Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315202592
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6315202592.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobkyne I. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. XX, G. G., právne zast. AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o. so sídlom Robotnícka
10, Banská Bystrica, IČO: 36 860 999 proti žalovanému Obec Pohorelá so sídlom Nová ulica 32,
Pohorelá, IČO: 00 313 696, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Radovan Szárszoi,
s.r.o. so sídlom Bakossova 14464/3C, Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, o zaplatenie 6 054,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 6 054,- Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 30.03.2015 domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 6054,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6054,- Eur
od 25.03.2015 do zaplatenia. Domáha sa tiež, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť jej
trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila v podstate tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v
kat. území obce K., a to parcely C - KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parcely C
- KN č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 a parcely C - KN č. XXXX, ostatné plochy o výmere
X m2. Tieto nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX. Žalovaný tieto nehnuteľnosti dlhodobo bez
jej súhlasu užíva na komerčné účely, konkrétne parcelu č. XXXX/X ako súčasť športového ihriska
a parcelu č. XXXX/X a č. XXXX ako prístupovú cestu k športovému ihrisku, pričom na preukázanie
oprávnenosti užívania uvedených pozemkov žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom. Listom

zo dňa 20.05.2013 žalovaného vyzvala na usporiadanie daného skutkového stavu formou uzatvorenia
nájomnej zmluvy. Súčasťou návrhu bola navrhovaná cena nájmu v sume 1,- Euro ročne za 1 m2. Do
dnešného dňa však k uzatvoreniu nájomnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného nedošlo, a preto je
nesporné, že žalovaný užíva predmetné pozemky bez akéhokoľvek právneho titulu.

3. S odkazom na ustanovenie § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. sa teda žalobkyňa predmetnou
žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 6054,- Eur, ktorá predstavuje hodnotu

bezdôvodného obohatenia za obdobie troch rokov spätne, t. j. pri celkovej výmere žalovaným užívaných
pozemkov X XXX m2 vo vlastníctve žalobkyne a pri cene 1,- Euro za 1 m2, hodnota bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného predstavuje 2 018,- Eur ročne.4. K žalobe priložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX a žiadosť zo dňa 20.05.2013 spolu s doručenkou.

5. Na výzvu súdu zaplatila žalobkyňa súdny poplatok za žalobu vo výške 363,- Eur.

6. Podaním doručeným súdu dňa 04.09.2015 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti uplatnených úrokov
z omeškania tak, ako boli uplatnené v žalobe.

7. Platobným rozkazom č.k. 4C/161/2015-17 zo dňa 02.10.2015 súd zaviazal žalovaného povinnosťou

zaplatiť žalobkyni 6054,- Eur, nahradiť jej trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku
vo výške 363,- Eur a nahradiť jej aj trovy právneho zastúpenia vo výške 526,08 Eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne, všetko v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

8. Podaním doručeným súdu dňa 21.10.2015 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu. V odpore
uviedol, že právny nárok žalobkyne neuznáva v plnom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný

nespochybňuje vlastnícke právo žalobkyne k pozemkom nachádzajúcich sa v kat. území obce K.,
konkrétne k parcele C - KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere X XXX m2, k parcele C - KN č. XXXX/
X, orná pôda o výmere XXX m2 a k parcele C - KN č. XXXX, ostatné plochy o výmere X m2. Žalovaný
sa však nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že predmetné pozemky dlhodobo a bez právneho dôvodu
užíva na komerčné účely. Do roku 2011 išlo o pozemky, vlastníctvo ktorých bolo medzi žalobkyňou a

žalovaným sporné. Vlastníctvo k parcele č. XXXX/X bolo určené až na základe právoplatného rozsudku
Okresného súdu Brezno sp.zn. 5C/97/2007 zo dňa 05.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/272/2010 zo dňa 22.03.2011. Vlastníctvo k parcelám č. XXXX/X a XXXX
bolo v prospech žalobkyne zapísané až rozhodnutím Správy katastra G. sp.zn. B zo dňa XX.XX.XXXX
o oprave údajov v katastrálnom operáte na liste vlastníctva č. XXX a XXXX v katastrálnom území K..

9. Žalovaný zastáva názor, že uplatňovanie nároku voči nemu z titulu bezdôvodného obohatenia nie je
právne odôvodnené, keďže nenastala ani jedna zo skutočností predpokladaných § 451 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. (ďalej len O.z.). Na parcele č. XXXX/X sa nachádza športové ihrisko, ktoré však bolo
vybudované ešte predtým, ako bola právoplatným rozhodnutím súdu vyriešená spornosť vlastníckeho

práva k predmetnej parcele. Na parcele č. XXXX/X sa nenachádza žiadna stavba, ale len poľná cesta,
po ktorej prechádzajú obyvatelia obce, a preto žalovanému nie je zrejmé, k akému bezdôvodnému
obohateniu by tu malo dochádzať. Žalobkyňa navyše do dnešného nepodala daňové priznanie na daň
z nehnuteľností na parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX, teda žalobkyňa žiadnu daň za predmetné
nehnuteľnosti neplatí.

10. Žalovaný sa nebráni možnosti odkúpenia predmetných nehnuteľností od žalobkyne, avšak namieta,
že by sa dosiaľ akokoľvek obohatil na úkor žalobkyne. Žalobkyni v prístupe k parcelám nijako nebráni,
avšak s žalobkyňou navrhovanou cenou nesúhlasí, keďže ju považuje za neprimerane vysokú. Rovnako
uplatňovanýnároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške6054,-Eurvychádzajúcizvýpočtu1,-

Euro za 1 m2 ročne považuje za neprimerane vysoký a v rozpore s aktuálnymi cenovými podmienkami
v katastrálnom území obce Pohorelá.

11. Žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1, § 107 ods. 2
O.z.. V danom prípade by premlčacia lehota 2-ročná subjektívna začala plynúť najneskôr od konca roka

2011, preto uplatňovanie nároku spätne v rámci 3-ročnej objektívnej lehoty nie je na mieste. Žalovaný
žiadal súd, aby žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu povinnosťou nahradiť mu trovy konania.

12. Uznesením č.k. 4C/161/2015-25 zo dňa 29.10.2015 súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť
súdny poplatok za podaný odpor vo výške 363,- Eur. Žalovaný dňa 06.11.2015 zaplatil súdny poplatok

za podaný odpor vo výške 363,- Eur.

13. Súd dňa 25.11.2015 dal k spisu pripojiť spis sp.zn. 5C/97/2007, ktorý sa týka predmetu tohto konania.

14. Podaním doručeným súdu dna 20.11.2015 sa žalobkyňa vyjadrila k odporu žalovaného. Trvala na

tom, že vo vzťahu k parcelám č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX dochádza naďalej k bezdôvodnému
obohacovaniu zo strany žalovaného v zmysle § 451 a nasl. O.z. S ohľadom na definíciu bezdôvodného
obohatenia a podstatu tohto pojmu, bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší
majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetoknezmenšil, hoci by k tomu za iných okolností v súlade s právom malo dôjsť. Za iné okolnosti možno
považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak v súvislosti s
užívaním nehnuteľnosti k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, vzniká právo vyžadovať od subjektu užívajúceho

nehnuteľnosť bez právneho dôvodu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene
obvyklého nájomného.

15. Žalovaný - obec má postavenie verejnoprávnej korporácie, ktorá má vlastný majetok, príjmy
a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu. V zmysle uvedeného

žalovaný vykonáva jednak prenesenú pôsobnosť, ktorá predstavuje výkon štátnej správy, ktorá bola
zverená orgánom obce a tiež samostatnú pôsobnosť, ktorá je prejavom samosprávy. V oblasti
prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy verejného práva regulujúce výkon verejnej správy.
Orgány verejnej moci tu teda vystupujú autoritatívne vo vzťahu k občanom a jedná sa teda o
správu uplatňujúce princípy nadriadenosti a podriadenosti. Avšak pokiaľ ide o výkon samosprávy,
ktorej podstatou je predovšetkým hospodárenie s majetkom obce, kedy o spôsoboch jeho využitia

a nakladania s ním rozhoduje v medziach zákona obec samostatne je potrebné zdôrazniť, že obec
vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne princípy, a to predovšetkým princíp
rovnosti, ako aj ďalšie princípy občianskeho práva, vrátane princípu vydania bezdôvodného obohatenia
vzniknutého užívaním cudzieho majetku. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základného princípu
stanoveného v § 2 ods. 2 O.z.

16. V konaní preukázala, že v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K., obec K., okres
G. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pričom žalovaný doteraz nijako „nerozporoval“ tvrdenie,
že dotknuté nehnuteľnosti užíva. Rovnako však žalovaný neuviedol a ani nepreukázal na základe
akej právnej skutočnosti toto právo užívania vykonáva. Na podporu svojich tvrdení poukázala na

rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/34/2010 a sp.zn. 5Cdo/8/2009). Žalobkyňa opätovne poukázala
na svoju snahu o mimosúdne riešenie sporu ohľadom užívania nehnuteľností, ktorá z dôvodu
nečinnosti žalovaného, ktorému je tento stav výhodný, nebola úspešná. Podľa nej je nesporné,
že žalovaný v rámci bezodplatného užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne okrem iného
zabezpečoval a zabezpečuje realizáciu svojich komerčných záujmov súvisiacich s organizovaním

športových podujatí, ktoré by však za iných okolností musel zabezpečiť iným - odplatným spôsobom,
napr. odkúpením pozemkov alebo prostredníctvom nájomnej zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného
pri určení hodnoty bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností žalovaným
vychádzala zo sumy zodpovedajúcej cene v danom mieste a čase obvyklého nájomného za užívanie
obdobných nehnuteľností, t. j. v sume 1,- Euro za 1 m2 ročne.

17. Žalobkyňa nesúhlasila so vznesenou námietkou premlčania, keď pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej lehoty práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a v prípade, ak dochádza k plneniu bez právneho dôvodu, postupne začína
plynúť objektívna lehota pri každom plnení osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo, t. j. každé plnenie

bez právneho dôvodu sa premlčuje samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie
s jeho vydaním.

18. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 11.04.2016, na ktoré predvolal účastníkov. V priebehu
pojednávania dňa 11.04.2016 žalovaný predložil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX stanovujúci

všeobecnú cenu pozemkov v obci Pohorelá pre účely prevodu vlastníckeho práva a nájmu pozemkov,
z ktorého vyplýva, že cena, ktorú žalobkyňa žiada za prenájom 1 m2 ročne, je neprimerane vysoká.
Žalobkyňa uviedla, že naďalej v plnom rozsahu trvá na uplatnenom nároku a žiadala súd, aby na
preukázanie všeobecnej hodnoty nájomného za pozemky v jej vlastníctve, ktoré sú zapísané na LV č.
XXXX, ustanovil znalca za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájomného. Súd pojednávanie odročil

aj za účelom dosiahnutia prípadnej mimosúdnej dohody.

19. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 20.06.2016, na ktoré predvolal účastníkov. Na
pojednávaní dňa 20.06.2016 účastníci zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a uviedli, že k
dohodne medzi nimi nedošlo. Žalobkyňa žiadala vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, žalovaný žiadal

návrh ako nedôvodný zamietnuť; zotrval aj vznesenej na námietke premlčania.20. Rozsudkom č.k. 4C/161/2015-51 zo dňa 20.06.2016 súd vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku
II. prenechal rozhodnutie o trovách konania na samostatné uznesenie do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

21. Podaním doručeným súdu dňa 15.08.2016 podala žalobkyňa odvolanie proti rozsudku č.k.
4C/161/2015-51 zo dňa 20.06.2016 a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s právnym záverom okresného súdu o premlčaní jej

nároku. Zdôraznila, že si je vedomá svojho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom už od roku
1995, kedy ich nadobudla do svojho výlučného vlastníctva darovaním. Vyhlásením rozsudku Okresného
súdu Brezno v konaní sp. zn. 5C/97/2007 ani jeho právoplatnosťou však nevzniklo jej vlastnícke právo.
Jej vlastnícke právo vzniklo v roku 1995 darovaním. Deklaratórny rozsudok preto podľa nej nemá
vplyv na existenciu hmotnoprávnych vzťahov medzi stranami sporu. Pre začatie plynutia objektívnej
premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy

skutočne fakticky došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. K splneniu predpokladov pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby potom nemôže dôjsť skôr, ako bezdôvodné obohatenie vôbec
vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr so začiatkom objektívnej lehoty.
Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím plnenia,
vtedy začne plynúť objektívna premlčacia doba. V čase nadobudnutia jej výlučného vlastníckeho práva

k predmetným pozemkom darovaním bolo už na pozemkoch postavené obecné športové ihrisko a
prístupová komunikácia k nemu a obec Pohorelá ich už v tom čase užívala pre športové a kultúrne účely.
Tento stav nepretržite trvá do dnešného dňa. Ak je teda plnenie bez právneho dôvodu poskytované
postupne po čiastkových plneniach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každom z nich
osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každé z čiastkových plnení bez právneho dôvodu má tak

svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné
omeškanie s jeho vydaním. Skutočnosť, že vyzvala obohateného na vydanie všetkých bezdôvodne
poskytnutých plnení ich súhrnným vyčíslením, nemôže nič zmeniť na tom, že tým požaduje vydanie
viacerých plnení poskytnutých bez právneho dôvodu, teda požaduje splniť viacero samostatných dlhov,
hoci všetky vznikli nevrátením plnenia z bezdôvodného obohatenia. Ako vlastníčke pozemkov jej vzniká

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému každým jedným dňom, počas ktorého
trvá užívanie pozemkov v jej vlastníctve žalovaným bez právneho dôvodu. Preto sa aj právo na
vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia premlčuje postupne každým dňom. Užívanie jej pozemkov
žalovaným bez právneho dôvodu trvá a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak nárok na
opakujúce sa plnenie, preto nie je správne posudzovať ho ako jeden nárok za celé obdobie trvania

užívania pozemkov bez právneho dôvodu, ktorý sa premlčal uplynutím premlčacej doby nároku za prvý
deň vzniku bezdôvodného obohatenia bez ohľadu na dĺžku trvania užívania pozemkov bez právneho
dôvodu. Vychádzajúc z právneho záveru súdu prvej inštancie by pre žalovaného vyplývalo, že by mohol
aj naďalej počas akéhokoľvek dlhého obdobia užívať jej pozemky bez právneho dôvodu a bez povinnosti
poskytnutia im akéhokoľvek plnenia. Takýmto postupom by došlo k vzniku závažného zásahu do jej

práv ako vlastníka pozemkov. Naviac zdôraznila, že okresný súd nevykonal dôkaz nezávislým súdnym
znalcom, ktorého by mal ustanoviť za účelom určenia všeobecnej trhovej hodnoty nájmu predmetných
pozemkov, nakoľko majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná
suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci s
prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na

jeho rozsah a spôsob. Ak teda žalovaný s jej výškou plnenia za bezdôvodné obohatenia nesúhlasil
a túto namietal ako neprimerane vysokú a v konaní predložil znalecký posudok ako listinný dôkaz
na stanovenie tejto hodnoty, navrhla ako dôkaz vykonať znalecké dokazovanie nezávislým súdnym
znalcom, ktorého ustanoví súd za účelom určenia všeobecnej trhovej hodnoty nájmu predmetných
pozemkov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom

doplnenia dokazovania najmä za účelom zistenia všeobecnej trhovej hodnoty nájmu predmetných
pozemkov.

22. Uznesením č.k. 4C/161/2015-67 zo dňa 23.08.2016 súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho
poplatku za odvolanie vo výške 363,- Eur.

23. Podaním doručeným súdu dňa 09.09.2016 sa žalovaný vyjadril k odvolaniu žalobkyne. Uviedol,
že v predmetnom súdnom konaní sa nejedná o prípad vydania bezdôvodného obohatenia z viacerých
plneníposkytnutýchbezprávnehodôvodu,aleojedennároktýkajúcisakaždejznehnuteľnostíosobitne.Medzi žalobkyňou a ním nebolo dojednané postupné alebo opakované plnenie. Žalobkyňa v odvolaní
sama potvrdila, že o užívaní nehnuteľností z jeho strany vedela už pred 20.04.2011, avšak svoj nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Má za to,

že inštitút bezdôvodného obohatenia nemá slúžiť na to, aby si oprávnená strana ,,donekonečna“ a v
tomto prípade opakovane mohla do budúcna uplatňovať stále tie isté nároky. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/486/2016-75 zo dňa 27.04.2017 zrušil rozsudok

č.k. 4C/161/2015-51 zo dňa 20.06.2016 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že
§ 451 O.z. vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne
obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 O.z.), z
ktoréhovznikátomu,ktosaobohatil,povinnosťvydaťto,očosabezdôvodneobohatil,atomu,naktorého
úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie
ide vtedy, ak sa plnenie niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo

buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív (§ 454 O.z.). Vecnou legitimáciou je stav, ktorý vyplýva z
hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný vyplýva
z § 451 ods. 1 O.z.. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo
u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu
preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie

je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun
majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Pri postupnom
pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na
vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných
prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty

zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť
premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok,
premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.

25. V predmetnom konaní k obohacovaniu sa na strane žalovaného dochádza postupne, a súčasne ide

o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (užívanie
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne žalovaným bez právneho dôvodu). Na uplatnenie každého
takéhoto nároku začínala plynúť premlčacia doba osobitne. Keďže k vzniku bezdôvodného obohatenia,
ktoré bolo získané plnením bez právneho dôvodu, dochádza už samotným prijatím tohto plnenia;
žalovaný prijíma toto plnenie bez právneho dôvodu postupne, dochádza tak u neho k pokračujúcemu

získavaniu majetkových hodnôt, a preto premlčacia doba môže začať plynúť až po skončení tohto
postupného bezdôvodného obohacovania sa. Nemožno opomenúť, že v prejednávanej veci ide o
bezdôvodné obohatenie žalovaného bez právneho dôvodu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 28Cdo/4545/2010 platí, že k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo získané plnením bez
právneho dôvodu, dochádza už samotným prijatím tohto plnenia. K prijímaniu tohto plnenia dochádza

stále, zo strany žalovaného nedošlo k tomu, že by sa prestal bezdôvodne obohacovať voči žalovanej,
toto obohacovanie trvá.

26. Ustanovenie § 107 O.z. ustanovuje kombinované premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá je
dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej

premlčacejdoby,aktorejdĺžkajeurčenározdielnepodľacharakteruzískaniabezdôvodnéhoobohatenia.
V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a
ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj
plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne
je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej

doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo
získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o
získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr.
Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej
vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107

ods. 2 O.z. plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986, s. 111 ods. 4 a s. 112
ods. 1). Pre začiatok plynutia 3-ročnej, príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká užsamotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (NS ČR zo 14.08.2007,
sp.zn. 30Cdo/2758/2006). Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívne premlčacej doby
odvíja, je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez zreteľa

na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo
nie.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ak teda
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 7 ods. 3 poukazoval na aplikáciu ust. §-u 107
ods. 1 O.z., postupoval vecne správne, avšak následne uvedené ustanovenie nesprávne právne vyložil.
Ak žalobkyňa uplatňuje žalobou nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu

v čase, kedy ešte dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalovaným užívaním nehnuteľností
patriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne, potom nárok žalobkyne premlčaný nie je. Odvolací súd
zdôrazňuje, že k splneniu predpokladov pre začiatok plynutia premlčacej doby nemôže dôjsť skôr, ako
bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr
so začiatkom objektívnej lehoty. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká

už samotným prijatím plnenia, a vtedy začne plynúť objektívna premlčacia doba. Ak je plnenie bez
právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína
plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených
bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa
tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním.

28. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení premlčania
nároku žalobkyne a súd prvej inštancie bez ďalšieho žalobu zamietol, nárokom žalobkyne sa vôbec
nezaoberal, neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok podľa §-u 389 ods. 1 písm. c)
C.s.p. zrušiť, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia vec meritórne

neprejednal a v dôsledku čoho nemôže dokazovanie odvolací súd opakovať ani doplniť. Úlohou súdu
prvej inštancie po zrušení a vrátení veci bude predmetný nárok žalobkyne posúdiť ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý si žalobkyňa uplatnila včas a za týmto účelom vykoná dokazovanie a
následne vyvodí právny záver, či došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného obohatenia a v akom
rozsahu. Posúdi aj to, či je nárok žalobkyne dôvodný po celý čas jej uplatnenia, teda 3 roky spätne, ak

pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je rovnako ako u práva na náhradu škody stanovená
dvojaká, kombinovaná premlčacia doba, teda subjektívna a objektívna. Tieto dve premlčacie doby
začínajú, bežia a končia nezávisle na sebe. Pre vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej
doby platí, že ak skončí beh jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte
beží druhá premlčacia doba.

29. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 18.09.2017, na ktoré predvolal strany sporu. V priebehu
pojednávania žalobkyňa uviedla, že žiada vykonať znalecké dokazovanie súdnym znalcom, ktorého určí
súd a to za účelom stanovenie všeobecnej trhovej hodnoty predmetných pozemkov a za účelom určenia
všeobecnej trhovej hodnoty nájmu predmetných pozemkov. Je taktiež nevyhnutné, aby súdny znalec

ustanovený súdom vykonal obhliadku na mieste samom, pričom žalobkyňa žiadala aby boli strany sporu
zároveň prizvané k tejto obhliadke. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade aj napriek tomu, že uvedené
pozemky sú vedené ako ostatné plochy a orná pôda v realite ide o pozemky stavebné, ktoré majú
oveľa vyššiu hodnotu. Športové ihrisko, ktoré sa na predmetných pozemkoch nachádza je stavba bez
stavebného povolenia, na ktorej sa pravidelne konajú ako futbalové súťaže tak aj viaceré iné aktivity

obce, a je potrebné uviesť, že na pozemku parcely reg. C č. XXXX/X sa nachádza prístupová cesta s
inžinierskymi sieťami na pozemku a v jeho blízkosti. Na základe vyššie uvedených skutočností má za to,
že v tomto prípade je potrebné a žiadame aby znalec v posudku sa tak isto vyjadril ku skutočnosti o aké
pozemky ide a to vzhľadom na ich charakter a povahu. Ďalej uviedla, že na tomto súde tak isto prebieha
súdne konanie vedené pod sp.zn. 1C/98/2016, v ktorom súd už nariadil vo veci znalecké dokazovanie,

uznesenie o nariadenie znaleckého dokazovania bolo vydané 23.06.2017, žalobkyňa už aj v tomto
konaní zložila preddavok vo výške 300,- Eur. Vzhľadom k tomu, že ide v podstate o tie isté pozemky a
tie isté sporové strany, navrhla aj s ohľadom na hospodárnosť konania na časové hľadisko, aby v tomto
konaní bol použitý znalecký posudok, ktorý bude predložený Ing. Jánom Králikom pre účely súdnehokonania 1C/98/2016. Pokiaľ však súd s týmto názorom nebude súhlasiť, žalobkyňa žiadala, aby bolo
nariadené znalecké dokazovanie. Ďalej súdu krátkou cestou predložila všeobecne záväzné nariadenie
obceč.2/2013(ďalejlenVZN)-zásadyhospodáreniaanakladaniasmajetkomObcePohorelá,vktorom

sa v čl. 5, § 11 uvádza, že minimálna cena nájomného za užívanie pozemkov je 2,32 Eur / 1 m2 ročne.
Poukázala na to z dôvodu, že žalobkyňa žiada nájomné vo výške 1,- Euro /1 m2 ročne, čo je o viac ako
polovicu menšia suma, ako je minimum nájomného pozemkov stanoveného samotnou Obcou Pohorelá.
V nadväznosti na uvedené považuje sumu, ktorú žiada žalobkyňa zaplatiť, za absolútne primeranú a
nevidí dôvod, prečo by táto suma nemala byť primeraná, keďže samotná obec žiada za nájom pozemkov

sumu 2,32 Eur / 1m2.

30. Žalovaný uviedol, že s ohľadom na hospodárnosť konania súhlasí s použitím znaleckého posudku
z konania vedeného pod sp.zn. 1C/98/2016 aj v predmetnom konaní. Čo sa týka predloženého
všeobecného záväzného nariadenia obce má za to, že pre toto konanie je právne irelevantné, nakoľko
súdom stanovený znalec by sa mal vyjadriť k trhovej hodnote nehnuteľností.

31. Zo spisu sp.zn. 1C/98/2016 si súd zadovážil znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Dubcom, ktorého predmetom bolo určenie všeobecnej trhovej
hodnoty nájmu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, určenie o aké pozemky ide vzhľadom na
ich charakter a určenie nájmu za roky 2015 a 2016.

32. Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2018 sa žalovaný vyjadril k znaleckému posudku. V podaní
uviedol, že závery znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX akceptuje a stotožňuje sa s
nimi. S ohľadom na skutočnosti zistené v znaleckom posudku je žalovaný ochotný vyplatiť žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 430,- Eur (215,- Eur za obdobia od 31.03.2014 do 30.03.2015,

31.03.2013 do 30.03.2014). Nárok za obdobie od 31.03.2012 do 30.03.2012 považuje žalovaný naďalej
za premlčaný. Na záver žalovaný uviedol, že naďalej trvá jeho ponuka pre žalobkyňu na odkúpenie
predmetných pozemkov za cenu 3,- Eurá za 1 m2.

33. Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 04.05.2018 vyjadrila k znaleckému posudku č. X/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX. Uviedla, že nesúhlasí s vyššie uvedeným znaleckým posudkom. Žalobkyňa má
za to, že predmetné pozemky, ako to aj konštatoval znalec sú pozemky stavebné, ktoré však majú
omnoho vyššiu hodnotu, ako je uvedená v znaleckom posudku. Zásadne namietla postup znalca pri
vypracovávaní posudku, konkrétne jeho postup
pri vykonaní ohliadky na mieste samom a spôsob ocenenia pozemkov. Po ohliadke odišiel znalec

so starostkou Obce Pohorelá na obecný úrad, kde mu zo strany starostky boli účelovo podsúvané a
prekladanédokumenty,ktorébolilenvprospechprotistranyaktoréznaleczohľadnilpriurčovaníhodnoty
pozemkov. Ďalej namietla prílohy pripojené k znaleckému posudku, kúpne zmluvy, keďže ide o účelovo
vybrané a predložené zmluvy zo strany starostky obce. Podľa doložených zmlúv obec vykupuje trvalé
trávnaté porasty za rovnakú cenu ako predáva zastavané plochy a nádvoria, čo sa nejaví ako logické

a hospodárne. Znalec pri vypracovaní posudku nebral do úvahy existujúce VZN č. 2/2013 a minimálnu
cenu nájomného za užívanie pozemkov obce Pohorelá vo výške 2,32 Eur za 1 m2 ročne, pričom VZN
dokonca nie je ani prílohou k posudku. Znalec teda nebral pri vypracovaní posudku do úvahy všetky
okolnosti a dôkazy svedčiace v prospech oboch strán a akceptoval len dôkazy svedčiace v prospech
protistrany a preto konanie znalca nemožno považovať za objektívne a nezaujaté. Rovnako žalobkyňa

nesúhlasí so znalcom uvádzaným záverom o využiteľnosti predmetných pozemkov, keďže je možné aj
iné ako v posudku uvádzané využitie pozemkov (ktoré sa odvoláva na územný plán obce z roku 1975
ako aj na novo pripravovaný územný plán obce) a to v prípade, ak by pozemky predala a následne
sa na nich stavalo. Záverom uviedla, že žiada výsluch znalca, ktorý vypracoval predmetný posudok na
ďalšom pojednávaní.

34. Podaním doručeným súdu dňa 16.05.2018 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Uviedol, že
tvrdenia žalobkyne ohľadom nedostatku objektívnosti a nezaujatosti súdneho znalca rázne popiera. Po
vykonaní ohliadky na mieste samom bola aj žalobkyňa spolu so svojím právnym zástupcom pozvaná
na obecný úrad, čo však žalobkyňa odmietla. Na obecnom úrade starostka obce poskytla znalcovi

všetky ním požadované listiny, ako platný územný plán obce Pohorelá, platné VZN obce č. 2/2013 a
niekoľko kúpnych zmlúv, na základe ktorých obec Pohorelá odkúpila od predchádzajúcich vlastníkov
parcely nachádzajúce sa v tej istej lokalite. Žalovaný v tomto konaní predložil už predložil znalecký
posudok č. XX/XXXX vypracovaným znalcom, Ing. Petrom Rafajom, s ktorým žalobkyňa nesúhlasila. Najej návrh bol do súdneho konania č. 1C/98/2016 pribratý súdny znalec Ing. Miroslav Dubec, so závermi
ktorého taktiež žalobkyňa nesúhlasí. Žalovaný má za to, že ďalší znalecký posudok, ktorý by mal pre
žalobkyňu údajne vypracovať „nezávislý“ súdny znalec, nepovažuje žalovaný za potrebný. Nakoľko zo

znaleckých posudkov je evidentné, že nároky žalobkyne voči žalovanému uplatnené v tomto konaní
sú zjavne premrštené, konanie žalobkyne nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne s cieľom zbytočne
zvyšovať trovy konania.

35. V rámci podania doručeného súdu dňa 21.05.2018 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného.

Uviedla, že pokiaľ ide o otázku premlčania uplatňovaného nároku k tomu sa už celkom jasne
a zrozumiteľne vyjadril Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 16Co/486/2016-75 zo dňa
27.04.2017. Na základe uvedeného má za to, že uplatňovaný nárok je v celom rozsahu dôvodný a nie je
premlčaný ani sčasti. Pokiaľ ide o ponuku žalovaného na odkúpenie parciel vo vlastníctve žalobkyne za
sumuvovýške3Eurá/m2,ktomutouviedla,žejeochotnáodpredaťžalovanémuspornéparcelyzasumu
minimálne 10 Eur/m2 nakoľko ide o stavebné pozemky, ktoré majú oveľa vyššiu hodnotu ako tú, ktorú

určil znalec Ing. Dubec vo svojom posudku. Žalobkyňa je názoru, že posudok nie je objektívny, znalec
použil dôkazy svedčiace v jej neprospech, v posudku dokonca uvádza. že v mieste je možnosť napojenia
na verejný vodovod, kanalizáciu, rozvody zemného plynu, elektriny a oznamovacie rozvody, pričom sám
znalec z obhliadky na mieste samom videl a konštatoval. že priamo na pozemku je umiestnený hydrant a
tak isto sa tam nachádzajú vodovodné a kanalizačné prípojky. Zároveň ako príklad a na podporu mojich

tvrdení súdu uviedla, že jej sestra D. K. má so spoločnosťou Telekom (v tom čase EuroTel Bratislava.
a.s.) uzatvorenú nájomnú zmluvu, na základe ktorej spoločnosť Telekom jej sestre platí ročný nájom za
pozemky v rovnakej oblasti sumu približne 3,50 Eur/m2 ročne.

36. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 13.06.2018, na ktoré predvolal strany sporu a svedka. V

priebehu pojednávania dňa 13.06.2018 žalobkyňa uviedla, že netrvá na vypracovaní nového znaleckého
posudku, avšak naďalej nesúhlasí s výškou cien nájmu a všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli
predmetom znaleckého dokazovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 1C/98/2016, k
tejto veci predloží po výsluchu Ing. Miroslava Dubca nové skutočnosti a dôkazy.

37. Súd následne vykonal výsluch svedka - znalca Ing. Miroslava Dubca, ktorý ohľadom svojej prípadnej
zaujatosti v súvislosti s postupom po vykonaní ohliadky na mieste samom uviedol, že na ohliadke bola
prítomná vyššia súdna úradníčka tunajšieho súdu Mgr. Patrícia Styková, ako aj starostka obce
Pohorelá a manžel žalobkyne. Po obhliadne sa znalec spýtal prítomných zástupcov strán, či ešte majú
nejaké zmluvy alebo niečo relevantné k predmetným pozemkom a tým sa v podstate obhliadka uzavrela

s tým, že znalec si pôjde vyžiadať územný plán so starostkou obce. Znalec sa následne spýtal aj druhej
strany, či tiež chcú ísť na obecný úrad, načo povedali že nie, takže znalec išiel spolu s vyššou súdnou
úradníčkou a starostkou obce na obecný úrad, kde si vyžiadal dokumenty, ktoré uviedol aj v znaleckom
posudku. Následne znalec sadol do auta a odišiel preč.

38. Ohľadom ceny predmetných pozemkov v posudku uviedol, že je to stavebný pozemok, ale územný
plán určuje využitie toho stavebného pozemku (v danom prípade na šport a rekreáciu), čiže na tom
pozemku nie je možné postaviť rodinný dom alebo obdobnú stavbu, pretože územný plán to nedovoľuje
a tým pádom tá hodnota toho pozemku nie je taká istá ako hodnota stavebného pozemku pod rodinný
dom,leboniejetakýzáujemotiepozemky.Pretojetamcenastanovenátak,akojustanovil,lebocenaza

stavebný pozemok môže byť aj 10,- Eur v Pohorelej, ale je to stavebný pozemok na výstavbu rodinného
domu. Ako príklad uviedol, že napr. v Brezne na Mazorníku sa stavebné pozemky pod rodinné domy
predávajú za 30,- Eur, v Brezne ako meste je to od 40,- Eur a vyššie, ale aj napr. stavebný pozemok v
priemyselnej zóne v Brezne stojí 10,- Eur, čo je tretinová alebo štvrtinová, alebo ešte nižšia cena ako
je cena stavebného pozemku pod rodinný dom. Ďalej uviedol, že momentálne robil dva posudky, jeden

na Polomke, tam určil sumu za m2 4,57 Eur, je to posudok č. X/XXXX a to bol stavebný pozemok pri
rodinnom dome a v Závadke nad Hronom tiež stavebný pozemok pri rodinnom dome v posudku č. XX/
XXXX 5,82 Eur / m2. Záverom uviedol, že sa pridržiava svojho posudku. Na otázku žalobkyne ohľadom
inžinierskych sietí, ktoré sa majú na predmetných pozemkoch nachádzať svedok uviedol, že jediné,
čo pri ohliadke videl, bol hydrant na vodu, pričom vo svojom posudku zohľadnil pri stanovovaní ceny

pozemkov koeficient technickej infraštruktúry pozemkov, kde je uvedená veľmi dobrá vybavenosť, t.j.
možnosť napojenia sa na viac ako tri druhy verejných sietí.39. Ohľadom námietky žalobkyne, že vo svojom posudku neprihliadal na VZN č. 2/2013 a ani ho
do svojho posudku nezahrnul uviedol, že túto skutočnosť v podstate ani nezohľadňoval, nakoľko mu
bolo zo strany starostky Obce Pohorelá oznámené, že takáto cena je určená za 1 m2 pozemku, ktorý

sa prenajíma na komerčné účely, napr. prenájom pri trhových príležitostiach, napr. predaje oblečenia,
čiže ide o vyslovene krátkodobý prenájom, pričom v danej veci, ktorú posudzoval v rámci znaleckého
dokazovania posudzoval výšku nájmu v podstate kvalitatívne odlišnú od toho účelu, ktorý je uvedený a
ktorý mu bol vysvetlený zo strany starostky obce určený vo výške 2,32 Eur /m2 ročne určený všeobecne
záväzným nariadením Obce Pohorelá č. 2/2013. Pri vypracovávaní znaleckého posudku postupoval v

zmysle vyhlášky; uvedený postup si nevymyslel, tento je presne stanovený vyhláškou.

40.Žalobkyňasanáslednevyjadrilakznaleckémuposudku.Poukázalanasvojeskoršienámietkyaďalej
uviedla,žeznalcovizostranytedapanistarostkyobcenebolipredloženézmluvy,ktorémajúnaozajvplyv
na určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, dozvedeli sme sa teda, že obec má uzatvorenú platnú
nájomnú s vlastníkom pozemku v ktorej obec Pohorelá je nájomca, pričom výška nájomného je v zmluve

dohodou zmluvných strán stanovená na 0,30 Eur/m2 ročne. Dokonca v tejto zmluve sa uvádza, že ide
o výšku nájomného, ktorá zodpovedá obvyklému nájomnému v mieste a čase. Predmetnú zmluvu súdu
krátkoucestoudvojmopredložila.Vtomtoprípadeidedokoncaoduplicitnévlastníctvo,takistopredložila
LV z predmetnej parcely, z ktorej vyplýva, že ide o duplicitné vlastníctvo kedy jedným vlastníkom je
uvedený vlastník a druhým vlastníkom je obec. Tak isto súdu predložila zmluvu o nájme, v ktorej obec

Pohorelá, teda prenajíma pozemky za 2,32 /m2 ročne, pričom ako znalec uviedol, že ide o krátkodobé
nájmy tak v tomto prípade táto zmluva od roku 2016, to znamená, sa nejedná o krátkodobý nájom.
Tak isto na podporu svojich tvrdení predložila zmluvu o nájme medzi Telecomom a sestrou žalobkyne,
kedy teda spoločnosť Telecom platí sestre žalobkyne nájom 3,32 Eur / m2 ročne. V tomto prípade ide o
zmluvy, v ktorých nájomné je oveľa vyššie ako to, ktoré určil znalec. Teda s výškou nájomného určenou

znaleckým posudkom Ing. Dubca nesúhlasí, a to aj s ohľadom na existujúcu nájomnú zmluvu s p. K..
Obec predsa nemôže mať s jedným občanom uzatvorenú nájomnú zmluvu v určitej výške a s druhým
v odlišnej; uvedené by potom malo diskriminačné prvky. Pokiaľ ide o navrhovanú obhliadku na mieste
samom za účasti súdu, žalobkyňa na tejto trvá, pretože chce aby aj samotný súd teda videl, že sa jedná
o stavebné pozemky, na ktorých ak by sa nenachádzalo ihrisko, tak sa na nich dá stavať. Ďalej uviedla,

že stav ktorý bol v čase kedy žalobu podávala, konkrétne 30.03.2015, je v podstate nezmenený ku dňu
dnešného pojednávania s tým, že zo strany žalovanej sú jej pozemky naďalej užívané a od podania
žaloby jej obec za užívanie týchto pozemkov od roku 2015 nedala žiadnu odplatu.

41. Žalovaný zotrváva taktiež na svojich vyjadreniach. Závery znaleckého posudku akceptuje. Pokiaľ

ide o predložené zmluvy o nájme pozemkov zo strany žalobkyne, uviedol, že na jednej strane vlastníci
pozemkov boli ochotní sa dohodnúť na cene nájmu, pričom žalobkyňa od začiatku nebola ochotná sa
dohodnúť a na druhej strane rovnako tento schvaľovací proces prešiel cez obecné zastupiteľstvo a na
základe až odsúhlasenia obecným zastupiteľstvom boli uzavreté zmluvy o nájme pozemkov. Čo sa týka
vysporiadania ostatných parciel pod ihriskom žalovaný uviedol, že s inými vlastníkmi sú už uzatvorené

buď to kúpno-predajné zmluvy za cenu 3,- Eurá/m2, prípade dohody o odstránení duplicity vlastníctva;
takže nie je pravda, že všetko sú tam duplicitné alebo nevysporiadané pozemky. Čo sa týka predloženej
zmluvy so spoločnosťou Eurotel, je to súkromná spoločnosť, takže tam je to vec dohody na akej cene
nájmu sa dohodli a považuje to za úplne bezpredmetné.

42. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 23.07.2018. V priebehu pojednávania sudca dopytom na
žalobkyňu zistil, že žalobkyňa netrvá na ohliadne na mieste samom.

43. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby podanej na dňa 30.03.2015,
výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie K., žiadosti adresovanej obci K. zo strany predchádzajúcej

právnej zástupkyne žalobkyne, dokladu o zaplatení SÚP za žalobu, oznámenia právnej zástupkyne
žalobkyne, z ktorého vyplýva, že netrvá na zaplatení úrokov z omeškania tak, ako boli uvedené v
pôvodne uplatnenej žaloby, PR, odporu proti PR, plnomocenstva, dokladu o zaplatení SÚP za odpor
voči PR, písomného vyjadrenia žalobkyne označeného ako stanovisko navrhovateľa k odporu proti PR,
z ktorého vyplýva, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu, zápisnice o pojednávaní zo

dňa 08.02.2016, ktoré bolo odročené na 11.04.2016, zápisnice z 11.04.2016 z čl. 39 - 41, ktoré bolo
odročené, zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.06.2016 na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd
žalobu zamietol, rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 4C/161/2015-51 zo dňa 20.06.2016, odvolania
ktoré voči rozsudku podala žalobkyňa vrátane plnomocenstva, uznesenia Krajského súdu v BanskejBystrici č.k. 16Co/486/2016-75 zo dňa 27.04.2017, ktorým rozsudok tun. súdu zrušili, vec vrátil na ďalšie
konanie, zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.09.2017, listinných dokladov z prílohovej obálky, konkrétne
všeobecnezáväznéhonariadeniaObcePohoreláč.2/2013,zápisniceopojednávanízodňa14.12.2017,

uznesenia Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod č.k. 1C/98/2016-129 zo dňa 08.01.2018,
ktorým súd do konania ustanovil Ing. Dubca v konaní vedenom na tun. súde pod sp.zn. 1C/98/2016,
znaleckéhoposudkuč.X/XXXX,ktorýpodaltentoznalectun.súdu10.04.2018akoajvyjadreniaktomuto
posudku doručených súdu zo strany žalobkyne a žalovanej, vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne,
zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.06.2018, pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 5C/97/2007 a listinných

dokladov z prílohovej obálky, konkrétne zmluvy o nájme časti pozemku uzavretej medzi Obcou Pohorelá
a p. S. O., medzi p. Z. K. ako prenajímateľom a nájomcom Obcou Pohorelá, a zmluvy uzavretej medzi
prenajímateľom D. K. a nájomcom Eurotel Bratislava a.s., ako aj výpisu z LV č. XXX pre kat. územie
Pohorelá, ďalej aj oboznámením vyjadrení a výsluchom strán sporu a svedka

44. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav :

45. Predmetom konania je návrh žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6 054,-
Eur, ktoré predstavuje hodnotu bezdôvodného obohatenia za obdobie troch rokov spätne od podania
návrhu dňa 30.03.2015, t. j. pri celkovej výmere žalovaným užívaných pozemkov 2018 m2 bez právneho
dôvodu vo vlastníctve žalobkyne a pri cene 1,- Euro za 1 m2, teda toto predstavuje 2018,- Eur ročne.

Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k parcelám C - KN č. XXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2,
C - KN č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 a k parcele C - KN č. XXXX, ostatné plochy o výmere
X m2, vedených na LV č. XXXX pre kat. územie K., obec K., okres G., na základe darovacej zmluvy V
XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím o vklade V 3/97 zo dňa 02.01.1997. Na základe rozsudku
Okresného súdu Brezno č. k. 5C/97/2007-81 zo dňa 05.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

20.04.2011, došlo k deklaratórnemu určeniu vlastníckeho práva žalobkyne výhradne len vo vzťahu k
parcele č. XXXX/X.

46. Súd pri rozhodovaní o predmetnej žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

47. Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

48. Podľa § 107 ods. 1 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

49. Podľa § 107 ods. 2 O.z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

50. Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

51. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

52. V danom prípade má súd vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke
právo k parcelám C - KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2, C - KN č. XXXX/X, orná pôda
o výmere XXX m2 a C - KN č. XXXX, ostatné plochy o výmere X m2, vedených na LV č. XXXX, pre k.

ú. K., obec K., okres G., na základe darovacej zmluvy V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím
o vklade V 3/97 zo dňa 02.01.1997. Na základe rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/97/2007-81
zo dňa 05.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2011, došlo k deklaratórnemu určeniu
vlastníckeho práva žalobkyne výhradne len vo vzťahu k parcele č. XXXX/X. Na parcele č. XXXX/X
sa v zmysle vyjadrenia účastníkov nachádza športové ihrisko a na parcelách č. XXXX/X a č. X XXX

sa nachádza poľná cesta. V predmetnom prípade bezdôvodné obohatenie (užívanie nehnuteľností vo
vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu - dohody s ňou) v zmysle § 451 ods. 1, 2 O.z. vzniklo na
strane žalovaného tým, že sa jeho majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak v súlade s právom malo dôjsť,
a to buď uzatvorením nájomnej zmluvy s žalobkyňou ohľadom prenájmu parciel č. XXXX/X, č. XXXX,č. XXXX/X, resp. odkúpením týchto parciel od žalobkyne. V tomto smere sa súd stotožnil s návrhom
žalobkyne, ktorá si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila na základe tejto skutočnosti.

53. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1 O.z.. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia
sú upravené podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 O.z.). Právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1
O.z.), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 O.z.). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno

oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula
aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. O.z.
Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť.

54. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za
samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo
samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.

55. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať
k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.

Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne, a potom by si ho úmyselne
ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna
premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

56. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z

ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v
tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení §
107 ods. 1 O.z.

57. Súd na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania preveril, či nedošlo k premlčaniu
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. V súlade s ustanovením § 107 ods. 1
O.z. v danom prípade právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
(subjektívna lehota) odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jej úkor obohatil. Zo žaloby, z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/97/2007, ako

aj z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa si musela byť vedomá existencie bezdôvodného
obohatenia najneskôr dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/97/2007-81
zo dňa 05.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2011. V danom prípade súd nemohol
posudzovať osobitne bezdôvodné obohatenie vznikajúce za každý deň užívania nehnuteľností vo
vlastníctve žalobkyne žalovaným, keďže sa jedná o jeden nárok pre každú z nehnuteľností bez ohľadu

na to, ako dlho sa žalovaný bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne. V súlade s právnym názorom
Krajského súdu v Banskej Bystrici vysloveným v uznesení č.k. 16Co/486/2016-75 zo dňa 27.04.2017,
vyššie uvedenými skutočnosťami, ako aj s poukazom na zistenia v predmetnom konaní, keď žalovaný ku
dňu rozhodnutia súdu vo veci samej sa naďalej bezdôvodne obohacuje, využíva pozemky vo vlastníctva
žalobkyne bez právneho dôvodu - dohody s ňou; premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia

vzniknutého v užívania parciel vo vlastníctve žalobkyne ešte ani nezačala plynúť a nemohla teda ani
uplynúť; nárok žalobkyne nie je teda premlčaný v celom rozsahu a ani v časti. Preto súd neprihliadol na
námietku premlčania vznesenú žalovanou, pretože táto nie je dôvodná.58. Súd sa pri rozhodovaní o vydaní bezdôvodného obohatenia, resp. pri rozhodovaní o výške
bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním nehnuteľností - parciel C - KN č. XXXX/X, ostatné
plochy o výmere XXXX m2, C - KN č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 a C - KN č. XXXX, ostatné

plochy o výmere X m2, vedených na LV č. XXXX, pre k. ú. K., obec K., okres G., vo vlastníctve žalobkyne,
ktoré je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni, oprel ako o všeobecne záväzné nariadenie Obce Pohorelá
č. 2/2013, ako aj o zmluvy doložené žalobkyňou, a to zmluvu o nájme zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú
medzi žalovaným a pánom S. O., zmluvu o nájme uzatvorenú medzi spoločnosťou Eurotel Bratislava,
a.s. a pani D. K. zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o nájme pozemku uzatvorenú medzi pánom Z. K. a

žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX. Zo zmluvy o nájme časti pozemku uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi
žalovaným ako prenajímateľom a p. S. O. ako nájomcom vyplýva, že žalovaný prenajal p. O. pozemok
o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na dobu neurčitú za cenu nájmu
2,32 Eur za 1m2 ročne. Zo zmluvy o nájme pozemku uzatvorenej medzi p. Z. K. ako prenajímateľom a
žalovaným ako nájomcom dňa 19.09.2016 vyplýva, že p. K. dal obci do prenájmu ornú pôdu (ktorá má
predstavovať časť futbalového ihriska) o výmere XXX m2 na dobu neurčitú za cenu nájmu 0,30 Eur za

1m2 ročne. Zo zmluvy o nájme pozemku uzatvorenej medzi spoločnosťou Eurotel, a.s. ako nájomcom
a D. K. ako prenajímateľkou dňa 05.03.1998 vyplýva, že p. K. dala spoločnosti Eurotel do prenájmu
pozemok o výmere XXX m2 - orná pôda v k.ú. K. od 02.01.1998 do 31.12.2018 za cenu nájmu 100,-
Sk (3,32 Eur) za 1m2 ročne.

59. Súd sa pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia sa neoprel o znalecký posudok č. X/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Dubcom v rámci konania vedeného pod
sp.zn. 1C/98/2016, keďže znalec pri jeho vypracovávaní bez udania relevantného dôvodu nezohľadnil
všeobecne záväzné nariadenie (VZN) Obce Pohorelá č. 2/2013, v ktorom v § 11 ods. 2 bola stanovená
výška nájomného za užívanie pozemkov vo vlastníctve obce v minimálnej výške 2,32 Eura za 1m2

ročne, čo niekoľkonásobne prevyšuje všeobecnú hodnotu nájmu za pozemky vo vlastníctve žalobkyne
vo výške 215,- Eur ročne (teda približne 0,10 Eura za 1m2 ročne) za všetky pozemky tak, ako to stanovil
znalec vo svojom posudku.

60. Súd neakceptoval námietky žalovaného týkajúce sa dôvodov, pre ktoré nemožno na danú situáciu

aplikovať VZN obce Pohorelá č. 2/2013. § 11 ods. 2 predmetného VZN stanovuje, že :"Výšku nájomného
schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Minimálna cena je 2,32 Eur/ m2 ročne. Z názvu paragrafu, v ktorom sa
príslušný odsek nachádza (nájomné za užívanie pozemkov), ako aj zo znenia odseku 1 možno vyvodiť,
že § 11 VZN sa vzťahuje na dočasný (bez bližšej špecifikácie termínu „dočasný“) prenájom pozemkov
vo vlastníctve obce, bez ohľadu na druh pozemku a jeho určenie. Súd preverením predmetného VZN

nezistil žiadne dôvody, ktoré by bránili jeho aplikácii v danom konaní. Rovnako je potrebné poukázať
na skutočnosť, že obec predmetné VZN aplikovala aj na zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú citovanú
v odseku 54, keď obec prenajala zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 307 m2 za cenu 2,32 Eur
za 1m2 ročne.

61. Vyhodnotením zmlúv predložených žalobkyňou uvedených v odseku 54, ako aj VZN Obce Pohorelá
č. 2/2013 dospel súd k záveru, že cena požadovaná žalobkyňou za bezdôvodné užívanie každého 1 m2
nehnuteľností v jej vlastníctve žalovaným vo výške 1,- Euro za rok je primeraná a spravodlivá zodpovedá
cene za nájom nehnuteľností v predmetnej oblasti. Súd považuje postup žalovanej, ktorá dlhodobo,
niekoľko rokov, bez náhrady užíva pozemky vo vlastníctve žalobkyne, za nespravodlivý a priečiaci sa

právu a dobrým mravom.

62. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vyššie citované ustanovenia zákona, súd na základe
vykonaného dokazovania žalobe žalobkyne po úpravách vykonaných podaním doručeným súdu dňa
04.09.2015 vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 6 054,- Eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve
žalobkyne žalovaným za obdobie od 30.03.2012 do 30.03.2015, teda v sume 2 018,- Eur za rok užívania
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne v celkovej výmere XXXX,- m2.

63. Žalobkyňa si uplatnila nárok na priznanie náhrady trov konania.

64. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.65. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

66. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

67. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí
od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešnú
žalobkyňu, ak jej bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ju totiž ad absurdum
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce.

Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti
strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená;
jej výška nasleduje. Žalobkyňu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešnú, keďže
mala plný úspech, čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho

procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva
iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku. (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017).

68.Žalobkyňasivkonaníuplatnilanároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorévzniklovdôsledku

užívania nehnuteľností žalovaným vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu - dohody s ňou.
Výška bezdôvodného obohatenia priznaná súdom tak závisela ako od úvahy súdu, tak aj od výsledkov
znaleckého dokazovania vykonané v rámci konania vedeného pod sp.zn. 1C/98/2016. Preto v danom
prípade už samotné konštatovanie zo strany súdu, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
vzniklo a došlo aspoň k čiastočnému priznaniu uplatneného nároku, odôvodňuje priznanie náhrady trov

konania žalobkyne v rozsahu 100 % voči žalovanému v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., § 255 ods. 1 § 470
ods. 1 C.s.p., pričom o ich samotnej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku súdny úradník tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať
náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu,
ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.