Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010383
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovaného M. G. pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava V a poškodenej O.. O. M. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
sp.zn. 4T/44/2018 zo dňa 26.11.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej Mgr. O. M..

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s použitím § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému
ukladá povinnosť nahradiť poškodenej Mgr. O. M., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. D. X, N., škodu
vo výške 2.822,01 €.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného M. G. vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 08.12.2017 v čase asi o 18.18 hod. viedol ako vodič autobus O. zn. Z. NB XX, evidenčného čísla BL-

XXXJX, linky č. XX, v N. v smere z T. ulice na M. cestu, pričom v križovatke ulíc T. - M. cesta v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) Zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke s poukazom na
§ 9 ods. 1 písm. g) Vyhlášky č. 9/2009 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a § 4 ods. 1 písm.
f) Zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky
č. 9/2009 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odbočovaní vpravo na doplnkový zelený
svetelný signál pre jeho smer jazdy č. S 10 sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu
v cestnej premávke, následkom čoho nedal prednosť chodkyni, poškodenej O. M., prechádzajúcej cez

riadne vyznačený priechod pre chodcov z pravej strany vozovky na ľavú stranu vozovky z pohľadu jazdy
vodiča M. G. na zelený svetelný signál pre jej smer chôdze č. S Xb, následkom čoho došlo k ich zrážke,
svojím konaním spôsobil chodkyni poškodenej O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. námestie 2, N.,
otrasmozgu,pomliaždeniehlavystržnouranou,zlomeninupravejlakťovejkosti,tržnúranuľavéholakťa,
pomliaždenie pravého hrudníka, pomliaždenie pravej brušnej steny s dobou liečenia a obmedzením
na obvyklom spôsobe života 2-3 mesiace a škodu vo výške 2.822,01 €, a spôsobil škodu poškodenej
spoločnosti W. zdravotná poisťovňa, a.s., I. XX, N. IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 2.179,45 € úhradou

liečebných nákladov poškodenej O. M., škodu poškodenej spoločnosti Z. poisťovňa, a.s., R. XX, N., vo
výške 122,10 € úhradou dávok nemocenského poistenia poškodenej O. M.,za čo mu podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trestného
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50
ods. 1 Trestného podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa § 287 ods. 1 Trestného

poriadku súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 2.179,45 € poškodenej spoločnosti W.
zdravotná poisťovňa, a.s., a vo výške 122,10 € Sociálnej poisťovni, a.s. Podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku súd odkázal poškodenú Mgr. O. M. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prokurátor a poškodená odvolanie.

Odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného smeruje proti výroku o treste a proti
výroku o náhrade škody. Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
08.01.2019. Konštatuje, že samosudca okresného súdu svoje rozhodnutie o výške uloženého trestu
odňatia slobody a podmienečného odkladu jeho výkonu, a najmä neuloženie zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, dostatočne vecne neodôvodnil. Odôvodnenie výšky trestu a odkázania poškodenej O.

M. s nárokom na náhradu škody na civilný proces považuje za formálne až arbitrárne. Záver samosudcu
o neuložení zákazu činnosti je o to viac nepochopiteľný, ak v uloženom trestnom rozkaze samosudcu zo
dňa 28.06.2018 za tých istých podmienok trestnej a priestupkovej minulosti uložil trest zákazu činnosti
viesťmotorovévozidlávšetkéhodruhupodobu1rok,atovšetkozaabsolútnenezmenenýchskutkových
a právnych okolností od vydania trestného rozkazu do vyhlásenia rozsudku na hlavnom pojednávaní.

Konaním obžalovaného bol narušený vysoko chránený záujem, a to ochrana ľudského života. S
argumentáciou samosudcu okresného súdu, ktorá ho viedla k neuloženiu trestu zákazu činnosti a
odkázanie poškodenej O. M. s nárokom na náhradu škody, sa nie je možné v žiadnom prípade stotožniť.
Samosudca okresného súdu dostatočne nevysporiadal s podstatnými okolnosťami odôvodňujúcimi

vydanie takého rozhodnutia práve u tohto obžalovaného dostatočným a dôsledným zhodnotením osoby
obžalovaného, jeho postoja k spáchanému skutku a jeho prejavu ochoty náhrady škody a zmiernenia
následkov svojho konania. Nejestvuje napriek argumentom predneseným obžalovaným na hlavnom
pojednávaní reálny dôvod na neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu. Napriek tomu, že obžalovaný je vodičom z povolania, je nedisciplinovaným vodičom, ktorý sa

dopustil celkovo piatich priestupkov, a to pred skutkom i po skutku. Obžalovaný bol už v minulosti dvakrát
súdne trestaný, i keď sa na neho hľadí ako na netrestaného. To, že sa jedná o nedisciplinovaného vodiča
potvrdzuje i fakt, že jeden z jeho minulých súdom uložených trestov bol za dopravnú nehodu, kedy
mal uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Obžalovaný sa žiadnym spôsobom nepričinil
o odstránenie škodlivých následkov ním spáchaného trestného činu a to ani len čiastočnou náhradou

škody poškodenej O. M..

Samosudca mal podklad k rozhodnutiu i o nároku poškodenej O. M. na náhradu škody a to tak, že
jej prizná uplatnenú škodu a obžalovaného zaviaže jej náhradou, nakoľko škodu poškodené riadne
uplatnila a vydokladovala listinnými dôkazmi. Taktiež bolo vyčíslené bolestné a to znaleckým posudkom

prof. MUDr. A. U., CSc. Škodu obsahovala i skutková veta obžaloby. Tvrdenie samosudcu, že podľa
vyjadrenia znalca liečba trvá, a preto by dokazovanie v tomto smere presahovalo potreby trestného
konania, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko znalec uviedol, že liečba trvá v čase
spracovanie znaleckého posudku, čo bolo 16.01.2018, a nie v čase konania hlavného pojednávania dňa
26.11.2018, kedy samosudca nevykonal ku škode ani minimálne dokazovanie. I súd je povinný brať na

zreteľ právo poškodeného na priznanie náhrady škody, a nie ho o takého právo bezdôvodne ukracovať.

Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiprokurátornavrhol,abyKrajskýsúdvBratislavespoukazom
na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej
sa uloženého trestu odňatia slobody, a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci

rozsudkom a obžalovanému uložil okrem podmienečného trestu odňatia slobody i trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu jedného roku a súčasne ho zaviaže povinnosťou
nahradiť škodu poškodenej O. M. podľa uplatnenia uvedeného v skutkovej vete obžaloby.

Poškodená podala odvolanie proti výroku o náhrade škody v zákonnej lehote dňa 22.01.2019 s

odôvodnením, že svoj nárok na náhradu škody si uplatnila riadne, do skončenia vyšetrovania, tento
vyčíslila a aj preukázala. Nebol daný žiadny dôvod na jej odkázanie na civilný proces, a celý zmysel
adhézneho konania bol postupom súdu prvého stupňa zmarený. Nie je pravdou, ako uvádza súd prvého
stupňa, že poškodená svoj nárok nevyčíslila. Tento vyčíslila v zápisnici pred orgánom činným v trestnomkonaní dňa 10.05.2018 vo výške 2.822,01€. Celý nárok riadne preukázala. Nie je pravdou, že jej boli
liečebné náklady uhradené, od nehody obdržala len nemocenské dávky. Preto poškodená navrhla, aby
jej odvolací súd nárok na náhradu škody priznal tak, ako si ho uplatnila.

Odvolací súd po predložení veci zistil, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie v súlade s návrhmi procesných strán, keď opomenul vykonať akékoľvek
dôkazy k výroku o náhrade škody. Jednalo sa o dôkazy takého charakteru, ktoré bolo možné vykonať
bez neprimeraných ťažkostí aj pred odvolacím súdom, a preto odvolací súd nezrušil napadnutý rozsudok

na neverejnom zasadnutí, ale nariadil vo veci verejné zasadnutie, na ktorom dokazovanie v potrebnom
rozsahu doplnil. So súhlasom procesných strán podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal
znalecký posudok Prof. MUDr. Petra Labaša, CSc., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a
traumatológia, a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal doklady predložené poškodenou v prípravnom
konaní (č.l. 29 - 32). Jedná sa o pokladničné bloky za lieky a zdravotnícke pomôcky vo výške 25,49
€ + 4,10 € + 5,61€ + 3,95 € + 19,99 € a príjmový pokladničný doklad s faktúrou na sumu 27,69 € za

lieky. Znalec určil výšku bodového ohodnotenia zranenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na 145 bodov.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny
a zákonný vo všetkých výrokoch. Poukázal na to, že obžalovaný sa priznal a svoje konanie oľutoval.

Súd prvého stupňa správne a citlivo posúdil všetky okolnosti pri ukladaní trestu, pričom v súlade s
napadnutým rozsudkom obhajca nepovažuje uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
aj vzhľadom na odstup času a osobu obžalovaného za primerané. Obžalovaný je čiastočne invalidný
a vykonávanie práce vodiča je jediným zdrojom jeho obživy. Na odsúdenia z 80. rokov nie je možné
prihliadať pre odstup času, pričom aj priestupky, na ktoré prokurátor poukazuje v odvolaní, treba

chápať ako menej závažné. Priestupok z roku 2018 bol riešený len napomenutím, pričom sa jednalo o
vozidlo obžalovaného, ale konania sa dopustil jeho syn. Rozhodnutie v časti náhrady škody obhajoba
považovala tiež za správne, a preto navrhla, aby súd obe odvolania zamietol.

Poškodená sa pridržiavala svojho odvolania a požiadala, aby jej bol priznaný nárok na náhradu škody.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry sa plne pridržiavala argumentov uvedených v písomnom odvolaní
okresnej prokuratúry i záverečného návrhu odvolania.

Obžalovaný sa pred odvolacím súdom opätovne poškodenej ospravedlnil, veľmi toho ľutuje.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť oboch odvolaní (306 ods.
1 Trestného poriadku), a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3
Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné a odvolanie poškodenej
Mgr. O. M. je dôvodné v celosti.

Podľa § 321 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je
rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods.
1 alebo , odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku
1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší
vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 25.06.2018 podal prokurátor na M. G. na príslušný súd obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona
na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2018 obžalovaný M. G. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len
dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste. Dokazovanie k výroku o náhrade škody, ktoré mal vykonať

súd prvého stupňa, v zmysle § 326 ods. 5 Trestného poriadku vykonal odvolací súd.

Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného
trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom
základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok

o vine nemohol byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola
odvolaním napadnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí,
akoby nebol odsúdený. Z jeho evidenčnej karty vodiča vyplýva, že v rokoch 2012 až 2014 bol 3 krát

priestupkovo prejednaný, a sankcionovaný pokutou, z toho 2 razy pre porušenie povinností účastníka
cestnej premávky, a to pre nerešpektovanie dopravnej značky, a tiež pre nezadanie správnych a úplných
údajov do palubnej jednotky na výpočet mýta. Z evidencie priestupkov vyplývajú 2 záznamy, avšak
jeden z nich je totožný so záznamom v evidenčnej karte vodiča (jedná sa o priestupok z 28.10.2014
- mýto). Dňa 12.01.2018, t.j. po skutku, sa obžalovaný dopustil priestupku spočívajúceho v zastavení

na chodníku, za ktorý bol napomenutý. Obžalovaný je zamestnaný ako vodič autobusu v Dopravnom
podniku N., a.s., predtým pracoval ako učiteľ v autoškole. Jeho pracovný pomer je v zmysle pracovnej
zmluvy uzavretý na neurčitý čas. V roku 2012 obžalovaný absolvoval výmenu bedrového kĺbu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd súhlasí s odvolacími námietkami prokurátora, že súd prvého stupňa nedostatočne
odôvodnil napadnutý rozsudok v časti neuloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové

vozidlá, hoci jeho rozhodnutie po doplnení chýbajúcich úvah odvolací súd považuje za správne. Súdu
prvého stupňa (i prokurátorovi) uniklo, že obžalovaný nespáchal spolu 5 priestupkov, ale 4, pričom
v odôvodnení rozsudku absentuje hodnotenie osoby obžalovaného z hľadiska rizika pre životy a
zdravie ľudí v cestnej premávke. Predovšetkým odvolací súd pre odstup času neprihliadal odsúdenie
(ani spáchanie) trestného činu obžalovaným na úseku dopravy, ku ktorému došlo v roku 1987, t.j.

pred 32 rokmi. Jednak sa jedná o výrazný odstup času niekoľkých desiatok rokov, a jednak je toto
odsúdenie zahladené. Po uvedenom odstupe času nemožno zovšeobecniť, že obžalovaný je pre
spáchanie trestného činu v doprave pred takým časom rizikovým vodičom. Počet priestupkov, ktorých
sa obžalovaný dopustil pred i po žalovanom trestnom čine je síce 4, avšak jedná sa o priestupky menej
závažné, za ktoré nedošlo k zadržaniu vodičského preukazu, a ku ktorým nedošlo porušením takých

povinností účastníka cestnej premávky, ktoré sa považujú za mimoriadne dôležité, ako napr. povinnosť
dodržiavať najvyššiu povolenú rýchlosť a pod. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že
nie sú dané také pomery obžalovaného a okolnosti skutku, ktoré by nevyhnutne vyžadovali preferovanie
ochrannej funkcie trestu pred funkciou výchovnou. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok spodmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok považuje odvolací súd pre naplnenie účelu
trestu uvedeného v citovanom ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona za dostatočné, a to so zreteľom
na ďalšie okolnosti prípadu, a to skutočnosť, že obžalovaný je profesionálnym vodičom so zdravotným

znevýhodnením, preto by bolo uloženie trestu zákazu činnosti spojené so stratou práce, s ťažkosťami pri
hľadaní inej práce vzhľadom na zdravotný handikep, a v neposlednom rade by zrejme došlo k zmareniu
alebo podstatnému sťaženiu uspokojenia nároku poškodených na náhradu škody. Za týchto okolností
odvolací súd dospel k záveru, že uloženie trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá
obžalovanému by bolo neprimerane prísne, a bolo by predovšetkým na škodu poškodenej. V zmysle

uvedeného odvolací súd v tejto časti vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

Na strane druhej, odvolanie prokurátora proti výroku o náhrade škody, ktorým bola Mgr. O. M. odkázaná
na civilný proces, i odvolanie poškodenej boli plne opodstatnené, čo viedlo k zrušeniu napadnutého
výroku odvolacím súdom podľa § 321 ods. 1 písm. f) Trestného zákona. Obžalovaný vyhlásením
viny zo skutku, ktorý jasne definoval nárok poškodenej na náhradu škody, uznal i nárok poškodenej,

ktorý bol navyše riadne zdokladovaný i preukázaný. Nebol žiaden dôvod na odkázanie poškodenej na
civilný proces, pretože nebolo potrebné vykonávať žiadne ďalšie dôkazy než tie, ktoré boli súčasťou
vyšetrovacieho spisu. Odvolací súd dospel k záveru, že výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej
Mgr. O. M. bol v rozpore so zákonom, predovšetkým s § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré explicitne
určuje povinnosť súdu nárok priznať, ako je škoda súčasťou skutku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku neboli predmetom revízie odvolacím súdom, pretože neboli
napadnuté odvolaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.