Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Müllerová, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116200703
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116200703.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouMüllerovou,PhD.,vprávnejvecižalobcu:
ACCOR s.r.o., so sídlom 32, 038 35 Valča, IČO: 36 370 193, proti žalovaným: 1/ 3E, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 24, 010 01 Žilina, IČO: 31 576 745, 2/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX
XX L., o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto
r o z h o d o l :
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaným v rade 1/, 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 15.01.2016 domáhal voči žalovaným 1/ a
2/ určenia neplatnosti viacerých právnych úkonov, a to uznania dlhu vo výške 6.626.643,10 Sk a súhlasu
dlžníka-žalovaného1/sexekúciouavykonateľnosťounotárskejzápisniceč.I.XX/XXXX,I.XXXX/XXXX
zo dňa 16.01.2006 spísanej na notárskom úrade V.. B. V., notára so sídlom v Z. Z. a súčasne vyhlásenia
exekúcie vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Er/1534/2006 za neprípustnú a zastavenia
exekúcie na základe skutočností, že uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou a vykonateľnosťou
notárskej zápisnice spísanej dňa 16.01.2006 je od počiatku neplatné, v dôsledku čoho právne účinky
notárskej zápisnice nikdy nenastali.
2. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie sa
týka iného prebiehajúceho konania na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Er/1354/2006, návrh v tejto
časti súd postúpil na exekučné oddelenie Okresného súdu Žilina.
3. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca má postavenie oprávneného v exekučnom
konaní vedenom voči žalovanému 1/ na základe udeleného poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
19.08.2004 pod č. k. 18Er/844/2004. Počas exekučného konania voči žalovanému v rade 1/ štatutárne
orgány dlžníka, t. j. žalovaného 1/ uznali neexistujúci záväzok, resp. prevzali dlh iného, i keď na to
neboli povinní a oprávnení, čím spôsobili žalobcovi ako oprávnenému škodu veľkého rozsahu. Žalovaný
1/ v notárskej zápisnici zo dňa 16.01.2006 uznal dlh voči žalovanému 2/ vo výške 6.626.643,10 Sk a
tento sa zaviazal zaplatiť do 30.04.2006. Žalobca ďalej v žalobe popísal záväzkovo-právne vzťahy, z
ktorých mal vzniknúť žalovanému 1/ sporný záväzok. Viaceré tieto záväzky žalobca označil za fiktívne
a neplatné právne úkony. Žalobca má za to, že žalovaný v rade 1/ ako pristupujúci dlžník zastúpený
konateľmi R.. F. Š. a R.. R. N. prevzali dlhy a pristúpili k záväzkom v čase, keď bolo voči žalovanému
1/ vedené exekučné konanie, ktoré začalo k dátumu 19.08.2004 pred Okresným súdom Žilina pod sp.
zn. 18Er/844/2004, v ktorom žalobca vystupuje ako oprávnený a povinný je žalovaný v rade 1/. Žalobca
vyslovil podozrenie, že činnosťou konateľov spoločnosti 3E, s.r.o. R.. F. Š. a R.. R. N. mohlo dôjsť k
podozreniu zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Trestnéhozákona, pričom vychádza z toho, že podľa podkladov uvedených v notárskej zápisnici zo dňa 16.01.2006
sa javí pravdepodobnou skutočnosť predstierania, resp. uznania neexistujúceho práva alebo záväzku,
keď žalovaný 1/ prevzal záväzok iného napriek tomu, že takáto povinnosť ani oprávnenie žalovanému
nevzniklo, čím zaťažil vec povinného, ktorá je predmetom jeho záväzku. Žalobca má za to, že žalovaný
2/ nepreukázal zákonom stanoveným spôsobom, že sa stal veriteľom žalovaného 1/ a žalovaný 2/
nepreukázal zákonným spôsobom, že sa stal veriteľom žalovaného 1/. S poukazom na ustanovenie §
34 a § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca označil napadnuté právne úkony za neplatné a to z
dôvodu nemožného plnenia a tiež z dôvodu rozporu právnych úkonov so zákonom a s dobrými mravmi.
4. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu kópiu notárskej zápisnice I. XX/
XXXX, I. XXXX/XXXX zo dňa 16.01.2006.
5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k podanej žalobe nevyjadrili a pojednávania konaného v predmetnej právnej
veci sa nezúčastnili.
6. Z obsahu žaloby a prednesov žalobcu na pojednávaní vyplýva, že žalobca sa domáha určenia
neplatnosti viacerých právnych úkonov tvrdiac, že predmetné právne úkony smerujú k poškodeniu
žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní Okresného súdu Žilina, v ktorom žalobca vykonáva
pohľadávku judikovanú rozhodnutím súdu voči žalovanému 1/, ktorý v priebehu exekučného konania
vedeného na návrh žalobcu ako oprávneného pod sp. zn. 18Er/844/2004 vykonal viaceré právne úkony
smerujúce k poškodeniu žalobcu ako veriteľa, keď žalovaný 1/ pristúpil a uznal neexistujúce záväzky v
prospech fiktívneho veriteľa s dopadom na mieru uspokojenia žalobcu ako oprávneného v exekučnom
konaní. Naliehavý právny záujem žalobca vidí v tom, že rozhodnutím súdu v predmetnej právnej veci
bude vytvorený pevný základ právnych vzťahov procesných strán s dopadom na prebiehajúce exekučné
konanie voči žalovanému 1/ v prospech žalobcu. Vyhovením žaloby by boli naplnené spravodlivé
predstavy žalobcu v zmysle zásady „nerob druhému to, čo nechceš aby on robil tebe“ pri zachovaní
princípov ekvity a spravodlivosti rozhodnutia. Žalobca má za to, že konanie žalovaného v čase podpisu
notárskej zápisnice v prospech žalovaného 2/ právnymi úkonmi, ktorých neplatnosti sa žalobca v konaní
dovoláva, uprednostňuje držiteľa notárskej zápisnice na úkor žalobcu v exekučnom konaní. Notárska
zápisnica podľa vyjadrenia žalobcu vykazuje stav podvodného konania žalovaných z dôvodu, že v čase
jej podpisu mali žalovaní vedomosť, že prebieha voči žalovanému 1/ exekučné konanie v prospech
žalobcu a napriek tomuto stavu žalovaní konali spôsobom odporujúcim zákonu. Žalobca uviedol, že
napriek konštatovaniu v notárskej zápisnici zo dňa 25.10.2004 nebola preukázaná prílohou zmluvy
existencia dlhu medzi spoločnosťou AUTO-team, s.r.o., Banská Bystrica a dlžníkmi R.. F. Š. a R.. R. N.,
spoločnosti Cogen Slovakia a.s., Žilina a spoločnosti Boris, s.r.o. vo výške 6.626.643,10 Sk, rovnako
nebola prílohou k notárskej zápisnici overená zmluva medzi postupcom spoločnosťou AUTO-team,
s.r.o., Banská Bystrica a postupníkom V. B. o postúpení pohľadávky spoločnosti AUTO-team, s.r.o.,
Banská Bystrica voči dlžníkom R.. F. Š. a R.. R. N., spoločnosti Cogen Slovakia a.s., Žilina a spoločnosti
Boris, s.r.o., Žilina a postupcu spoločnosti AUTO-team, s.r.o., Banská Bystrica na postupníka V. B..
Vzhľadom na to, že tak k spornej notárskej zápisnici ako aj v exekučných konaniach neboli riadne
predložené listiny preukazujúce existenciu dlhu, ktorý následne žalovaný 1/ uznal ako dlžník, došlo tak
k zásahu do právneho postavenia žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní a veriteľa žalovaného
1/ v procese uspokojovania pohľadávok veriteľov dlžníka.
7. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcu, oboznámením podstatnej časti pripojeného spisu
Okresného súdu Žilina, sp. zn. 20Er/1534/2006 a rozhodnutiami Okresného súdu Žilina v exekučnej veci
pod sp. zn. 24Er/1079/2004, notárskou zápisnicou I. XX/XXXX, I. XXXX/XXXX zo dňa 16.01.2006.
8. Žalobca vníma právny úkon uznania dlhu žalovaným 1/ ako vedomé prevzatie a uznanie
neexistujúceho záväzku voči veriteľovi, z čoho žalobca dovodzuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre počiatočnú nemožnosť plnenia a tiež podľa §
39 Občianskeho zákonníka ako právneho úkonu uskutočneného v rozpore s dobrými mravmi a so
zákonom. Rozpor s dobrými mravmi žalobca vidí najmä v tom, že štatutárne orgány žalovaného 1/ v
čase exekučného konania vedeného na návrh žalobcu ako oprávneného uznali neexistujúci záväzok a
pre prípad jeho nesplnenia súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice so zámerom bez náležitého
právneho dôvodu dosiahnuť pre žalovaného 2/ postavenie významného veriteľa v exekučnom konaní,
čím sú vážnym spôsobom poškodené záujmy žalobcu ako veriteľa žalovaného 1/. Žalobca preto využíva
dostupné právne prostriedky ochrany svojho práva podávaním opakovaných návrhov na vyhlásenieexekúcie za neprípustnú, návrhov na zastavenie exekúcie vedenej na návrh oprávneného V. B.Š.
(žalovaného v rade 2/).
9. Obsahom notárskej zápisnice I. XX/XXXX, I. XXXX/XXXX zo dňa 16.01.2006 spísanej na notárskom
úrade V.. B. V., notára so sídlom v Z. Z. žalovaný 1/ ako dlžník a povinná osoba zastúpená konateľmi R..
R. N. a R.. F. Š. uznali dlh a vyslovili súhlas dlžníka s vykonateľnosťou záväzku v zmysle ustanovenia §
41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku)
voči oprávnenému V. B. (žalovanému 2/) zo záväzkovo-právnych vzťahov bližšie špecifikovaných v
predmetnej notárskej zápisnici a to spolu vo výške dlhu 6.626.643,10 Sk. Oprávnený a povinný do
notárskej zápisnice vyhlásili, že ku dňu spísania notárskej zápisnice je dlh po Dohode o urovnaní
sporných nárokov zo dňa 16.01.2006 oprávnenej osoby a povinných osôb vo výške 6.200.000,- Sk.
Zúčastnené strany súčasne konštatovali, že Zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 25.10.2004, Dohody
o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 25.10.2004 a Dohody o urovnaní sporných nárokov zo dňa
16.01.2006 sú neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice. Žalovaný 2/ v notárskej zápisnici
prehlásil, že je jediným a výlučným vlastníkom pohľadávok špecifikovaných v notárskej zápisnici, na
ktorých neviaznu ťarchy ani iné záväzky voči tretím osobám. Žalovaný 1/ ako dlžník prehlásil, že vyššie
uvedené záväzky čo do dôvodu, ktorým sú Zmluvy o pristúpení k záväzkom citované v prvom odseku
textu notárskej zápisnice, a čo do výšky uvedenej v uznaní dlhu v celom rozsahu ako vznikli uznáva.
Súčasne sa dlžník zaviazal dlh splatiť do 30.04.2006 v celosti, prípadne v častiach s čím žalovaný 2/ ako
osoba oprávnená vyslovil súhlas. Dlžník súčasne prehlásil, že v prípade, že nesplní tento záväzok včas
a riadne v lehote uvedenej v uznaní, vyslovil súhlas s vykonateľnosťou záväzku uvedenej v notárskej
zápisnici v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
10. Podľa ustanovenia § 137 písmeno d) Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa Článku 2 Základných princípov CSP,
(1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
(2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
(3) Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak,
každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa ustanovenia § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom
do 30.6.2016 (ďalej len OSP), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa ustanovenia § 55 s použitím ust. § 243h Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017,
(1) Právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde
žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.
(2) Žalobou na súde treba uplatniť aj zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok
prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne
predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom
podniku.
16. Podľa ustanovenia § 162 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017,
(1) Súd rozhodne aj o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu zaprené čo do pravosti, výšky,
poradia alebo spôsobu úhrady, ak o nich možno rozhodnúť bez vykonávania dôkazov. Proti tomutorozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie. Inak súd odkáže tých, ktorí také námietky vzniesli, aby v lehote
30 dní od doručenia upovedomenia súdu podali návrh podľa § 55 ods. 2.
(2) Rozhodnutie podľa § 55 ods. 2 je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému. §
17. Podľa § 163 Exekučného poriadku, ak súd vyhovel návrhu podľa § 55 ods. 2, exekútor uskutoční
nové rozvrhové pojednávanie.
18. Primárne súd poznamenáva, že konanie v predmetnej právnej veci začalo podaním žaloby dňa
15.01.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V čase rozhodovania súdu došlo k zmene
právnej úpravy, keď od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„CSP“),ktorýokreminéhozrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(„OSP“),ktorý
platil a bol účinný v čase začatia konania. V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 01.07.2016
účinnejprávnejúpravy,sauplatňujúvplnomrozsahuhneďoduvedenéhodňa,vcelejšírkeasovšetkými
dôsledkami. V zmysle prechádzajúcej právnej úpravy ustanovenia § 80 písm. c/ OSP a predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho
úkonu. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
19. Citované zákonné ustanovenie doterajšiu právnu úpravu výrazne modifikuje. V predmetnom
zákonnom ustanovení je zakotvená nová koncepcia, ktorej záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné
žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Platí, že každý sa môže domáhať
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom spôsob, akým sa
možno domáhať svojho práva na súde v sporovom konaní, upravuje CSP v ustanovení § 137.
Ustanovenie § 137 písm. c) tohto zákona podmieňuje možnosť uplatniť žalobu požiadavke na určenie
existencie či neexistencie práva naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení. Teda len v
prípade, ak skutočnosti tvrdené žalobcom naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemohli
založiť, v takom prípade je možné žalobu z tohto procesného dôvodu zamietnuť bez toho, že by súd
preskúmaval dôvody žaloby z vecného hľadiska. Pokiaľ postup žalobcu stanovenej požiadavke na
meritórne posúdenie uplatnenej žaloby nevyhovuje a požadovaný naliehavý právny záujem žalobca
nepreukáže tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nie je priestor na vecné prejednanie žaloby.
20. Právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka)
je v zmysle teórie práva považovaný za právnu skutočnosť. Žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu je tak žalobou o určenie právnej skutočnosti predpokladanej ust. § 137 písm. d) CSP, ktorá je
v zmysle tohto zákonného ust. prípustná len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným
predpisom je potrebné rozumieť najmä ustanovenia hmotného práva, ktoré výslovne pripúšťajú žalobu
o neplatnosť právneho úkonu (napr. žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77
Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., žaloba o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 323/1992 Zb.,
žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Ide o situácie,
kedy priamo osobitný predpis umožňuje oprávnenej osobe domáhať sa na súde žalobou určenia tejto
právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu). Súd má za to, že prípustnosť žaloby na určenie
právnej skutočnosti nemožno rozširovať aj na prípady priamo z osobitného predpisu nevyplývajúce
s odkazom na dikciu ust. prvej vety § 137 CSP, v zmysle ktorej žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo „najmä“ , pričom slovo „najmä“ je uvádzané v kontexte iných žalôb ako v zákone priamo
predpokladaných písmenom a), b), c) a d) ust. § 137 CSP. Toto ustanovenie však žalobu o určenie
právnej skutočnosti priamo predpokladá v písm. d), nevzťahuje sa na ňu teda demonštratívny výpočet
žalôb v tomto zákonnom ustanovení a táto žaloba je podľa CSP prípustná výlučne za situácie, ak to
vyplýva z osobitného predpisu.
21. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Civilný sporový poriadok tak vychádza z princípu
jeho priamej aplikability aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, s výnimkami
zákonom výslovne stanovenými. Bolo by však v rozpore s princípom právnej istoty (Čl. 2 Základných
princípov CSP), ako aj ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, ak by zamietol žalobu žalobcuvýslovnezdôvodujejprocesnejneprípustnostinazákladeust.§137CSP.Súdmázato,žepokiaľžaloba
o určenie neplatnosti právneho úkonu bola podaná v čase, kedy tak procesný predpis ako aj judikatúra
súdov takúto žalobu pripúšťali za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu, účinky takto
podanej žaloby ostali zachované a žalobu je možné aj po účinnosti CSP meritórne prejednať.
22. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti úkonu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súd
poznamenáva, že neplatnosť ako právna kategória sa výlučne vzťahuje k právnym úkonom. Súhlas s
exekúciou právnym úkonom nie je a z tohto dôvodu nemožno vo vzťahu k takémuto úkonu hovoriť o jeho
platnosti či neplatnosti, a teda návrhu na určenie neplatnosti súhlasu s exekúciou nie je možné vyhovieť.
Svoj právny názor súd opiera o závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku č. k.
3Cdo 63/2009 zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého „Dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v
notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá
hmotnoprávnu povahu, ale ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať podľa
ustanovenia § 46 a nasl. Notárskeho poriadku, aby bola exekučným titulom. Táto dohoda sama o sebe
nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu.“ a rozsudku
č. k. 4Cdo 123/2008 zo dňa 29.09.2009, podľa ktorého: „Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby, t. j. takým prejavom vôle,
s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Určenie neplatnosti takéhoto
vyhlásenia preto už len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy.“.
23. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na určenie neplatnosti súhlasu s exekúciou zamietol,
nakoľko takýto úkon nemá náležitosti právneho úkonu, ktorého neplatnosti je možné sa v konaní
dovolávať.
24. Pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uznania záväzku zo
strany žalovaného 1/ súd dospel k záveru, že jeho existencia v konaní nie je daná, nakoľko žaloba
v predmetnej právnej veci vzhľadom na zistené skutočnosti z prebiehajúcich exekučných konaní
nepredstavuje procesne vhodný prostriedok právnej ochrany žalobcu.
25.Všeobecnesuznanímzáväzkuzákonspájavznikvyvrátiteľnejprávnejdomnienky,ževčaseuznania
záväzok, resp. dlh dlžníka trval ako aj zastavenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatie plynutia
novej premlčacej doby. Pokiaľ ide o prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať
procesné dôsledky, nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný
hmotnoprávny vzťah, ako už judikoval vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR v uznesení č. k. 3Cdo
63/2009 zo dňa 25.11.2010, z čoho možno dovodiť, že za splnenia ostatných predpokladov stanovených
hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi sa môže dotknutá osoba dovolávať určenia neplatnosti
aj takéhoto právneho úkonu. Základným predpokladom takéhoto určenia je však preukázanie existencie
naliehavého právneho záujmu.
26. Keďže predpokladom posúdenia dôvodnosti určovacej žaloby z vecného hľadiska je pozitívne
vyhodnotenie existencie naliehavého právneho záujmu, súd preto posudzoval, či žalobca má inú
možnosť ako odstrániť vzniknutý stav právnej neistoty v právom vzťahu procesných strán, príp. či je
možné takouto žalobou predísť iným súdnym sporom. Pokiaľ žalobca je pri podávaní predmetnej žaloby
motivovaný zamedzením vedeniu inej exekúcie, ktorá má dopad na mieru uspokojenia pohľadávky
žalobcu, bolo potrebné skúmať a posudzovať stav a možnosti ohrozených, prípadne porušených práv
žalobcu v exekučnom konaní s tým súvisiacu otázku vhodnosti zvoleného procesného prostriedku
ochrany týchto práv.
27. Z pripojených rozhodnutí Okresného súdu Žilina v exekučnej veci vedenej pod sp. zn.
24Er/1079/2004 (ku ktorým spisový materiál sa aktuálne v čase rozhodovania súdu nachádzal na
Najvyššom súde SR) súd zistil, že predmetné exekučné konanie prebieha na návrh oprávneného
EBONA, s.r.o. voči povinnému - žalovanému 1/ o vymoženie sumy 7.680.000,- Sk na základe
exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/1313/1999-158 zo dňa 01.10.2003,
ktoré začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 26.10.2004. Exekútor v predmetnej veci
vykonával okrem iného exekúciu dražbou nehnuteľnosti povinného - spoločnosti 3E, s.r.o.. Uznesením
Okresného súdu Žilina, č. k. 24Er/1079/2004-595 zo dňa 02.10.2013 súd rozvrh výťažku súdneho
exekútora V.. V. W. na rozvrhovom pojednávaní konanom dňa 01.03.2012 neschválil. Podľa rozhodnutí
exekučného súdu žalobca je jedným z troch najväčších veriteľov dlžníka - žalovaného 1/ vedľaoprávneného spol. EBONA, s.r.o. a oprávneného R.. V.. L., ktorého pravosť, výšku a poradie pohľadávky
uplatnenej v exekučnom konaní povinného žalobca opakovane namieta a spochybňuje.
28. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 20Er 1534/2006 vyplýva, že predmetné konanie
začalo podaním žiadosti o udelenie poverenia súdneho exekútora V.. V. N. na vykonanie exekúcie
zo dňa 11.05.2006 na návrh oprávneného V. B.Í., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 03.05.2006, na základe
exekučného titulu Notárskej zápisnice č. I. XX/XXXX, I. XXXX/XXXX spísanej na notárskom úrade V.. B.
V. dňa 16.01.2006, pre vymoženie pohľadávky 6.626.643,10 Sk istiny s prísl. voči povinnému 3E, s.r.o.
(žalovanému 1/). Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 20Er 1534/2006-65 zo dňa 21.06.2006 súd
pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného tak, že namiesto doterajšieho
oprávneného V. B. ako oprávnený vstúpil do konania R.. V.Á. L., nar. XX.XX.XXXX, a to v súvislosti s
uzatvorenou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.05.2006.
29. Pre konanie v predmetnej právnej veci je podstatná skutočnosť, že žalobca má voči žalovanému
1/ postavenie jedného z troch najvýznamnejších veriteľov dlžníka vedľa spol EBONA s.r.o. a R.. V. L.,
medzi ktorými súd doposiaľ neschválil rozvrh z výťažku z predaja majetku dlžníka vo výške 663.878,37
eur. Zo strany žalobcu spoločnosti ACCOR s.r.o. je spochybňovaná pravosť a poradie pohľadávok R.. V..
L. a spoločnosti EBONA s.r.o.. O zapretí pohľadávky žalobcom doposiaľ nebolo meritórne rozhodnuté,
čo znamená, že v danom prípade neexistuje výrok súdu, ktorý by posúdil nárok žalobcu na zapretie
pohľadávky uplatňovanej iným veriteľom voči dlžníkovi - žalovanému 1/ v exekučnom konaní.
30. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení § 162 ods. 1 a § 55 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že nárok na zapretie pohľadávky je potrebné uplatniť najneskôr na rozvrhovom pojednávaní a
pokiaľ súd meritórne rozhodne o nároku na zapretie pohľadávky v súvislosti s konkrétnym rozvrhovým
pojednávaním, rozhodnutie je záväzné pre všetkých účastníkov exekučného konania. V rámci konania
o zapretí pohľadávok veriteľa súd posudzuje existenciu pohľadávky a platnosť právneho úkonu, ktorý
je súčasťou exekučného titulu za predpokladu, že exekučný titul nie je rozhodnutím súdu, ktorý
tvorí podklad exekučného titulu napríklad notárskej zápisnice. Žalobca ako oprávnený v exekučnom
konaní má pri rozvrhovom pojednávaní právo uplatniť nárok na zapretie pohľadávky oprávneného
V.. L. a exekučný súd bude mať povinnosť ho posúdiť a buď o nej rozhodnúť sám alebo odkázať
oprávneného na všeobecný sporový súd. Aktuálne exekučný súd rozvrh ostatého výťažku z dražby
nehnuteľností neschválil, a preto bude prebiehať opakovane nové rozvrhové pojednávanie. Exekučný
súd rozhodol o odklade exekúcie predajom nehnuteľností v konaní vedenom pod sp. zn. 24Er/1079/2004
do rozhodnutia o zastavení pod sp. zn. Okresného súdu Žilina 20Er/1534/2006, v rámci ktorého žalobca
ako oprávnený namieta dôvody zapretie pohľadávky R.. V.. L. obdobne ako v konaní 24Er/1079/2004.
V rámci exekučného konania pod sp. zn. 20Er/1534/2006 žalobca podnetoval zastavenie exekúcie
spochybňujúc exekučný titul - notársku zápisnicu, na základe ktorej je predmetné exekučné konanie
vedené.
31. Ustanovenie § 55 ods. 2 Exekučného poriadku poskytuje procesnú ochranu veriteľom, oprávnenému
aj povinnému pri rozvrhu výťažku z predmetu exekúcie, účelom ktorého je zabezpečiť, aby sa v
exekučnom konaní uspokojili len skutočne existujúce práva v objektívne preukázateľnej výške a v
zákonom stanovenom a existujúcom poradí. Prostriedkom ochrany v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia je zapieracia žaloba, na podanie ktorej je oprávnený veriteľ povinného, oprávnený v
exekučnom konaní alebo povinný a pasívna legitimácia svedčí oprávnenému v exekučnom konaní alebo
veriteľovi povinného, proti ktorému bol podaný odpor. Odporová žaloba je súčasne prípustná len v
exekúcii vykonávanej predajom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku podľa ustanovenia § 55 ods.
2 Exekučného poriadku.
32. Z ustanovenia § 162 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva možnosť oprávneného na rozvrhovom
pojednávaní zaprieť uplatnené nároky ostatných veriteľovi čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu
uspokojenia, o ktorých rozhodne buď exekučný súd uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie a
to bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania, alebo exekučný súd odkáže na podanie žaloby podľa
§ 55 ods. 2 Exekučného poriadku v lehote 30 dní od doručenia upovedomenia. Rozhodnutie v konaní
o odporovej žalobe je právne záväzným rozhodnutím pre všetkých účastníkov exekučného konania.
Procesná obrana ochrana účastníkov exekučného konania a tretích osôb, t. j. bránenie sa proti účinkom
exekúcie, príp. nezákonnému úkonu súdneho exekútora alebo súdu tak pozostáva z možnosti podať
námietky, domáhať sa vylúčenia veci z exekúcie takzvanou excindačnou žalobou, zapieracou žalobou,v zmysle ktorej sa môže osoba oprávnená domáhať určenia nepravosti prihlásenej pohľadávky, t. j.
určenia, že konkrétna pohľadávka hmotnoprávne v čase rozvrhu už neexistuje, prípadne nikdy platne
nevznikla, návrhu na odklad exekúcie alebo zastavenie exekúcie.
33. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak by súd
rozhodoval o predmetnej žalobe, rozhodoval by o veci, ktorá je predmetom iného exekučného konania,
čím by dochádzalo k nahradzovaniu činnosti exekučného súdu, čo nie je v právnom štáte dovolené.
Žalobcom zvolená určovacia žaloba vzhľadom na to, že sa dotýka postavenia iného oprávneného
v exekučnom konaní, ktorý je osobou odlišnou od okruhu procesných strán v prejednávanej veci,
keď pôvodný veriteľ - žalovaný 2/ v priebehu exekučného konania postúpil svoju pohľadávku na
oprávneného R.. V.. L., ktorý však nemá postavenie procesnej strany v tejto právnej veci, nie je zákonom
akceptovateľným prostriedkom ochrany práva žalobcu. Exekučný poriadok predstavuje lex specialis,
ktorý upravuje procesný postup súdneho exekútora, súdu, oprávnenej osoby a tretích osôb v osobitnom
konaní. Pokiaľ prebieha exekučné konanie v súlade s Exekučným poriadkom, je žalobca oprávnený
využiť právne prostriedky ochrany, ktoré mu poskytuje osobitný právny predpis, t. j. aj právo na podanie
odporovej žaloby podľa ustanovenia § 55 ods. 2 Exekučného poriadku pri zapretí existencie výšky
pohľadávky oprávneného, ak sa v exekučnom konaní vykonáva rozvrh výťažku. Nakoľko rozhodnutie o
určení neplatnosti právneho úkonu má dopad na právne vzťahy procesných strán, jeho účinky nemožno
vztiahnuť na postavenie oprávneného v exekučnom konaní, ktorý nie je v danom konaní procesnou
stranou a vo vzťahu ku ktorému by opätovne súd posudzoval existenciu jeho pohľadávky, prípadnej jej
výšky a poradia, čo je zrejmé aj zo záväznosti rozhodnutia súdu a jeho účinkov v prejednávanej veci.
34. Súdna prax rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť len
predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný
naliehavý právny záujem (obdobne rozsudok NS SR, č. k. 3Cdo 98/04). Ten je v takomto prípade daný
na samotnom určení práva. Pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaný žalobný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, a či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Z vykonaných dôkazov vyplynulo,
že otázka prípustnosti exekúcie, prípadne jej zastavenie, je predmetom posúdenia exekučného súdu
medzi účastníkmi exekučného konania a vo vzťahu k tretím osobám pri rozhodovaní o existencii
pohľadávok týchto veriteľov, ktorí majú byť uspokojení z rozvrhu výťažku z dražby majetku povinného.
Účastníkom tohto exekučného konania v štádiu rozvrhu výťažku je aj žalobca ako oprávnený, ktorému
Exekučný poriadok poskytuje prostriedky procesnej ochrany s vymedzeným okruhom procesných strán.
Zuvedenéhojezrejmé,žežalobcovijeosobitnýmprocesnýmpredpisomposkytnutádostatočnáochrana
jeho práv, ktorý garantuje procesné inštitúty, v rámci ktorých sa žalobca ako oprávnený môže legitímnym
spôsobom domáhať ochrany svojho ohrozeného práva. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení vo vzťahu k označeným žalovaným, a
preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
35. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Napriek tomu, že žalovaní
boli v konaní v celom rozsahu úspešní a vznikol im voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, súd
im náhradu trov konania nepriznal, keďže k okamihu rozhodovania súdu prvej inštancie vznik trov na
strane žalovaných, vzhľadom na ich pasívnu účasť v konaní, z obsahu spisového materiálu nevyplýva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.