Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609202880
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5609202880.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému Z. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. I., F. XXX/X, o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená
pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu W. I., I.. I.. R.

XXXX, pod sp. zn. EX 210/2009, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 8Er/229/2009-26 zo dňa 21.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zastavení exekúcie.

Uznesenie okresného súdu m e n í vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinný je povinný uhradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi trovy exekúcie v sume 46,26 eur.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.3.2017 (ďalej „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) v spojení s § 58 ods. 1 EP exekúciu v súdenej veci
zastavil. Vychádzal z toho, že za výkon exekúcie je zodpovedný súdny exekútor, ktorý predložil podnet

na zastavenie exekúcie, lebo majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Okresný súd
vykonanýmdokazovanímzistilnemajetnosťpovinného,pretosastotožnilsnázoromsúdnehoexekútora.
Doplnil, že proti povinnému je vedených niekoľko ďalších dlhodobých exekúcii a nie je u neho ani
predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti.
2. V súvislosti s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP okresný
súd konštatoval, že exekučný titul (blok na pokutu nezaplatenú na mieste vykonateľný 2.7.2007) nestratil

účinnosť. Od trojročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie pokuty za priestupok upravenej v § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (t.j. aj v čase vydania exekučného
titulu) bolo upustené zákonom č. 298/2008 Z.z. Keďže ide o právny predpis procesnej povahy použijú
sa jeho ustanovenia aj na konania začaté podľa „starších právnych predpisov“; t.j. i na súdený prípad.
Z daného dôvodu sa mohlo v exekúcii pokračovať aj po 2.7.2010.
3. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie okresný súd aplikoval § 200 ods. 5 v spojení s § 203

ods. 5 EP, z ktorého titulu povinnosť náhrady trov exekúcie zaťažuje oprávneného. Výšku trov exekúcie
(46,26 eur) vzhľadom na § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. konkrétne odôvodnil príslušnými ustanoveniami
vyhlášky č. 288/1995 Z.z.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zmeny
tak, že exekúcia bude zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP a k náhrade trov „bude zaviazaný“

povinný. Poukazoval na to, že súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či
nie je daná prekážka, pre ktorú je exekúcia neprípustná. Zdôrazňoval, že trojročná lehota v zmysle § 88ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008, v ktorej musí byť exekučné konanie nielen
začaté, ale i skončené. Keďže exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1509323 zo
dňa15.6.2007-nadobudolvykonateľnosťdňa2.7.2007,vkonkrétnostiachsúdenéhoprípadupredmetná

lehota uplynula 2.7.2010.
5. Oprávnený uviedol, že použitie všeobecnej zásady o zákaze retroaktivity právnej normy má v oblasti
verejného práva určité modifikácie. Novšia právna úprava sa použije iba vtedy, keď by bola pre adresáta
výhodnejšia.Vsúdenejvecivšakideoopačnúsituáciuaaktuálna(novšia)právnaúpravajepreadresáta
nevýhodnejšia;pretosaplynutieprekluzívnejdobymusídokončiťpodľapredchádzajúcejprávnejúpravy.

Dotknuté stanovisko zaujal i Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008. Oprávnený doplnil, že
on návrh na vykonanie exekúcie podal včas a nie je možné mu pričítať zavinenie za zastavenie konania,
ku ktorému dôjde/došlo z titulu nevykonania exekúcie do straty účinnosti exekučného titulu.

6. Povinný aj súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinný.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal z dôvodov a v rozsahu vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného
súdu vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne a vo výroku o
trovách exekúcie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je konštatované vo výrokovej časti tohto uznesenia.

8. Krajský súd sa prioritne zaoberal prípustnosťou odvolania oprávneného proti výroku o zastavení
exekúcie. Čisto z hľadiska oprávneným navrhovaného výroku odvolacieho rozhodnutia (zastavenie
exekúcie) by sa mohlo javiť, že oprávnený nie je osobou v zmysle § 359 CSP subjektívne
oprávnenou podať odvolanie, lebo požaduje vydanie identického výroku (hoci aj z iných dôvodov), ako
vyslovil okresný súd. Predmetné nazeranie na otázku subjektívneho oprávnenia podať odvolania však

nepovažoval krajský súd za náležité.
9. Aktuálna úprava subjektívneho oprávnenia podať odvolanie (§ 359 CSP) je svojou povahou
legislatívnym vyjadrením súdnej praxe ustálenej ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý procesný kódex tento legislatívny pojem ešte neobsahoval. Podstatou subjektívnej prípustnosti
odvolaniabolozistenieodvolaciehosúdu,žekonkrétnynamietanývýrokmôžespôsobiťdotknutejosobe/

odvolateľovi určitú (hoci i nepatrnú) ujmu. V právnej teórii bolo uvedené označované tiež termínom
„materiálna ujma“, ktorá sa určuje tým, či napadnuté rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu
podávajúcu opravný prostriedok; t. j., či právne účinky rozhodnutia určujú jej právne postavenie.

10. V súdenej veci je nepochybné, že rozhodnutie o dôvode zastavenia exekúcie je určujúce vo

vzťahu k nadväzujúcemu výroku o povinnosti nahradiť jej trovy. To znamená, že právny titul/dôvod
zastavenia exekúcie je spôsobilý bezprostredne ovplyvniť právne postavenie účastníkov konania a v
konečnom dôsledku privodiť ujmu spočívajúcu v uložení povinnosti náhrady trov exekúcie. Ak by za
takejto situácie odvolací súd odmietol prikročiť k odvolaciemu prieskumu (v pravom, resp. užšom slova
zmysle), nerešpektoval by materiálny rozmer princípu právneho štátu a len zdanlivo by naplnil koreláty

ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

11. V konkrétnostiach súdeného prípadu je nutné poukázať tiež na to, že oprávnený dňa 7.3.2018 s
odkazom na právnu argumentáciu obdobnú vyššie popísanému obsahu odvolania požiadal o zastavenie
exekúcie. Súdny exekútor až následne - 16.8.2018 - zaslal okresnému súdu „návrh“ na zastavenie

exekúcie, hoci vzhľadom na trvanie exekúcie v danom čase viac ako 9 rokov s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou musel mať dlhodobejšie ustálené, že povinný nevlastní nijaký majetok, ktorý by
bol postihnuteľný exekúciou.
12. Prioritne však exekútor už dlhodobo (s poukazom na nižšie uvedené) musel si byť vedomý, že
vykonáva exekúciu, ktorej exekučný titul stratil účinnosť. Postup súdneho exekútora predchádzajúci

vydanie napadnutého uznesenia tak bol vedený výlučne jeho záujmom o uloženie povinnosti náhrady
trov exekúcie subjektu, u ktorého je istotu ich zaplatenia.

13. Podstatou (prioritného) právneho posúdenia dôvodu zastavenia exekúcie v súdenej veci je ustálenie,
či je nutné zohľadniť uplynutie 3-ročnej prekluzívnej doby na vykonanie exekúcie (núteného výkonu

rozhodnutia) v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení do 31.8.2008, ak táto lehota uplynula
až po 1.9.2008. Je pritom nepochybné, že zákon č. 298/2008 Z.z., ktorý novelizoval označenú právnu
normu, neobsahuje prechodné ustanovenia.14.Preoblasťverejnéhopráva,osobitneoblasť„správnehotrestania“,platízásada,žeštátnyorgánmusí
aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta právnej úpravy výhodnejší. Situácia/právne postavenie
konkrétneho adresáta právnej normy sa pritom nemôže zhoršiť v dôsledku nedostatku právnej úpravy

(napr. pre absenciu výslovných prechodných ustanovení). V prípadoch, v ktorých nie je v zákone
upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, ak je tento
preadresátanevýhodnejší.Predmetnévýchodiskáazáveryvyplývajúzozákladnéhoústavnéhoprincípu
„trestania“ vyjadreného v článku 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest
ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; neskorší zákon sa použije len, ak je to

pre páchateľa priaznivejšie. Uvedené zahrňuje aj posudzovanie lehôt, v ktorých môže byť uložený trest
vykonaný.

15. Pokuta za priestupok uložená povinnému v blokovom konaní dňa 15.6.2007 je dôsledkom porušenia
jeho právnej povinnosti a má nepochybne sankčný charakter. Porušenie zákona sankcionované
ukladaním (blokovej) pokuty tak patrí do oblasti „správneho trestania“. Nadväzne aj súvisiace následky

treba posudzovať podľa (vyššie uvedených) zásad platných pre správne trestanie, vrátane počítania
plynutia lehôt podľa právneho stavu účinného v čase, kedy došlo ku konaniu odôvodňujúcemu sankčný
postih. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok
zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté
plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie.

Iný postup by mal za následok ústavne neakceptovateľnú právnu neistotu a nezodpovedal by ani
spomínanej všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy SR.

16. Eventuálna aplikácia § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., ktorý sa používa na výkon rozhodnutí
o uložení pokuty za priestupok od 1.9.2008, je pre povinného/subjekt, ktorý porušil právnu povinnosť

nevýhodnejšia. Umožňuje totiž vymáhať pokutu za priestupok v dlhších lehotách, ako bolo upravené
v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.8.2008, resp. nestanovuje žiadnu lehotu na nútený
výkon rozhodnutia (upravuje „len“ lehotu na jeho nariadenie). S poukazom na vyššie popísané úvahy a
právnezáveryzákonč.71/1967Zb.nemožnopoužiťvtýchprípadoch,kedydotknutélehotyzačaliplynúť
podľa predchádzajúceho právneho predpisu - § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do

31.8.2008.
17. Uvedené presne zodpovedá skutkovým okolnostiam prejednávaného prípadu a teda dôvodom
zastavenia exekúcie je skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa po
začatí exekúcie stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ EP); k čomu došlo už 3.7.2010. Krajský súd
nadväzne napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie síce potvrdil ako vecne správne, ale

zo zásadne iného právneho titulu.

18. Krajský súd považoval odvolanie voči trovám exekúcie za prípustné, a to nielen z dôvodu
jeho bezprostrednej závislosti od výroku o zastavení exekúcie. V súdenej veci exekúcia začala dňa
14.4.2009, kedy v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku bolo odvolanie proti výroku o náhrade trov

v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa § 57 EP prípustné. Zákonom č. 299/2013 Z. z. bolo dotknuté
ustanovenie (v danom čase už pod číselným označením § 58 ods. 6 EP) novelizované a odvolanie
voči výroku o trovách exekúcie uznesenia o jej zastavení už prípustné nebolo. V zmysle všeobecného
prechodného ustanovenia - § 243b ods. 1 EP - sa však začaté exekučné konania dokončia podľa
predpisov účinných do 31.10.2013. Tretí odsek dotknutého zákonného ustanovenia síce obsahoval aj

úpravu vzťahujúcu sa na náhradu trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 EP, ale pre jej výraznú
nejednoznačnosť odvolací súd má za to, že je nutné aplikovať dotknuté všeobecné intertemporálne
pravidlo definované touto novelizáciou Exekučného poriadku.

19. V zmysle § 203 ods. 1 až 3 EP uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť/zaplatiť trovy exekúcie

prichádza do úvahy iba za situácie, ak oprávnený zastavenie exekúcie zavinil alebo, ak exekúcia
bola zastavená preto, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie alebo, ak na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz (navyše, v prvom a treťom prípade ide iba o povinnosť
znášať nevyhnutné trovy exekúcie). Z vyššie vyslovených záverov odvolacieho súdu je nepochybné, že
dôvodom zastavenia exekúcie v súdenej veci bola strata účinnosti exekučného titulu.

20. Zavinenie za vznik tejto (právnej) situácie nemožno pričítať oprávnenému. Oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie podal 14.4.2009; čo pri výške vymáhanej pohľadávky 66,38 eur je dostatočne včas
ajpri(eventuálnom)zohľadňovaní(ne)pozornostioprávnenéhovspojitostisplynutímprekluzívnejlehotyna vykonanie exekúcie - do 2.7.2010. To znamená, že v súdenej veci nie je daný právny základ pre
uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému.

21. Nadväzne platí, že v zmysle všeobecnej zásady vymedzenej v § 197 ods. 1 v spojení s § 196
EP trovy exekúcie znáša povinný, v ktorom smere odvolací súd zmenil dotknutý výrok napadnutého
uznesenia. Konkrétna výška trov exekúcie nebola nikým zo zainteresovaných spochybňovaná. Len na
okraj krajský súd dodáva, že pri jej ustálení exekučný súd náležite vychádzal z príslušných ustanovení
vyhlášky č. 288/1995 Z.z.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/oprávnený bol síce v odvolacom
konaní úspešný, ale náhradu súvisiacich trov si neuplatňoval a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu
v spojitosti s odvolacím prieskumom nejaké relevantné trovy konania vznikli (§ 251 CSP).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.