Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lenka Kvasnicová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117218000
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117218000.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Z.. Z.. C. Z., T.., bytom

A.G.XX/X,Z.,štátnehoobčanaSR,zastúpenéhoJUDr.DušanomKubánim,PhD.,advokátomsosídlom
Teplická 2251/121, Piešťany, proti žalovanému Vysoká škola DTI, s. r. o., so sídlom Dukelská štvrť
1404/613, Dubnica nad Váhom, IČO 36342645, zastúpenému BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, IČO 36833533, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného, aby sa zdržal v budúcnosti tvrdení, ktoré

žalovaný uviedol vo svojom liste zo dňa 30.05.2016 "Objasnenie legislatívnych dôvodov, ktoré vylučujú
možnosť zastávať funkciu rektora sp. zn. VR XXXX - XXXX, že žalobca prostredníctvom zamestnancov
DTI, ktorých v súvislosti s uvedeným listom telefonicky kontaktoval, sa pokúšal zastrašovať členov
vedenia a predsedu správnej rady DTI a že žalobca svoj súhlas s prevzatím odvolacieho dekrétu od
prezidenta republiky podmieňoval rôznymi požiadavkami a podmienkami, ktorými sa usiloval spochybniť
niektoré skutočnosti súvisiace s jeho odvolaním z funkcie rektora DTI, čo považuje žalovaný z jeho
strany za určitú formu vydierania. Súčasne žiadal, aby sa žalovaný žalobcovi písomne ospravedlnil,

pričom toto písomné ospravedlnenie, podpísané rektorom žalovaného, doručené žalovaným žalobcovi
na jeho adresu trvalého bydliska, bude prečítané na najbližšom zasadnutí správnej rady žalovaného
jej predsedom a písomné ospravedlnenie žalovaný zverejní po dobu 12 mesiacov od jeho doručenia
žalobcovi na svojej internetovej stránke a toto písomné ospravedlnenie žalovaný zašle a doručí aj:
W.
s nasledujúcim znením :
"Vysoká škola DTI, s.r.0., IČO : 36342645, Dukelská štvrt' 1404/613, PSČ 018 41 Dubnica nad Váhom,

SR (pôvodne Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom, s.r.o.- Dubnica nad Váhom),
zastúpená rektorom žalovaného sa ospravedlňuje prof. PhDr. Erichovi Petlákovi. CSc. za to, že v prípise
Dubnického technologického inštitútu v Dubnici nad Váhom, s.r.o. Dubnica nad Váhom zo dňa 30.5.2016
" Objasnenie legislatívnych dôvodov, ktoré vylučujú možnosť zastávať funkciu rektora sp. zn. VR XXXX
- XXXX uviedla o pánovi prof. Z.. C. Z., T., nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti:
"S poľutovaním konštatujem, že prof. Z. prostredníctvom zamestnancov DTI, ktorých v súvislosti s
uvedeným listom telefonicky kontaktoval sa pokúša zastrašovať členov vedenia a predsedu správnej

rady DTI, svoj súhlas s prevzatím odvolacieho dekrétu od prezidenta republiky podmieňuje rôznymi
požiadavkami a podmienkami, ktorými sa usiluje spochybniť niektoré skutočnosti súvisiace s jeho
odvolaním z funkcie rektora DTI, čo považujem z jeho strany, za určitú formu vydierania", čím Vysoká
škola DTI, s.r.o., vyššie uvedeným konštatovaním ohrozila, znevážila a poškodila postavenie a vážnosťa dobré meno pána prof. Z.. C. Z., T., v zamestnaní. na verejnosti. u prezidenta Slovenskej republiky, u
ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, u rektora D. univerzity v X. a vo vedecko - pedagogickej
oblasti a v odbornej spoločnosti pedagogickej a učiteľskej verejnosti. Žalovaný je povinný o zaslaní

predmetného písomného ospravedlnenia D. prezidenta S. republiky; A. školstva, vedy, výskumu a športu
SR; X. KU v X. a prezidentovi S. rektorskej konferencii zaslať a doručiť žalobcovi doklad o jeho doručení
adresátom. Y. i náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy
bol u žalovaného v pracovnom pomere od 01.10.2011 a od 01.02.2013 bol vymenovaný za rektora
Dubnického technologického inštitútu. Jeho pracovný pomer u žalovaného skončil dohodou ku dňu

10.01.2016 a ku dňu 31.05.2016 bol odvolaný z funkcie rektora. Poznamenal, že žalovaný vo svojom
prípise zo dňa 30.05.2016 "Objasnenie legislatívnych dôvodov, ktoré vylučujú možnosť zastávať funkciu
rektora" okrem iného uviedol: "S poľutovaním konštatujem, že prof. Z. prostredníctvom zamestnancov
DTI, ktorých v súvislosti s uvedeným listom telefonicky kontaktoval, sa pokúša zastrašovať členov
vedenia a predsedu správnej rady DTI. Svoj súhlas s prevzatím odvolacieho dekrétu od prezidenta
republiky podmieňuje rôznymi požiadavkami a podmienkami, ktorými sa usiluje spochybniť, niektoré

skutočnosti súvisiace s jeho odvolaním z funkcie rektora DTI, čo považujem z jeho strany, za určitú formu
vydierania". Takéto tvrdenia sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce, s cieľom ohovoriť ho, znížiť a ohroziť
jeho osobnú dôstojnosť a vážnosť a poškodiť a ohroziť ho v odbornej ako aj vedecko - pedagogickej
oblasti a negatívne zasiahnuť do jeho občianskej cti. Uvedené nepravdivé tvrdenia, ktoré boli doručené
D. prezidenta SR, ministrovi školstva, rektorovi KU v X., sú objektívne spôsobilé mu spôsobiť ujmu,

poškodiť a ohroziť jeho dobré meno, spôsobiť mu stratu zamestnania. Jedná sa zo strany žalovaného
o konanie proti osobnej integrite žalobcu, znižujúce a ohrozujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť a je
v rozpore s dobrými mravmi. Dodal, že prevzatie rozhodnutia o odvolaní z funkcie rektora bolo z jeho
stranybezproblémovéaoperatívne.Žalovanéhovyzval,abysamuzauvedenývýrokospravedlnil,avšak
ten na výzvu nereagoval. Zdôraznil, že nikoho nezastrašoval a nikoho žiadnym spôsobom nevydieral.

Žalovaný mu dôvody odvolania z funkcie neuviedol ani neoznámil. O prevzatí písomného odvolania z
funkcie rektora rokoval s Kanceláriou prezidenta a termín prevzatia rozhodnutia o odvolaní z funkcie
bol medzi ním a D. prezidenta vzájomne dohodnutý na 31.05.2016. Má za to, že prípadné zistenie a
preskúmanie dôvodov a správnosti jeho odvolania z funkcie rektora, je jeho právo. Na základe vyjadrení
žalovaného nemal sťaženú možnosť zamestnať sa. Dostal hneď niekoľko pracovných ponúk. Po tom,

ako sa snažil telefonicky zistiť dôvody jeho odvolania, už viac s nikým o tom nekomunikoval, aby to
nebolo chápané, že niekoho ovplyvňuje. Po výrokoch žalovaného nepociťuje žiadne zmenu prístupu k
jeho osobe. V tom období však vyjadrenie žalovaného považoval za zneváženie jeho osoby, pretože
sa naozaj ničoho nedopustil. Už nasledujúci deň mal množstvo telefonátov, kde sa ho známi pýtali,
čo vyviedol. Zmenu v prístupe nepociťuje ani vo vedeckej oblasti. Vedecká obec na Slovensku si ho

považuje. Prístup žalovaného pociťuje ako dotknutie sa jeho osoby a má za to, že takýto prístup si
nezaslúžil. Konaním žalovaného utrpela jeho česť tým, že predmetná listina bola doručovaná aj iným
osobám, ktoré s vecou nesúviseli. Už len tým, že si prevzali a prečítali danú listinu, mohlo dôjsť k situácii,
kedy si ľudia povedali: "čo to tam robí, ako správa!". Navyše takéto rozposielanie listiny považuje za
rozporné s dobrými mravmi.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Súhlasil so
skutkovým stavom veci tak, ako ho opísal žalobca. K tomu doplnil, že W. senát B. technologického
inštitútu (ďalej len "DTI") na zasadnutí dňa 23.11.2015 navrhol Správnej rade DTI odvolať žalobcu z
funkcie rektora, na základe čoho Správna rada DTI požiadala A. školstva a D. prezidenta o odvolanie

žalobcu z funkcie rektora. V dňoch 30. - 31.05.2016 sa konalo 76. zasadnutie S. rektorskej konferencie.
Správna rada DTI listom zo dňa 26.05.2016 namietala pozvanie žalobcu ako jeho zástupcu na toto
zasadnutie. List bol zaslaný na vedomie aj žalobcovi. Po jeho obdržaní reagoval žalobca na tento
podráždene a telefonicky kontaktoval riaditeľku DTI doc. M. M., Z.., a prorektora pre vzdelávanie X.. D.
D., PhD., a dožadoval sa vysvetlenia dôvodov, pre ktoré bolo navrhnuté jeho odvolanie z funkcie rektora.

Žalobca v telefonických rozhovoroch s týmito zamestnancami uviedol, že ak mu nebudú oznámené
dôvody jeho odvolania, nepreberie odvolací dekrét a požiada Ministerstvo školstva o preskúmanie
správnosti tohto odvolania. Žalobca tieto svoje vyjadrenia potvrdil aj v písomnej komunikácii so
žalovaným. Žalovaný v súvislosti so svojou obranou poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, a to
PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, PL. ÚS 7/96, IV. ÚS 362/09, I. ÚS 67/06, IV. ÚS 107/2010, II. ÚS 558/2012,

I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02 a I. ÚS 193/03. Uviedol, že je nutné rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami
a hodnotiacimi úsudkami. Pretože kým pravdivosť skutkových tvrdení je možné preukazovať, nie je to
prípustné u hodnotiacich úsudkov. Aj keď nie je možné preukazovať pravdivosť hodnotiacich úsudkov,
tak tam, kde výrok prerastie do hodnotiaceho úsudku, proporcionalita zásahu závisí na tom, či existovalskutočný faktický základ pre vyslovenie tohto výroku. Pretože aj hodnotiaci úsudok, ak nie je podporený
dostatočným faktickým základom, je neprimeraný. V danom prípade sú skutkovými tvrdeniami: a) po
doručení Protestu telefonicky kontaktoval zamestnancov žalovaného, b) prevzatie odvolacieho dekrétu

podmieňoval rôznymi požiadavkami a podmienkami, c) spochybňoval svoje odvolanie z funkcie rektora.
Za výrokmi si stojí a je si istý, že všetky skutkové tvrdenia sú pravdivé a ako také vylučujú neoprávnenosť
zásahu do osobnostných práv žalobcu. Okrem toho je vo výroku uvedené, že a) žalobca sa pokúšal
zastrašovať členov vedenia a predsedu Správnej rady DTI, resp. žalovaného, b) žalovaný považoval
konanie žalobcu "za určitú formu vydierania". Oba výroky sú názormi žalovaného, t. j. jeho hodnotiace

úsudky. Z povahy týchto výrokov ako hodnotiacich úsudkov je vylúčené, aby boli nepravdivé, pretože
žiaden názor, akokoľvek by sa s ním niekto nestotožňoval, nikdy nie je možné považovať za nepravdivý.
Zdôraznil, že v danom období sa končil akademický rok, začínali sa štátne skúšky a následne promócie,
na ktorých sa vydávali študentom diplomy a vysvedčenia podpísané rektorom. Správna rada DTI
poverila inú osobu výkonom funkcie rektora, ale akékoľvek spochybnenie jej právomoci ako povereného
rektora podpisovať diplomy tým, že žalobca dá celý proces jeho odvolávania preskúmať, že dokonca

neprevezme odvolací dekrét, mohlo u študentov vyvolať vážne obavy, či ich diplomy o ukončení
vysokoškolského štúdia budú v budúcnosti z právneho hľadiska riadne akceptované. Týmto svojvoľným
konaním bolo významnou mierou ohrozené dobré meno a vážnosť DTI ako vysokej školy. Žalobca si
toho ako bývalý rektor musel byť vedomý a s istotou vedel, že ak by svoje hrozby naplnil, vyvolal by tým
u študentov veľké obavy. Žalovaný preto skutočne vnímal konanie žalobcu ako zastrašujúce a aj naďalej

ho považuje za určitú formu vydierania. V nadväznosti na konanie žalobcu iba vyslovil svoj názor, pričom
pre jeho vyslovenie vychádzal z pravdivého skutkového stavu. Má za to, že správne rozposlal predmetnú
listinu aj iným osobám, nakoľko práve tým mohlo dôjsť k bezproblémovému prevzatiu odvolacieho
dekrétu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 09.09.2011 a jej dodatkov,
menovacieho dekrétu zo dňa 25.01.2013, dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 07.12.2015,
odvolacieho dekrétu zo dňa 26.05.2016, listu zo dňa 30.05.2016 pod názvom "Objasnenie legislatívnych
dôvodov, ktoré vylučujú možnosť zastávať funkciu rektora", listu Ministerstva školstva zo dňa
20.10.2016, listu D. prezidenta SR zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnice zo zasadnutia akademického senátu

DTI zo dňa 23.11.2015, listu zo dňa 26.05.2016 označeného ako " Protest proti postupu Slovenskej
rektorskej konferencie" a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.09.2011 v znení jej dodatkov bol u žalovaného v
pracovnom pomere od 01.10.2011. S účinnosťou od 01.02.2013 bol prezidentom republiky vymenovaný

za rektora DTI v Dubnici nad Váhom. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 07.12.2015
sa žalobca so žalovaným dohodli na skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného ku dňu
10.01.2016. Dňom 31.05.2016 bol žalobca prezidentom republiky odvolaný z funkcie rektora DTI.

5.Vlistezodňa30.05.2016označenýmako"Objasnenielegislatívnychdôvodov,ktorévylučujúmožnosť

zastávať funkciu rektora" adresovanom žalobcovi žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 26.05.2016
protestoval proti jeho zaradeniu do zoznamu členov SRK a jeho prizvaniu na zasadnutie SRK. V liste
poukázalnazákonnéustanovenia,ktorévylučujúmožnosť,abyzastávalfunkciurektora.Vlistežalovaný
ďalej uviedol: "S poľutovaním konštatujem, že prof. Z. prostredníctvom zamestnancov DTI, ktorých v
súvislosti s uvedeným listom telefonicky kontaktoval, sa pokúša zastrašovať členov vedenia a predsedu

správnej rady DTI. Svoj súhlas s prevzatím odvolacieho dekrétu od prezidenta republiky podmieňuje
rôznymi požiadavkami a podmienkami, ktorými sa usiluje spochybniť, niektoré skutočnosti súvisiace s
jeho odvolaním z funkcie rektora DTI, čo považujem z jeho strany, za určitú formu vydierania". List bol
na vedomie zaslaný Kancelárii prezidenta, ministrovi školstva a rektorovi KU v Ružomberku.

6. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR listom zo dňa 20.10.2016 oznámilo žalobcovi, že pre
zložité procesné a administratívne úkony bol návrh na jeho odvolanie zaslaný Kancelárii prezidenta až
dňa 29.02.2016. Listom zo dňa 13.01.2017 oznámila D. prezidenta SR, že komunikácia s ním v súvislosti
s jeho odvolaním z funkcie rektora bola bezproblémová a operatívna.

7. Zo zápisnice zo zasadnutia akademického senátu DTI zo dňa 23.11.2015 vyplýva, že bol prerokovaný
návrhnaodvolaniežalobcuzfunkcierektorastým,žeboliuvedenépodrobnedôvodyprejehoodvolanie.
W. senát B. navrhol S. rade B. odvolať žalobcu z funkcie rektora.8. Protestom proti postupu SRK zo dňa 26.05.2016 žalovaný protestoval proti SRK, ktorým prizvala
žalobcu na 76. zasadnutie, a to z dôvodov, že žalobca ukončil pracovný pomer u žalovaného, nie je
členom jeho akademickej obce žalovaného.

9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

10. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

12. Osobnostné práva a právo na ich ochranu predstavujú základné piliere súkromnoprávnej úpravy.

Bez tohto práva by sa fyzická osoba nemohla stať plnohodnotným a rovnoprávnym subjektom
súkromného práva. Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu,
národnosť, sociálne postavenie atď.. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako
nehmotný statok, ktorý patrí konkrétnej fyzickej osobe. Právo na ochranu osobnosti je nescudziteľné
a neprevoditeľné. Ochrana osobnosti našla svoje vyjadrenie nie len v ustanoveniach Občianskeho

zákonníka,aleprimárnevÚstaveSRakoajvmedzinárodnýchdohodách,ktorýmijeSlovenskárepublika
viazaná. Ide napríklad o Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor o ochrane
ľudských práv a slobôd.

13. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu do jeho

osobnostných práv, najmä do práva na česť a dôstojnosť, do ktorých mal žalovaný zasiahnuť
výrokom uvedeným v liste zo dňa 30.05.2016 označeným ako "Objasnenie legislatívnych dôvodov,
ktoré vylučujú možnosť zastávať funkciu rektora" v znení: "S poľutovaním konštatujem, že prof. Z.
prostredníctvom zamestnancov DTI, ktorých v súvislosti s uvedeným listom telefonicky kontaktoval, sa
pokúša zastrašovať členov vedenia a predsedu správnej rady DTI. Svoj súhlas s prevzatím odvolacieho

dekrétu od prezidenta republiky podmieňuje rôznymi požiadavkami a podmienkami, ktorými sa usiluje
spochybniť, niektoré skutočnosti súvisiace s jeho odvolaním z funkcie rektora DTI, čo považujem z
jeho strany, za určitú formu vydierania". Pri riešení otázky, či predmetným výrokom mohlo dôjsť k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu treba predovšetkým odlíšiť, či ide o skutkové
tvrdenia alebo hodnotiaci úsudok, keďže podmienky kladené na prípustnosť každého z nich sa odlišujú.

Ak nie je možné skutkové tvrdenia oddeliť od hodnotiacich úsudkov, je potrebné na ne nazerať ako
na hodnotiace úsudky, pretože tie poskytujú širšiu mieru ochrany slobody prejavu (II. US 439/2016).
Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt zistiteľný dokazovaním, a teda jeho pravdivosť sa dá overiť. V zásade
platí, že uverejnenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ informácia
nie je podaná tak, že skresľuje skutočnosť, alebo nie je tak intímna, že by jej zverejnenie odporovalo

právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Tiež je potrebné si uvedomiť, že za neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti sa považuje také konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej
integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré
ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. V súdenej veci súd vyhodnotil výrok žalovaného "Svoj
súhlas s prevzatím odvolacieho dekrétu od prezidenta republiky podmieňuje rôznymi požiadavkami a

podmienkami, ktorými sa usiluje spochybniť, niektoré skutočnosti súvisiace s jeho odvolaním z funkcie
rektora DTI." ako skutkové tvrdenie. Toto skutkové tvrdenie vychádzalo z pravdivého základu, keď medzi
stranami nebolo sporné, že žalobca v úmysle dozvedieť sa dôvody jeho odvolania z funkcie rektora
telefonicky kontaktoval predstaviteľov žalovaného s tým, že pokiaľ mu dôvody neuvedú, neprevezme
odvolací dekrét a bude žiadať ministerstvo o prešetrenie dôvodov jeho odvolania. Žalobca sám v konaní

pripustil, že pod tlakom vtedajších udalostí mohol pri rozhovore s predstaviteľmi žalovaného reagovať
emotívnejšie. Napriek tomu, že uvedený výrok vychádza z pravdivého základu, má súd za to, že je
skresľujúci. Nepodáva celkom pravdivý pohľad na skutočnú situáciu, nakoľko žalobca nepodmieňoval
prevzatie dekrétu rôznymi požiadavkami a podmienkami, ale len žiadosťou o oznámenie dôvodov jehoodvolania. Rovnako tak sa neusiloval spochybniť skutočnosti súvisiace s jeho odvolaním, len oznámil,
že požiada o ich preskúmanie. V takomto prípade by sa jednalo o zásah do osobnostných práv. Avšak
charakter neoprávneného zásahu by výrok nadobudol až vtedy, ak by bol objektívne spôsobilý znížiť

žalobcovu dôstojnosť, česť, vážnosť a ohroziť jeho postavenie v spoločnosti. Predmetný výrok však
takúto intenzitu nedosahoval. Je pochopiteľné, že žalobcu sa subjektívne takýto výrok dotkol, ale z
hľadiska objektívneho nebol spôsobilý neoprávnene zasiahnuť osobnostné práva žalobcu. Pri vyslovení
tohto záveru súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalovaný tento výrok nesprístupnil širokej pedagogickej
a vedeckej obci, ale adresoval ho, hoci podľa názoru súdu nedôvodne, len úzkemu okruhu osôb, a

to D. ktorá nemá žiaden dosah na vedeckú a pedagogickú obec, ministrovi školstva a rektorovi KU v
X., ako súčasnému zamestnávateľovi žalobcu. Aj z tohto pohľadu tak žalovaným uvedený výrok nebol
objektívne spôsobilý spôsobiť žalobcovi ním tvrdenú ujmu. Čo sa týka ďalších výrokov uvedených v
dotknutej listine, a to, že žalobca zastrašuje vedenie žalovaného a konanie žalobcu považuje žalovaný
za určitú formu vydierania, tieto posúdil súd ako hodnotiace úsudky. Hodnotiaci úsudok, na rozdiel
od skutkového tvrdenia, vyjadruje subjektívny názor jeho autora, ktorý si k určitej skutočnosti vytvára

určitý postoj tak, že ju hodnotí na základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok preto
nemožno dokazovať. Je však nutné, aby sa zakladal na pravdivej informácii, konkrétnej skutočnosti, a
aby jeho prezentácia bola primeraná teda, aby hanobenie či zneuctenie osoby nebolo primárnym cieľom
autora. S poukazom na v konaní zistené skutkové okolnosti možno konštatovať, že žalovaným uvádzané
hodnotiace úsudky vychádzali z pravdivej informácie, keď žalobca v úmysle dozvedieť sa dôvody jeho

odvolaniazfunkcierektoratelefonickykontaktovalpredstaviteľovžalovanéhostým,žepokiaľmudôvody
neuvedú, neprevezme odvolací dekrét a bude žiadať ministerstvo o prešetrenie dôvodov jeho odvolania.
V spojení s emotívnym prejavom žalobcu mohli vyznieť tak, že ich žalovaný subjektívne považoval
za zastrašovanie a za určitú formu vydierania, pričom žalovanému nemohlo byť objektívne známe, že
žalobca komunikuje o prevzatí dekrétu s Kanceláriou prezidenta a v skutočnosti nemá záujem odvolací

dekrét neprevziať. Z tohto pohľadu má súd za to, že bolo splnené aj kritérium primeranosti, a preto tieto
výroky nemožno považovať za také, ktoré neoprávnene zasahujú do osobnostných práv žalobcu.

14. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu. Súdu
však nedá nepoznamenať, že hoci vyjadrenia žalovaného neboli spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do

osobnostných práv žalobcu, neznamená to, že počínanie žalovaného sa žalobcu nedotklo v rovine
morálnejavrovinevzájomnýchmedziľudskýchvzťahov.Bolominimálnezákladnouslušnosťou,obzvlášť
medzi osobami tak vysoko vzdelanými ako sú žalobca a predstavitelia žalovaného, aby žalovaný aspoň
v stručnosti na žiadosť žalobcu mu dôvody odvolania z funkcie oznámil, čím by v podstate predišiel
ďalším nepríjemnostiam a v konečnom dôsledku aj celému súdnemu sporu.

15. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. V danom prípade súd
dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v predmete konania a správaní sa žalovaného, keď sa tento
čiastočne skresľujúcim spôsobom vyjadril ku konaniu žalobcu, ktorý sa domáhal oznámenia dôvodov
jeho odvolania. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný mohol predísť celému súdnemu sporu

predísť, ak by v intenciách zásad slušnosti reagoval na žiadosť žalobcu a dôvody odvolania mu oznámil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.