Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Csp/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209886
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1416209886.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej

veci žalobcu: Západoslovenská distribučná a. s., so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 36 361 518,
právnezastúpená:GRABAN,TORMA&PARTNERSs.r.o.,sosídlomKováčska53,04001Košice,proti
žalovanému: I. U., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. X. XX, XXX XX O., o zaplatenie 580,81 Eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške580,81Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5,75% p.a. zo sumy 580,81 Eur od 16.03.2013 do zaplatenia, na účet žalobcu vedený vo Všeobecnej
úverovej banke, a. s., č.ú. IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, J.: XXXXXXX, a to všetko do troch

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.10.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.11.2016 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 580,81 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a

náhrady trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa 04.02.2013 bola vykonaná
kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX v mieste odberu elektriny na adrese: X. XX, O., poverenými
zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu
bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Uvedené bolo zdokumentované v
Protokole o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 04.02.201 (ďalej len
„Protokol“). Žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom elektriny vo výške 580,81 eura. Žalobca
vyzval žalovaného na úhradu škody nasledujúcou výzvou- vyúčtovanie náhrady škody a Pokusom o

zmier zo dňa 23.07.2014. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.

2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 23.12.2016, pričom tento sa k žalobe nevyjadril, uplatnený
nárok žalobcu nerozporoval.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.),

nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 14.02.2019 a
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.02.2019 (§ 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žalobný návrh zo dňa 31.10.2016 doručený
súdu dňa 02.11.2016, protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa

04.02.2013, vyúčtovanie náhrady škody č. XXXXXXX zo dňa 28.02.2013, výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny podľa zákona 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov zo dňa
04.02.2013, pokus o zmier zo dňa 23.07.2014. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého
dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo a obsah súdneho spisu, ustálil tento nasledovný skutkový stav:

5. Dňa dňa 04.02.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX v mieste odberu
elektriny na adrese: X. XX, O., poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný
neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny.
Uvedené bolo zdokumentované v Protokole o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o
energetike zo dňa 04.02.2013.

Kontrolou bolo zistené, že na svorkovnici elektromera chýbalo zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii a meracie miesto malo byť odpojené. Dodávka elektrickej energie bola ukončená. Na
meracom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej
energie. Odberateľ bol počas kontroly odberného miesta prítomný a zistený skutkový stav odsúhlasil
svojim podpisom na protokole. O zistenom neoprávnenom odbere bola vyhotovená aj fotografická

dokumentácia.Žalobcovivzniklaškodaneoprávnenýmodberomelektrinyvovýške580,81eura.Žalobca
vyzval žalovaného na úhradu škody nasledujúcou výzvou- vyúčtovanie náhrady škody č. 3300739 zo
dňa 28.02.2013 a Pokusom o zmier zo dňa 23.07.2014. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.

6. Podľa § 2 písm. b) bod 12 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,

odberným miestom je miesto odberu elektriny pozostávajúce z jedného alebo viacerých meracích bodov.

7. Podľa § 3 písm. b) bod 8 citovaného zákona koncovým odberateľom elektriny je odberateľ elektriny v
domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu.

8. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) citovaného zákona neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny.

9. Podľa § 46 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,

povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

10. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa stanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou
uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide
o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej

spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky,
ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny.

11. Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná
spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny
odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly
odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od

doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny
uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

12. Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami

nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje

rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov
všetkých transformátorov,
d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

13. Podľa § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné

elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že
a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia,

b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia
neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia;
pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje,
či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz,
c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického

zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

14. Podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu elektriny.

15.Zvykonanéhodokazovaniajenesporné,žežalovanývrozhodnejdobeod17.05.2012do04.02.2013
odoberal od žalobcu elektrinu na odbernom mieste: X. XX, XXX XX O.. V rozhodnej dobe medzi
žalobcom a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah, ktorý by po právnej ako aj skutkovej stránke
deklaroval a osvedčoval právo žalovaného na dodávku elektriny, jej odber a následnú spotrebu.
Akýkoľvek odber elektriny za týchto okolností predstavuje nesporne neoprávnený odber, ktorý napĺňa

znaky skutkovej podstaty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č.
251/2012 Z.z. V konaní bolo preukázané, že v čase od dobe od 17.05.2012 do 04.02.2013 dochádzalo
zo strany žalovaného k odoberaniu elektriny bez riadne uzavretej zmluvy o dodávke, čo odôvodňuje
zákonný nárok žalobcu na náhradu škody.

16. Súd mal za preukázané, že na odbernom mieste v dobe od 17.05.2012 do 04.02.2013 došlo k
neoprávnenému odberu elektriny v trvaní 264 dní, v celkovej spotrebe 2312,000 kWh, pričom výšku
celkovej ceny spotreby elektriny počas trvania tohto neoprávneného odberu 497,25 Eur žalobca (vo
svojom výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom) navýšil v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky MH
SR č. 292/2012 Z.z. o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 41,43 Eur. Súd

vychádzalpriustálenívýškysamotnejškodyprávezvýpočtu,realizovanéhožalobcom,nakoľkotentobol
vypočítaný nielen v súlade s platnou právnou úpravou ale aj za použitia reálnych a skutkovo ustálených
údajov o výške spotreby neoprávnene odobratej elektriny. Žalobca vystavil odporcovi faktúru č. 3300739
nasumu580,81Eur,splatnúdňa15.03.2013,ktoroumuvyúčtovalnáhraduškodyzaneoprávnenýodber
elektrickej energie. Nakoľko k uhradeniu tejto faktúry nedošlo, vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa

23.07.2014 na ich uhradenie. Žalovaný však žalovanú istinu nezaplatil, preto ju ako odberateľa súd na
jej zaplatenie zaviazal vo výroku tohto rozsudku.17. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

18. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nakoľko sa žalovaný dostal s
plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu
úrokov z omeškania vo výške 5,75% p.a. zo sumy 580,81 Eur od 16.03.2013 do zaplatenia. Priznaná

výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

20. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu istinu 580,81
eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi plnú sumu vo výške s príslušenstvom. Čistý pomer
úspechu vo veci žalobcu predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).