Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218206
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116218206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/
XX, XXX XX Y., o zaplatenie 250,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 13Csp/64/2016-37 zo dňa 12.marca 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n

e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania stranám nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením Čl. 3 odsek 2, Čl. 5, § 132 ods. 1, 2, § 140

odsek 2, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 153 odsek 1, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, § 204, § 215 ods. 1
a 2, § 220 odsek 2, § 251, § 255 odsek 1, § 262 odsek 1, 2, § 290, § 294, § 297 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“); § 1, § 2, § 9 odsek 6,7 a 8, § 11, § 15 odsek 1 a 2, § 18, § 20, § 21 a § 23,
§ 25 až § 27 zákona č. 120/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 9.9.2016 sa žalobca domáhal,
aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 250,94 Eur spolu s úrokom vo výške
28 % p.a. od 26.5.2016 do zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a
žalovaný uzatvorili dňa 12.1.2012 v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a Všeobecnými
obchodnými podmienkami banky (ďalej len „VOP“) zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca

pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č. N tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov.
(Žalobca predložil iba jeden výpis z účtu za obdobie 30.4.2016 - 25.5.2016, podľa ktorého bola k
predchádzajúcemu debetu 246,34 Eur - bez toho aby bolo zrejmé kedy a ako vznikol - ako ďalšia
debetná položka zaúčtovaná len položka označená ako úroky vo výške 4,60 Eur - bez ich ďalšejšpecifikácie a vysvetlenia ich výpočtu). Žalobca tvrdil, že podľa „príslušných“ ustanovení zmluvy je
banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu
poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov, a že v zmysle bodu 3.8 VOP klient je povinný mať

na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok
úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na
porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo
výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného N., o čom žalovaného
informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto

žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 25.5.2016 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný
zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom ide o internú transakciu
banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Poukázal na to, že v zmysle 3.12 VOP pri zúčtovaní, uplatnení
zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže
dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu, a že nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec

aktuálneho zostatku na bežnom účte. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil dotknutú zmluvu
o bežnom účte, VOP (pozostávajúce z 39 strán husto písaného textu), sadzobník poplatkov (účinnosť
od 1.7.2016), výpis z účtu za obdobie 30.4.2016 - 25.5.2016 a listinu označenú ako Úrokové sadzby
produktov (účinné od 1.7.2016). V bližšie nezistenom období žalobca žalovanému zaúčtoval na ťarchu
tohto účtu ako nakladanie s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte s

poukazom na bod 3.12 VOP pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet,
opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom
ako aj v iných prípadoch, ktoré žalobca bližšie nijako nešpecifikoval a neodôvodnil, do dňa 25.6.2016
sumu v konečnej výške 250,94 Eur. Okrem toho, že tieto položky neboli v konaní nijako uvedené a
konkrétne odôvodnené, žalobca v konaní k nim navyše predložil iba sadzobník poplatkov a vývesku

úrokových sadzieb produktov účinných až od 1.7.2016 (po zatvorení účtu). Z čoho presne táto suma
pozostáva, kedy konkrétne tento vyúčtovaný debet, resp. jeho jednotlivé časti a na základe čoho vznikli,
to zo skutočností uvedených žalobcom zrejmé nie je. Z predloženého výpisu z účtu je zrejmé len to,
že minimálne časť tejto sumy vo výške 4,60 Eur tvoria úroky, z ktorých si tak žalobca uplatňuje v
tomto konaní aj ďalšie úroky vo výške 28% p.a. Žalobca si v tomto konaní podanou žalobou uplatnil

voči žalovanému ako spotrebiteľovi v súvislosti s jeho vzťahom s bankou ako dodávateľom zaplatenie
požadovanej sumy len všeobecne - tvrdením o vzniku nepovoleného prečerpania, resp. dlhu bez
špecifikácie jeho vzniku a poukazom na pripojené listiny (z ktorých však jeho špecifikácia a čas vzniku
taktiež nevyplýva). Ako dodávateľ tak ale procesne netvrdil a nepreukázal všetky také rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne skutkovo identifikovali a odôvodňovali uplatnený nárok voči

žalovanému čo do základu a výšky, a umožňovali ho preskúmať, a preto považoval súd podanú žalobu
za nedôvodnú. Ak išlo o nepovolené prečerpanie, žalobca neuviedol kedy a akým spôsobom vzniklo,
a kedy ho, resp. jeho jednotlivé položky (ak vzniklo postupne) mal žalovaný splácať, resp. na základe
čoho má požadovanú sumu zaplatiť. Celá argumentácia k údajnému dlhu je v podstate založená len
na poukaze na evidenciu vypracovanú žalobcom bez toho, aby bolo zo žaloby zrejmé ktoré konkrétne

skutočnosti tento dlh, vrátane jeho základu, výšky i času vzniku odôvodňujú. Z tvrdení žalobcu uplatnené
právo nevyplýva a preto súd žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku podal odvolanie včas žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť dlh v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania aj
náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Svoje odvolanie odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Má zato, že žalobca v
predmetnejprávnejvecivosvojejžalobepreukázalopodstatnenosťnímuplatnenéhonárokuuzatvorenie
Zmluvy o účte, ktoré dôkazne doložil jej znením, prekročenie vzniknuté na účte žalovaného vedenom pre

žalovaného, ktoré dôkazne doložil kompletnými výpismi z predmetného účtu; z predložených výpisov z
účtu okrem iného vyplýva predmet každej jednej zaúčtovanej transakcie, jej výška a dátum, vysvetlil aj
postup pri zatvorení predmetného účtu a preúčtovanie dlhu žalovaného na pohľadávkové účty žalobcu,
v rámci čoho odkázal na príslušnú úpravu v zmluvnej dokumentácii, t.j. v Zmluve o účte, VOP, Výveske
úrokových sadzieb a Sadzobníku poplatkov, ktorých aktuálne znenie priložil. K prekročeniu s poukazom

na ustanovenie § 2 písm. e) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, že z citovaných ustanovení
je zrejmé, že pre vznik debetného disponibilného zostatku nie je potrebné uzatvorenie osobitnej zmluvy
o úvere a samotný zákon viaže nárok banky na vrátenie prekročenia výlučne uzatvorením zmluvy o
účte a prekročenie disponibilného zostatku na účte; uzatvorenie predmetnej zmluvy žalobca tvrdil ajdôkazom preukázal a ani žalovaný to nikdy nespochybnil. K nároku na úrok z prekročenia poukázal
na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, postačuje, aby veriteľ informoval
spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje VOP ako i výšku úrokových

sadzieb v Úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne , ale i historické. Oboznámenie sa so
zmluvnou dokumentáciou klient potvrdil svojim podpisom na zmluve. Náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
podľa žalobcu nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich
môže byť obsiahnutá aj v nadväzujúcich zmluvných, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP, OP,
Sadzobník, Výveska úrokových sadzieb sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich

klient nepodpísal.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam sa žiada uviesť

následovné:

9. Súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nespochybnil uzavretie zmluvy medzi účastníkmi
konania. Zvýraznil v bode 24 svojho rozhodnutia, že „je zrejmé, že samotné „uzavretie“ zmluvy bez
konkretizácie uplatnených povinností a vymedzenia okolností ich vzniku dôvodom dlhu nie je.“

10. Samotné tvrdenie o uzatvorení zmluvy odvolateľom tak neopodstatňuje záver, že týmto preukázal
opodstatnenosť ním uplatneného nároku.

11. Je treba prisvedčiť súdu I. inštancie, že „Celá argumentácia k údajnému dlhu je v podstate založená

len na poukaze na evidenciu vypracovanú žalobcom (výpis z účtu) bez toho, aby bolo zo žaloby zrejmé
ktoré konkrétne skutočnosti tento dlh, vrátane jeho základu, výšky i času vzniku odôvodňujú.“

12. Z obsahu spisu nevyplýva opodstatnenosť námietky odvolateľa, že prekročenie vzniknuté na účte
žalovaného dôkazne doložil kompletnými výpismi z predmetného účtu.

13. Odkaz na to, že všetky dokumenty, na ktoré odkazuje zmluva sú zverejnené na web stránke banky
prípadne na každom obchodnom mieste (pobočky banky) podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje
na splnenie povinnosti veriteľa, ktoré sú uvedené v ustanovení § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch.

14. Podľa ustanovenia § 18 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ak ide o zmluvu o
otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný
informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,

indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto
poplatky môžu meniť.

Podľa odseku 2 ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje

spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o
a) prekročení,
b) výške prekročenej čiastky,
c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

15. V celom rozsahu teda treba súhlasiť so záverom súdu I. inštancie, že „Žalobca však všetky také
skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne skutkovo identifikovali a odôvodňovali uplatnený nárok voči
žalovanému čo do základu a výšky (najmä či, kedy a akým spôsobom žalovaný peňažné prostriedky
čerpal a mal vrátiť) v konaní riadne ani netvrdil, žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne
obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností,

ktoré by ho odôvodňovali, žalobca neuviedol konkrétne rozhodujúce skutočnosti umožňujúce jeho
určenie, prípadne overenie jeho výpočtu, z jeho tvrdení uplatnené právo v uvedenom zmysle nevyplýva,
a preto súd žalobu zamietol.“

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom

rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).