29/2018 vypracovaný znalcom Ing. S. J. (č. l. 120),

ktorým bola okrem iného stanovená odplata za vecné bremeno pozemku registra „E“ KN p. č. XX/X v
kat. území Y. Y., z ktorého vyplýva, že znalec pri stanovení tejto odplaty (okrem iného pri stanovení tiež
všeobecnej hodnoty pozemku a výšky nájomného predmetného pozemku) vychádzal zo základného
predpisu, ktorým je vyhláška MS SR č. 254/2010 Z. z., pričom v zmysle bodu 4.1.6 Všeobecná hodnotapráv a závad stanovil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena na sumu 0,45
EUR/m2.

6. Žalobca predložil do konania znalecký posudok č. 43/2019 vypracovaný znalcom Ing. S. J. (č. l. 147),
ktorým bola okrem iného stanovená všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného
bremena pozemku registra „E“ KN p. č. XX/X v kat. území Y. Y., z ktorého vyplýva, že znalec pri
stanovení tejto odplaty (okrem iného pri stanovení tiež všeobecnej hodnoty pozemku a výšky nájomného
predmetného pozemku) vychádzal zo základného predpisu, ktorým je vyhláška MS SR č. 254/2010 Z.

z., pričom v zmysle bodu 4.1.6 Všeobecná hodnota práv a závad stanovil všeobecnú hodnotu ročnej
odplaty za zriadenie vecného bremena na sumu 0,59 EUR/m2.

7. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

8. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

9. Podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

10. Podľa ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

11.Podľaust.§1ods.1zák.č.66/2009Z.z.oniektorýchopatreniachprimajetkovoprávnomusporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len cit. zákona), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli

do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej
plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok
pod stavbou“).

12. Podľa ust. § 1 ods. 3 cit. zákona, tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov

k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

13. Podľa ust. § 2 ods. 1 cit. zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi

pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere,bonitearovnakéhodruhu,akobolpôvodnepozemokpredzastavaním,poskytnevlastníkstavby
v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa
poskytne v rámci územia obce.

14. Podľa ust. § 2 ods. 2 cit. zákona, k sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu.

15. Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania

vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby.

16. Podľa ust. § 3 ods. 3 cit. zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou

sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, aka) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,
c) o to požiada vlastník pozemku.

17. Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

18. Podľa ust. § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.

19. Podľa ust. § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

20. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

24. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25.Podľaust.§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia
za nesporného skutkového tvrdenia, podľa ktorého 1/ žalobca je zapísaný na LV č. XXX, kat. územie Y.

Y., ako výlučný vlastník parcely registra E, parc. č. XX/X o výmere 679 m2, druh pozemku záhrady, 2/
predmetnú nehnuteľnosť žalobca nadobudol na základe písomnej Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2009,
ktorú uzatvoril s predávajúcou W. F., 3/ na predmetnom pozemku sa nachádza časť murovanej budovy
- ubytovacia bunka, ktorú žalovaný nadobudol do svojho vlastníctva podľa osobitného zákona, tak ako
vyplýva z Delimitačného protokolu zo dňa 7.9.2006.

27. Žalovaný sa od začiatku konania bránil tým, že v danom prípade užíva predmetný pozemok
oprávnene na základe vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z. a to v súvislosti s tým,
že nadobudol nehnuteľný majetok nezapísaný v KN a nachádzajúci sa v areáli zimnej údržby Y. Y.,tak ako vyplýva z Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - stavby a
pozemky uzatvorený so Slovenskou správou ciest, pričom ako stavby malo ísť o: 1. Plechový sklad Y.
Y., 2. Ubytovacia jednotka Y. Y., 3. Olejová nádrž - žumpa Y. Y. a 4. Oplotenie. Žalobca s uvedeným

nesúhlasil a argumentoval tým, že na predmetnom pozemku sa nenachádza žiadny objekt, ktorý by
mal charakter stavby a navyše, aj keď nie je pochybným, že na predmetnom pozemku sa nachádza
ubytovacia jednotka, vo vzťahu ku nej žalovaný nemá vystavený list vlastníctva.

28. Podľa názoru súdu argumentácia žalobcu vyjadrená v predchádzajúcom odseku nie je správna.

Súd predovšetkým vychádza z právneho názoru, že pojem stavby zakotvenej v zákone č. 66/2009
Z. z. nemožno posudzovať výlučne podľa stavebných predpisov, ale že je potrebné vychádzať
z občianskoprávnych predpisov, podľa ktorých stavba je vec v právnom zmysle, je to spôsobilý
predmet občianskoprávnych vzťahov vrátane vlastníckeho práva (nie teda súčasť inej veci); o stavbu v
občianskoprávnomzmyslenejdevtedy,akbyvýsledkomstavebnejčinnostinebolavecvprávomzmysle,
ale tento výsledok by sa stal súčasťou inej veci (pozemku, stavby) tak, že by k tejto veci podľa svojej

povahy patril a nemohol byť oddelený bez toho, aby sa tým vec znehodnotila; z občianskoprávneho
hľadiskaniejerozdielmedzistavbami,ktorébolipostavenénazákladestavebnéhopovoleniaastavbami
postavenými bez stavebného povolenia. Pokiaľ predmetná ubytovacia jednotka bola samostatným
predmetom Delimitačného protokolu, na základe ktorého sa žalovaný stal vlastníkom tohto objektu ako
stavby,jepotrebnénatentoobjekthľadieťakonastavbupodľazákonač.66/2009Z.z.Súdďalejuvádza,

že tak ako vyplýva zo záverov vykonaného dokazovania podľa bodu 4. odôvodnenia tohto rozsudku,
na predmetnom pozemku sa nachádza časť ubytovacej jednotky, ktorá s okolím z hľadiska umiestnenia
a tiež z pohľadu využitia tvorí ucelený areál, teda ide o naplnenie dikcie zákona č. 66/2009 Z. z., kedy
žalovaný je vlastníkom stavby spolu s priľahlou plochou v súlade s ust. § 1 ods. 1 tohto zákona.

29. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu usporiadaniu
pomerov predpokladaných zákonom č. 66/2009 Z. z., preto vo vzťahu k predmetnému pozemku bolo
potrebné posúdiť nárok žalobcu ako nárok plynúci zo zriadeného zákonného vecného bremena (na
rozdiel od právnej kvalifikácie nároku uvedenej v žalobe, ktorou súd nie je viazaný), ohľadne ktorého
nároku súd uvádza nasledovné.

30.Naproblematikuzákonnýchvecnýchbremienjepotrebnéhľadieťpodľazásadynepravejretroaktivity,
podľa ktorej zásady, ak práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena nevyplývajú z právnej
úpravy, na základe ktorej vecné bremeno vzniklo, treba ich posúdiť podľa súčasnej zákonnej úpravy
zákonných vecných bremien. Ak súčasné osobitné predpisy zákonných vecných bremien neupravujú

náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť súkromnoprávnu úpravu. Z ustanovenia § 151 n
ods. 3 OZ vyplýva, že nositeľ oprávnenia z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na
zachovanie (údržbu) veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Zásadne teda nemožno užívať
vecné bremeno celkom bezodplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci
a s jej opravou. Stanovenie konkrétnej formy tejto odplaty je vecou dohody oprávneného z vecného

bremena s povinným z vecného bremena; ak k dohode nedôjde, na návrh jedného z nich je povinný o
tejto otázke rozhodnúť súd (pozri tiež I. Q., Občiansky zákonník, Veľký komentár, I. diel, str. 1003).

31. Zákon č. 66/2009 Z. z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom,

ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných
celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie
vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení §4 odkazuje
na úpravu v ustanoveniach § 151n až §151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv je potrebné z týchto ustanovení vychádzať a nemožno opomenúť, že

zákon č. 66/2009 Z. z poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného
pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou,
ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie
uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o
nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je

len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových
úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia
náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho
splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky naúčely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo
nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak zákon č.
66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych

vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne
na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za
nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej
republiky (pozri tiež Uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 1/2016 z 23.6.2016).

32. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkovi predmetného pozemku patrí náhrada za zriadené vecné
bremeno na základe zákona č. 66/2009 Z. z., pričom súd sa v ďalšom zaoberal posúdením, či
táto náhrada môže byť priznaná iba ako jednorazová náhrada alebo môže ísť o náhradu v podobe
opakujúceho sa plnenia. Zodpovedanie tejto právnej otázky bolo nevyhnutné tiež z hľadiska posúdenia
žalovaným vznesenej námietky premlčania.

33. Aj keď niet pochýb o tom, že rozhodovacia činnosť slovenských súdov sa v tejto právnej otázke
líši (keďže súd by mohol menovať príklady súdnych rozhodnutí, podľa ktorých súdy priznávajú za
zákonom zriadené vecné bremeno jednorazovú náhradu, súčasne by mohol menovať príklady súdnych
rozhodnutí, podľa ktorých súdy priznávajú za zákonom zriadené vecné bremeno náhradu v podobe

opakujúceho sa plnenia), rôznorodosť právnych názorov súdov vychádza zo skutočnosti, že v praxi
ide o riešenie rôznych prípadov zákonom zriadeného vecného bremena, navyše nemožno opomenúť
skutočnosť, že rozhodovacia činnosť súdov nie je nemenná. Podľa názoru súdu preto nie je možné
paušalizovať akékoľvek súdne rozhodnutie zaoberajúce sa problematikou vecných bremien na všetky
prípady zákonom zriadeného vecného bremena, ale je potrebné nachádzať také súdne rozhodnutia,

ktoré sa svojim skutkovým základom a použitím toho ktorého osobitného zákona zakladajúceho
zriadenie vecného bremena najviac približujú predmetnému konaniu. Žalovaný pri svojej argumentácii
o tom, že za zriadené vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. prináleží iba jednorazová náhrada,
poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, napr. I. ÚS SR 1/2012, I. ÚS 275/2010. Ako však
vyplýva z obsahu príkladmo uvedených rozhodnutí, tieto riešia prípad zriadeného vecného bremena

podľa ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1995 Z. z.

34. K otázke ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR v Náleze
č. PL.ÚS 42/2015 z 12.10.2016, z ktorého súd cituje nasledovné:
„52. Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky sú zákony, ktoré sa nijako nezaoberajú otázkou

náhrady za zriadenie vecného bremena. Ako príklad možno spomenúť § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. V prípade takých zákonov aj napriek vyvrátiteľnej
domnienke o súlade zákona s ústavou nemožno a priori odmietnuť dôvodnosť pochybnosti o ústavnej
konformnosti daného zákona s podmienkou primeranej náhrady za obmedzujúci zásah do vlastníctva.“

„57. Ústava ani dodatkový protokol (k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pozn.
súdu) výslovne neustanovujú, že primeraná náhrada sa nesmie poskytnúť opakovane, ani neurčujú
príkaz, aby sa poskytla jednorazovo. V súlade s ústavou aj s dodatkovým protokolom sa primeraná
náhrada môže priznať jednou čiastkou, ktorá sa bude vyplácať na splátky. V súlade s ústavou aj s
dodatkovým protokolom primeraná náhrada môže mať povahu opakujúceho sa plnenia.“

35. Z uvedeného Nálezu ÚS SR vyplýva, že hoci predmetom tohto nálezu bolo posúdenie súladu ust. §
10 ods. 5 druhá, tretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12 prvá, druhá
a štvrtá veta zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov v rozsahu, v
akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová“ v slovnom spojení „primeraná jednorazová

náhrada“ s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavný súd sa vo svojom náleze zaoberá problematikou
náhrad za zákonom zriadené vecné bremeno nielen všeobecne, ale navyše s konkrétnym poukazom na
prípad zriadeného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z (§ 4 ods. 1) so záverom, že náhrada
za zákonné zriadenie vecného bremena môže mať povahu opakujúceho sa plnenia.

36. V kontexte uvedeného, t.j. pokiaľ súd považuje v prejednávanom prípade za odôvodnený nárok
za zákonom zriadené vecné bremeno náhradu v podobe opakujúceho sa plnenia za uplatnené
obdobie (rozhodnú dobu), potom bolo potrebné posúdiť žalovaným vznesenú námietku premlčania akonedôvodnú v celom rozsahu, pretože pokiaľ náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno je uplatnená
za rozhodné obdobie od 1.4.2014 do 31.10.2014 a od 1.4.2015 do 31.10.2015, pričom žaloba došla
súdu dňa 8.4.2016, žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný v 3-ročnej premlčacej lehote.

37.Žalovanývkonanínamietalnastranežalobcutiežnedostatokaktívnejlegitimáciesodôvodnením,že
kúpnazmluva,nazákladektorejsažalobcastalvlastníkompozemku,ohľadnektoréhopožaduježalobou
uplatnený nárok, je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na nevyvážené
zmluvné podmienky, najmä pokiaľ ide o neprimerane nízku kúpnu cenu.

38.SúdnyprieskumzmluvnýchpodmienokvobčianskoprávnychvzťahochObčianskyzákonníkzaviedol
v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami, kedy zákonodarca aj v kontexte s právom európskej únie
poskytol väčšiu ochranu spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane a kedy uložil súdu tiež posudzovať
tzv.neprijateľnézmluvnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluvách,sktorýmzákonspájaprávnynásledok
ich neplatnosti. Prejednávaná zmluva nepochybne nie je spotrebiteľskou zmluvou, preto súd z tohto

pohľadu neskúmal prijateľnosť/neprijateľnosť v predmetnej zmluve dojednaných zmluvných podmienok.
Predmetná zmluva ako zmluvný typ podľa ust. § 588 a nasl. OZ má všetky zákonom predpísané
náležitosti (žalovaný ani netvrdil opak) a v tejto súvislosti je platným právnym úkonom. Odhliadnuc od
uvedeného, žiaden právny úkon nesmie svojim obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho
obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom podľa ust. § 39 OZ a z tohto pohľadu je možné uvažovať o

prieskume dojednaných náležitostí predmetnej zmluvy, z ktorých jednou je tiež dojednanie kúpnej ceny.

39. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu
alebo obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Hoci sú dobré mravy zákonným pojmom, a teda majú
normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách

morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu
pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri tiež I. Q., Občiansky zákonník,
Veľký komentár, 1. diel, Eurokódex 2011, str. 48). Rozpor s dobrými mravmi je samostatným dôvodom
neplatnosti právneho úkonu; právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne v
rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má

byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej
spoločnosti (pozri tiež I. Q., Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. diel, Eurokódex 2011, str. 280).

40. V konaní nebolo sporným, že výška kúpnej ceny bola v zmluve dojednaná v sume 166,- EUR,
pričom nie je sporným, že išlo o stanovenie kúpnej ceny vo vzťahu ku celému predmetu kúpy (ktorý

netvoril iba predmetný pozemok). V predmetnej zmluve bola stanovená tzv. voľná kúpna cena (na
rozdiel od kúpnej ceny, ktorá je stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách), t.j. ako
cena, ktorá závisí od dohovoru strán kúpnej zmluvy. Pre takýto prípad platí, že jej dojedanie je voľné
a cena rešpektuje dohodu zmluvných strán. Uplatní sa teda zásada zmluvnej voľnosti. Podľa právnej
teórie kúpnu zmluvu možno považovať za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi

v prípade dojednania neprimerane vysokej kúpnej ceny (pozri tiež I. Q., Občiansky zákonník, Veľký
komentár, 2. diel, Eurokódex 2011, str. 1759). Odlišným spôsobom sa hľadí na kúpnu zmluvu, v ktorej
ide o neprimerane nízku kúpnu cenu. Všeobecne platí a je samozrejmosťou, že účastníci kúpnej zmluvy
nie sú v zásade viazaný či obmedzení v dojednaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým
predpisom. Môžu si tak dojednať aj cenu, ktorá sa odchyľuje obvyklej (trhovej) ceny, najmä ak ide o cenu

podstatne nižšiu. Platné právo nemá žiadne ustanovenie o dojednaní príliš nízkej kúpnej ceny, ak takáto
cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Nemožno však vylúčiť, že okolnosť hrubého nepomeru
plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami toho-
ktorého prípadu napĺňať znaky konania, ktoré už koliduje s dobrými mravmi. Avšak táto okolnosť nemôže
sama o sebe založiť v zmysle § 39 OZ (pre konanie contra bonos mores) absolútnu neplatnosť právneho

úkonu, ktorým malo dôjsť k uvedenému hrubému nepomeru v plnení (Ro NS ČR z 31.8.2010, sp. zn.
30 Cdo 1653/2009). Žalovaný v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou nespochybňoval, žeby kúpna
cena dojednaná v zmluve nemala byť predmetom dohody zmluvných strán uzatvárajúcich zmluvu a hoci
poukázal na to, že pri hodnotení prípadného rozporu dojednanej ceny s dobrými mravmi je potrebné
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, sám neuviedol, za akých konkrétnych okolností malo dôjsť

k uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný v tomto smere poukázal na to, že je otázne, či by
predávajúca uzatvorila tak nevýhodnú kúpnu zmluvu s vedomím, že jej prináleží jednorazová náhrada
za zriadenie vecného bremena, ktorá by predstavovala niekoľkonásobne vyššiu čiastku ako odplata zo
zmluvy a že je vysoko pravdepodobné, že si tieto skutočnosti bol vedomý kupujúci, keďže rozhodnutie opovolení vkladu nehnuteľnosti Y. Y. bolo vydané 25.1.2010 a dňa 16.4.2010 adresoval prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne žiadosť o úhradu nájmu Správe ciest Košického samosprávneho kraja za
užívanie pozemku v jeho vlastníctve v spojení tiež s poukazom na zmluvné dojednanie, podľa ktorého

stav nehnuteľnosti bol kupujúcemu dobre známy, zo strany žalovaného ide výlučne o nejaké hypotetické
domnienky ničím nepreukázané. Podobne ako žalovaný, aj súd by mohol hypotetizovať nad tým, že
pokiaľ predmetný pozemok je reálne využívaný iným subjektom, čo je ľahko zistiteľné ohliadkou na
mieste samom, je iba ťažko uveriteľné, žeby predávajúca nemala o tom žiadnu predstavu. Pokiaľ
ide o tvrdenú vedomosť žalobcu o právnom stave nehnuteľnosti v čase uzatvorenia zmluvy, táto je

spochybnená obsahom listu zástupkyne žalobcu adresovanom SC KSK zo dňa 16.4.2010, z ktorého
vyplýva, že žalobca zistil, že predmetná nehnuteľnosť je užívaná tretím subjektom až potom, čo
nadobudol predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, ktorú skutočnosť mienil riešiť konkrétnym
návrhom na usporiadanie právnych pomerov; o jeho vedomosti o zákonom zriadenom vecnom bremene
nemožno hovoriť, keďže túto vedomosť nadobudol až v priebehu tohto konania, tak ako vyplýva z
vykonanéhodokazovania.Pokiaľžalovanýkokolnostiamuzatvoreniapredmetnejkúpnejzmluvynavrhol

vypočuť obe zmluvné strany, pričom tento návrh podal až na poslednom pojednávaní, súd tomuto návrhu
z tohto dôvodu a tiež v kontexte toho, čo bolo doteraz uvedené (v bode 37. odôvodnenia rozsudku)
nevyhovel; navyše nebohú predávajúcu ako jednu zo zmluvných strán už nie je možné vypočuť. Na
základe uvedeného súd námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom
konaní posúdil ako nedôvodnú.

41. Pri stanovení výšky peňažnej náhrady za vecné bremeno zriadené vo vzťahu k predmetnému
pozemku súd vychádzal zo znaleckých posudkov predložených stranami sporu do predmetného
konania, a to spriemerovaním náhrad za vecné bremeno stanovených v oboch posudkoch (0,45 EUR /
m2ročnepodľaZPč.29/2018a0,59EUR/m2ročnepodľaZPč.43/2019),ktorátakpredstavujehodnotu

ročnej odplaty 0,52 EUR/m2. Za rozhodné obdobie (14 mesiacov) za predmetný pozemok (o výmere
679 m2) ide o odplatu vo výške 411,88 EUR (mesačne vo výške 29,42 EUR).

42. Žalovaný je s úhradou tejto čiastky v omeškaní, preto bolo možné ho zaviazať popri istine vo výške
411,88 EUR tiež na uplatnený úrok z omeškania v jeho zákonnej výške. Podľa názoru súdu žalovaný sa

prvá krát dostal do omeškania až v súvislosti prevzatím žaloby dňa 16.8.2016, ktorú súd považuje za
výzvu na plnenie (žalobca netvrdil ani nepreukázal, žeby vyzýval na konkrétne plnenie žalovaného pred
podaním žaloby). Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 411,88 EUR a
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.8.2016 do zaplatenia, čím vyhovel žalobe v
tejto časti a nárok ako nedôvodný v prevyšujúcej časti zamietol.

43. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým,
že hoci žalobca bol v konaní úspešný v časti, patrí mu plná náhrada trov konania, pretože nárok žalobcu
bol čo do jeho základu dôvodný a výška tohto dôvodného nároku závisela od znaleckého posudku. O
výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného

rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.