Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201374
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1716201374.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksosídlomvPezinkurozhodolsudkyňouJUDr.IngridDaxnervprávnejvecižalobcu:

MARCO - SPEDITION, s.r.o., so sídlom v Pezinku, Šenkvická cesta 12, J.: XX XXX XXX, zast. Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o, so sídlom v Trnave, Hlavná 31, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, J.Y.: XX XXX XXX, so sídlom v
Bratislave, Námestie Slobody 6, zast. AKMG, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 6A, za účasti
intervenienta: mesto Modra, J.: XX XXX XXX, so sídlom v Modre, Dukelská 38, zast. RR Legal Corp.,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Humenské námestie 4, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie neprerušuje a žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%, o ktorom rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 1.3.2016, doručenou súdu dňa 4.3.2016, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 102
590,-eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 12.12.2013 do zaplatenia, titulom náhrady škody,
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom stavebného úradu mesta
Modra.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že v roku 2008 kúpou nadobudol do výlučného vlastníctva
už neprevádzkovanú rekreačnú chatu /s ubytovacou kapacitou cca 28 - 32 osôb/, pozemky /t.Č.. W..

Č.. XXXX,XXXX/X,X/ a dom pre správcu rekreačnej chaty, nachádzajúce sa v kat. území Modra, s
ktorými mal podnikateľský zámer - zrekonštruovať chatu a prestavať ju na penzión s ubytovacou chatou
cca 50 osôb. Za tým účelom si od mesta Modra vyžiadal územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá mu
bola poskytnutá dňa 21.5.2008, podľa ktorej sa označené pozemky /lokalita Harmónia/ nachádzajú
v regulačnej zóne T.-F. s reguláciou funkčného využitia, intenzity využitia, intervenčných zásahov a
špecifických nárokov na reguláciu, konkrétne tam uvedenej a na jej základe, v súlade so svojím
podnikateľským zámerom si dal v decembri 2012 vyhotoviť projektovú dokumentáciu na prestavbu

rekreačnej chaty na penzión. Na mestskom úrade v Modre dňa 12.3.2009 podal návrh na vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby. Listom zo dňa 12.5.2009 mu stavebný úrad mesto Modra oznámilo
začatie územného konania na stavbu „Prestavba a prístavba rekreačnej chaty Modra - Harmónia“ na
pozemkoch W.. Č.. XXX/ P. XXXX kat. územie Modra. Dňa 26.6.2009 vydal stavebný úrad rozhodnutie o
umiestnení stavby „Prestavba a prístavba rekreačnej chaty Modra - Harmónia“ zn. B., v ktorom zamietol
námietky účastníkov konania vo vzťahu k nevhodnosti príjazdovej komunikácie, ako neopodstatnené
s tým, že dotknuté orgány sa vyjadrili súhlasne a taktiež zamietol námietky účastníkov konania vo

vzťahu k nesúladu plánovaného účelového využitia rekreačnej chaty po rekonštrukcii na penzión, s
funkčným využitím územia, ktoré podľa vyjadrenia stavebného úradu je v súlade s územnoplánovacou
dokumentáciou, ako aj so záujmami mesta Modra /pobytová rekreácia záujmových skupín a pobytová
rekreácia rodín, čo predložený projekt spĺňa, ako neopodstatnené. Voči tomuto rozhodnutiu podaliodvolanie susedia Miháľová a Hejda. Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. P. zo dňa
26.11.2009 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu v Modre a vec vrátil na nové
prejednanie, vytýkajúc 1. stupňovému orgánu už v tom čase, že medzi dotknuté orgány nezahrnul

tie, ktoré chránia záujmy podľa osobitných predpisov /o ochrane prírody a krajiny, o vodách, o
pozemných komunikáciách/, že nezabezpečil ich stanoviská a ďalšie, tiež že bol použitý nesprávny
index zastavanosti územia. Na podklade tohto rozhodnutia nechal si iniciatívne prepracovať projektovú
dokumentáciu k stavbe, ktorým dal do súladu index zastavanosti pre regulačný blok T.-F. /.zrušil
podkrovie, zúžil rozsah stavby/. Dňa 23.4.2010 na základe nového projektu podal nový návrh na

vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Za účelom predídenia prieťahom v územnom
konaní si iniciatívne vyžiadal stanoviská k projektu z apríla 2010 od Mesta Modra a Obvodného úradu
životného prostredia v Pezinku, ktoré obe boli kladné Až dňa 8.9.2010 stavebný úrad oznámil začatie
územného konania a vytýčil ústne pojednávanie na 23.9.2010. Medzičasom vzniesli námietky voči
vydaniu územného rozhodnutia jednotliví susedia. Až po viac ako 15-tich mesiacoch od podania návrhu
na vydanie územného rozhodnutia dňa 4.8.2011 stavebný úrad územné konanie prerušil rozhodnutím

č. B.-XX XXX/XXXX-XXXX-Ľ. a vyzval ho na doplnenie návrhu, konkrétne predloženie projektovej
dokumentácie v súlade so záväznými regulatívmi územného plánu, pričom mesto Modra sa ešte
dňa 10.5.2010 vyjadrilo kladne k dodržaniu regulatív podlažnosti. Projektovú dokumentáciu dal opäť
prepracovať /zníženie hrebeňa strechy/. Následne po cca 6 mesiacoch od prerušenia územného
konania stavebný úrad územné konanie zastavil rozhodnutím č. B.-XX XXX/XXXX-XXXX-Ľ. zo dňa

30.1.2012 z dôvodu, že predložená dokumentácia nezodpovedá podmienkam ÚPD mesta Modra /
hoci podkrovie zmenil na neobytnú povalu/, ale aj z dôvodu nepredloženia vyjadrenia orgánu ochrany
prírody a krajiny, na ktoré doloženie ho ako stavebníka vôbec nevyzval. Proti tomuto rozhodnutiu
podal dňa 16.2.2012 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad v Bratislave dňa 15.10.2012
rozhodnutím č. P. tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie stavebného úradu Modra a vrátil mu vec na

ďalšie konanie. V rozhodnutí poukázal na viaceré pochybenia stavebného úradu a porušenia zákona
a uložil mu v ďalšom konaní návrh preskúmať spolu s predloženými dokladmi a v prípade, že nebude
mať dostatok podkladov pre správne rozhodnutie, je povinný stavebníka vyzvať na doplnenie presným
uvedením toho, čo je potrebné doplniť /okrem iného aj platné povolenie na výrub drevín a vyjadrenie
príslušného orgánu k námietkam účastníkov konania vo vzťahu k prístupovej ceste/ a dať mu na to

primeranú lehotu. Následne dal z vlastnej iniciatívy opätovne prepracovať projektovú dokumentáciu /
opravaprepočtovindexovzastavanostipozemkovvzhľadomnaichskutočnévýmery/,ktorústavebnému
úradu predložil dňa 18.12.2012 a od tohto dátumu až do 7.5.2013 stavebný úrad nekonal, nevyzval ho
na doplnenie podkladov, ale dňa 7.5.2013 mu bolo doručené rozhodnutie o prerušení konania zo dňa
23.4.2013 s výzvou na doplnenie podkladov /stanovisko mesta Modra, ako cestného správneho orgánu

arozhodnutieopovolenívýrubudrevín/vlehotedo30dní.Obapotrebnépodkladybolivréžiisamotného
mesta Modra a o povolenie výrubu drevín sám požiadal ešte dňa 9.4.2013. Dňa 24.5.2013 mu bolo
doručené upovedomenie o predĺžení lehoty na vydanie súhlasu na výrub drevín. Vydanie stanoviska a
rozhodnutia nevedel časovo ovplyvniť, bolo to v právomoci samotného mesta Modra. Dňa 26.3.2013
na mesto Modra podal sťažnosť na nečinnosť stavebného úradu v tejto veci. Odpoveď na sťažnosť

mu bola doručená dňa 11.6.2013, mesto Modra ju vyhodnotilo ako oprávnenú s tým, že príslušný
zamestnanec bol poučený o lehotách na rozhodnutie a pochybenie voči nečinnosti bolo napravené
vydaním rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 23.4.2013. Dňa 20.5.2013 požiadal Obvodný
úrad Bratislava o realizáciu opatrenia proti nečinnosti stavebného úradu, pričom do podania žaloby
úrad nerealizoval žiadne opatrenie proti nečinnosti staveného úradu. Listom zo dňa 4.7.2013 urgoval

stavebný úrad, aby konal vo veci. Listom zo dňa 23.9.2013 požiadal stavebný úrad o predĺženie lehoty
na doloženie požadovaných podkladov, nakoľko ani k tomuto dátumu neboli mestom Modra vydané.
Listom zo dňa 16.12.2013 mesto Modra vydalo záväzné stanovisko z pozície cestného správneho
orgánu s tým, že nemá námietky za tam splnenia tam stanovených podmienok, podľa názoru žalobcu
nezákonných /o. i. aj vybudovanie výhybní na účelovej komunikácii na náklady stavebníka/, čo považuje

za iný nezákonný zásah do jeho právom chránených záujmov a tiež za nesprávny úradný postup a
zbytočné prieťahy v konaní. Až po cca roku od podania jeho žiadosti /dňa 9.4.2013/, dňa 24.3.2014
mesto Modra vydalo rozhodnutie o povolení výrubu stromov č. Ú.-XXXX/XXXX-XXX-K., potvrdené
rozhodnutím Okresného úradu Pezinok č. Y.-W.-Y.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 15.10.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2014. Z dôvodu pokračujúcej nečinnosti stavebného úradu podal

na Okresnú prokuratúru Pezinok dňa 19.1.2015 podanie - upozornenie prokurátora. Dňa 26.1.2015
predložil stavebnému úradu požadované podklady: projektovú dokumentáciu na príjazdovú cestu,
stanovisko OR POZ Pezinok k projektovej dokumentácii a právoplatné rozhodnutie na výrub stromov.
Rozhodnutím zo dňa 25.2.2015 mesto Modra po tretí krát prerušilo konanie a vyzvalo ho do 60 dnína predloženie ďalších podkladov: doplniť projektovú dokumentáciu, doložiť ďalšie záväzné stanoviská,
tiež doklad o vlastníckom alebo inom právnom vzťahu k pozemkom, na ktorých sú navrhované výhybne.
Dňa 22.4.2015 požiadal mesto Modra o vydanie záväzného stanoviska k projektovej dokumentácii

ohľadom výhybní, dňa 15.5.2015 požiadal mesto Modra o prenajatie pozemkov pod plánovanými
výhybňami za účelom ich vybudovania v zmysle požiadavky stavebného úradu. Mesto Modra na jeho
požiadavku ohľadom prenájmu pozemkov reagovalo až o 3 mesiace s tým, že vec bude predložená
na prerokovanie mestskému zastupiteľstvu v decembri 2015. Mesto Modra predložilo jeho požiadavku
zastupiteľstvu s neodporučením prenájmu pozemkov s odôvodnením, že v prípade realizácie jeho

projektu sa neprimerane zvýši dopravné zaťaženie rekreačnej lokality, ako aj že by bolo potrebné úplné
a trvalé odstránenie líniovej zelene na týchto pozemkoch, ktoré majú významnú hygienickú funkciu,
tiež z dôvodu dôrazného nesúhlasu vlastníkov okolitých pozemkov, ktorí spísali proti jeho stavebnému
zámeru petíciu. Podľa jeho názoru už samotné zaviazanie na vybudovanie výhybní na účelovej
komunikácii vo vlastníctve mesta Modra na jeho náklady bolo zo strany stavebného úradu, resp. mesta
Modra, ako samosprávnej jednotky, diskriminačné. Bol ich však ochotný na svoje náklady vybudovať,

pričom predpokladal, že prenájom pozemkov mesto Modra, ktoré mu túto požiadavku stanovilo,
odporučí. Na základe zavádzajúceho ne/odporučenia schválenia prenájmu pozemkov bolo prijaté
10.12.2015 uznesenie mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX, ktorým bol prenájom pozemkov na účely
vybudovania výhybní na prístupovej ceste zamietnutý. Urgenciou zo dňa 4.2.2016 urgoval vydanie
rozhodnutia v územnom konaní, pričom do podania tejto žaloby /4.3.2016/ nedošlo od zasadnutia

mestského zastupiteľstva v decembri 2015 k žiadnemu administratívnemu úkonu stavebného úradu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že územné konanie trvá od 12.3.2009 doposiaľ, celkovo takmer 7 rokov
a doposiaľ nie je právoplatne skončené. Stavebný úrad koná vleklo, spôsobuje prieťahy výzvami
stavebníkovi na predkladanie stanovísk, ktoré je oprávnený zaujať v predmetnom územnom konaní
sám, vyzýva ho na doplnenie stanovísk ostatných orgánov postupne, bez presného vymedzenia čo je

potrebné doložiť, v rozpore so stavebným poriadkom. Samotná dĺžka trvania územného konania, ako
aj rozostupy medzi jednotlivými úkonmi stavebného úradu jednoznačne preukazujú, že stavebný úrad
spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní. Stavebný úrad nielenže vydal vo veci nezákonné rozhodnutia,
ale ho aj šikanoval nezmyselnými výzvami a konanie neprípustne obštruoval a stále obštruuje /bez
zjavného dôvodu celé mesiace nekonal, alebo vyžadoval stanovisko, ktoré sám ešte v roku 2009 vydal/.

Nezákonnými rozhodnutiami v tejto veci boli 2 rozhodnutia stavebného úradu: o umiestnení stavby zn.
B./La zo dňa 26.6.2009 a o zastavení konania č. B.-XX XXX/XXXX-XXXX-Ľ. zo dňa 30.1.2012, ktoré
obe boli orgánom 2. stupňa - Krajským stavebným úradom zrušené pre ich nezákonnosť. Má za to, že
v prípade zákonného postupu /bez zbytočných prieťahov/ by územné konanie a následne stavebné
konanie zabralo cca 9 mesiacov. Legitímne očakával vydanie právoplatného stavebného povolenia cca

do konca roka 2009, za predpokladu, že by stavebný úrad dôkladne posúdil jeho návrh zo dňa 12.3.2009
na vydanie územného rozhodnutia a vyčerpávajúco by určil všetky chýbajúce podklady, ktoré bolo
potrebné k návrhu priložiť. Realizácia prestavby a rekonštrukcie rekreačnej chaty vrátane kolaudačného
konania by zabrala maximálne 1 rok, rok 2010, pričom vychádza z vlastných skúseností stavebných
spoločností, ktorých bol v minulosti spoločníkom. Od roku 2011 tak reálne plánoval spustiť prevádzku

rekonštruovanej a prestavanej rekreačnej chaty, s ubytovacou kapacitou v počte min. 50 osôb, resp. 40
osôb, spolu so stravovacím zariadením a wellness, ako vyplýva z projektovej dokumentácie. Príčinná
súvislosť je v danom prípade nesporná, nakoľko nebyť nezákonných rozhodnutí a nesprávneho
úradného postupu stavebného úradu v územnom konaní, by už bola stavba najneskôr od roku 2011
zrealizovaná a v prevádzke, v dôsledku čoho by za obdobie 1.1.2011-30.6.2013 dosiahol zisk vo výške

102 590,-eur, ktorý mu však z uvedených dôvodov ušiel. Už samotné nezákonné rozhodnutia, ale aj
nesprávny úradný postup, sú podstatnou a značnou príčinou vzniku majetkovej ujmy, nebyť ktorej by
už rekonštruovanú a prestavanú rekreačnú chatu prevádzkoval a dosahoval zisk, vyčíslený znaleckou
organizáciou. Listom zo dňa 10.7.2013 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, pričom vlastnými prepočtami /bez vyjadrenia znalca/ ustálil výšku ušlého zisku za

obdobie 1.1.2011-30.6.2013 na sumu 602 250,-eur, v ktorej výške bol nárok predbežne prerokovaný.
Podľa odborného vyjadrenia súdnoznaleckej organizácie, ktoré si nechal vypracovať pre účely tejto
žaloby, bola výška ušlého zisku vyčíslená na sumu 102 590,-eur bez DPH, ktorú výšku si uplatňuje v
tomto konaní, spolu s úrokom z omeškania od 12.12.2013, dňa, nasledujúceho po dni, v ktorom nastala
skutočnosť, zakladajúca plynutie lehoty pre omeškanie /deň oznámenia žalovaného, že nárok nebude

uspokojený/, s poukazom na § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 v znení k 12.12.2013. Je presvedčený,
že vzhľadom na aspekty územného konania, teda dostatočne dôkladné posúdenie umiestnenia stavby
a jej súladu so záujmami dotknutými orgánmi, rozumne očakával, že samotné stavebné konanie by
neprinieslo požiadavky, ktoré by neboli z jeho strany nesplniteľné, preto legitímne očakával vydanieprávoplatného stavebného rozhodnutia v zákonnej lehote. Rovnako kolaudačné konanie bude závislé
od splnenia podmienok, uložených v stavebnom konaní, ktoré v značnej miere už boli prejednané počas
územného konania, ktoré by nezvrátili výsledok - vybudovanie a prevádzkovanie rekreačnej chaty.

3. Za prostriedky procesného útoku v žalobe označil a k žalobe pripojil všetky listinné dôkazy, na ktoré sa
v žalobe odvolával /podania, stanoviská, rozhodnutia, výzvy, žiadosti a urgencie, uznesenie mestského
zastupiteľstvamestaModra,projektovúdokumentáciu06/2015,odbornévyjadrenieGRADIENT5spol.s
r.o. Č.. X/XXXX, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a odpoveď na túto žiadosť,
vrátane návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 12.3.2009.

4. K žalobe s prílohami, doručenej žalovanému dňa 27.6.2016, sa žalovaný písomne zo dňa 22.7.2016
vyjadril tak, že zo strany žalobcu nedošlo k naplneniu podmienok v zmysle § 6 a § 9 zákona č.
514/2003 Z.z., ktoré by odôvodňovali existenciu jeho zodpovednosti za škodu. Žalobu považuje za
neodôvodnenú a neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť. Predovšetkým namietol, že žalobcom nebol
predbežne prerokovaný nárok na náhradu škody, keďže si na súde uplatňuje inú, menšiu sumu náhrady
škody, keďže z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 514/2003 vyplýva, že podmienka predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody nemôže byť riadne splnená, ak poškodený požaduje iný
rozsah nároku voči príslušnému orgánu a iný rozsah nároku si uplatňuje v rámci konania na súde.
Podmienka predbežného prerokovania nároku je splnená iba ak v oboch konaniach si poškodený
uplatňuje nárok v rovnakom rozsahu a z rovnakého titulu. Ďalej namietal, že nie je splnená podmienka
existencie nezákonného rozhodnutia v tom zmysle, že obe žalobcom označené nezákonné rozhodnutia

nikdy nenadobudli právoplatnosť a voči rozhodnutiu o umiestnení stavby nepodal odvolanie žalobca,
ale Ing. Zuzana Miháľová a Ing. Ivana Hejdu, teda žalobca, ako poškodený, nevyčerpal riadny
opravný prostriedok. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je oprávnený uplatňovať náhradu škody z
titulu nezákonného rozhodnutia o umiestnení stavby. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody žalobcom
označeným nezákonným rozhodnutím o umiestnení stavby s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z.z. vzniesol námietku premlčania, keď dňa 11.12.2009 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie
Krajského stavebného úradu o zrušení tohto rozhodnutia, pričom žalovaný podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody až dňa 10.7.2003, po viac ako 3 rokoch. Lehota na podanie
takejto žiadosti mu uplynula dňa 11.2.2012. Žalobca vo vzťahu k označeným nezákonným rozhodnutiam
nesplnil ani podmienku existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami a ušlým

ziskom. Ak by aj v postupe stavebného orgánu došlo k prieťahom v konaní, tieto sú zdôvodniteľné
objektívnymi skutočnosťami, ktorými sú počet účastníkov konania, počet podávaných námietok a
opravnýchprostriedkovapod.Tietoskutočnostibyvšaknemohlimaťvplyvnato,žežalobcovivdôsledku
dlhšieho správneho konania mala vzniknúť škoda. V oblasti štátnej správy nemôže byť požiadavka
správneho orgánu na doplnenie podkladov pre vydanie konkrétneho rozhodnutia považovaná za

nesprávny úradný postup, nakoľko správny orgán je povinný vyžadovať podklady, ktoré príslušný zákon
určuje, aby mohlo byť vydané rozhodnutie vo veci. Takýto postup preto nemôže byť základom na
náhradu škody, najmä nie taká aktivita štátnej správy, ktorá vychádza z právnych noriem, pripúšťajúcich
administratívnu úvahu. Správnosť úradného postupu treba posudzovať z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Vzhľadom na uvedené nie je teda možné

jednoznačne preukázať, že keby správne orgány postupovali v súlade s § 49 ods. 2 správneho
poriadku, ku škode by nedošlo. Vo vzťahu k tvrdenému ušlému zisku má za to, že pri podaní návrhu
na vydanie územného rozhodnutia vo veci predmetnej stavby na príslušný stavebný úrad bolo na
slobodnej vôli žalobcu, ako podnikateľského subjektu, aby vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti
zvážil časové lehoty /riziká/ s prihliadnutím na lehoty správneho konania. Zákon neustanovuje povinnosť

stavebnému úradu automaticky, bez skúmania splnenia zákonných podmienok, na požiadanie vydať
rozhodnutie o umiestnení stavby. Ak by aj došlo k vydaniu právoplatného územného rozhodnutia na
predmetnú stavbu, toto by ešte nezakladalo žalobcovi právo začať stavbu realizovať. Realizovať stavbu
mohol až na základe právoplatného stavebného povolenia. V danom prípade nebolo vydané územné
rozhodnutie ani stavebné povolenie, ktoré by oprávňovalo žalobcu realizovať stavbu, nebolo príslušným

stavebným úradom nikdy vydané a taktiež nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré by oprávňovalo
následne stavbu právoplatne užívať. Zároveň je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že žalobca nemohol
predpokladať v akých lehotách a s akým výsledkom by boli tieto konania ukončené a či by vôbec došlo
k vydaniu takýchto rozhodnutí. Predpoklad žalobcu, že by mu vznikol zisk z plánovanej prevádzky
predmetnej stavby za neho uvádzané obdobie nemožno považovať za právne relevantný vo vzťahu k

ním uplatňovanej výške ušlého zisku. Neoddeliteľnou súčasťou každej podnikateľskej činnosti je určitá
miera podnikateľského rizika, ktorá je s touto činnosťou spojená. Každý podnikateľský subjekt musí
pred svojou podnikateľskou činnosťou zvážiť možné následky a riziká, a to či už finančné alebo časové
a k tomu prispôsobiť aj svoje aktivity. Žalobca nemôže v žiadnom prípade vyvodzovať zodpovednosťštátu za vlastné rozhodnutia, týkajúce sa jeho podnikateľských aktivít, s aktivitami iných podnikateľských
subjektov. Zároveň štát nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutia, súvisiace s aktivitami súkromných
subjektov, i keď sú viazané na rozhodnutia štátnych orgánov. V oblasti štátnej správy nemožno každý

nesprávny úradný postup považovať za základ nároku na náhradu škody. Uplatňovať si náhradu ušlého
zisku v čase, keď nielenže neexistuje rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie a ani
kolaudačné rozhodnutie a existuje iba kalkulácia predpokladaného zisku z prevádzkovania rekreačného
zariadenia je absurdné a právne nedôvodné. Súd nemôže prejudikovať rozhodnutie stavebného úradu
v otázke vydania územného rozhodnutia. Nie je preto možné v tomto štádiu územného konania, t.j. keď

neexistuje právoplatné rozhodnutie o umiestení stavby, konštatovať vznik škody u žalobcu vo forme
ušlého zisku. Aj keby stavebný úrad v predmetnom konaní vydal územného rozhodnutie, to by ešte
neznamenalo, že stavba bude aj skolaudovaná a teda uvedená do prevádzky. Škoda vo forme ušlého
zisku by pritom mohla vzniknúť len za predpokladu uvedenia predmetnej stavby do prevádzky. Pokiaľ
žalobca opiera svoj nárok o náhradu škody v podobe ušlého zisku o „Odborné vyjadrenie znalecký úkon
číslo 4/2016 vo veci stanovenia ušlého zisku z dôvodu nemožnosti uskutočnenia stavby: „ Prestavba

a prístavba rekreačnej chaty Modra - Harmónia" /ďalej len ako „stavba"/ a následného prevádzkovania
tohto rekreačného zariadenia, odborné vyjadrenie bolo vypracované znaleckou organizáciou na základe
objednávky žalobcu zo dňa 4.1.2016. Uvádza sa v ňom, že jedným z podkladov, daných zadávateľom, je
výpis z listu vlastníctva č. XXXX, obec Modra, k.ú. Modra, doložený aj k žalobe. Z LV jednoznačne
vyplýva, že vlastníkom pozemku, parc. Č.. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, stavby so súpisným číslom

XXXX na parc. č. XXXX a súpisným Č.. XXXX na parc. č. XXXX/X je Pribul Marián, ktorý predmetnú
nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy M. XXXX/XXXX z 12.12.2012. Marián Pribul bol v
spoločníkom žalobcu v období od 10.1.1996 do 4.2.1999, od 5.2.1999 do 28.1.2010, a od 29.1.2010 do
22.8.2013. Zároveň v období od 10.1.1996 do 4.6.2003, od 5.6.2003 do 28.1.2010 a od 29.1.2010 do
22.8.2013 bol konateľom. V čase zadávania objednávky na vypracovanie Odborného vyjadrenia Marián

Pribul už nebol spoločníkom a ani konateľom spoločnosti MARCO - SPEDITION. Vzhľadom na uvedené
považuje tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností
za zavádzajúce. Z predloženého odborného vyjadrenia, skutočností v ňom obsiahnutých, ako aj z
doloženého R. Č.. XXXX nepochybne vyplýva, že jediným vlastníkom predmetných nehnuteľností
je Marián Pribul a tento sa stal vlastníkom až v roku 2012. Nie je teda zrejmé na základe akého

titulu nadobudol žalobca vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v roku 2008, keďže danú
skutočnosť neuviedol ani v žalobe a nie je ani súčasťou príloh. Jediný dôkaz, na ktorý sa žalobca
odvoláva je R. Č.. XXXX, ktorý však jeho vlastníctvo nepotvrdzuje, ale naopak vyvracia. Má za to, že
v období od 01.01.2011 do 30.06.2013, t.j. v čase, za ktorý si žalobca uplatňuje nárok na ušlý zisk,
nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale ich vlastníkom bola fyzická osoba Marián Pribul. Z

toho vyplýva, že Odborné vyjadrenie, ktoré bolo vypracované za účelom vyčíslenia ušlého zisku, je
pre potreby žaloby o náhradu škody právne bezvýznamné, nakoľko neodzrkadľuje reálny stav v otázke
vlastníctva. Keďže z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom stavby
„Prestavba a prístavba rekreačnej chaty. Modra - Harmónia" so súpisným číslom XXXX postaveného
na pozemkoch parc, Č.. XXXX P. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území Modra, obec Modra /.

XXXX/, nie je oprávnený uplatňovať ušlý zisk z nemožnosti prevádzkovania predmetnej stavby z titulu
vlastníctva predmetných nehnuteľností. Vo vzťahu k podmienke príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody sa nemožno domnievať, že stavebný
úrad má automaticky povinnosť vydať bez príslušných dokladov rozhodnutie o umiestnení stavby a po
právoplatnosti stavebného povolenia následne automaticky vydať kolaudačné rozhodnutie, oprávňujúce

stavebníka na právoplatné užívanie stavby. Zároveň to značí, že stavebník nemôže predpokladať v
akých lehotách a s akým výsledkom by boli tieto konania ukončené a či by vôbec došlo k vydaniu
ním požadovaných rozhodnutí. Záverom súdu žalovaný oznámil, že dňa 30.6.2016 bolo mestu Modra
zaslané „Oznámenie o spore a výzva na vstup intervenienta do konania" podľa § 82 ods. 1 a 3 zákona
č. 160/2015 Z. z.

5. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany, k vyjadreniu pripojil
spisový materiál Krajského stavebného úradu v Bratislave č. P. a spis vo veci žiadosti žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s tým, že spis stavebného úradu mesta Modra nie
je k dispozícii, nakoľko bol dňa 2.5.2016 doručený na Okresnú prokuratúru Pezinok a doposiaľ nebol
vrátený.

6. K obrane žalovaného sa žalobca písomne zo dňa 31.5.2017 vyjadril tak, že naďalej trvá na
podanej žalobe. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, adresovanej žalovanému vychádzala z
identického titulu, ako žaloba v tomto konaní a v zmysle § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa v
konaní pred súdom môže domáhať náhrady škody v rovnakej výške, alebo len v jej časti. Označené vžalobe nezákonné rozhodnutia mesta Modra sú prejavom nesprávneho úradného postupu, spôsobujúce
zbytočnéprieťahy,keďžemestoModravykonávaloformálnesporadickéúkony,ktorévšakboliodvolacím
orgánom posúdené ako nezákonné, teda úkony, ktoré boli vykonané zbytočne a muselo /musí dôjsť

k ich náprave. Keďže škoda mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, ohľadom námietky
premlčania, táto nemá žiadnu relevanciu, nakoľko o predbežné prekovanie nároku na náhradu škody
požiadal 10.7.2013 s ohľadom na škodu, ktorá mu vznikla v rokoch 2011, 2012 a čiastočne 2013. 3 ročná
premlčacia lehota mu mohla začať plynúť až v roku 2011, kedy škoda začala vznikať /vznik škody/, ako
aj jeho vedomosť o jej vzniku, teda nárok uplatnil včas. K argumentom ohľadom vlastníckeho práva k

predmetnýmnehnuteľnostiamuviedol,ževžalobeuviedollen,ženehnuteľnostinadobudoldovýlučného
vlastníctva v roku 2008, netvrdil, že je ich výlučným vlastníkom. Z listu vlastníctva, priloženého k žalobe
vyplýva, že ich výlučným vlastníkom je Marián Pribul, ktorému ich predal a vklad jeho vlastníckeho
práva bol povolený dňa 12.12.20132. Nájomnou zmluvou, doloženou do spisu stavebného úradu listom
zo dňa 22.2.2013, preukázal oprávnenie realizovať rekonštrukciu a následne prevádzkovať rekreačnú
chatu. Z uvedeného musí byť žalobcovi aj intervenientovi zrejmé, že je oprávnený stavbu realizovať a

následne prevádzkovať a bol to on, kto podal návrh na vydanie územného rozhodnutia a po celý čas
je tak účastníkom konania. Bez ohľadu na vlastníctvo je tak osobou, ktorá má byť prevádzkovateľom
penziónuabeneficientomzjehoužívaniaatedaušlýziskvznikolnajehostrane.Vďalšejčastivyjadrenia
- nesprávny úradný postup, žalobca obsiahlo zopakoval tvrdenia, uvedené v žalobe /zmeny stanovísk
mesta Modra k samotnej projektovej dokumentácii, k príjazdovej komunikácii, vrátane otázky výhybní,

k jeho nečinnosti naposledy rok a cca 6 mesiacov/, k vzniku škody, že v prípade ušlého zisku sa
dokazuje pravdepodobnosť dosiahnutia zisku v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti
je potom možné urobiť záver, či by za daných okolností bol ušlý zisk aj reálnym. V tomto prípade,
vzhľadom na jeho tvrdenia a dôkazy, v prípade, ak by mesto Modra nespôsobilo zbytočné prieťahy,
došlo by s vysokou mierou pravdepodobnosti k jeho dosiahnutiu. Má za to, že bol reálny predpoklad

dosiahnutia vyčíslených príjmov /ušlého zisku za žalované obdobie/, nakoľko v rozhodnom období mal
dostatočný kapitál na uskutočnenie stavby, mal právo na uskutočnenie stavby /vyplývajúce z nájomnej
zmluvy, doloženej v územnom konaní/, v prípade riadneho úradného postupu stavebného úradu v
úzkej súčinnosti so stavebníkom /mal ho vyzvať jednorazovo na doplnenie chýbajúcich podkladov
ešte pred vydaním oznámenia o začatí územného konania, nie v priebehu takmer 8 rokov trvajúceho

územného konania/ malo byť územné rozhodnutie vydané v primeranom čase a zároveň bolo možné
legitímne očakávať aj vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, ako aj že rekreačná
chata má lukratívnu polohu v blízkosti chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a turistických trás,
čo by pozitívne prispelo k jej návštevnosti. Nesúhlasí so žalovaným, že nie je medzi označeným
konaním stavebného úradu a vznikom škody vzťah bezprostrednej príčiny a následku, nakoľko vydanie

územného, stavebného a následne aj kolaudačného rozhodnutia je v kompetencii toho istého orgánu,
ktorý je povinný postupovať v súlade so zákonom, je základom toho, že súkromné osoby si môžu
vytvoriť určité legitímne očakávania ohľadne ďalšieho postupu správneho orgánu a jeho výsledku v
podobe vydania rozhodnutia za predpokladu, že budú splnené všetky podmienky, pričom prevažná časť
podmienok sa posudzuje práve v konaní o umiestnení stavby. Výklad, že nie je daná príčinná súvislosť

z dôvodu, že v danom prípade bola vec v štádiu územného konania a nebolo možné vychádzať z toho,
že by následne bola stavba skutočne aj povolená a skolaudovaná , prináša so sebou riziko, že konanie
stavebného úradu, nesúce známky zbytočných prieťahov a nesprávneho úradného postupu, trvajúce
8 a viac rokov, nespadá pod zodpovednosť nikoho napriek tomu, že reálne spôsobuje majetkovú ujmu
účastníkom, ktorí sú ochotní a pripravení splniť podmienky pre uskutočnenie stavby tak v územnom,

ako aj v stavebnom a kolaudačnom konaní. Striktne formalistický výklad o podmienke „bezprostrednej“
príčinnej súvislosti tak predstavuje vo všeobecnosti pre poškodeného takmer neprekonateľnú prekážku
domáhať sa náhrady škody voči štátu. Nie je spravodlivé, ako argumentuje žalovaný, požadovať od
podnikateľov, aby do svojich podnikateľských zámerov zahrnuli 8 a viac rokov trvajúce územné konanie,
čas zaberie aj následné stavebné a kolaudačné konanie. Je legitímnou požiadavkou, aby právny

štát zabezpečil podmienky pre riadny výkon štátnej správy, kde možno legitímne očakávať vydanie
rozhodnutiavzákonnejlehoteapostup,ktorýtakémutorozhodnutiupredchádzaabyzodpovedalzásade
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zásade ochrany práv a záujmov fyzických a právnických osôb a
ak tomu tak nie je, aby nastúpili zodpovednostné mechanizmy. Záverom uviedol, že je namieste vziať
do úvahy legitímne očakávania, ktoré mal ako stavebník voči stavebnému úradu vzhľadom na to, keď v

priebehu územného konania sa preukázalo, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, nepoškodí
iných na právach, teda očakávania, že stavba bude povolená a následne aj skolaudovaná a bude môcť
byť prevádzkovaná. V predmetnom územnom konaní však došlo v postupe stavebného úradu k takým
úkonom, ktoré uňho vzbudili pochybnosti o jeho nezaujatosti /neodporúčajúce stanovisko mesta Modrapreposlancovmestskéhozastupiteľstvaprirozhodovaníojehožiadostioprenájommestskéhopozemku
za účelom vybudovania výhybní, ako podmienky, stanovenej mestom Modra, ako cestného správneho
orgánu/.

7. Prílohou vyjadrenia bol sprievodný list žalobcu, adresovaný stavebnému úradu, k doloženiu nájomnej
zmluvy.
8. O návrhu mesta Modra zo dňa 3.11.2016 na vstup intervenienta do konania na strane žalovaného,
po vyjadrení /námietkach/ žalobcu a vyjadrení žalovaného, uznesením č.k: 4C 62/2016-264 zo dňa
21.2.2018, súd vstup intervenienta do konania pripustil s tým, že jeho právny záujem na výsledku

sporu je odvodený od ust. § 22 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého ak štát uhradí náhradu
škody,spôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,alebonesprávnymúradnýmpostupom,požadujeregresnú
náhradu v celej výške od územnej samosprávy, ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri
výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy na územné samosprávy.
9. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaného, doručeného súdu už právnym zástupcom žalovaného
dňa 6.6.2018, žalovaný opäť /obšírnejšie/ namietal, že obe zrušené žalobcom označené nezákonné

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nikdy nenadobudli právoplatnosť a iba v prípade
druhého v poradí bolo toto rozhodnutie zrušené na základe opravného prostriedku, podaného žalobcom.
Keďže nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť len za
kumulatívneho splnenia základných podmienok, ktoré nie sú v predmetnej veci súčasne naplnené, má
za to, že nemožno uplatňovať nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia o umiestnení

stavby a rozhodnutia o zastavení konania. Pokiaľ žalobca vidí nesprávny úradný postup predovšetkým
v zbytočných prieťahoch, ktoré trvajú od 12.03.2009 až po súčasnosť /t.j. celkovo takmer 7,5 roka
ku dňu podania žaloby), ako aj v nečinnosti stavebného úradu, v dôsledku ktorých nebolo územné
konanie do dňa podania predmetnej žaloby právoplatne skončené a v postupe stavebného úradu aj
pri stanovení nezákonnej požiadavky vybudovania vyhybní na vrub žalobcu ako navrhovateľa, má za

to, že dĺžku územného konania nemožno považovať za neprimeranú, nakoľko je ovplyvnená viacerými
faktormi, ktoré majú svoj pôvod v objektívnych skutočnostiach /správanie sa účastníkov konania, ako
aj správanie sa dotknutých orgánov/: vznesenie námietok účastníkmi konania proti umiestneniu stavby,
podanie odvolania proti rozhodnutiu o umiestnení stavby účastníkmi konania, petície občanov proti
„prestavbe a prístavbe rekreačnej chaty na penzión"/podnikateľský zámer žalobcu v predmetnej veci

narážal na sústavný odpor verejnosti/, podanie odvolania voči zastaveniu konania zo strany žalobcu
ako navrhovateľa, vyjadrenia sa ostatných účastníkov konania k podanému odvolaniu voči zastaveniu
konania, vznesenie námietok k podanému odvolaniu viacerými účastníkmi konania, konanie dotknutých
orgánov /jednak vo vzťahu k vydávaniu záväzného stanoviska cestného orgánu k príjazdovej ceste;
na strane druhej aj vo vzťahu k orgánu ochrany prírody k vydávaniu rozhodnutia k výrubu drevín;

taktiež v tomto „dotknutom" konaní bolo podávaných veľa námietok zo strany účastníkov konania;
rovnako aj v tomto „dotknutom" konaní bolo účastníkmi konania podané odvolanie, čo malo samozrejme
„časový dopad" na územné konanie, ktoré bolo potrebné doplniť predmetným rozhodnutím povolení
výrubu drevín/. Je teda toho názoru, že podmienku nesprávneho úradného postupu spočívajúcu v
zbytočných prieťahoch, resp. nečinnosti stavebného úradu nemožno považovať za splnenú. Žalobca

ako navrhovateľ- stavebník, podal dňa 12.3.2009 na stavebný úrad návrh na vydanie rozhodnutia o
umiestnení stavby. Listom č. B.-La zo dňa 12.5.2009 oznámil stavebný úrad začatie územného konania
známym účastníkom konania. Dňa 26.5.2009 vykonal pracovník stavebného úradu miestne zisťovanie
a ústne pojednávanie. V stanovenej lehote vzniesli účastníci konania námietky proti umiestneniu stavby.
Rozhodnutím č. SOÚ/3028/2009-La zo dňa 26.6.2009 stavebný úrad umiestnil „prestavbu a prístavbu

rekreačnej chaty na penzión". Proti uvedenému rozhodnutiu podali účastníci konania / konkrétne Ing.
Miháľová a Ing. Hejdu/ a v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutím č. P. zo dňa 26.11.2009 zrušil
Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutie mesta Modra č. B. zo dňa 26.6.2009 a vrátil vec
na nové prejednanie a rozhodnutie. Listom č. B. zo dňa 16.10.2009 pozval stavebný úrad na deň
27.10.2009 občanov na prejednanie petície občanov proti „prestavbe a prístavbe rekreačnej chaty

na penzión". Listom č. B.-R. zo dňa 16.11.2010 oznámil stavebný úrad začatie územného konania
známym účastníkom konania. Rozhodnutím č. B.-XXXX-Ľ.R. zo dňa 4.8.2011 stavebný úrad konanie
prerušil a vyzval žalobcu ako navrhovateľa na prepracovanie projektovej dokumentácie, v ktorej budú
dodržané regulatívy intenzity využitia pozemku parc. č. XXXX P. XXXX pre zónu T.-F.. Vzhľadom na
to, že v stanovenej lehote navrhovateľ neodstránil nedostatky podania stavebný úrad rozhodnutím č.

B.-XXXX-Ľ. zo dňa 30.1.2012 územné konanie zastavil. Proti rozhodnutiu o zastavení konania podal
v zákonnej lehote žalobca ako navrhovateľ odvolanie. Rozhodnutím č. P. zo dňa 10.10.2012 zrušil
Krajský stavebný úrad rozhodnutie mesta Modra č.B.-XXXX-Ľ. zo dňa 30.1.2012 a_vrátil vec na nové
prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XXXX-Ľ. zo dňa 23.4.2013 stavebný úradkonanie prerušil a vyzval žalobcu ako navrhovateľa na doplnenie žiadosti o stanovisko mesta Modra
podľa § 4 ods. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podľa § 3b ods. 1,3 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zároveň stavebný úrad požadoval doplniť rozhodnutie

príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Dňa 16.12.2013 Mesto Modra ako príslušný cestný orgán vydalo k
umiestneniu prestavby a prístavby rekreačnej chaty na penzión záväzné stanovisko č. Ú.-XX/XXXX-
XXXX-V.. Dňa 24.3.2014 Mesto Modra ako príslušný orgán ochrany prírody vydalo rozhodnutie č. Ú.
-XXXXX/XXXX-XXX- K., ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín. Voči predmetnému rozhodnutiu

bolo zo strany účastníkov konania podané odvolanie. Okresný úrad Pezinok ako odvolací orgán
rozhodnutím č. OU-PK-OSZP-2014/004821-002 zo dňa 15.10.2014, potvrdil vyššie špecifikované
napadnuté rozhodnutie o výrube drevín. Listom zo dňa 26.1.2015 žalobca ako navrhovateľ doplnil
podklady /projektovú dokumentáciu na príjazdovú komunikáciu, právoplatné rozhodnutie na výrub
stromov/; k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby. Stavebný úrad mal však za to, že predložená
žiadosť spolu s prílohami naďalej neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej

stavby, preto stavebný úrad rozhodnutím č. B.-XXXX-Ľ. zo dňa 25.2.2015 konanie prerušil a vyzval
žalobcu ako navrhovateľa na doplnenie ním vyžadovaných dokladov. Navrhovateľ dňa 28.4.2015 doručil
stavebnému úradu žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie požadovaných dokladov z dôvodu ich
väčšieho rozsahu. Stavebný úrad dňa 20.5.2015 pod č. B.-XXXX-V. lehotu na doloženie dokladov
predĺžildodňa28.6.2015.Navrhovateľdňa1.7.2015stavebnémuúradupredložilibačasťpožadovaných

dokladov s tým, že ostatné predloží dodatočne /bod 1./ po dohode na stavebnom úrade; bod 2./
6.7.2015; bod 4./ po podpise primátora/. Vzhľadom na to, že napriek výzve a prerušenému konaniu
zo dňa 25.2.2015 navrhovateľ nedoložil svoj návrh o umiestnenie výhybní príjazdovej komunikácie,
nepreukázal dobudovanie úseku príjazdovej komunikácie na vlastné náklady, nepreukázal v mieste
vjazdu na komunikáciu naprojektovanú priehľadnú bránu, v miestach výhybní nepreukázal právo k

pozemku, nepreukázal prepočtom, že jedno podlažie je podzemné a nedoložil výkres vyjadrujúci rozsah
a usporiadanie staveniska v rozsahu územného konania, tak stavebný úrad rozhodnutím zn. B.- XXXXX/
XXXX-XXXX-D.zodňa6.9.2016územnékonaniezastavil.Protirozhodnutiuozastaveníkonaniapodalv
zákonnejlehotežalobcaakonavrhovateľodvolanie.Rozhodnutímč.OU-BA-OVBP2-2017/7505/MESzo
dňa 28.02.2017 zrušil Okresný úrad Bratislava rozhodnutie mesta Modra č. zn. SOÚ- 18666/2016-1823-

ZKo zo dňa 6.9.2016 a_vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán o.i. v zrušovacom
rozhodnutí uviedol, že „Zo spisového materiálu je zrejmé, že vlastníkom a správcom príjazdovej
komunikácie je Mesto Modra, ktoré má povinnosť zabezpečovať výstavbu a údržbu príjazdovej
komunikácie a túto svoju povinnosť nemôže ukladať z pozície cestného správneho orgánu inému
subjektu“. Odvolací orgán priamo v uvedenom rozhodnutí konštatoval „nezákonnosť požiadavky vo

vzťahu k namietanému vybudovaniu príjazdovej komunikácie nevynímajúc „výhybní na príjazdovej
komunikácií" ". V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na tú skutočnosť, že z hľadiska právnej
kvalifikácie pochybenia orgánu štátu pri výkone verejnej moci a zodpovednosti štátu za toto pochybenie
sa osobitne dôležitým javí právny názor NS ČR, ktorý si osvojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku z 31.mája 2011, sp. zn. 6Cdo 115/2010 uviedol: „Pokiaľ orgán štátu zisťuje podmienky a

predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady /dôkazy/, hodnotí zistené
skutočnosti, tieto právne posudzuje a podobne, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia;
prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve v
obsahurozhodnutiaazhľadiskazodpovednostizaškodumôžubyťhodnotenélenpodľa§1-17zákonač.
58/1969 Zb. Za nesprávny úradný postup v zmysle § 18 uvedeného zákona teda nie je možné považovať

pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne
vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a
nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolnosti." Pokiaľ ide
o žalobcom „namietanú nesprávnosť úradného postupu stavebného úradu v časti týkajúcej sa „ciest
a výhybní"', má za to, že uvedené nespadá pod nesprávny úradný postup, ale sa odráža v obsahu

rozhodnutia, a preto môže byt' posudzované len z hľadiska prípadnej zodpovednosti za škodu z titulu
nezákonného rozhodnutia. Vo vzťahu k ďalšej zákonnej podmienke, nevyhnutnej pre zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom znova /
obsiahle/namietal,žepokiaľsižalobcauplatňuješkoduvovýške102590,-eurušléhozisku,vyčísleného
v odbornom vyjadrení č. 4/2016 súdnoznaleckej organizácie GRADIENT 5, spol. s r.o. za obdobie

1.1.2011 do 30.6.2013, z dôvodu nemožnosti uskutočnenia stavby „Prestavba a prístavba rekreačnej
chaty, Modra -Harmónia" a následného prevádzkovania tohto rekreačného zariadenia, v dôsledku
nezákonného postupu stavebného úradu v príslušnom územnom konaní o umiestnení stavby /vrátane
prieťahov v tomto územnom konaní/ a vydávania nezákonných rozhodnutí stavebného úradu, Odbornévyjadrenie vychádza len z porovnania a spriemerovania zisku, dosahovaného v prípade obdobnej
podnikateľskej príležitosti, za obdobných podmienok u iného subjektu, v príslušnom podnikateľskom
odvetví, v konečnom dôsledku vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnou udalosťou

a ušlým ziskom, ako základnú podmienku vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Ušlý zisk je teda
stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu,
že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho
ktorého konkrétneho prípadu vvsoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Pokiaľ žalovaný nepreukáže
existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže

byť v konaní úspešný. Dosiahnutie žalobcom „očakávaného zisku" z prevádzkovania stavby sa nejaví
ako vysoko pravdepodobné, až blížiace sa k istote. Žalobcom očakávaný zisk z prevádzkovania stavby
sa javí nanajvýš „hypotetickým", nakoľko aj keby došlo k vydaniu /kladného/ rozhodnutia o umiestení
stavby v zákonom stanovenej lehote, tak to by samo o sebe neumožňovalo žalobcovi realizovať stavbu
a následne ju prevádzkovať. Dosiahnutie zisku z budúceho prevádzkovania stavby by bolo ovplyvnené
ďalšími významnými okolnosťami a to potrebou získania ešte kladného stavebného povolenie a

následne aj kolaudačného rozhodnutia, ktoré nie sú právne nárokovateľné resp. sú nenárokovateľné.
Pokiaľ žalobca vzťah príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym
úradným postupom vidí v tom, že „nebyť nezákonných rozhodnutí, nečinnosti a zbytočných prieťahov
stavebného úradu v územnom konaní, stavba by už bola najneskôr od roku 2011 zrealizovaná a v
prevádzke, v dôsledku čoho by dosiahol za rozhodné obdobie zisk vo výške 102.590.- eur /náhrada,

ktorú si uplatňuje v tomto konaní/, a za obdobie od 1.7.2013 do 31.12.2015 vo výške 245.470,30
eur (náhrada, ktorú si uplatňuje v konaní vedenom pod. sp. zn. 8C/137/2016/, ktorý mu z uvedených
dôvodov ušiel, už samotné nezákonné rozhodnutia /ale aj nesprávny úradný postup/ sú dôležitou,
podstatnou a jednoznačnou príčinou vzniku majetkovej ujmy, nebyť ktorej by už rekreačnú chatu
rekonštruovanú a prestavanú prevádzkoval a dosahoval zisk vyčíslený súdnoznaleckou organizáciou",

nezákonné rozhodnutie alebo jeho nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a
nesprostredkovanou príčinou škody a to bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk.
Podmienka „príčinnej súvislosti", ktorej atribútom je priamosť/bezprostrednosť teda taktiež nie je v
predmetnom prípade naplnená.
10. Pred prvým pojednávaním vo veci žalobca, po doručení ostatného vyjadrenia žalovaného, zmenil

žalobu čo do rozsahu rozhodujúcich skutočností v tom, že ďalej sa domáha náhrady škody len
spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
11. O tejto zmene žaloby súd rozhodol na pojednávaní dňa 28.6.2018 podľa §§ 139, 140 ods. 2 C.s.p.
12. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prednesom podstatného obsahu žaloby a vyjadrení
právneho zástupcu žalobcu, vyjadrení žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, oboznámením

listinných dôkazov subjektov konania v rozsahu, ako ich ku dňu pojednávania doručili do spisu, vrátane
spisu žalovaného vo veci predbežného prerokovania nároku žalobcu na náhradu škody a Krajského
stavebného úradu č spisu A/2012/02088, ako aj oboznámením na pojednávaní predložených ďalších
časovo aktuálnejších listinných dôkazov - rozhodnutie intervenienta o zastavení konania o umiestnenie
stavby zo dňa 6.9.2016, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava o odvolaní žalobcu voči tomuto

rozhodnutiu zo dňa 28.2.2017, daňové priznania žalobcu za roky 2007 - 2010, zmluva o nájme zo dňa
28.12.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Žalobca je navrhovateľom v správnom konaní o umiestnenie stavby /územné konanie/, na základe
návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby /podané dňa 12.3.2009/. Územné konanie, trvajúce
od roku 2009 doposiaľ nie je právoplatne skončené.

14. V mene žalovaného koná ministerstvo, v pôsobnosti ktorého je výkon verejnej moci v oblasti štátnej
správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu /intervenienta na
strane žalovaného/.
15. Intervenient na strane žalovaného je vecne a miestne príslušným prvostupňovým stavebným úradom
pre toto územné konanie.

16. Z opisu priebehu správneho /územného/ konania žalobcom, žalovaným a intervenientom, medzi
stranami nesporovaného, pri absencii predloženia spisu stavebného úradu pre účely tohto konania, súd
vychádzal z nasledovného:
- 12.3.2009 podanie návrhu navrhovateľa /žalobcu/ na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby
„prestavba a prístavba rekreačnej chaty na penzión" na pozemkoch p.Č.. XXXX P. XXXX k.ú. Modra

- 12.5.2009 oznámil stavebný úrad začatie územného konania; pri absencii spisu stavebného úradu sú
nevedel posúdiť, či stavebný úrad pred oznámením začatia územného konania disponoval dostatočnýmipodkladmipreposúdenieumiestnenianavrhovanejstavbyaleboinéhoopatreniavúzemí,najmävplyvov
na životné prostredie,
- 26.6.2009 vydanie rozhodnutia č. SOÚ/3028/2009-La o umiestnení stavby „prestavba a prístavba

rekreačnej chaty na penzión"
- podľa tvrdenia žalovaného na deň 27.10.2009 /teda v čase, kedy už vo veci rozhodol a vec bola v štádiu
odvolacieho konania/, pozval občanov na prejednanie ich petície proti zamýšľanej stavbe žalobcu
- 26.11.2009 Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A2009/02298/LGZ na základe
odvolania účastníkov konania /Ing. Miháľová a Ing. Hejdu/ zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa

26.6.2009 a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Konštatoval neúplné zistenie skutkového
stavu, neoznámenie začatia územného konania dotknutým orgánom, nezabezpečenie ich stanovísk 1.
stupňovým orgánom
- 16.11.2010 oznámil stavebný úrad začatie územného konania známym účastníkom konania - 4.8.2011
stavebný úrad konanie prerušil a vyzval žalobcu ako navrhovateľa na prepracovanie projektovej
dokumentácie

- 30.1.2012 rozhodnutím č. SOÚ/10852/2011-2059-ĽLa stavebný úrad územné konanie zastavil z
dôvodu nedoloženia podkladov žalobcom v určenej lehote /prepracovanej projektovej dokumentácie a
nepredloženie vyjadrenia orgánu ochrany prírody a krajiny
- 15.10.2012 Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. č. A/2012/2088/PLJ na základe
odvolania navrhovateľa /žalobcu/ zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 26.6.2009 a vrátil mu

vec na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval , že stavebný úrad postupoval v
rozpore so zákonom /navrhovateľ doplnil návrh podľa výzvy správneho orgánu v stanovenej lehote; na
predloženie vyjadrenia orgánu ochrany prírody a krajiny nebol vyzvaný, hoci vyzvaný mal byť, pričom
stavebný úrad bol/je povinný presne stanoviť, čo je potrené doplniť a určiť primeranú lehotu/. Po
preskúmaní dovtedajšieho obsahu spisu o. i. konštatoval, že ani prepracovaná projektová dokumentácia

nie je dostatočná a vzhľadom k námietkam účastníkov stavebného konania /nedostatočná prístupová
cesta, nespevnená, jednopruhová, neodvodnená/ je potrebné prihliadať na vyjadrenie príslušného
dotknutého orgánu
- 23.4.2013 stavebný úrad konanie prerušil a vyzval žalobcu ako navrhovateľa na doplnenie žiadosti o
stanovisko mesta Modra, ako cestného správneho orgánu a doplniť rozhodnutie príslušného orgánu

ochrany prírody a krajiny na výrub drevín
- 16.12.2013 vydanie záväzného stanoviska mestom Modra, ako cestného správneho orgánu
- 24.3.2014 vydanie rozhodnutia mestom Modra, ako orgánu ochrany krajiny a prírody o výrube drevín,
ktoré Okresný úrad Pezinok ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-PK-OSZP-2014/004821-002 zo dňa
15.10.2014 potvrdil

- 26.1.2015 žalobca ako navrhovateľ doplnil podklady /projektovú dokumentáciu na príjazdovú
komunikáciu, právoplatné rozhodnutie na výrub stromov/
- 25.2.2015 stavebný úrad konanie prerušil a vyzval žalobcu ako navrhovateľa na doplnenie podkladov /
návrh umiestnenia výhybní, predložiť doklad o vlastníctve alebo inom práve k pozemkom na ktorých sú
projektované výhybne.../

- 20.5.2015 stavebný úrad predĺžil navrhovateľovi lehotu na predloženie podkladov na jeho žiadosť do
28.6.2016
- 1.7.2015 navrhovateľ predložil časť požadovaných dokladov
- 6.9.2016 stavebný úrad rozhodnutím zn. SOÚ- 18666/2016-1823-ZKo územné konanie zastavil
s odôvodnením, že navrhovateľ nedoložil požadované podklady /návrh na umiestnenie výhybní

príjazdovej komunikácie, nepreukázal dobudovanie úseku príjazdovej komunikácie na vlastné náklady,
nepreukázal v mieste vjazdu na komunikáciu naprojektovanú priehľadnú bránu, v miestach výhybní
nepreukázal právo k pozemku, nepreukázal prepočtom, že jedno podlažie je podzemné a nedoložil
výkres vyjadrujúci rozsah a usporiadanie staveniska v rozsahu územného konania/
- 28.2.2017 Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/7505/MES na základe

odvolania navrhovateľa /žalobcu/ zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 6.9.2016 /pre porušenie
zákona/ a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval , že správny
orgán sa neriadil dôsledne /v rozhodnutí citovanými/ právnymi predpismi a jeho rozhodnutie vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Okrem iného odvolací správny orgán konštatoval,
že v predmetnom niekoľkoročnom neukončenom správnom konaní bolo viacero prokurátorských

upozornení /z r. 2009, 2016/, že dlhoročné správne konanie od roku 2009 bolo a je zapríčinené
nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom mesta Modra ako stavebného úradu, nerešpektujúcim
doterajšie záväzné právne názory odvolacieho správneho orgánu, uvedené v doterajších zrušujúcich
rozhodnutiachačiastočnenedostatočnousúčinnosťounavrhovateľa/žalobcu/vtomzmysle,žedoposiaľním predložená projektová dokumentácia /6x prepracovaná/ je naďalej problematická. Stotožnil sa ale s
odvolacou námietkou navrhovateľa /žalobcu/ vo veci tzv. chýbajúceho záväzného stanoviska cestného
správneho orgánu k výhybniam. Konštatoval, že všeobecný stavebný úrad v rámci územného konania

nemôže byť sprostredkovateľom takých požiadaviek dotknutých orgánov, ktoré platné právne predpisy
neumožňujú, že neboli dôsledne rozlíšené právomoci obce v rámci ich originálnej právomoci /podľa
zákona o obecnom zriadení/ a povinnosti, vyplývajúce z prenesenej pôsobnosti z orgánov štátnej
správy. Záväzné stanovisko mesta Modra, ako cestného správneho orgánu, vydané však podľa zákona
o obecnom zriadení bolo v rozpore so zákonom a naviac cestný správny orgán nebol oprávnený

požadovať, resp. ukladať navrhovateľovi, ktorý žiada umiestnenie konkrétnej stavby, na vypracovanie
projektovej dokumentácie stavby výhybní na príjazdovej komunikácii k rekreačnému objektu, ktorá nie
je v správe ani vo vlastníctve navrhovateľa, ale je vo vlastníctve mesta Modra, ktoré má povinnosť
zabezpečovať výstavbu a údržbu príjazdovej komunikácie a túto svoju povinnosť nemôže ukladať z
pozície cestného správneho orgánu inému subjektu.
17. Podľa /iba/ listinného dôkazu žalobcu - Odborného vyjadrenia znaleckej organizácie GRADIENT 5

spol. s r.o. z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov /bez
doložky v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p./ č. 4/2016 zo dňa 5.2.2016 bola výška ušlého zisku, podľa zadania
zadávateľa - žalobcu, „z dôvodu nemožnosti uskutočnenia stavby „prestavba a prístavba rekreačnej
chaty Modra - Harmónia“ a jej následného prevádzkovania z dôvodu nezákonného postupu mesta
Modra v územnom konaní o umiestnenie stavby za obdobie 1.1.2011 - 30.6.2013“, stanovená na sumu

102 590,-eur bez DPH. Podľa obsahu tohto odborného vyjadrenia podkladom znaleckej organizácie
pre odborné posúdenie a stanovenie výšky ušlého zisku boli len, okrem listu vlastníctva č. 4279 k.ú.
Modra, ústne informácie zadávateľa posudku a jeho písomné informácie k plánom výstavby a prevádzky
penziónu vrátane tabuľkovej časti. Odborné vyjadrenie neobsahuje v rámci zákonom požadovanej
časti „prílohy“, okrem písomnej objednávky žalobcu, žiadne ďalšie podklady, potrebné z hľadiska

preskúmateľnosti správnosti jeho záverov, hoci v časti „Vyjadrenie“ /správne má ísť o časť „Posudok“/
pod bodom II.1.5. organizácia uvádza, že je bol žalobcom predložený podnikateľský zámer na obdobie
rokov 2010 - 2015 s plánom výkonov a tržieb, z ktorého vychádzala s tým, že znalecký tím „akceptoval“
plánované hodnoty z hľadiska počtu jednotiek, jednotkových cien, ich reálnej dosiahnuteľnosti a vývoja
počas nábehu prevádzky, že znalecký tím sa rozhodol „akceptovať“ plán výnosov a nákladov žalobcu

a na tomto základe bol vytvorený model tvorby zisku, prezentovaný v odbornom vyjadrení /výnosy -
náklady = ušlý zisk/.
18. Podľa zápisu na LV Č.. XXXX pre kat. územie Modra, obec Modra, okres Pezinok, je zapásané
vlastnícke právo k stavbe so súp. Č.. XXXX /rekreačná chata/ na pozemkoch p.Č.. XXXX a XXXX/X v
podiele 1/1 v prospech Mariána Pribulu, od 12.12.2012.

19. Písomnou zmluvou o nájme, uzavretou medzi žalobcom ako nájomcom a Mariánom Pribulom, ako
prenajímateľovi, sa zmluvné strany dohodli na dobu neurčitú, od 1.1.2013, na prenechaní tejto stavby a
pozemkov p.č. XXXX,XXXX/X,X do dlhodobého užívania nájomcovi za účelom zmeny stavby rekreačnej
chaty podľa územného rozhodnutia a stavebného povolenia v súlade s projektovou dokumentáciou
a následne jej prevádzkovania na šport a rekreačné účely. Súčasťou nájomnej zmluvy je súhlas

prenajímateľa s vykonaním prestavby a prístavby rekreačnej chaty aj pre účely správneho konania /
územného, stavebného a kolaudačného/.
20. Žalobca požiadal dňa 11.7.2013 žalovaného žiadosťou zo dňa 10.7.2013 o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody vo výške 602 250,-eur z titulu ušlého zisku, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom a nezákonnými rozhodnutiami stavebného úradu mesta Modra č. SOÚ/3028/2009-La zo dňa

26.6.2009 a č. SOÚ/10852/2011-2059-ĽLa zo dňa 30.1.2012 v územnom konaní o umiestnenie stavby
„Prestavba a prístavba rekreačnej chaty na penzión, Modra - Harmónia“.
21. Žalovaný listom zo dňa 11.12.2013 žalobcov nárok vybavil tak, že ho neuznal ani sčasti.
22. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe, po jej čiastočnej zmene, z dôvodov uvedených v
žalobe. Doplnil, že odvolacím orgánom /rozhodnutím zo dňa 28.2.2017/ bolo opätovne zrušené ako

nezákonné, v poradí tretie, rozhodnutie stavebného úradu o zastavení územného konania zo dňa
6.9.2016. Nadriadený orgán priamo vo svojom rozhodnutí konštatuje viaceré pochybenia stavebného
úradu, ktoré uviedol aj v žalobe. Aj vo svetle tohto rozhodnutia je nárok žalobcu na náhradu škody
spôsobenú nesprávnym/nezákonným postupom stavebného úradu dôvodný a preukázaný. Daňovými
priznaniami žalobcu za roky 2007 - 2010 preukazuje jeho schopnosť realizovať výstavbu z vlastných

finančných prostriedkov a nájomnou zmluvou, uzatvorenou s Mariánom Pribulom, ako vlastníkom,
preukazuje, že žalobca bol oprávnený realizovať rekonštrukciu aj prevádzkovanie stavby. Predmetom
žaloby je ušlý zisk za roky 2011-2013. Zákon pozná premlčaciu lehotu 3 ročnú, po jej uplynutí sa nárok
prekluduje. Ak by mal žalobca čakať na právoplatné skončenie kolaudačného konania, škodu by si nikdynemohol uplatniť. Za normálneho behu vecí sa dalo očakávať, že kolaudačné konanie bude v roku
2018, kedy súd o nároku rozhoduje, právoplatné skončené. Že tomu tak nie je, je z dôvodu nezákonné
postupu stavebného úradu, táto skutočnosť nemôže byť ujmu žalobcu. Ak by bol súd toho istého názoru

ako strana žalovaného, že nie je daná príčinná súvislosť, žiadame aby súd vzhľadom na špecifiká
prípadu konanie prerušil na dobu do právoplatného skončenia kolaudačného konania. Územné konanie
trvá doteraz, pokiaľ obrana žalovaných spočíva v odkazoch na rôznu judikatúru, z hľadiska ochrany
spravodlivosti územné konanie môže trvať ďalších 10 rokov a žalovaný je úplne nepostihnuteľný, čo je
v rozpore s účelom zákona 514/2003, ako aj s princípom ochrany spravodlivosti.

23. Na tomto pojednávaní súdu predložil ďalšie listinné dôkazy, s ktorými sa protistrana mala možnosť
oboznámiť a sa k nim prípadne vyjadriť do vyhlásenia dokazovania za skončené.
24. Právny zástupca žalovaného zotrval na obrane žalovaného s tým, že žalobca nepreukázal naplnenie
všetkých zákonných predpokladov, ktoré sú nevyhnuté pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu
v tomto konaní. Nesúhlasil s navrhovaným prerušením konania, nakoľko aj keby bolo vydané kladné
kolaudačné rozhodnutie, vypočítaný ušlý zisk žalobcom vychádza iba z jeho podnikateľského zámeru,

ktorý bol a je hypotetický, za ktorý štát nenesie zodpovednosť. Vo vzťahu k prípadnému premlčaniu jeho
nároku, sme toho názoru, že žalobca sa k nemu uchyľuje len z dôvodu, že nevie preukázať príčinnú
súvislosť. Odvodzuje ju len od skutkovoprávneho opisu - uvádza len chronológiu úkonov v územnom
konaní, bez presného stanovenia súvislostí medzi nesprávnym úradným postupom a uplatneným ušlým
ziskom.

25. Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného sa argumentačne v celom rozsahu stotožnil
s vyjadreniami žalovaného, predovšetkým čo do otázky ušlého zisku a príčinnej súvislosti. Ušlý zisk
nemožno chápať tak, že podnikateľský subjekt má nejaký podnikateľský zámer a tento sa nezrealizuje.
Nepostačuje iba samotný znalecký posudok, ktorý vo všeobecnosti vyčísluje výšku ušlého zisku, ale je
potrebné vychádzať z reálnych skutočností, ktoré sú na strane v tomto prípade žalobcu. Iná situácia by

bola, ak by žalobca už dlhodobo prevádzkoval nejaký hotel alebo penzión a potom by došlo k určitému
prerušeniu takejto podnikateľskej činnosti, teda by boli jasné súvislosti a údaje o dosahovanom zisku
a bolo by možné reálne ušlý zisk vyčísliť z doterajšej podnikateľskej aktivity žalobcu za určité obdobie.
V tomto prípade išlo len o podnikateľský zámer žalobcu, ktorý sa nedostal do štádia ani právoplatného
územného rozhodnutia, čo je veľmi významné, pretože v tomto prípade následne k vydaniu stavebného

povolenia ani nemuselo dôjsť, ako tvrdí žalobca, že by k nemu došlo v relatívne krátkom čase a to práve
pre to, že už proti samotnému územnému konaniu bol podaný odpor verejnosti /viaceré petície proti
umiestneniu stavby/. Pokiaľ žalobca argumentoval právom na ochranu spravodlivosti, na jednej strane
má pravdu, na druhej strane toto právo patrí aj verejnosti, ktoré by bolo porušené, ak by v rozpore s
verejnou mienkou a záujmami účastníkov územného konania došlo k vydaniu územného rozhodnutia,

bez rešpektovania ich názoru, pokiaľ vznášajú námietky a spisujú petície, čo bolo aj v tomto prípade a
aj tieto skutočnosti treba vziať do úvahy. Nesúhlasil s návrhom na prerušenie konania, nakoľko sa tým
nič nevyrieši, ak by aj napr. v roku 2020 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, nijak to nezmení dnešný
stav a nijak by to nepreukázalo, nepotvrdilo, že by v roku 2012 žalobca nejaký zisk dosiahol.
26. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/, ods. 3 C.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú

nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu
s rozhodnutím vo veci samej.
27.Nakoľkootázkane/vydaniarozhodnutiaoumiestnenístavby„Prestavbaaprístavbarekreačnejchaty
Modra - Harmónia intervenientom, ako stavebným úradom, v územnom konaní v budúcnosti je podľa
názoru súdu irelevantná, zjavne neopodstatnená vo vzťahu k prebiehajúcemu /tomuto/ konaniu a jej

potenciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor, je „akademická“ v tom zmysle, že
nemá reálny základ v prejednávanej veci /žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody
forme ušlého zisku za rozhodné obdobie 1.1.2011 - 30.6.2013 titulom nesprávneho úradného postupu
stavebného úradu v územnom konaní časovo spätne, súd procesný návrh na prerušenie tohto konania
zamietol.

28. Právny zástupca žalobcu sa k prednesenej obrane intervenienta a k vykonaným dôkazom vyjadril
tak, že územné konanie netrvá 9 rokov z dôvodu odporu verejnosti, ale z dôvodu opakovaného jeho
nezákonného postupu. Nechce sa mu veriť, že by plnil objednávku susedov ako verejnosti. Úšlý zisk
je zo samej podstaty hypotetický, pretože k dosiahnutiu zisku nedošlo. Žalobca si uvedomuje, že
doposiaľ nedošlo ani k stavebnému konania, nie to ešte kolaudačnému, keďže doteraz nebolo ukončené

územné konanie, v ktorom robil všetko čo bolo potrebné pre jeho vydanie, inicioval podklady, zmeny
dokumentácie, dal ich prerobiť, svojho práva na skončenie konania v primeranej lehote sa domáhal na
všetkých dostupných orgánoch. Žalobca dôvodne očakával, že mu bude umožnené v primeranej dobe
podnikať. Do kúpy nehnuteľnosti investoval prostriedky, mal právo slobodne podnikať a spoliehať sa,že štátne orgány even. orgány, na ktoré bola prenesená právomoc štátu, vydajú potrebné rozhodnutia
v primeraných lehotách. Žalobca sa nijako, ak by aj de facto bolo vydané rozhodnutie v súčasnosti,
nemôže domôcť ušlého zisku za rok 2012, lebo podľa vyjadrenia žalovaného dosiahnutie toho zisku

nebolo isté. Orgán, na ktorý bol prenesený výkon štátnej správy, je de facto nepostihnuteľný.
29. Právny zástupca žalovaného, ako aj intervenienta na strane žalovaného sa k vykonaným dôkazom
už na pojednávaní nevyjadrili, žiadali len žalobu ako nedôvodnú a nepreukázanú v celom rozsahu
zamietnuť s tým, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých podmienok na vyvodenie
zodpovednosti štátu za škodu, najmä škodu a príčinnú súvislosť. Výšku ušlého zisku žalobca odvodil

od odborného vyjadrenia, pričom to vychádzalo len z toho, čo im poskytol žalobca, teda nie je reálne
preukázané, že by takýto zisk dosahoval, že by sa jeho podnikateľský zámer dostal do štádia, kedy
by tvrdený ušlý zisk, vysokopravdepodobne blížiac sa k istote, aj dosahoval. Ide teda len o hypotetický
ušlý zisk, za ktorý štát nenesie zodpovednosť. Keby aj bolo vydané územné rozhodnutie v zákonnej
lehote, to by samo o sebe neumožnilo žalobcovi realizovať stavbu, muselo by nasledovať vydanie
stavebného rozhodnutia, potom aj kolaudačného rozhodnutia, pričom vydanie týchto rozhodnutí nie je

právne nárokovateľné. Chýba tu teda priamosť a bezprostrednosť medzi príčinou a následkom.
30. Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave /8Co/585/2013 zo dňa 18.7.2017/, kde sa odvolací súd práve vyjadril k účinkom
vydania resp. nevydania územného rozhodnutia v primeranej lehote, čo vystihuje aj túto situáciu,
že pokiaľ sú vydania stavebného a kolaudačného rozhodnutia právne nenárokovateľné, nevydanie

územného rozhodnutia v primeranej lehote nemôže vyvolať vznik škody pre absenciu príčinnej súvislosti
medzi týmto nevydaním a vznikom škody. Žalobca naviac nepreukázal tvrdený ušlý zisk, žiadnu budúcu
nájomnú zmluvu, žiadne objednávky a podobne, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by mohlo reálne
dosahovať ním tvrdený zisk.
31. „Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup orgánu štátu v preskúmavanej veci bol

nesprávny, je normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že orgán štátu tento
postup nezachoval“ /uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 18/2011 zo dňa 13.9.2012/.
32. Podľa § 117 ods. 1. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /ďalej len
„stavebného zákona“/ v znení úč. ku dňu začatia územného konania v tejto veci, stavebným úradom je
obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy."

33. Podľa § 32 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,
meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,
ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby.
34. Podľa § 33 ods. 1 stavebného zákona, na územné konanie je príslušný stavebný úrad.
35. Podľa § 34 ods. 1, 2 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec,

ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z
osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere
a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

36. Podľa § 35 ods. 1, 2 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,
z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou
ustanovenouvykonávacímipredpismiktomutozákonuspracovanouoprávnenouosobou(§45ods.4),a
dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických
osôb, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Ak predložený návrh

neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia
v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v
primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie
zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v
určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví.

37. Podľa § 36 ods. 1, 3, 5 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania
dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s
miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť
najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie
územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Dotknuté orgány

oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky
účastníciúzemnéhokonania.Akniektorýzorgánovštátnejsprávypotrebujenariadneposúdenienávrhu
dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý
orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehotesvoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov
súhlasí. S dotknutými orgánmi a účastníkmi konania, ktorých stanoviská a vyjadrenia k návrhu na
vydanie územného rozhodnutia boli zabezpečené pred začatím územného konania, obmedzí stavebný

úrad prerokovanie návrhu podľa miery, v akej boli ich požiadavky splnené.
38. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3,4 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú
územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom
na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné
existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie

územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené
pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska
starostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;preskúma
návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú

hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný
úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi
vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v

rozporesoschválenouúzemnoplánovacoudokumentáciou.Akstavebnýúradpoposúdenínávrhupodľa
odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku
1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
39. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie

na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavbysivodôvodnenýchprípadochstavebnýúradmôževyhradiťpredloženiepodrobnejšíchpodkladov,

projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.
40. Podľa § 39a ods. 1, 2 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa

vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia
požiadavky: a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b/ na
zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným
prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a
od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie,
na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na
úpravu jeho nezastavaných plôch, c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d/
vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
41. Podľa § 140 stavebného zákona, k nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
42. Podľa § 1ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /ďalej len „správny poriadok“/,
tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy,

orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.
43. Podľa § 3 ods. 1,2,4,5,6,7 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy

fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať
pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú
povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju

včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu
veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne
orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov
konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch

nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na
svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas
informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom
záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a
právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť
nepretržite prístupná verejnosti. Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1

až6saprimeranepoužijúajprivydávaníosvedčení,posudkov,vyjadrení,odporúčaníainýchpodobných
opatrení.
44. Podľa § 49 ods. 1, 2 správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť
na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V
ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci

do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno
vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán
príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je
povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
45. „Lehoty uvedené v § 49 zákona o správnom konaní, sú lehoty poriadkové, ktorých nedodržanie nemá

bezprostredné právne dôsledky" / rozhodnutie NS ČR sp.zn. 2Cdon 607/97/.
46. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom

47. Podľa § 4 ods. 1, písm. d) Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone

štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
48. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej

moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
49. Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

50. Podľa § 16 ods. 1, 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku,
alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú výzvam pre

predbežné prerokovanie nároku.
51. Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
52. Zákon č. 514/2003 Z.z. má oporu v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa

podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zásadne uplatňujú
na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu
objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiaden liberačný dôvod, na
základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.
53. Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup

orgánov štátu, súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny

postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci musia
byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z. a to nezákonné rozhodnutie,
resp. neprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

54. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. 55. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p.
právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

56. Podľa čl. 2 ods. 3 C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
57. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť

svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením
dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník

konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre
seba. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu
tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením

skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených
žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca
by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností
k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby,
relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi

tvrdené skutočnosti preukázali //rozsudok NS SR 3Cdo 108/2011, uznesenie NS SR 5Cdo 196/2009/.
58. „Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku
zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte túto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1/ subjekt (orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným
rozhodnutím porušený právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci

v škode, 5/ príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť
- nezákonnosť. Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky.
Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, musí ísť o rozhodnutie právoplatné,pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť a podmienka prerokovania nároku na
náhradu škody s príslušným orgánom" /uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 27/2011/.
59. „Základnou podmienkou návrhu na náhradu škody je okolnosť, že rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, nadobudlo právoplatnosť a že pre nezákonnosť bolo príslušným orgánom zrušené alebo
zmenené" / uznesenie NS SR sp. zn.: 2 M Cdo 17/2011/.
60. „K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp, neprimeranosti) sa tak opakovane
pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne charakterom
prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci,

požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako i správanie účastníkov a samotného
súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp, jeho
význam. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda formulovať vždy s
ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní
dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku
každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy

neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním
účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie
konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná" / nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2016 zo dňa 09.03.2016/.

61. „Ušlý zisk je ujmou, ktorá spočíva vtom, že v dôsledku škodnej udalosti u poškodeného nedôjde
k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí.
Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Pre
určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo
konanieškodcu,tedaoakýkonkrétnyreálnedosiahnuteľný/niehypotetický/prospechpoškodenýprišiel.

Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode okolností by získal určitý
prospech, zaťažuje žalobcu , ktorý je povinný nepochybne preukázať splnenie všetkých podmienok
zodpovednosti za škodu; ak toto bremeno neunesie, nemôže byť v spore úspešný " /z rozsudku NS ČR
sp. zn.: 25Cdo 2857/2005/.
62. „Skutočnú škodu, ani ušlý zisk, nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len vznikne.

Okrem toho vzhľadom na to, že vznik škody /skutočnej aj ušlého zisku/ je jedným zo základných
predpokladov zodpovednosti za škodu, je nevyhnutné, aby tento predpoklad bol splnený najneskôr v
dobe, kedy súd o nároku na náhradu škody rozhoduje“ / uznesenie NS SR, sp. zn. 4M Cdo 23/2008/.
63. „V prípade otázky príčinnej súvislosti nesprávneho úradného postupu a škody, ktorá vznikla
žalobcovi, je potrebné rozlišovať skutočnosti, ktoré podľa práva mali nastať, ale nenastali, od

skutočností, ktoré síce mohli nastať, nič menej subjekty práva nemali právnu povinnosť ich privodiť. V
prípade, že niečo podľa práva nastať mohlo, ale nemuselo, je právne bezvýznamné" / rozsudok NS ČR
sp. zn.2 Cdon 607/97/.
64. „Tvrdenie zmarenia zamýšľaného podnikateľského zámeru poškodeného samo o sebe na
odškodnenie nestačí, resp. poškodený musí preukázať, že mal zabezpečené predpoklady a tzv.

pravidelný chod vecí, teda že v prípadoch, kde je na prevádzkovanie zárobkovej činnosti potrebné
splnenie určitých podmienok /stavebné povolenie/, bol reálny predpoklad ich dosiahnutia, ak by
nepriaznivo nezasiahla škodná udalosť“ /rozsudok NS ČR sp. zn.: 25 Cdo 269/2006/.
65. „Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak
len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce

okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote“ /rozsudok
NS SR sp. zn. 5 Cdo 195/2015 zo dňa 29.3.2017/.
66. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody

(damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve
porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť
za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),
ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka,

ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí
byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
67.Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou; neplatí zásada "ante
hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvochudalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi), čo. skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky /R 21/1992/, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou
udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a

následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.
68. „Aj v prípade, ak by bolo možné považovať nedodržanie zákonnej lehoty stavebným úradom za
príčinu vzniknutej škody v podobe ušlého zisku, nemohlo by ísť o príčinu priamu/bezprostrednú, pretože
dosiahnutie ušlého zisku; aj v prípade vydania kladného rozhodnutia v zákonnej lehote; by vzhľadom
na štádium stavebného konania nebolo možné považovať za vysoko pravdepodobné či bezpečne isté,

keďže na základe povolenia na umiestnenie stavby by sa výstavba ešte nemohla začať realizovať
a bolo by potrebné získať ešte kladné stavebné povolenie a následne aj kolaudačné rozhodnutie,
na vydanie ktorých taktiež nemal právny predchodca žalobcu právny nárok; kladné rozhodnutie o
umiestnení stavby by samé o sebe neumožňovalo začať realizáciu stavby, ktorá mala byť predmetom
budúcej nájomnej zmluvy, ale bolo len predpokladom; resp. jedným z predpokladov; pre vydanie
stavebného, prípadne kolaudačného rozhodnutia. Nepostačuje totiž len pravdepodobnosť dosiahnutia

ušlého zisku /zväčšenia majetkového stavu v budúcnosti/, ale jeho vznik musí byt' podložený reálne
dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť nesprávneho úradného postupu,
k dosiahnutiu očakávaného zisku by skutočne došlo. Vzhľadom na to, že dosiahnutie zisku z budúceho
prenájmu bolo v tomto prípade ovplyvnené aj ďalšími významnými okolnosťami, ktoré mohli relevantne
zasiahnuť do ďalšieho priebehu deja smerujúceho k dosiahnutiu tohto zisku, nemožno vyvodiť taký

záver, že v prípade vydania /kladného/ rozhodnutia o umiestnení stavby v zákonnej lehote, by bolo
vydané kladné stavebné a kolaudačné rozhodnutie na stavbu; keďže sú právne nenárokovateľné; a
to v zmluvne dohodnutých termínoch, a boli by tiež dodržané všetky ostatné termíny harmonogramu
právnympredchodcomžalobcu,ažebytaknebolodošlozinýchdôvodovkpredčasnémuzánikuzmluvy.
Dosiahnutie očakávaného zisku sa preto v týchto súvislostiach javí ako hypotetické. Oneskorenie

vydania rozhodnutia v danom prípade síce zasiahlo do priebehu deja vedúceho k dosiahnutiu určitého
zisku,alelenvtakom(prípravnom,resp.začiatočnom)štádiurozpracovanostiprojektu,kedydosiahnutie
budúceho zisku nebolo možné s istotou bezpečne predpokladať" /rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 8Co/585/2015 zo dňa 18.7.2017/.
69 „V tejto súvislosti odvolací súd taktiež poznamenáva; pokiaľ by postup stavebného úradu bolo

možné považovať za nesprávny, resp. nezákonný; že rozhodnutím o umiestnení stavby vydaným v
územnom konaní podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje
sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby (vrátane požiadaviek na ochranu
prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie), určujú sa požiadavky na obsah
projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby

teda vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje a k jej realizácii dochádza
až na základe právoplatného stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom
konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby
je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade by teda muselo byť vydané ešte
stavebné povolenie, aby mohla byť predmetná stavba uskutočňovaná, tzn., že ak má na rozhodnutie o

umiestnenístavbynasledovaťešteďalšierozhodnutie,ažnazákladektoréhosamôžestavbarealizovať,
navrhovateľ nemôže byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby; ktorým je stavba iba právne
umiestňovanánastavebnompozemku:priamodotknutýnasvojichprávach..."/rozsudokKrajskéhosúdu
v Bratislave 8Co 197/2012 zo dňa 8.4.2014/.
70. Vyhodnotením vykonaného dokazovania v rozsahu, vymedzenom stranami, súd dospel k záveru, že

žalobe /žalobca obmedzil vznik škody len na nesprávny úradný postup stavebného úradu/ nie je možné
vyhovieť z nasledovných dôvodov:
71. K splneniu predpokladov /podmienky/ na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu /ušlý zisk/ v
zmysle osobitného zákona NR SR č. 514/2003, ktoré bezpodmienečne musia byť splnené kumulatívne,
aby nastal vznik zodpovednosti:

a/ existencia nesprávneho úradného postupu a iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb
Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného územného konania /v rozsahu, v akom boli súdu
stranami predložené listinné dôkazy/, že konanie o umiestnenie stavby je súčasťou štandardnej
rozhodovacej agendy stavebného úradu. Možno pripustiť, že faktická a právna zložitosť je do určitej

miery daná lokalitou, v ktorej má byť stavba umiestnená, počtom účastníkov územného konania a
dotknutých orgánov a k určitým prieťahom prispel aj žalobca /6 x prepracovaná, doposiaľ nedostatočne,
projektová dokumentácia/. Už Okresný úrad Bratislava však vo svojom ostatnom zrušujúcom rozhodnutí
č. OU-BA-OVBP2/2017/7505/MES zo dňa 28.2.2017 podrobne zanalyzoval rozsiahle pochybenia /nesprávny úradný postup/ stavebného úradu mesta Modra v územnom konaní o umiestnenie stavby
„prestavba a prístavba rekreačnej chaty Modra - Harmónia“, v ktorom uvádza, že správny orgán sa vo
svojich rozhodnutia neriadil dôsledne /v rozhodnutí citovanými/ právnymi predpismi a tieto vychádzali z

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Tiež konštatoval, že záväzné stanovisko mesta Modra,
ako cestného správneho orgánu, vydané však podľa zákona o obecnom zriadení bolo v rozpore so
zákonom a naviac cestný správny orgán nebol oprávnený požadovať, resp. ukladať navrhovateľovi,
ktorý žiada umiestnenie konkrétnej stavby, na vypracovanie projektovej dokumentácie stavby výhybní
na príjazdovej komunikácii k rekreačnému objektu, ktorá nie je v správe ani vo vlastníctve navrhovateľa,

ale je vo vlastníctve mesta Modra, ktoré má povinnosť zabezpečovať výstavbu a údržbu príjazdovej
komunikácie a túto svoju povinnosť nemôže ukladať z pozície cestného správneho orgánu inému
subjektu. Súd sa nemohol stotožniť s obranou žalovaného, že dĺžka územného konania vzhľadom
na individuálne okolnosti daného prípadu /počet účastníkov územného konania, dotknutých orgánov,
odvolaní, námietok a petícií/, bola primeraná, za situácie, že územné konanie, začaté 12.3.2009 ku dňu
tohto rozhodnutia doposiaľ nie je právoplatne skončené. Konanie stavebného úradu nesporne vykazuje

znaky nesprávneho úradného postupu orgánu samosprávy /intervenienta na strane žalovaného/, za
ktorý nesprávny úradný postup v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít
sa považuje aj nečinnosť, výrazne neefektívny, alebo neúčelný postup /napr. nedostatočné výzvy na
doplnenie návrhu, prípadne nevyzývanie vôbec, prípadne postupné vyžadovanie podkladov so značným
časovým odstupom/, ako aj znaky iného nezákonného zásahu do práv a právom chránených záujmov

žalobcu, právnickej osoby, ukladaním povinností nad rámec zákona /otázka riešenia príjazdovej cesty
a výhybní/, ktorá sama osebe mohla spôsobiť prinajmenšom dvojročný prieťah /v súvislostí s tým
vyčkávanie aj na výsledok hlasovania poslancov mestského zastupiteľstva mesta Modra k otázke
prenájmu pozemkov žalobcovi/.

b/ vznik škody /ušlý zisk/
Žalobca svoje skutkové tvrdenie o vzniku ušlého zisku nevydaním územného rozhodnutia v primeranej
lehoty v konaní preukazoval listinným dôkazom /abs. znaleckej doložky v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p. v
odbornom vyjadrení č. 4/2016 spôsobila, že ho nebolo možné uznať ako súkromnoznalecký posudok/,
pričom aj v ňom sú znaleckou organizáciou označené ako podklady - vstupné údaje iba žalobcom /

jednostranne/ poskytnuté podklady - len podnikateľský zámer /bližšie nešpecifikovaný/ a k znaleckému
úkonu, ako jeho zákonom predpísanej náležitosti v prílohách nepripojené/ a teda jeho závery nie sú
verifikovateľné.Žalobcompodľanázorusúdu,posudzujúcvecvzmyslecitovanejustálenejrozhodovacej
činnosti najvyšších súdnych autorít, nebolo nad všetku pochybnosť týmto listinným dôkazom v konaní
preukázané, že k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt nedošlo v dôsledku škodovej udalosti /

nevydania rozhodnutia o umostnení stavby v primeranej lehote/, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh
vecí dalo očakávať. Nebolo postačujúce iba jeho tvrdenie o pravdepodobnosti dosiahnutia tvrdeného
zisku, ale musel, ak chcel byť v konaní úspešný, nad všetku pochybnosť preukázať, že pri pravidelnom
behu vecí /vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby v primeranej lehote/ mohol dôvodne očakávať
označený zisk. Musia byť dokazované konkrétne skutkové okolnosti, tvrdené poškodeným, ktoré pri

logickej úvahe súdu povedú k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol, nebyť škodovej udalosti.
Dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery
dokázanej pravdepodobnosti možno ustáliť, či by za daných okolností bol žalobcom tvrdený ušlý zisk aj
reálny. Nepreukázanie existencie takých skutkových okolností potom viedlo súd k záveru, že žalobcom
tvrdenýušlýzisk,ktoréhonáhradysavkonanídomáha,jelen„fiktívnym“,„hypotetickým“.Žalobcaokrem

predloženia odborného vyjadrenia žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku neprodukoval /napr.
na preukázanie tvrdenia o lehotách trvania následného stavebného konania, kolaudačného konania,
vrátane že by bolo vydané kladné rozhodnutie, o samotnej dĺžke trvania prestavby a prístavby, pričom
samotné tvrdenie o finančnej pripravenosti nie je postačujúce/, ďalej že by prevádzkované zariadenie
bolo aj tak vyťažené, obsadené v tom ktorom čase v priebehu orzhodného obdobia, ako žalobca

deklaroval znaleckej organizácii, ako vstupné údaje pre výpočet ušlého zisku.
c/ existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktorá musí byť
priama a bezprostredná
Predovšetkým samotný žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie, že nevydanie rozhodnutia o
umistnení stavby v primeranej lehote bolo iba podstatnou a značnou príčinou vzniku ušlého zisku.

Ak by k tvrdenej škodovej udalosti nedošlo /teda územné konanie by skončilo v primeranej lehote/, pri
riadnom chode vecí, by žalobca rekreačnú chatu nemohol prevádzkovať a teda dosahovať tvrdený zisk,
nakoľko na územné konanie následne muselo nadväzovať stavebné konanie, samotná prestavba a
následne aj kolaudačné konanie, teda žalobca nemohol dôvodne očakávať dosahovanie zisku a v takomprípade absentuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným
postupom stavebného úradu v územnom konaní a vznikom ušlého zisku.
d/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Podmienku predbežného prerkokvania nároku na náhradu škody súd zo strany žalobcu považoval za
splnenú /písomnou žiadosťou zo 10.7.2013 z totožných dôvodov a vo vyššej výške než v konaní pred
súdom/.
72. Záverom súd dodáva, že niet pochýb o tom, že žalobcovi bola nesprávnym úradným postupom
stavebného úradu v územnom konaní spôsobená škoda, avšak do úvahyby prichádzala iba vo

forme nemajetkovej ujmy ujmy /strádanie, právna neistota, frustrácia/ v dôsledku nenaplneného
legitímneho očakávania rozhodnutia orgánu verejnej moci o jeho individuálnych právach a povinnostiach
v primeranej /zákonom dokonca stanovenej/ lehote a zákonom stanoveným postupom /stavebným
zákonom a správnym poriadkom/; v zmysle rozsudku Veľkého senátu ESĽP zo dňa 29.3.2006 vo veci
Appicella c/a Taliansko /sťažnosť č. 64890/01/, čoho sa však žalobca v tomto konaní nedomáhal.
73. O náhrade trov konania v konaní úspešného žalovaného a intervenienta na strane žalovaného súd

rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
74. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania žalovanému a intervenientovi na strane
žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./, posúdiac účelnosnosť

vynaložených trov /nález ÚS SR 838/03-29 zo dňa 9.9.2014/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, vrátane výroku, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, je
možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.