Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010210
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116010210.8

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej veci obžalovaného N. Y. pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.
novembra 2019, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 5. 2019,
sp. zn. 5T/7/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného N. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 5. 2019, sp. zn. 5T/7/2016 bol obžalovaný
N. Y. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

1/ - ako zodpovedná osoba za spoločnosť H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., pobočka Y., ulica W. Č. XX dňa
13. 7. 2009 vystavila faktúru číslo XXXX/XXXXX na meno G. X. - Q., X. Č. X, G. K., predmetom ktorej
bolo fakturovanie za prívesný vozík za cenu 7.000 €, pričom od menovanej prevzal zálohu vo výške
1.260,50 €, ktorú vložil na účet spoločnosti a zvyšnú čiastku vo výške 5.739,50 € na účet spoločnosti
nevložil a nezaúčtoval, ale si ich ponechal pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti H. W. s.r.o., C. Č. XX,
H. spôsobil škodu vo výške 5.739,50 €,

2/ - ako zodpovedná osoba za spoločnosť H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., pobočka Y., O. W. Č. XX ako
dodávateľ sa s autodopravcom Mgr. I. H. - I. G., T. Č.Í. XX, C. ako odberateľom dohodli na preprave
tovarov na viacerých trasách, a to G. - W., o čom bola vyhotovená faktúra číslo XXXX/XXXXXXX zo
dňa 9. 10. 2009 za prepravné náklady vo výške 833 €, G.Ž. - W., o čom bola vyhotovená faktúra číslo
XXXX/XXXXXXX zo dňa 9. 10. 2009 za prepravné náklady vo výške 833 €, Y. T. B. - T., o čom bola

vyhotovená faktúra číslo XXXX/XXXXXXX zo dňa 9. 10. 2009 za prepravné náklady vo výške 690,20 €,
Y. - D., o čom bola vyhotovená faktúra číslo XXXX/XXXXXXX zo dňa 23. 12. 2009 za prepravné náklady
vo výške 975,80 €, Y. - D., o čom bola vyhotovená faktúra číslo XXXX/XXXXXXX zo dňa 30. 12. 2009
za prepravné náklady vo výške 975,80 €, pričom Mgr. I. H. jednotlivé čiastky v celkovej výške 4.307,80
€ uhradil Ing. N. Y., avšak on tieto nikdy nezaúčtoval do účtovníctva spoločnosti a ani nevložil na účet
spoločnosti H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., ale ich použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti H. W. s.r.o., C.

Č. XX, H. spôsobil škodu vo výške 4.307,80 €.

Za to súd obžalovanému uložil podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm.
h), § 39 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd súhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil súd
obžalovanému skúšobnú dobu na dva roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu spoločnosti
H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., IČO: XXXXXXXX vo výške 10.047,30 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., IČO: XXXXXXXX, so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa§42ods.2Tr.zák.súdzrušilvýrokotresteuloženýobžalovanémuskoršímrozsudkomOkresného
súdu Košice I sp. zn. 4T/29/2013 zo dňa 3. 11. 2015, ktorým súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia
súhrnného trestu, nakoľko mal za to, že trest uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Košice - okolie sp. zn. 3T/50/2015 zo dňa 20. 5. 2015 považoval za postačujúci, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný N. Y., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že dňa 6. 5. 2019 vyhlásil samosudca Okresného súdu
Košice I v závere hlavného pojednávania v tejto trestnej veci rozsudok sp. zn. 5T/7/2016-738, ktorým
ho pre predmetný trestný čin uznal vinným. Stalo sa tak po predchádzajúcich troch oslobodzujúcich
rozsudkoch, ktoré na základe odvolania prokurátora nadriadený súd opakovane zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Ostatný raz tak Krajský súd v Košiciach učinil uznesením zo dňa 6. 11. 2018, konštatujúc, že Okresný
súd Košice I rozhodol pri jeho oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I
bez starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu a vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v jeho
prospech, pričom podľa právneho názoru odvolacieho súdu pochybil, pokiaľ za danej dôkaznej situácie

rozhodnutie o oslobodení založil na skutočnosti, že vo veci existujú len nepriame dôkazy, ktoré ho
neusvedčujú z prisvojenia si chýbajúcich peňažných prostriedkov prevzatých od obchodných partnerov,
ale že tieto nepriame dôkazy svedčia len o tom, že v kancelárii ním používanej bola vykonaná inventúra a
vsúvislostisňoužiadnefinančnéprostriedkynevydal,stým,žetietonepriamedôkazysúnejednoznačné
a teda nevylučujú jeho verziu spočívajúcu v tom, že chýbajúce peňažné prostriedky mohli byť odobraté

neznámymi osobami počas vykonávanej inventúry.

Na základe predmetného uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. 11. 2018 prišiel súd prvého
stupňa k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť inak, než učinil trikrát predtým. Súd prvého stupňa
postupoval teda v intenciách odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. 11. 2018 a

uznalhovinnýmzospáchaniaskutkovuvedenýchvobžalobeprokurátoraOkresnejprokuratúryKošiceI.

Je však - v zhode s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31. 1. 2018, sp. zn.
5T/7/2016 - presvedčený, že neexistuje dostatok právne relevantných usvedčujúcich dôkazov, na
základe ktorých by bolo možné ho odsúdiť a že existujú o jeho vine dôvodné pochybnosti, pre ktoré je

potrebné postupovať pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie v jeho prospech, a nie naopak.

Prokurátor v súdnom konaní pritom nepreukázal nad všetku rozumnú pochybnosť, že si prisvojil a
ponechal pre vlastnú potrebu finančné prostriedky prevzaté ním ako zodpovednou osobou konajúcou
za spoločnosť H. W. s.r.o. od G. X. a autodopravou Mgr. I.Á. H. - I. G., a nepredložil o tom súdu

žiadne dôkazy. To, že nevie preukázať, kde sa nachádzajú zverené peňažné prostriedky, ešte sama
osebe neznamená, že si ich prisvojil. Prisvojenie si takýchto finančných prostriedkov naďalej dôsledne
popiera. Domnieva sa pritom dôvodne, že ku strate (odcudzeniu) týchto peňažných prostriedkov, ktoré
mal uzamknuté vo vrchnej zásuvke jeho pracovného stola, došlo pri vykonaní inventúry dňa 28. 1. 2010,
keď jeho kanceláriu otvorili pravdepodobne v súvislosti s ňou neznáme osoby a tieto osoby mu mohli

predmetné peňažné prostriedky odobrať počas vykonávanej inventúry v čase, keď tam nebol prítomný.

V tejto situácii preto akcentuje zásadu in dubio pro reo a dovoľuje si odvolací súd požiadať, aby na
ňu dôsledne prihliadol pri rozhodovaní o jeho odvolaní, vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vovzájomných súvislostiach, pričom je toho právneho názoru, že nebolo jednoznačne a nepochybne
preukázané nielen to, že sa dopustil spáchania skutkov, ktorých spáchanie je mu obžalobou kladené za
vinu, ale ani to, že sa tieto skutky stali.

Navrhol preto, aby odvolací súd na základe ním podaného odvolania, aplikujúc zásadu prezumpcie
neviny, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 5. 2019, sp. zn. 5T/7/2016-73, zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Prokurátor okresnej prokuratúry vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že navrhuje
predmetné odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko konanie obžalovaného bolo
dostatočne preukázané po vykonanom dokazovaní na hlavných pojednávaniach.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných

súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného N. Y..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného N. Y.,
splnomocnenkyne poškodenej spoločnosti JUDr. F. G., svedkov P. S., Y. G., Ing. K. H., G. X. a Mgr.
I. H., zo znaleckého posudku znalca z odboru ekonómia a manažment, personalistika, účtovníctvo a
daňovníctvoIng.Š.I.,znaleckéhoposudkuznalcazodborupísmoznalectvo,odvetvieručnépísmoPhDr.
V. K., ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného N. Y., krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými
dôkazmi, za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana
obžalovaného je účelová v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Naviac krajský súd uvádza, že ak je súčasťou obrany obžalovaného aj tá skutočnosť, že finančné
prostriedky mu boli odcudzené, na potvrdenie tejto skutočnosti neexistuje žiadny dôkaz o tom, aby
túto skutočnosť, teda krádež finančných prostriedkov oznámil zamestnávateľovi, resp. príslušnému
oddeleniu Policajného zboru.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý

je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný N. Y. si prisvojil
cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 2 roky
za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/29/2013 zo dňa
3. 11. 2015, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, nakoľko mal za to, že trest uložený
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T/50/2015 zo dňa 20. 5.

2015 považoval za postačujúci, aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre
ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného N. Y. dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.

Krajský súd si závery vyjadrené v napadnutom rozsudku osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na
ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného N. Y. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného N. Y. rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.