Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117209524
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117209524.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.Mgr.AndreySzombathovej-Polákovej
a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne: X. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom L. S., G. XX, zastúpená Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom Rožňava,
Šafárikova 8, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35
724 803, zastúpený Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska

5, IČO: 36 613 843, o zaplatenie 756,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 16. apríla 2018 č. k. 14Csp/109/2017-42 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 161 ods. 2, §
230 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 03. 2017 domáhala, aby súd uložil
žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 756,83 eura. V žalobe uviedla, že uzavrela s
právnym predchodcom žalobcu GE Money, a. s. Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č.
OM02000042, na základe ktorej si požičala sumu 2.655,52 eura, do podania žaloby uhradila 3.412,35

eura. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodnila tým, že v predmetnej zmluve absentujú
podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., z tohto dôvodu je zmluva bezúročná
a bez poplatkov, je povinná vrátiť len istinu 2.655,52 eura, žalovaný teda získal majetkový prospech
756,83 eura. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol prekážku veci rozhodnutej. Uviedol,
že o nárokoch vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch č. OM02000042 bolo
už súdom právoplatne a vykonateľne rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Nitra č. k.

18RO/93/2012-19, žalobkyňa bola platobným rozkazom zaviazaná na zaplatenie sumy 1.995,11 eura.
Žalobkyňa voči platobnému rozkazu odpor nepodala, nárok je vymáhaný v exekučnom konaní. Ďalej
žalovaný poukázal na to, že plnenie na základe exekučného titulu nie je bezdôvodným obohatením.
V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu,
že plnila ako dlžník na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalovanému ako právnemu nástupcovi
veriteľa, bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi plnenou sumou a sumou poskytnutého

úveru, pretože úver je podľa názoru žalobkyne bezúročný a bez poplatkov, a teda je povinná vrátiť len
istinu úveru. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si nárok zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových
produktoch č. 1158726412, č. OM 02000042, zo dňa 21. 05. 2008, voči žalobkyni uplatnil návrhom
na začatie konania zo dňa 20. 02. 2013 na Okresnom súde Nitra, v ktorom požadoval od žalobkyne
zaplatenie 1.995,11 eura s príslušenstvom. Súd na základe návrhu vydal dňa 28. 05. 2012 platobný
rozkaz č. k. 18Ro/93/2012-19, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06. 07. 2012.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutia sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje tzv.
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci nemožno rozhodovať opäť,čo je vyjadrené v § 230 CSP. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Pre záver o prekážke rozhodnutej veci
musia byť naplnené dve kritéria - totožnosť osôb (sporových strán) a totožnosť predmetu konania.

O totožnosť osôb ide, ak sa zúčastňujú konania tie isté osoby, ich procesné postavenie je v tejto
súvislosti bez významu (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní
alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo
nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). O totožnosť predmetu konania ide, ak sa
prejednáva totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu. Totožnosť predmetu konania je

daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a
rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania
musia byť splnené súčasne. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je
významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej

stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej teda znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde
vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci
právoplatne rozhodnuté. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa
už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového

stavu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 10. 2011 sp. zn. 5Cdo280/2010). Súd prvej inštancie
uviedol, že bolo preukázané, že na základe zmluvy, od ktorej si žalobkyňa odvodzuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, bol vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol vo veci samej právoplatnosť
dňom 06. 07. 2012 a na jeho základe prebieha exekučné konanie. Žalobkyňa v podstate žiada opätovné
preskúmaniezmluvyoúvereaurčeniepovinnostižalobkyneplniťztejtozmluvy,nakoľkotietoskutočnosti

je potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku pre posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom
na to, že už bolo uvedeným platobným rozkazom právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, pričom
tátožalobamalaskutkovýzákladvZmluveoúvereč.1158726412,č.OM02000042zodňa21.05.2008,
toto rozhodnutie tvorí prekážku rozsúdenej veci pre konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia z
dôvodu absencie náležitostí zmluvy. Predbežná otázka pre posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, teda nárok zo zmluvy, už bola právoplatne vyriešená vydaným platobným rozkazom.
Vychádzajúc z princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania, nemožno
sa po tom, ako bolo právoplatne v súdnom konaní rozhodnuté o žalobe na plnenie, v rámci ktorého
konania bola ako predbežná otázka posudzovaná zmluva (jej platnosť, obsahové náležitosti), opätovne
zaoberať preskúmavaním zmluvy a posudzovať, na aké plnenie má veriteľ z danej zmluvy nárok,

nakoľko by išlo o rozhodovanie o tej istej veci, keďže nárok veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu
už bol preskúmaný a priznaný, čo je neprípustné. Jediný možný prostriedok, ako zvrátiť rozhodnutie
o žalobe na plnenie, bolo využitie riadnych, či mimoriadnych opravných prostriedkov. V danej situácii
nie je relevantné, či je vydané rozhodnutie vecne správne, resp. či trpí inými vadami, nakoľko toto
môže strana konania namietať uplatnením opravných prostriedkov. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa

voči platobnému rozkazu nepodala odpor, tvrdenia žalobkyne o nesprávnom poučení o opravnom
prostriedku v platobnom rozkaze neboli preukázané, platobný rozkaz obsahoval poučenie o možnosti
podania odporu v lehote 15 dní od jeho doručenia, ako aj poučenie o následkoch jeho nepodania.
Súd sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobkyne, že vydaný platobný rozkaz je nulitný, nemal byť
vydaný, keď takýto záver nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia (rozhodnutie bolo vydané

súdom v rámci jeho právomoci), len prípadné samotné nesprávne vecné posúdenie nároku v rámci
rozkazného konania nemá za následok nulitu rozhodnutia (keďže súd platobný rozkaz vydal, dospel
k záveru, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ani iné nedostatky, pre ktoré by
nemohol priznať požadovaný nárok). Keďže prekážka právoplatne rozhodnutej veci je považovaná za
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, je nevyhnutné predmetné konanie zastaviť. Vo výroku

o trovách konania rozhodoval súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobkyňa podala
žalobu za situácie, keď bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté, resp. predchádzajúce rozhodnutie
bolo vydané na základe rovnakého skutkového základu medzi tými istými osobami, čím z procesného
hľadiska zavinila zastavenie konania, a teda nárok na náhradu trov svedčí žalovanému. Súd preto

žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Protiuvedenémuuzneseniupodalažalobkyňavčasodvolanie,namietajúc,žerozhodnutiesúduprvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že súdu prvej inštancienebránila v konaní prekážka veci rozhodnutej a že konajúci súd jej neposkytol ochranu v zmysle zásad
CSP uvedenej v čl. 2 v nadväznosti na čl. 16 CSP, procesných ustanovení CSP a ustanovení § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb., zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v neposlednom

rade v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvej inštancie neprihliadol ani na skutočnosť ňou namietanú a to, že pôvodný platobný rozkaz,
ktorý sa stal aj exekučným titulom je nezákonný z dôvodu, že bol vydaný v rozpore s ustanoveniami
platnými v čase jeho vydania a to s ustanovením § 172 ods. 9 OSP. Uviedla, že pôvodná zmluva
o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré následne v odvolaní rozpísala. Okrem neprijateľných

podmienok poukazovala tiež na to, že zmluva o úvere taktiež neobsahuje mnohé obligatórne náležitosti
v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného
v čase uzavretia zmluvy o úvere a má tak za to, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posúdiť
podľa ust. § 4 ods. 3 posledná veta Zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročnú a bez poplatkov.
Súd prvej inštancie nebral do úvahy uvedenú námietku, že predmetný platobný rozkaz 18Ro/93/2012
zo dňa 28. 05. 2012 je nulitný, vzhľadom k tomu, že bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto

nemôže zakladať práva ani povinnosti stranám sporu v ňom uvedeným. V takom prípade nemôže ísť
o prekážku veci rozhodnutej a to aj v zmysle zásady, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Napriek
mnohým neprijateľným podmienkam v zmluve o úvere bol platobný rozkaz súdom vydaný a ten istý súd,
už ako exekučný súd, okrem uvedeného pochybenia, následne opäť nepostupoval v zmysle zákona,
keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. R. Krutému, PhD. a to na

základe nezákonného exekučného titulu a nepreskúmal ho v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Daný postup aj exekučného súdu je porušením jej práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie pochybil a vec nesprávne právne
posúdil a svoje rozhodnutie odôvodnil nesprávnym právnym názorom o prekážke veci rozhodnutej.
Svoj nárok v predmetnom konaní neuplatňuje na základe zmluvy o úvere, ale na základe záväzku

vzniknutého z bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V prejednávanom prípade nemôže
ísť o ten istý nárok. Ak zmluva, z ktorej pôvodný záväzkový vzťah vznikol, obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky a táto zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, aké jej zákon predpisuje a zákon
s takou absenciou náležitostí spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, tak potom
na strane žalovaného vzniká záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, ak prijal sumu

prevyšujúcu istinu. Podľa stále platnej teórie práva záväzky z bezdôvodného obohatenia sú zvláštnou
skupinou záväzkových vzťahov, a to mimozmluvných záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú z určitých
v zákone stanovených dôvodov. Súd prvej inštancie zaujal nesprávny právny názor, keď dôvodil tým,
že si žalobkyňa odvodzuje svoj žalobný nárok v prejednávanom prípade zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa
si odvodzuje svoj nárok voči žalovanému z mimozmluvného záväzkového vzťahu, ktorý na strane

žalovaného vznikol a prejavil sa v majetkovej sfére žalovaného zväčšením jeho majetku, a to prijatím
sumy prevyšujúcej istinu, ktorú by mala žalobkyňa zaplatiť aj pôvodnému veriteľovi. Rozhodnutím o
zastavení konania, v ktorom sa mal prejednať jej nárok z mimozmluvného záväzkového vzťahu jej súd
prvej inštancie odňal právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných

ľudských práv a slobôd aj s poukazom na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevyjadril a neposúdil
zákonnosť vydaného platobného rozkazu, ktorý pokladá za rozhodnutie vo veci brániace v predmetnej
veci rozhodnúť. Navrhla odvolaciemu súdu, aby spravodlivo posúdil, či je skutočne daný odôvodnený
právny základ pre rozhodnutie o zastavení konania a či jej bola poskytnutá dostatočná ochrana v
predmetnom spore v zmysle zásad CSP a ostatných predpisov. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že s rozhodnutím súdu
sa stotožňuje v plnom rozsahu a považuje ho tak za vecne správne. Uviedol, že okresný súd pred
vydaním platobného rozkazu posúdil zmluvu a nároky z nej plynúce a vo veci právoplatne a vykonateľne

rozhodol. Žalobkyňa mala možnosť platobný rozkaz napadnúť podaním odporu, túto možnosť nevyužila.
Rovnako tak žalobkyňa nevyužila možnosť vzniesť u súdneho exekútora povereného vykonaním
exekúcie námietky proti exekúcii. Tiež poukázal na to, že žalobkyňa bola súdom riadne zaviazaná na
zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy, pričom on bol následne nútený pristúpiť k podaniu návrhu
na vykonanie exekúcie a vymoženiu dlhu. Takto získané plnenie rozhodne nemožno považovať za

bezdôvodnéobohatenie.Navrholnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdiť.

4. Následne žalobkyňa doručila súdu podanie označené ako Doplnenie právnej argumentácie
odvolania, v ktorom poukázala na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 20. 09. 2018 vo veci C-448/17.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie

žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Zo spisu v prejednávanej veci vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 756,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia, ako i s náhradou trov konania. Z
odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou GE
Money, a. s. uzatvorila dňa 21. 05. 2008 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. OM:
02000042, na základe ktorej si požičala sumu 2.655,52 eura a zaviazala sa ju zaplatiť spolu s úrokom
a ďalšími poplatkami v 60-tich mesačných splátkach po 67,85 eura. Zmluvou o úvere sa zaviazala

zaplatiť celkom sumu vo výške 4.070,90 eura. V súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere bola v
prospech žalovanej ku dňu podania žaloby uhradená suma 3.412,35 eura. Žalobkyňa argumentovala,
že v predmetnej zmluve absentujú podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu sa zmluva ex lege stáva bezúročnou a bez poplatkov. Bola
tak povinná zaplatiť žalovanému len skutočne požičanú a poskytnutú istinu vo výške 2.655,52 eura.

Žalovaný tak získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa obohatil o sumu 756,83
eura na úkor žalobkyne.

9. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný, v postavení žalobcu, podal na Okresný súd Nitra žalobu
zo dňa 20. 02. 2012, ktorou sa vo vzťahu k žalobkyni, v právnom postavení žalovanej v uvedenom

konaní, domáhal zaplatenia sumy 1.995,11 eura spolu s príslušenstvom, odôvodniac uplatnený nárok z
uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 21. 05. 2008 č. 1158726412, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu (GE Money a. s.) poskytol žalovanej úver vo výške 2.655,51 eura. V uvedenej právnej veci,
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18RO/93/2012-19, bol dňa 28. 05. 2012 vydaný platobný
rozkaz č. k. 18RO/93/2012-19, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06. 07. 2012, a

ktorým bola žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) zaviazaná zaplatiť spoločnosti EOS KSI Slovensko s.
r. o. sumu 1.991,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 360,78 eura, úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 1.206,93 eura od 14. 02. 2012 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania.

10. Odvolací súd po prejednaní podaného odvolania žalobkyne dospel k záveru, že toto odvolanie

nie je dôvodné, keď mal za to, že súd prvej inštancie ustálil správny právny záver o existencii
prekážky právoplatne rozhodnutej veci, čo ho následne v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 CSP viedlo
k zastaveniu konania. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP na toto odôvodnenie odkazuje, pričom
na zdôraznenie jeho správnosti, s ohľadom na odvolacie dôvody žalobkyne, dopĺňa nasledovné:

11. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým
vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého

predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.
j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného
konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o
totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právninástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie
(uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/71/2012).

12. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že prekážka právoplatne rozhodnutej
veci vylučovala, aby sa nárok žalobkyne vyplývajúci z toho istého skutku, prejednal opätovne. V
konaní nebolo sporné, že obe konania, a to tak konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 18Ro/93/2012, ako i prejednávaná vec, majú rovnaký skutkový základ, a to Zmluvu o úvere
uzatvorenú žalobkyňou s právnym predchodcom žalovaného dňa 21. 05. 2008. Taktiež nebolo sporné,

že o nárokoch veriteľa vyplývajúcich z tejto zmluvy bolo už právoplatne rozhodnuté platobným rozkazom
č. k. 18Ro/93/2012-19 zo dňa 28. 05. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
06. 07. 2012. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že žalobkyňa vlastne žiada o opätovné
preskúmanie zmluvy o úvere a uloženie povinnosti na plnenie z tejto zmluvy, a to napriek tomu, že
táto zmluva už bola predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 18Ro/93/2012, v
ktorom konaní sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom na plnenie zo zmluvy z hľadiska ich základu

i výšky. Toto konanie bolo právoplatne skončené, keď žalobkyňa proti vydanému platobnému rozkazu
nenamietala vo forme podaného odporu, ako prostriedku obrany proti uplatnenému plneniu veriteľa, v
ktorom konaní mala všetky možnosti na to, aby uplatnila voči spotrebiteľskému vzťahu a plneniu veriteľa
všetkyargumenty,ktoréprezentujevovzťahukuzavretejspotrebiteľskejzmluvevtomtokonaní.Takýmto
spôsobomžalobkyňanepostupovalaaplatobnýrozkazvydanýsúdomprvejinštanciesastalbezpochyby

riadnym exekučným titulom. Pokiaľ žalobkyňa teraz argumentuje tým, že takto vydaný platobný rozkaz
je rozhodnutím nulitným, pretože bol vydaný v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9 OSP, s touto
argumentáciou žalobkyne sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v napadnutom uznesení, k čomu
odvolací súd udáva to, že v predmetnej veci nemožno mať žiadne pochybnosti, že toto rozhodnutie bolo
vydané príslušným a zároveň jediným orgánom majúcim právomoc takto rozhodnúť. Skutočnosť, že súd

zvolil formu rozhodnutia platobný rozkaz, nezakladá jeho nulitu, pričom správnosť, resp. nesprávnosť
tohto rozhodnutia nemá žiadny vplyv na posúdenie existencie prekážky veci právoplatne rozhodnutej.
Rovnako na uvedené nemá vplyv ani to, ako po právnej stránke súd vec posúdil, a ani argument
žalobkyne, že jej nárok má základ v mimozmluvnom vzťahu vzniknutom z bezdôvodného obohatenia,
keď je evidentné, že tento svoj nárok odvíja nespochybniteľne z plnenia z uzavretej zmluvy o úvere,

teda z totožného skutkového základu ako v konaní pod sp. zn. 18Ro/93/2012 a domáha sa vydania toho
plnenia, ktoré už žalobcovi na základe exekučného titulu vydaného v tomto konaní bolo priznané a ktoré
na tomto základe plnila. K doplneniu dôvodov podaného odvolania žalobkyňou, zaslanému po uplynutí
lehoty na podanie odvolania, odvolací súd neprihliadol, nakoľko žalobkyňa nepostupovala v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého odvolacie dôvody možno dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

13. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).