Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010717
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117010717.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich sudcov
Mgr. Zuzany Zorádovej a Mgr. Richarda Greguša, v trestnej veci obvineného T. R., pre obzvlášť závažný
zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 31.07.2017, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku a § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku väzbu
obvineného T. R., narodeného XX.XX.XXXX v O., trvale bytom X., W. XX, toho času vo väzbe v Ústave
na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 05.09.2016, dôvod ktorej je stále
daný podľa § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, n a h r á d z a dohľadom probačného a
mediačného úradníka a tohto obvineného p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.

Podľa § 82 odsek 1 písmeno a), písmeno e), písmeno f) Trestného poriadku sa obvinenému v dobe do
skončenia trestného stíhania u k l a d á :
· zákaz vycestovania do zahraničia,
· okrem prípadov účasti na úkonoch trestného konania, plnenia povinností dostaviť sa k probačnému a
mediačnému úradníkovi a výkonu pracovných povinností, zákaz vzďaľovať sa z miesta trvalého pobytu

X., W. XX, bez predchádzajúceho súhlasu probačného a mediačného úradníka a
· povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v ním určenom čase a na každé
predvolanie orgánu činného v trestnom konaní, Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre.

Podľa § 80 odsek 2 veta štvrtá Trestného poriadku súd obvinenému T. R. ukladá povinnosť oznámiť
policajtovi, prokurátorovi a Okresnému súdu Nitra každú zmenu miesta pobytu.

II.
Podľa § 239 odsek 1 veta druhá Trestného poriadku predsedníčka senátu berie na vedomie späťvzatie
návrhu Krajského prokurátora v Nitre na dohodu o vine a treste sp. zn. Kv/41/2014 zo dňa 11.07.2017.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský prokurátor v Nitre podal dňa 11.07.2017 na Okresný súd Nitra návrh na schválenie dohody o
vine a treste pod sp. zn. Kv 41/14, ktorú uzatvoril s obvineným T. R. (ďalej v texte len „obvinený“) vo veci

obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno
a) Trestného zákona, a to spoločne s vyšetrovacím spisom. Z obsahu spisu súd zistil, že obvinený bol
uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Tp/113/2016 zo dňa 05.09.2016 vzatý do väzby podľa § 73
odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku,
pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2016 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 1Tpo/64/2016. Následne bola väzby obvinenému uznesením Okresného súdu Nitra

sp. zn. 2Tp/29/2017 zo dňa 14.03.2017 predĺžená do 05.09.2017.Okresný súd Nitra nariadil bez zbytočného odkladu v predmetnej trestnej veci termín verejného
zasadnutia na 31.07.2017, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o podanom návrhu prokurátora na
schválenie dohody o vine a treste.

Pred otvorením verejného zasadnutia doručil Krajský prokurátor v Nitre dňa 28.07.2017 na Okresný súd
Nitra podanie, v ktorom súdu oznámil, že návrh na schválenie dohody o vine a treste sp. zn. Kv 41/14
berie späť.

Podľa § 239 odsek 1 Trestného poriadku, prokurátor môže vziať späť obžalobu až do začatia hlavného
pojednávania a návrh na dohodu o vine a treste do začatia verejného zasadania nariadeného na jeho
prejednanie; vec sa tým vracia do stavu prípravného konania. Predseda senátu uznesením vezme na
vedomie späťvzatie obžaloby alebo späťvzatie návrhu prokurátora na dohodu o vine a treste.

Keďže v predmetnej trestnej veci nebolo sporné, že prokurátor vzal návrh na schválenie dohody o

vine a treste späť pred otvorením verejného zasadnutia, predsedníčka senátu postupujúc podľa vyššie
citovaného ustanovenia rozhodla, že uvedené späťvzatie návrhu berie na vedomie.

Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je od 05.09.2017 stíhaný v tejto veci väzobne, bolo napriek
prokurátorovmu späťvzatiu návrhu na dohodu o vine a treste povinnosťou súdu rozhodnúť o väzbe

obvineného v zmysle § 238 odsek 3 Trestného poriadku. Bolo tomu tak preto, že podaním návrhu na
schválenie dohody o vine a treste na Okresný súd Nitra sa trestné konanie dostalo do svojho vyššieho
štádia a dňom 11.07.2017 začala obvinenému plynúť tzv. súdna väzba.

Obvinený na verejnom zasadnutí k dôvodom väzby uviedol, že by rád zopakoval len to, čo už uvádzal

pri rozhodovaní o vzatí do väzby ako aj o predĺžení väzby, pretože od začiatku dával dostatočne najavo,
že sa nechce vyhýbať úkonom trestného konania, nemá kam a ani nechce utekať, bolo by to nad
jeho finančné a ľudské sily a možnosti. Poukázal na svoj postoj k veci v priebehu celého prípravného
konania, kedy dával najavo nielen spoluprácu, ale aj uzrozumenie so vzniknutou situáciou. Na tomto
postoji zotrváva, nechce na tom nič meniť a preto ponechal rozhodnutie na súde. Doplnil, že pre prípad

prepustenia z väzby na slobodu by sa zdržiaval v mieste trvalého bydliska a dokázal by si nájsť prácu
s pomocou priateľov, ktorí mu ešte zostali. Ak by mal možnosť pred nástupom do výkonu trestu stráviť
ešte nejaký čas s najbližšími, bol by vďačný za každý deň, ktorý by s nimi mohol byť.
Obhajkyňa obvineného sa vyjadrila, že ide o neštandardnú situáciu a namietla postup prokurátora s tým,
že sa nejedná sa o prvý takýto prípad a tak nepovažovala za zodpovedné, aby zo strany akejkoľvek

nadriadenej prokuratúry prišlo k takémuto zasahovaniu do vecí, v ktorých sa nevykazovala žiadna
komplikácia. Rozhodovanie o väzbe vôbec nepredpokladala, preto spôsob rozhodnutia ponechala na
zvážení súdu.
Prokurátor vo vzťahu k väzbe konštatoval, že dôvody väzby naďalej trvajú a s poukazom na § 76 odsek
10 Trestného poriadku navrhol, aby súd obvineného na čas plynúci od podania návrhu na schválenie

dohody o vine a treste na súd až do vrátenia veci prokurátorovi po vzatí späťvzatia návrhu na vedomie,
ponechal vo väzbe.

Okresný súd Nitra sa dôkladne oboznámil s obsahom podaného návrhu na schválenie dohody o vine
a treste ako aj s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu a po výsluchu obvineného a vypočutí

stanoviska prokurátora a obhajkyne obvineného dospel k záveru, že v ďalšom priebehu trestného
konania bude možné dosiahnuť účel väzby obvineného aj inak než obmedzovaním jeho osobnej slobody
v ústave na výkon väzby.

Predovšetkým bolo vo veci potrebné skonštatovať, že materiálne ako aj formálne dôvody väzby podľa

§ 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku sú u obvineného aj naďalej dané a tieto sa žiadnym
spôsobom nezmenili a ani zmeniť nemohli. Podľa názoru súdu je tomu tak preto, že ako už bolo uvedené
v texte vyššie, uzavretím dohody o vine a treste a následným podaním návrhu na jej schválenie na súd
sa dostalo trestné konanie do vyššieho štádia (do konania pred súdom) a obvinený je aj naďalej trestne
stíhaný pre skutok, ktorý vykazuje znaky obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 odsek

1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona. Okrem toho, obvinený bol zatknutý na
základe európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Tp/302/2016 a bol vydaný na
územie Slovenskej republiky rakúskymi justičnými orgánmi, pretože sa pobytom na neznámom mieste
vyhýbal trestnému stíhaniu, ktoré začalo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajnéhozboru v Nitre pod ČVS: ORP-1557/3-OVK-NR-2013 dňa 09.11.2013 a v ktorom mu bolo vznesené
obvinenie dňa 28.10.2015 uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre pod
ČVS: KRP-152/1-VYS-NR-2014. Následne bolo trestné stíhanie prerušené dňa 28.06.2016 uznesením

pod ČVS: KRP-152/1-VYS-NR-2014 z dôvodu, že pre neprítomnosť obvineného nebolo možné vec
náležite objasniť. Tieto skutočnosti sa ani plynutím času nemôžu zoslabiť alebo celkom vytratiť a
zostanú nezmenené, nakoľko zo spisu zreteľne vyplýva, že obvinený sa trestnému stíhaniu vyhýbal.
Preto dôvodná obava, že by ušiel, alebo sa skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a prípadne
aj vysokému trestu, uloženie ktorého mu reálne hrozí, zostáva zachovaná aj v tomto štádiu trestného

konania.

Súčasne však súd zameral svoju pozornosť aj na možnosti, podmienky a spôsoby použitia inštitútov,
ktorými by mohol väzbu obvineného nahradiť jednak v intenciách príslušných ustanovení Trestného
poriadku, ale tiež s ohľadom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a náležite
rozhodoval s vedomím, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného.

V danom prípade dospel súd k záveru, že s ohľadom na zásadu primeranosti a zdržanlivosti nie je už viac
bezprostredne nevyhnutné, aby pre dosiahnutie účelu trestného konania bolo obvinenému zasahované
do jeho základných práv takým závažným spôsobom, akým je priamy výkon väzby. Pre dosiahnutie
samotného účelu väzby teda súd zvolil iné vhodné opatrenie a riadil sa pri tom zákonným rámcom

nastaveným Trestným poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky, keďže väzba nie je a nesmie byť
trestom, nemá mať výchovné poslanie, ani nemá byť prostriedkom na uľahčenie trestného stíhania.
Nakoľko väzba je výlučne len procesným opatrením, ktorej účelom je zabezpečiť obvineného z trestného
činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania a aj naďalej má v zmysle platnej právnej úpravy len
fakultatívnu povahu, je povinnosťou súdu nielen skúmať dôvodnosť väzby v každom štádiu trestného

konania, ale zaoberať sa aj možnosťou jej nahradenia tak, aby pri zistení dôvodnosti väzby ktorýkoľvek
inštitút jej nahradenia predstavoval v súlade so zákonom dostatočnú istotu, že jej účel môže byť a bude
dosiahnutý aj inak.

Podľa § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm.

a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na
slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného
prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Podľa § 80 odsek 2 veta tretia Trestného poriadku, ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin,

je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby
podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to
odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd pri rozhodovaní o väzbe venoval pozornosť aj

splneniu tam uvedených zákonných predpokladov na jej nahradenie, keďže v danom prípade ide o
trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

V rámci rozhodovania o potrebe ďalšieho priameho výkonu väzby vychádzal súd predovšetkým z toho,
že je nevyhnutné prihliadnuť na osobu obvineného a v tomto štádiu trestného konania aj na zistené

a naplnené určité špecifiká, ktoré odlišujú prejednávaný prípad spomedzi obdobných trestných činov
(trestných činov majetkovej povahy) a tieto v súhrne umožnili súdu ustáliť, že sa jedná o výnimočné
okolnosti.

Obvinený nebol doposiaľ nikdy súdne trestaný a viedol v čase pred spáchaním skutku riadny život.

Z doteraz zadovážených dôkazov súd zistil, že u obvineného sa jedná o fyzicky i psychicky zrelého
jedinca, primerane vzdelaného a socializovaného, z čoho je zrejmé, že obvinený nie je žiadny asociál
a ani nepochádza, či nepohybuje sa v kriminálne závadovom prostredí. Navyše, vo veci nie je celkom
bez významu ani to, že obvinený sa k spáchaniu stíhaného skutku priznal a zároveň svoje konanie aj
oľutoval, a tov podstate ihneď počas prvého úkonu, ktorý bol s ním vo veci robený a pri ktorom mal takúto

možnosť. Zároveň zo spisu celkom zreteľne vyplýva, že obvinený významným spôsobom napomáhal
orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu a aktívne s nimi spolupracoval, čo
zreteľne vyplýva z jeho výpovede. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že kritický postoj obvineného k jeho
trestnej činnosti ako ani priznanie k spáchaniu skutku samé o sebe síce nie sú dôvodom na jehoprepustenie z väzby, ale je potrebné na ne prihliadnuť a vziať ich do úvahy pri rozhodovaní o možnosti
nahradenia väzby.

Pokiaľ súd dospel k záveru, že výnimočné okolnosti na nahradenie väzby obvineného sú dané aj
samotným prípadom, respektíve jeho špecifikami, tak vychádzal predovšetkým zo zistenia, že krátko
pred uskutočnením verejného zasadnutia, predmetom ktorého malo byť prejednanie už uzavretej
dohody o vine a treste súdom, vzal prokurátor návrh na schválenie tejto dohody späť, pričom súdu nie sú
známežiadnezákonnéprekážky,ktorébyprejednaniupodanéhonávrhumohlibrániť.Idetakovyvolanie

stavu, v ktorom prokurátor po úspešnom dosiahnutí dohody s obvineným o jeho vine ako aj o treste
a po predložení vlastného návrhu na jej schválenie na súd, spôsobil oddialenie možnosti dosiahnutia
meritórneho rozhodnutia a predĺžil tzv. väzobný režim pri trestnom stíhaní obvineného napriek tomu,
že prípravné konanie ukončil uzavretím dohody, s obsahom ktorej obvinený bez akýchkoľvek výhrad
súhlasil .
Podľa názoru súdu prvého stupňa je v danom prípade prinajmenšom pozoruhodné, že prokurátor ako

orgán činný v trestnom konaní už v skoršom štádiu trestného konania konštatoval na strane obvineného
naplnenie minimálne troch poľahčujúcich okolností a mal za to, že vyriešenie predmetnej trestnej veci
použitím tzv. odklonu (uzatvorenie dohody o vine a treste) je plne zodpovedajúce všetkým ustanoveniam
trestných kódexov a rešpektuje tiež základné zásady trestného konania, keď v podstate požiadal súd o
schválenie takto uzavretej dohody podaním návrhu dňa 11.07.2017. V ďalšom štádiu trestného konania

však bez objavenia sa a zistenia konkrétnej právnej skutočnosti, ktorá by mohla mať charakter zákonnej
prekážky vzal návrh na schválenie dohody späť bez toho, aby učinil za dosť zásadám trestného konania,
medzi inými zásade prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí a zásade spravodlivého
prejednania veci bez zbytočných prieťahov.
Úmysel obmedziť a ďalej obmedzovať jednotlivcovi osobnú slobodu alebo inak do nej významne

zasiahnuť, by nemal byť orgánmi činnými v trestnom konaní a ani súdom vedome skrývaný a jednotlivec
by mal mať možnosť siahnuť v prípade potreby po dostupných a legitímnych prostriedkoch, ktorých
účelom je brániť sa konaniu štátnych orgánov a chrániť si tak osobnú slobodu. Pokiaľ ide o osobnú
slobodu jednotlivca, je mimoriadne dôležité, aby bol napĺňaný všeobecný princíp právnej istoty. Z
uvedeného dôvodu je preto zvlášť významné, aby formálne rozhodnutia ako aj konanie štátnych orgánov

bolo dostupné a jednoznačné do takej miery, že dotknutá osoby bude môcť v prípade potreby predvídať
v rozsahu primeranom okolnostiam dôsledky, ktoré môžu také konania orgánov mať. Je preto viac
ako mätúce, že prokurátor vzal návrh na schválenie dohody o vine a treste späť, keď zo žiadneho
relevantného dôkazu nevyplýva, že by mu na to dal príčinu samotný obvinený, alebo že by v čase medzi
11.07.2017 a 28.07.2017 nastala taká rozhodujúca a právne relevantná skutočnosť, ktorá by bránila

prejednaniu uzavretej dohody na súde.
Pokiaľ obvinený vypovedal, k spáchaniu skutku sa doznal, jeho spáchanie oľutoval, počas vyšetrovania
napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti a následne podpísal s
prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorá bola preukázateľne predložená súdu na schválenie, pričom
jej neprejednanie žiadnym spôsobom obvinený nezavinil a v ďalšom priebehu trestného konania bude

podrobovaný úkonom nevyhnutným pre skončenie vyšetrovania, nie je podľa názoru súdu dôvodné
ponechať ho vo väzbe a na zaistenie jeho osoby pre trestné stíhanie bude v plnom rozsahu postačovať
dohľad probačného a mediačného úradníka.

Toto naviac v nadväznosti na vyššie rozpísanú osobu obvineného odôvodňuje súdu prijať záver, že u

obvineného nie je nevyhnutné ďalej mu zasahovať do jeho ústavou garantovaného práva na osobnú
slobodu takým závažným spôsobom, akým je priamy výkon väzby. Totižto, len samotná skutočnosť,
že predmetom trestného konania pred súdom bude prejednanie obzvlášť závažného zločinu, ešte
neznamená (a ani znamenať nesmie), že obvinený musí byť automaticky väzobne trestne stíhaný po
celú dobu konania. Naviac, aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je povinnosťou

súdunáležitesavysporiadaťsdôvodmiďalšiehoväzobnéhostíhaniaaponechanieobvinenéhovoväzbe
podrobne odôvodniť najmä z hľadiska poukázania a konštatovania ďalších dôvodov, ktoré by mali v
priebehu trestného konania, najmä v jeho vyšších štádiách pristúpiť k základným dôvodom, pre ktoré
bol obvinený do väzby vzatý. Podľa názoru súdu žiadne nové dôvody okrem už vyššie konštatovaných
v predmetnej veci nevznikli, a preto súd rozhodol o prepustení obvineného z väzby na slobodu s tým, že

na zaistenie jeho osoby pre ďalší priebeh trestného konania celkom postačujúco zabezpečí aj dohľad,
ktorý bude vo vzťahu k obvinenému vykonávať probačný a mediačný úradník.
Všetky takto rozpísané okolnosti boli podkladom pre rozhodnutie súdu o nahradení väzby obvineného
a boli súdom vyhodnotené ako výnimočné, a to predovšetkým v kontexte už spomenutého poznatku, ževäzba nie je trestom. Na tomto závere súdu nezmenilo nič ani vyjadrenie prokurátora v jeho konečnom
návrhu, pretože súd toto považoval len za veľmi všeobecné a najmä, za bližšie nešpecifikované, teda
neodôvodnené.

S ohľadom na zákonné možnosti a platnú právnu úpravu mal súd po vykonaní výsluchu obvineného
ako aj po povinnom skúmaní väzobných dôvodov za to, že u obvineného je možné nahradiť väzbu
realizovanú na základe dôvodu uvedeného v § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, a to
nariadením dohľadu probačného a mediačného úradníka nad správaním obvineného. Účel väzby, ktorý

bol doposiaľ u obvineného dosahovaný obmedzením jeho osobnej slobody a priamym vykonávaním
väzbyvnatourčenomústave,budepodľanázorusúdumožnédosiahnuťokremužuvedenýchspôsobov
aj prostredníctvom uložených povinností a obmedzení, dôsledným plnením ktorých bude obvinený
viazaný až do doby skončenia trestného stíhania, a to pod hrozbou opätovného vzatia do väzby pre
prípad ich porušenia.

Poučenie:

ProtivýrokuI.tohtouzneseniajeprípustnásťažnosť,ktorúmôžepodaťprokurátorlenihneďpovyhlásení
uznesenia.
Sťažnosť má odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Proti výroku II. tohto uznesenia sťažnosť nie je prípustná.