Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2008

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 13C/71/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206398
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2008:1319206398.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Podmajerskou, v právnej

veci navrhovateľa: I.. J. K., bytom Č. X,. B., štátny občan S., zastúpeného: J.. J. S., advokát, T. XX,. B.,
proti odporcovi: A. S. P., a. s., D. R. X,. B., O. B., R. XX,. o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa doručený Obvodnému súdu Bratislava 3 dňa 28.2.1996, z a m i e t a .
Odporcovi s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. N á v r h y

Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 28.2.1996 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že skončenie

pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľom uplynutím doby podľa § 56 Zákonníka práce je
neplatné a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu i naďalej trvá a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
mu náhradu mzdy od 2.1.1996 vo výške 282,- Sk za každý pracovný deň.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.8.1994 uzavrel s odporcom písomnú pracovnú zmluvu na dobu určitú
na obdobie od 15.8.1994 do 15.2.1995 ako samostatný referent - likvidátor, s trojmesačnou skúšobnou
dobou. Pracovný pomer na dobu určitú bol dojednaný na podnet odporcu a zdôvodnený tým, že podľa
jeho interných predpisov sa každý nový zamestnanec musí podrobiť skúškam odbornej spôsobilosti,

od výsledku ktorých závisí ďalšie zotrvanie v pracovnom pomere. Dňa 10.2.1995 bol jeho pracovný
pomer predĺžený na obdobie do 30.6.1995 a opakovane do 30.9.1995. Dňa 25.9.1995 odporcu písomne
vyzval k dojednaniu pracovného pomeru na dobu neurčitú, na čo tento nereagoval a až 11.10.1995
predĺžil navrhovateľovi pracovný pomer do 31.12.1995. Dňa 2.1.1996 mu odporca bez akéhokoľvek
predchádzajúceho vyrozumenia zabránil
- 2 -

v práci a zamedzil prístup na pracovisko s odôvodnením, že mu pracovný pomer skončil uplynutím doby.
Navrhovateľ udával, že pracovný pomer sa neskončil uplynutím doby z dôvodu, že zo strany odporcu
došlo k porušeniu podmienok § 30 ods. 2, 3 Zákonníka práce aj nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988
Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Navrhnuté dôkazy:
- pracovná zmluva,

- zmeny pracovného pomeru zo dňa 10.2.1995, 26.6.1995, 26.9.1995,
- výzva zo dňa 25.9.1995,
- osvedčenie o skúške,
- výsluch navrhovateľa,- potvrdenie účtárne odporcu o priemernom čistom mesačnom zárobku.
Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9.11.2006, č. k. 13C 71/96-330 bol navrhovateľovi
podľa ust. § 30 ods. 1 O.s.p. ustanovený zástupca z radov advokátov - J.. J. S., advokát, T. XX,. B..

Právnyzástupcanavrhovateľanávrhnaurčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruk31.12.1995
odôvodnil tým, že navrhovateľ v prvý pracovný deň roka 1996 nastúpil do zamestnania a v zamestnaní
vykonával prácu. Touto okolnosťou sa jeho pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú v zmysle platných
ustanovení Zákonníka práce zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. K preukázaniu tejto okolnosti
žiadal v konaní vypočuť označených svedkov, ktorí mali ním tvrdenú okolnosť preukázať. Oznámenie zo

dňa20.12.1995,ktoréboloúdajnenavrhovateľoviodporcomdoručovanéavktorommutentooznamoval
ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím doby k 31.12.1995, nebolo navrhovateľovi
riadne doručené.
Navrhnuté dôkazy:
- výsluch svedkov I.. A. G., I.. P. B., I.. D. C., J.. D. M., V. W., J.. P. M., J. B., I.. J. S..
Odporca žiadal v písomnom vyjadrení návrh ako nedôvodný zamietnuť, odôvodňujúc tým, že dňa

12.8.1994 uzavrel s navrhovateľom pracovnú zmluvu na dobu určitú do 15.2.1995 so skúšobnou
trojmesačnou lehotou s dohodnutým druhom práce likvidátora poistných udalostí na motorových
vozidlách. Dňa 10.2.1995 a 26.6.1995 bol pracovný pomer s navrhovateľom na návrh vedúceho
likvidácie havarijných poistných udalostí resp. vedúcej odboru neživotného poistenia predĺžený do
30.6.1995 resp. do 30.9.1995. Žiadosti navrhovateľa na zmenu pracovného pomeru na dobu neurčitú

nebolo vyhovené a pracovný pomer navrhovateľa bol predĺžený do 31.12.1995. Dňa 18.12.1995
vedúci oddelenia zodpovednostných poistných udalostí navrhol na základe neuspokojivých pracovných
výsledkov s navrhovateľom dňa 31.12.1995 ukončiť pracovný pomer. Navrhovateľ bol práceneschopný
v dobe od 28.9.1995 do 1.11.1995 a opätovne od 7.12.1995 do 27.12.1995. Dňa 21.12.1995 požiadal
o čerpanie dovolenky za rok 1995 v dňoch 27.12 - 29.12.1995 a nakoľko mal nárok len

na zostávajúcu časť dovolenky v dĺžke 1,5 dňa, na deň 28. a 29.12.1995 mal vyznačené neplatené
voľno v dĺžke 1,5 dňa. Dňa 8.1.1996 navrhovateľ písomne požiadal o čerpanie náhradného voľna v
dňoch 28. - 29.12.1995 a tejto požiadavke nebolo nadriadenými vyhovené. O ukončení pracovného
pomeru dohodnutého na dobu určitú do 31.12.1995 mal vedomosť tak odporca, ako i navrhovateľ a
skutočnosť, že si bol navrhovateľ vedomý, že jeho pracovný pomer skončí dňa 31.12.1995, dokumentuje

i jeho sťažnosť na svojich nadriadených zo dňa 28.11.1995, ktorá bola riaditeľom odštepného závodu
prešetrená; listom zo dňa 21.12.1995 odporca navrhovateľovi oznámil, že sťažnosť považuje za
bezpredmetnú.

- 3 - 13C 71/96

II. R o z h o d u j ú c e s k u t k o v é o k o l n o s t i

Účastníci dňa 12.8.1994 uzavreli pracovnú zmluvu s dohodnutou dobou trvania do 15.2.1995, na funkciu
samostatného referenta.
Dohodami o zmene pracovnej zmluvy z 10.2.1995 bol pracovný pomer navrhovateľa predĺžený do
30.6.1995, zo dňa 26.6.1995 bol pracovný pomer navrhovateľa predĺžený do 30.9.1995 a dohodou o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.9.1995 bol pracovný pomer navrhovateľa predĺžený do 31.12.1995.

Z osvedčenia o vykonaní skúšky spôsobilosti pre výkon funkcie vyplynulo, že dňa 28.3.1995 sa
navrhovateľ podrobil skúške spôsobilosti pre výkon funkcie samostatného referenta.
V žiadosti zo dňa 25.9.1995 navrhovateľ požiadal odporcu o predĺženie pracovného pomeru na dobu
neurčitú s odôvodnením, že v poisťovni pracuje viac ako jeden rok a úspešne prešiel skúškami odbornej
spôsobilosti.

Listom zo dňa 18.12.1995 vedúci oddelenia ZPÚ J.. P. M. navrhol na základe doterajších pracovných
výsledkov ukončiť s navrhovateľom ku dňu 31.12.1995 pracovný pomer. Návrh bol doporučený I.. G. a
dňa 21.12.1995 riaditeľom S. P. I.. P. B..
Listom zo dňa 21.12.1995 oznámil riaditeľ S. P. navrhovateľovi, že jeho žiadosť obdržanú dňa
29.11.1995, považuje za neopodstatnenú. Listom zo dňa 20.12.1995 upozornil odporca navrhovateľa,

že pracovný pomer uzavretý medzi účastníkmi sa dňom 31.12.1995 končí.
Z obsahu výstupného listu vyplýva, že záznamy na ňom sú uvedené v dňoch 3.1.1996 a 8.1.1996.Z fotokópie diplomu č. 412/1989 vyplynulo, že navrhovateľovi bol po ukončení štúdia na S. F. S. V. Š.
T. v B. v študijnom odbore dopravná a manipulačná technika podľa § 41 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb.
o vysokých školách priznaný dňom XX.X.XXXX titul inžinier.

Navrhovateľ v priebehu výsluchu uviedol, že vysokú školu ukončil v roku XXXX. V rokoch XXXX - XXXX
pracoval ako automechanik v D. P. M. B., v rokoch XXXX - XXXX vykonával základnú vojenskú
službu a v rokoch XXXX a XXXX pracoval ako vedúci strediska v podniku výpočtovej techniky. Od
X.X.XXXX do X.X.XXXX pracoval ako bezpečnostný pracovník v SBS. Do P. nastúpil dňa XX.X.XXXX
a podľa vzájomnej dohody mal vykonávať najprv školenia a kvalifikačné skúšky na likvidátora a až po

vykonaní týchto kvalifikačných skúšok sa mal jeho pracovný pomer uzavretý na dobu určitú zmeniť na
pracovný pomer na dobu neurčitú. V tomto období však v poisťovni dochádzalo k viacerým zmenám
a privatizačným tlakom a poisťovňa nebola schopná zabezpečiť ani školenia likvidátorov a ani ich
kvalifikačné skúšky v dohodnutých termínoch. Jeho pracovný pomer bol viackrát predlžovaný, ale vždy
iba na dobu určitú. Poslednú zmenu pracovnej zmluvy datovanú dňom 26.9.1995 podpisoval až dňa
11.10.1995, keďže podľa dohody s I.. B. sa pracovný pomer mal po tomto dátume zmeniť na pracovný

pomer na dobu neurčitú; dohodu o zmene pracovnej zmluvy mu predložil vedúci personálneho oddelenia
J.. M. a pri jej podpise sa spoľahol na dohodu, ktorú uzavrel s I.. B.. V priebehu posledného štvrťroka
1995 požiadal zamestnávateľa o zmenu pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú a na túto
žiadosť odporca až do súčasnosti neodpovedal. V decembri 1995 sa sčasti zdržiaval na pracovisku, od
7.12. do 27.12.1995 bol práceneschopný a po ukončení pracovnej neschopnosti do konca roka 1995

zrejme čerpal dovolenku na zotavenie. Dňa 2.1.1996 riadne nastúpil do zamestnania, dostavil sa do
svojej kancelárie, odomkol si spisy a riadne pracoval na pridelených spisoch. V čase obeda zhruba okolo
12,00 hod. - 12,30 hod. sa do kancelárie dostavil vedúci odboru zodpovednostných poistných
- 4 -

udalostí a keď ho uvidel v kancelárii, začal „robiť krik, čo v nej navrhovateľ robí“ s tým, že jeho pracovný
pomer už predsa skončil. Následne navrhovateľa vykázal z kancelárie a tento z nej musel odísť.
Svedok I.. D. C. v priebehu výsluchu uviedol, že si nepamätá na to, že mal spoločnú kanceláriu s
navrhovateľom, avšak ani nevylúčil túto možnosť. Na situáciu, počas ktorej by J.. M. vykázal z kancelárie

navrhovateľa si svedok nepamätal.
Svedok I.. P. B. v priebehu výsluchu uviedol , že v 90. rokoch vykonával funkciu riaditeľa závodu
odporcu v B. a podklady súvisiace s prijímaním nových zamestnancov, resp. so zmenami a ukončovaním
pracovných pomerov mu predkladalo personálne oddelenie. Obvykle v štádiu uzatvárania pracovných
zmlúv a ich prípadných zmien ani neprichádzal do kontaktu s novoprijímanými zamestnancami.

Na to, že by bol v osobnom kontakte s navrhovateľom v súvislosti s jeho pracovným pomerom si
nepamätal a tomuto ani neprisľúbil zmenu pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú na pracovný
pomer na dobu neurčitú. Za oblasť personálnej práce boli zodpovední pracovníci, ktorí mali v tomto
smere delegované právomoci a vo vzťahu k navrhovateľovi sa postupovalo štandartným spôsobom.
Zamestnancov (okrem priamo podriadených) priamo nepoveroval pracovnými úlohami, keďže v tomto

smere mali kompetencie nadriadení zamestnanci na jednotlivých stupňoch riadenia. Svedok uviedol, že
nevie o tom, že by o predĺžení pracovného pomeru navrhovateľa hovoril s I.. S..
Svedkyňa I.. A. G. pred súdom uviedla, že v roku 1994 a 1995 bola zodpovedná za úsek, na ktorom
pracoval navrhovateľ. Svedkyňa si nepamätala na proces prijímania navrhovateľa do pracovného
pomeru a ani na spôsob skončenia jeho pracovného pomeru. V prípade uzatvárania pracovných

pomerov na dobu určitú sa obvykle postupovalo tak, že pred ukončením dohodnutého obdobia sa mohol
dať návrh na prípadné predĺženie takéhoto pracovného pomeru. Svedkyňa si nepamätala na dôvod, pre
ktorý bola navrhovateľovi viackrát predlžovaná pracovná zmluva na dobu určitú a ani na to, prečo v jeho
prípade nedošlo k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú. O údajnej prítomnosti navrhovateľa na
pracovisku dňa 2.1.1996 nemala vedomosť.

III. P r á v n y s t a v v e c i

Podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) v znení účinnom do 31.12.1995 sa
pracovný pomer zakladá zmluvou medzi organizáciou a pracovníkom.

Podľa ust. § 29 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je organizácia povinná s pracovníkom dohodnúť:
a) druh práce, na ktorý sa pracovník prijíma, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo
inak určené miesto), c) deň nástupu do práce.
Okrem toho možno v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci záujem.Podľaust.§30Zákonníkaprácepracovnýpomerjedojednanýnaneurčitýčas,pokiaľnebolavpracovnej
zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli
splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.

Pracovný pomer na určitú dobu možno dojednať, prípadne dohodou účastníkov predĺžiť najdlhšie na
tri roky. Opätovne možno pracovný pomer na určitú dobu dojednať iba za podmienok ustanovených v
právnom predpise. Tieto obmedzenia sa netýkajú vedľajšieho pracovného pomeru na určitú dobu (§
70b ods. 2).
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením, v ktorých prípadoch pracovný pomer na určitú dobu

a) možno dojednať, prípadne predĺžiť na dobu presahujúcu tri roky, b) možno dojednať opätovne, c)
nemožno dojednať.
- 5 - 13C 71/96

Podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnávateľ

povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu
mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou.
Podľa ust. § 36 Zákonníka práce dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak
sa organizácia a pracovník dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne,

organizácia musí urobiť písomne aj jej zmenu.
Podľa ust. § 42 ods. 1, 2 Zákonníka práce pracovný pomer sa môže rozviazať: a) dohodou,
b) výpoveďou, c) okamžitým zrušením, d) zrušením v skúšobnej dobe.
Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa tiež uplynutím dojednanej doby.
Podľa ust. § 56 ods. 1, 2 Zákonníka práce pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa uplynutím

tejto doby. Ak bola doba trvania pracovného pomeru určená na dobu vykonávania určitých prác,
organizácia má upozorniť pracovníka na skončenie týchto prác včas, spravidla aspoň tri dni vopred.
Ak pracovník pokračuje po uplynutí dojednanej doby s vedomím organizácie ďalej vo vykonávaní prác,
platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas, pokiaľ sa
organizácia nedohodne s pracovníkom inak.

Podľa ust. § 240 ods. 1, 2 Zákonníka práce právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade
škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takým prejavom spájajú.
Prejav vôle môže sa urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Pre písomné právne úkony tých, ktorí

nemôžu písať alebo čítať, treba úradnú zápisnicu alebo zápisnicu opatrenú potvrdením dvoch súčasne
prítomných funkcionárov príslušného odborového orgánu o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej
vôli.
Podľa ust. § 242 ods. 1 Zákonníka práce neplatný je právny úkon
a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo sa obchádza alebo sa inak prieči záujmom

spoločnosti,
b) ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,
c) ktorým sa pracovník vopred vzdáva svojich práv,
d) ktorý urobil pracovník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným,
e) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.1996 pracovný pomer na
určitú dobu možno dojednať alebo predĺžiť na čas presahujúci tri roky, prípadne opätovne dojednať
a) s tvorivými pracovníkmi vedy, výskumu a vývoja, b) s pracovníkmi na výkon činnosti, pre ktorú je
predpísané školské vzdelanie umeleckého smeru, c) s učiteľmi vysokých škôl,
d) s pracovníkmi dočasne uvoľnenými podľa § 25 ods. 2 písm. c) zákonníka na výkon práce v zahraničí,

e) s požívateľmi starobného alebo invalidného dôchodku a s požívateľkami vdovského dôchodku, ktoré
dovŕšili vek 57 rokov, f) s pracovníkmi, o ktorých tak ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva, g)
s pracovníkmi na výkon pestovných prác v lesníctve, ktoré sa podľa svojej povahy alebo so zreteľom na
vplyvy počasia nemôžu vykonávať počas celého roka, a so sezónnymi pracovníkmi na ručné zberové
práce v poľnohospodárstve.

S pracovníkmi, ktorí nie sú uvedení v odseku 1, možno dojednať pracovný pomer na určitú dobu
opätovne iba v prípadoch, keď to vyžaduje prechodná potreba organizácie alebo keď o to
- 6 -občan organizáciu písomne požiada. Opätovne dojednané pracovné pomery na určitú dobu, ktoré na
seba bezprostredne nadväzujú a trvajú spolu dlhšie ako tri roky, možno dojednať iba dvakrát; to neplatí

v prípadoch uvedených v odseku 1. Za opätovne dojednaný pracovný pomer na určitú dobu sa považuje
pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím 12 mesiacov po skončení predchádzajúceho
pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
Pracovný pomer na určitú dobu nemožno dojednať s
a) absolventmi stredných a vysokých škôl, odborných učilíšť a učilíšť vstupujúcimi do pracovného

pomeru na prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii; absolventom sa rozumie pracovník, ktorého celková
doba zamestnania v pracovnom alebo obdobnom pomere nedosiahla po úspešnom ukončení štúdia
(prípravy) dva roky, pričom sa do tejto doby nezapočítava doba vojenskej základnej (náhradnej) služby
a civilnej služby nahrádzajúcej túto službu, doba materskej a ďalšej materskej dovolenky a doba, po
ktorú organizácia podľa § 127 ods. 2 zákonníka ospravedlnila neprítomnosť muža v práci, pretože mu
prislúchal rodičovský príspevok,

b) mladistvými,
c) občanmi, ktorých je organizácia podľa osobitného predpisu povinná prijať do pracovného pomeru.
Tento zákaz neplatí v prípadoch uvedených v odseku 1, v § 25 ods. 2 písm. d) zákonníka a v prípadoch,
keď občan písomne požiada organizáciu o dojednanie pracovného pomeru na určitú dobu, a tiež v
prípadoch uzatvárania pracovného pomeru na dobu jedného roka s absolventmi vysokých škôl na účel

získania praktických skúseností na výkon požadovaných pracovných činností v ústredných orgánoch
štátnej správy.

IV. Z á v e r

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa na určenie, že skončenie pracovného pomeru medzi
odporcom a navrhovateľom uplynutím doby podľa § 56 Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer
navrhovateľauodporcuinaďalejtrváaodporcoviuložilpovinnosťzaplatiťmunáhradumzdyod2.1.1996
vo výške 282,- Sk za každý pracovný deň až do rozhodnutia súdu.
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť druh práce, na ktorý je

zamestnanec prijímaný, miesto výkonu práce a deň nástupu do práce (§ 29 ods. 1 Zákonníka práce).
Okrem týchto tzv. podstatných náležitostí je možné v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky,
na ktorých majú účastníci záujem; medzi takéto ďalšie podmienky patrí i dohodnutie doby trvania
pracovného pomeru (§ 30 ods. 1 Zákonníka práce). Pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú, len
ak v pracovnej zmluve (dohode o zmene pracovnej zmluvy) bola výslovne určená doba jeho trvania

(§ 30 ods. 1 Zákonníka práce). Pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú končí najneskôr uplynutím
dohodnutej doby.
Podľaust.§36ods.1Zákonníkaprácejemožnédohodnutýobsahpracovnejzmluvyzmeniťibavtedy,ak
sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne,
musí zamestnávateľ vykonať písomne aj jej zmenu. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy je podľa ust. §

36 ods. 1 Zákonníka práce uzavretá, akonáhle sa účastníci dohodli na jej obsahu. Pretože nedostatok
predpísanej písomnej formy nezakladá jej neplatnosť, môže byť dohoda o zmene pracovnej zmluvy
uzavretá aj ústne; prejav vôle smerujúci k uzavretiu takejto dohody sa môže stať výslovne, alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci prejaviť.
Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanom prípade z vykonaného dokazovania nesporne

zistené, že účastníci sa v pracovnej zmluve z dňa 12.8.1994 dohodli na dobe trvania pracovného
pomeru do 15.2.1995. Dohodami o zmene pracovnej zmluvy z 10.2.1995 bol
- 7 - 13C 71/96

pracovný pomer navrhovateľa predĺžený do 30.6.1995, zo dňa 26.6.1995 bol pracovný pomer
navrhovateľa predĺžený do 30.9.1995 a dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.9.1995 bol
pracovný pomer navrhovateľa predĺžený do 31.12.1995.
Ako prvoradou otázkou majúcou význam pre rozhodnutie súdu o ostatných nárokoch sa súd zaoberal
otázkou platnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.9.1995, ktorou bolo medzi účastníkmi

dojednané predĺženie pracovného pomeru do 31.12.2005 so zameraním na zistenie dátumu, kedy
navrhovateľ túto dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísal, keďže ním tvrdená okolnosť o podpísaní
predmetnej dohody až v období po 11.10.1995, by mala za následok prekvalifikovanie pracovnéhopomeru uzavretého na dobu určitú na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú (§ 56 ods. 2 Zákonníka
práce) a mala by vplyv i na posúdenie otázky skončenia pracovného pomeru uplynutím dojednanej doby.
Pri posudzovaní platnosti uvedeného úkonu musel súd zohľadniť všetky úkony ako zamestnávateľa tak

aj zamestnanca z hľadiska platnosti, či neplatnosti tohto úkonu urobených v čase úkonu. Prejav vôle
(ktorý nemusí byť iba písomný prejav) však v zásade musí byť určitý a nesmie vzbudzovať pochybnosti
o tom, čo ním chcel účastník prejaviť. V posudzovanom prípade súd z vykonaného dokazovania
nepochybne zistil, že na listine - dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorou bol pracovný pomer
predĺžený na obdobie do 31.12.1995, je ako dátum jej podpísania oboma účastníkmi uvedený dátum

26.9.1995.
Pre sporové občianskoprávne konanie platí prejednávacia zásada znamenajúca, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť
tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú (§ 130 ods. 1 O.s.p.). Z ust. § 120 ods. 3
O.s.p. sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania,
pokiaľ je určovaná výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného

práva postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného
práva a účastníkom tvrdená bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. V danej veci
bolo na navrhovateľovi, aby preukázal ním tvrdenú skutočnosť o tom, že dohoda o zmene pracovnej
zmluvy z 26.9.1995 mu bola odporcom predložená na podpis až dňa 11.10.1995.
Berúc v úvahu výsledky vykonaného dokazovania má súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie svojho tvrdenia a pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania mohol
vychádzaťibazvkonanípreukázanýchskutočností.Vtomtosmereprinemožnostivykonaťdokazovanie
výsluchom svedka J.. D. M., ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa mu predkladal na podpis predmetnú
Dohodu o zmene pracovnej zmluvy s dátumom 26.9.1995 (z dôvodu jeho úmrtia), mohol súd vychádzať
iba z obsahu pripojenej listiny - Dohody o zmene pracovného pomeru z 26.9.1995. Z uvedeného konania

navrhovateľa podľa názoru súdu nepochybne vyplýva, že medzi účastníkmi došlo dňa 26.9.1995 k
uzatvoreniu dohody o zmene pracovnej zmluvy v súlade s ust. § 244 Zákonníka práce (zakotvujúcim
tzv. techniku vzniku dohôd), keď navrhovateľ prijal návrh odporcu na zmenu pôvodne uzatvorenej
pracovnej zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom na listine obsahujúcej znenie predmetného návrhu. Súd
pri svojej úvahe musel zvažovať a prihliadať na to, že navrhovateľovi predložený návrh na zmenu

dojednaného obsahu pracovnej zmluvy bol obsahovo zrozumiteľný a určitý, jasne z neho vyplývalo v
akých smeroch sa má zmeniť obsah pracovnej zmluvy - v časti týkajúcej sa presného časového určenia
predĺženia pracovného pomeru a odporcom použitý spôsob - predloženie návrhu dohody o zmene
pracovnej zmluvy je štandartným postupom používajúcim sa v zamestnávateľských organizáciách pri
písomnej zmene dohodnutej pracovnej zmluvy. Súd nemohol pominúť aj to, že navrhovateľ mal v čase

podpísania predloženého návrhu 34 rokov, je osobou s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním, t.
zn. s prihliadnutím na predchádzajúce pracovné skúsenosti a úroveň dosiahnutého vzdelania je veľmi
nepravdepodobné a v konaní nakoniec ani nepreukázané, že by mu pri podpise návrhu dohody o zmene
pracovnej zmluvy z 26.9.1995 neboli zrejmé dôsledky, ktoré sa spájajú s takýmto úkonom. V konaní
sa nepreukázala ani okolnosť

- 8 -

navrhovateľom tvrdeného „prísľubu“ I.. P. B. o zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú za
podmienky podpísania Dohody o zmene pracovného pomeru z 26.9.1995, ktorá mu mala byť predložená

na podpis až dňa 11.10.1995.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pri uzatváraní pracovného pomeru dohodnutého
na dobu určitú a pri jeho následných zmenách odporca postupoval v súlade s hmotnoprávnou úpravou.
Zosúdomzaobstaranýchlistinnýchdôkazov(ktorénavrhovateľanipoviacnásobnejvýzvenepredložil)je
nesporné,žepriuzatváranípracovnejzmluvyzodňa12.8.1994,vktorejbolmedziúčastníkmidohodnutý

pracovný pomer na dobu určitú, nemal navrhovateľ status absolventa podľa ust. § 3 nariadenia vlády
č. 223/1988 Zb. a na tomto smere nič nemení ani zistenie, že v nedatovanej pracovnej náplni (č. l. 50
súdneho spisu) je uvedené číslo funkcie a pracovná činnosť - 18/a - absolvent školy s vysokoškolským
vzdelaním-likvidátorpoistnýchudalostínamotorovýchvozidlách.Zobsahusúdomvyžiadanéhoobsahu
osobnéhospisunavrhovateľa(č.l.120-160súdnehospisu)vyplynulo,žetentoúspešneukončilštúdium

na S. F. S. V. Š. T. v B. v študijnom odbore dopravná a manipulačná technika a dňom XX.X.XXXX mu
bol podľa § 41 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách priznaný dňom titul inžinier a jeho
celková doba zamestnania v pracovnom alebo obdobnom pomere presiahla po úspešnom ukončení
vysokoškolského štúdia ku dňu 12.8.1994 (deň uzavretia pracovnej zmluvy s odporcom) dva roky; tátookolnosť nebola v priebehu konania navrhovateľom rozporovaná a k preukázaniu prípadných iných
zistení navrhovateľ nežiadal vykonať iné dokazovanie.
S poukazom na uvedené má súd za to, že pracovný pomer navrhovateľa vzniknutý na základe pracovnej

zmluvy z 12.8.1994 v znení jej Dodatkov z 10.2.1995, 26.6.1995 a 26.9.1995 sa skončil podľa ust. § 42
ods. 2 Zákonníka práce uplynutím dojednanej doby ku dňu 31.12.1995. Súd s poukazom na námietku
navrhovateľa o nedoručení oznámenia odporcu z 20.12.1995 (č. l. 19 spisu) obsahujúcim upozornenie
na skončenie pracovného pomeru k 31.12.1995 podotýka, že pri tomto spôsobe skončenia pracovného
pomeru nemá zamestnávateľ právnu povinnosť zasielať zamestnancovi výzvu, v ktorej ho upozorňuje

na dátum skončenia pracovného pomeru a s prípadným nedoručením takejto výzvy nespája zákon
žiadne právne následky. Súd pri tejto úvahe neprihliadal na námietku navrhovateľa o tom, že „dňa
2.1.1996 riadne nastúpil do zamestnania, dostavil sa do svojej kancelárie, odomkol si spisy a riadne
pracoval na pridelených spisoch“, z dôvodu, že právny režim uvedený v ust. § 56 ods. 2 Zákonníka práce
spája premenu pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú na pracovný pomer uzavretý na dobu
neurčitúibasosituáciou,akzamestnanecpokračujepouplynutídojednanejdobysvedomímorganizácie

(zamestnávateľa)ďalejvovykonávaníprác.Ztvrdenianavrhovateľavtomtosmerenepochybnevyplýva,
ženavrhovateľdňa2.1.1996nepokračovalsvedomímodporcuďalejvovykonávanýchprácach,naopak,
po zistení priamo nadriadeného, že sa navrhovateľ na pracovisku nachádza, ho okamžite z pracoviska
vykázal s odôvodnením, že pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil ku dňu 31.12.1995. V tejto
súvislosti súd odkazuje na okolnosti uvedené navrhovateľom v priebehu jeho výsluchu vykonaného

súdom o tom, že „dňa 2.1.1996 v čase obeda, zhruba okolo 12,00 hod. - 12,30 hod., sa do kancelárie
dostavil vedúci odboru zodpovednostných poistných udalostí a keď ma uvidel v kancelárii, začal robiť
krik, čo v nej robím, s tým, že môj pracovný pomer už predsa skončil. Následne ma vykázal z kancelárie a
muselsomznejodísť“auvedenéivsamotnomnávrhunazačatiekonaniaprikonštatovanínavrhovateľa
o tom, „že dňa 2.1.1996 mu odporca bez akéhokoľvek vyrozumenia zabránil v práci a zamedzil prístup

na pracovisko s odôvodnením, že mu pracovný pomer skončil uplynutím doby“.
Na základe uvedeného súd prihliadajúc na hospodárnosť a efektívnosť konania nevykonával ďalšie
navrhovateľom navrhované dokazovanie - výsluch svedkov J.. P. M., V. W., J. B. a I.. J. S.. Výsluch
svedka J.. P. M. by i za predpokladu potvrdenia tvrdenia navrhovateľa o situácii, za akej bol dňa 2.1.1996
vykázaný z pracoviska, nič nezmenil na úvahe súdu uvedenej v predošlej časti

- 9 - 13C 71/96

odôvodnenia. Výsluchy svedkov I.. J. S., ktorý mal podľa tvrdenia navrhovateľa pôsobiť na „J.. M. v tom
zmysle, aby došlo k zmene pracovného pomeru navrhovateľa z doby určitej na dobu neurčitú“, výsluch

svedka J. B., ktorému navrhovateľ „dňa 2.1.1996 v popoludňajších hodinách odovzdával svoje spisy“ a
výsluch V. W., „ktorého pracovná zmluva bola zmenená z pracovného pomeru na dobu neurčitú na dobu
určitú po tom, ako poukázal na praktiky korupcie u odporcu“, súd po dôslednom zvážení nevykonal,
keďže tieto by nemali vplyv na rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku.
Na základe uvedeného súd rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa o určenie, že skončenie

pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľom uplynutím doby podľa § 56 Zákonníka práce
je neplatné. Prihliadajúc na rozhodnutie súdu v uvedenej časti návrhu, súd ako bezzákladový zamietol
i návrh o určenie, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu i naďalej trvá a o uloženie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy od 2.1.1996 vo výške 282,- Sk za každý pracovný deň
až do rozhodnutia súdu (§ 61 Zákonníka práce).

V. T r o v y k o n a n i a

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého prináleží v konaní plne
úspešnému účastníkovi náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže v konaní plne úspešný odporca si náhradu trov konania
neuplatnil, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.
Súd v rozhodnutí neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok splatný podaním návrhu za návrh v časti o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplynutím doby podľa ust. § 56 Zákonníka práce a v
časti o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru s poukazom na ust. § 2 ods. 2 a §

4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkovPoučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave,

písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (musí byť
z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 O.s.p.
(musí v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný

súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol
vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený;
to neplatí ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

- 10 -

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
/§ 205a O.s.p./,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť
prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, alebo
nedostatok dôvodov.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.