Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. február 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918201721
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5918201721.2

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok Okresný súd Ružomberok v spore žalobcov: 1./ Budavári Kapu Kft. so sídlom:
Kapisztrán tér 1., 1014 Budapešť, Maďarsko, Reg.: 01-09-952764, 2./ Budapest Főváros XII. Kerület
Hegyvidéki Önkormányzat so sídlom H-1126, Budapest, Böszörményi út 23-25, Maďarsko, Reg.č.:
735759, v zast.: Ungarische Autobahn Inkasso GmbH, 3./ XIII. Kerületi Közszolgáltató Zrt. so sídlom
Béke ú. 65, 1131 Budapešť, Maďarsko, Reg.č.: 01-10-042850, v zast.: Ungarische Autobahn Inkasso

GmbH, Reg.: Landshut HRB 8413, so sídlom Schellenbruckplatz 49 D-84307, Eggenfelden, konajúci
prostredníctvom Lobmayer Laszló, konateľ (Ungarische Autobahn Inkasso GmbH), 4./ Belváros-
Lipótváros Közterület-felügyelet so sídlom 1054 Budapešť, Bajcsi-Zsilinszky út 34., Maďarsko, ID č.:
15767123-2-41, 5./ FEV IX. Zrt. so sídlom 1093 Budapest, Csarnok tér 3-4. fszt. 2., Maďarsko, Reg.č.:
01-10-041862 v zast.: Ungarische Autobahn Inkasso GmbH, 6./ SZOVA Nonprofit Zrt., so sídlom: 9700
Szombathely, Welther Károly utca 4, Maďarsko, Reg. č.: 18-10-100680, v zast.: Ungarische Autobahn

Inkasso GmbH, žalobcovia 1./ až 6./ právne zastúpení: PETKOV & Co s. r. o. advokátska kancelária so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, Mgr. Ivan Petkov, konateľ a advokát, proti žalovaným: 1./ až
233: Držitelia motorových vozidiel podľa prílohy žaloby, o nejasnom podaní žalobcov, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobcov doručené Okresnému súdu Ružomberok dňa 19.09.2018 odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2018 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu

žiadali, aby súd zaviazal každého zo žalovaných jednotlivo na povinnosť zaplatiť žalobcom 1./ až 6./
sumu vo výške 18.040 HUF v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom nezaplatenia
parkovnéhonaparkoviskáchvsprávejednotlivýchžalobcovvMaďarskejrepublikezostranyžalovaných,
ktorí sú držitelia motorových vozidiel so slovenským evidenčným číslom vozidla.

2. K identifikácii žalovaných žalobcovia uviedli: Zoznam žalovaných spolu s uvedeným ich

identifikačných údajov v rozsahu: (i) evidenčné číslo vozidla (EČV), ktorého boli v čase vzniku práva
na zaplatenie pohľadávky uplatňovanej touto žalobou držiteľmi podľa evidencie vozidiel vedenej
Ministerstvom vnútra SR a (ii) dátum neoprávneného parkovania, s ktorým je spojený vznik pohľadávky,
je uvedený na CD pripojenom k žalobe. Akokoľvek, keďže v konkrétnom čase neoprávneného
parkovania jednotlivým vozidlom s konkrétnym EČV bol a mohol byť v evidencii držiteľov vozidiel MV SR
vedený vždy len jeden konkrétny držiteľ, označenie žalovaných v rozsahu týchto identifikačných údajov

(EČV v spojení s presným časom neoprávneného parkovania) umožňujú nezameniteľnú identifikáciu
žalovaných pre účely konania súdu o podanej žalobe. Po jednoduchom postupe súdu podľa § 190
CSP (Informačná povinnosť každého a teda aj MV SR o skutočnostiach majúcich význam pre samotné
konanie súdu a jeho rozhodnutie) v spojení s § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoCP“), podľa ktorého „... sa údaje (pozn. z evidencie
motorových vozidiel) poskytnú iným štátnym orgánom ...“ a teda aj a najmä súdu, ak tento o ich

poskytnutie pre účely súdneho konania požiada, je žalobca pripravený buď z vlastnej iniciatívy alebo na
základe výzvy súdu doplniť označenie žalovaných v rozsahu identifikačných údajov podľa § 133 ods.1 a 2 CSP. Postup súdu podľa § 190 je odôvodnený povinnosťou súdu postupovať tak, aby zabezpečil
nielen právo na prístup k súdu a súdnu ochranu žalobcom, ale rovnako tak aj právo na prístup k súdu
a súdnu ochranu žalovaným.

3. Ďalej žalobcovia poukázali na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako aj tunajšieho súd a
poukázali na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III.ÚS 1424/07 zo dňa 26. 3. 2009, citovali
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV ÚS 1/02.

4. Podľa žalobcov príslušné orgány Slovenskej republiky na úseku evidencie motorových vozidiel
odmietajú žiadosti o poskytnutie údajov o držiteľoch motorových vozidiel evidovaných v evidencii,
ktorú vedú s odôvodnením, že poskytnutie údajov z evidencie motorových vozidiel žiadateľovi nie je
možné bez súhlasu žalovaných držiteľov motorových vozidiel. PPZ na tomto svojom stanovisku aj v
súčasnosti zotrváva, čo vyplýva napr. aj z jeho stanoviska zo dňa 06.9.2016. Ďalej pre vysvetlenie
uviedli, že a) nie sú štátne orgány ani iné orgány verejnej moci ale naopak, súkromnoprávne subjekty -

právnické osoby a obchodné spoločnosti, a teda sa na nich nevzťahujú žiadne medzinárodné dohovory
(ani Dohovor o cestnej premávke Viedeň 1968), ktoré zaväzujú len štáty a ich štátne orgány; v
prípade žalobcov ako súkromnoprávnych subjektov v žiadnom prípade nejde o poskytovanie osobných
údajov inému štátu, tak ako sa mylne domnieva PPZ;b) neoprávnené parkovanie v Maďarsku nie je
priestupkom, ani správnym deliktom, a teda ani deliktom na úseku bezpečnosti cestnej premávky, o

ktorom by žalobcovia autoritatívne konali a rozhodovali z pozície orgánu štátnej moci, ale je naopak
civilnoprávnym deliktom (ako napr. nezaplatenie cestovného v električke), z ktorého zodpovednosť sa
uplatňuje na princípe rovnosti subjektov občiansko-právnych vzťahov, a teda sa naň v žiadnom prípade
nevzťahuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/82/EÚ z 25.10.2011, ktorou sa zjednodušuje
cezhraničná výmena informácii o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky tak, ako sa mylne

domnieva PPZ; c) v dôsledku parkovania v Maďarsku vzniká žalobcom podľa osobitného predpisu
(maďarskýzákonč.I.zr.1988ocestnejdoprave)lenštandardnápeňažnápohľadávka,ktorúsinásledne
žalobcovia uplatňujú a môžu uplatňovať výlučne súkromnoprávnymi prostriedkami (mimosúdne alebo
prostredníctvom súdov) rovnako, ako ktorákoľvek fyzická či právnická osoba uplatňujúca si ochranu
svojich majetkových práv (analogicky ako v prípade použitia MHD bez platného cestovného lístka

uplatňuje dopravný podnik pohľadávku určenú podľa predpisov vo výške 100-násobku ceny základného
cestovného lístka); pohľadávka žalobcu teda v žiadnom prípade nie je pokutou uplatňovanou na základe
rozhodnutia cudzieho (maďarského štátneho orgánu), a vôbec, žiadneho rozhodnutia.

5. Žalobcovia ďalej navrhli procesný postup, a to aby súd za účelom spravodlivej a účinnej ochrany

práv uplatňovaných žalobcami v súlade s čl. 2 ods. 1 CSP bezodkladne po prijatí tohto podania podľa
§ 190 CSP v spojení s § 17 zákona o e-Gov a § 113 ods. 1 ZoCP priamou elektronickou emailovou
správou ([email protected]) a tiež poštovou zásielkou s pripojením priloženého CD, p ožiadal Prezídium
policajného zboru v Bratislave, odbor evidencií a dokladov (PPZ) o poskytnutie údajov o žalovaných z
evidencie podľa stavu ku dňu kontroly uvedenom v excel tabuľke na pripojenom CD identifikovaných

evidenčným číslom motorového vozidla ku dňu dátumu kontroly v nasledovnom rozsahu: (i) meno
a priezvisko fyzickej osoby držiteľa vozidla alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby
držiteľa vozidla, (ii) adresa pobytu fyzickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla alebo sídla právnickej osoby
držiteľa/vlastníka vozidla, a to tak, aby žalobcovia mali reálnu možnosť odoslať výzvu na zaplatenie
pohľadávok žalovaným v lehote, t.j. v súlade s § § 15/D ods. (1) maďarského ZoCD v rámci 60

dňovej prekluzívnej lehoty odo dňa neoprávneného parkovania žalovanými a odvrátiť tak zánik práva
na zaplatenie pohľadávok márnym uplynutím tejto prekluzívnej lehoty.

6. Uznesením č.k. 10C/24/2018-117 zo dňa 9. novembra 2018 súd vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní
od doručenia tohto uznesenia, svoje podanie doručené Okresnému súdu Ružomberok dňa 19.09.2018,

opravili tak, že riadne označí žalovaných, a to fyzické osoby menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom a právnické osoby názvom
alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené, inak
podanie žalobcu, ktoré by inak mohlo byť žalobou súd odmietne. Uznesenie žalobca prevzal do
vlastných rúk dňa 23.11.2018, avšak do dnešného dňa ho nedoplnil a neopravil.

7. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak ide o podanie vo veci samej
alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie
je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súdvyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako
desať dní.

Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

Podľa § 133 ods. 1, 2 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého

pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v
žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie,
ak je pridelené.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca podanie nedoplnil tak, ako bol vyzvaný v uznesení č.k. 10C/24/2018-117

zo dňa 9.11.2018, súd rozhodol o jeho odmietnutí.

9. Súd po dôkladnom zvážení dospel k záveru, že argumentácia žalobcov ohľadom nemožnosti
identifikácie žalovaných nie je správna. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
8Sža 27/2008, v prípade nemožnosti zistenia pobytu žalovaného, táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý

musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, avšak uvedenému zisťovaniu musí predchádzať objektívna
nemožnosť zistenia pobytu žalovaného zo strany žalobcu, pretože povinnosť označiť žalovaného v
zmysle§133ods.1,2CSPvprvomradezaťažuježalobcuaažnásledne,pokiaľniejeobjektívnemožné,
aby žalobca žalovaného riadne označil, uvedená povinnosť zaťažuje súd. Na základe uvedeného je
relevantnou tá otázka, či je alebo nie je objektívne možné, aby žalobca žalovaných označil tak, ako

predpokladá§133ods.1,2CSP.Vprípadeneznámehopobytužalovaného,jevzásadezrejmé,ženieje
v možnostiach žalobcu, aby ho zistil, avšak v predmetnom spore nejde o zistenie pobytu žalovaných, ale
o identifikáciu samotných žalovaných, čo nemožno stotožňovať, ale je potrebné skúmať, či nemožnosť
takejto identifikácie je objektívne daná.

10. Podľa názoru súdu, žalobcovi nevyčerpali všetky dostupné možnosti nato, aby riadne označili
žalovaných. Len ku príkladu možno uviesť, že zo žaloby nevyplýva, že by sa žalobcovi obrátili
napríkladnaMinisterstvovnútraMaďarskejrepubliky,sožiadosťouoidentifikáciužalovanýchnazáklade
nimi získaných údajov. Ministerstvo vnútra Maďarskej republiky by následne mohlo požiadať cestou
dožiadania Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o získanie potrebných údajov. V danom prípade

by už žiadateľom nebol súkromnoprávny subjekt - žalobcovia, ale štátny orgán, konajúci v zmysle
medzinárodných zmlúv. Uvedený postup sa javí ako logický aj preto, že žalobcami sú maďarské
právnické osoby so 100% účasťou príslušných samospráv v Maďarskej republike, ktorej ústredným
orgánom štátnej správy je Ministerstvo vnútra Maďarskej republiky.

11. Žalobcovia správne uvádzajú, že sú súkromnoprávnym subjektom a nie štátnym orgánom, že
neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nie je priestupkom, ani správnym deliktom, ale naopak
civilnoprávnym deliktom a že v tomto prípade sa jedná o štandardnú peňažnú pohľadávku. V tejto
súvislosti však treba mať na zreteli nielen práva, ale aj povinnosti súkromnoprávnych subjektov, ich
zodpovednosť za vlastné konanie, a za to, ako vstupujú do občianskoprávnych vzťahov z ktorých

vyplývajú ich subjektívne práva a povinnosti a medzi ktoré občianskoprávne vzťahy patria aj vzťahy
zodpovednostné, a to za protiprávne konanie, a to nielen toho, kto povinnosť porušil, ale aj toho, ktorého
právo bolo porušené. V týchto intenciách súd na margo dodáva, že žalobca je v prvom rade sám
zodpovedný zato, do akej miery je úspešný pri identifikácii vodiča, ktorý si nesplnil poplatkovú povinnosť,
nakoľko je to žalobca, ktorý buď uvedený penalizačný systém vytvoril, alebo do už vytvoreného systému,

akoprevádzkovateľvstúpil,atedavprvomradejetožalobca,ktorýmápreukazovaťprotiprávnekonanie,
ako aj subjekt, ktorý sa protiprávneho konania dopustil.12. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobcovia všetky možnosti na identifikáciu
žalovanýchnevyužili,pretoichsúduznesenímvyzval,abyvadysvojejžaloby,včastiriadnehooznačenia
žalovaných doplnili, a keďže tak žalobcovia neurobili, súd ich podanie, ktoré by inak mohlo byť žalobou

odmieta, a to v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod
IV ÚS 1/02, ktoré citoval žalobca, pretože nedostatočná identifikácia žalovaných, ktorá nevyplýva z
objektívnych skutočností zakladajúcich nemožnosť takejto identifikácie, zakladá takú prekážku, a taký
neodstrániteľný nedostatok žaloby, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.

13. Zároveň možno dodať, že po prijatí nových procesných kódexov sa možnosti ingerencie súdu
do konania minimalizovali a sú súčasťou predovšetkým mimosporového konania prípadne sporov pri
ktorých je potrebné chrániť slabšiu stranu, t.j. najmä veci spotrebiteľské a pracovnoprávne, čo nie
je prípad tohto konania. V kontradiktórnom civilnom sporovom konaní, čo je prípad tohto konania, je
povinnosťou súdu priorizovať procesnú aktivitu sporových strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2
CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak

sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.