Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806207297
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3806207297.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so
sídlom Pribinova 2, Bratislava, korešpondenčná adresa Špitálska 14, Bratislava, IČO 00 151 866,
zastúpeného JUDr. Romanom Masarovičom, proti povinnej T. I., bytom V. S. XXX/X, M., o vymoženie

33,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k.
16Er/1563/2006-13 zo dňa 20. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil, výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi

Halásovi, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, Bratislava, trovy exekúcie 13,34 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
g), § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do
31.03.2017 (243h ods. 1 Exekučného poriadku), § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1, § 22

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) účinná do 30.04.2008. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd
Trenčín uznesením sp. zn. 38OdK/516/2018 zo dňa 10.12.2018 vyhlásil konkurz na majetok povinnej
(Obchodný vestník č. 242/2018 zo dňa 17.12.2018). Preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a podľa § 167f ods. 2 ZKR exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil, pretože bol vyhlásený konkurz a konalo sa o vymoženie pohľadávky, ktorá sa

považovala za nevymáhateľnú. Podaním návrhu na vykonanie exekúciu vzniklo súdnemu exekútorovi
právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 42,88 eur. Súd
priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 13,34 eur. Tieto trovy pozostávali z odmeny podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (účinnej do 30.04.2008) za 60 min (1hodina) exekučnej činnosti, a to
6,64 eur, ďalej z paušálnej odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za 1 úkon x 3,32 eur exekučnej činnosti
(získanie poverenia) a z náhrady hotových výdavkov 1,20 eur podľa § 22 vyhlášky a nakoniec z 20%

DPHzodmienanáhrady2,22eur.Vzhľadomnaustanovenie203ods.3Exekučnéhoporiadku,účinného
podľa 243h ods. 1 Exekučného poriadku, k ich náhrade zaviazal oprávneného. Súd vo zvyšnej časti
uplatnených trov zamietol nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi časovú odmenu za evidenciu návrhu na vykonanie exekúcie (30min), podnet na zastavenie
exekúcie (30min) a za spracovanie vrátenia poverenia súdu (30min), nakoľko tieto úkony nesmerovali
k výkonu exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky. Súd ďalej nepriznal odmenu 2 x 3,32

eur za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného príkazu, nakoľko nárok na túto
odmenu vzniká za jeho doručenie všetkým osobám, ktorým sa malo doručovať. Súd nepriznal súdnemuexekútorovi hotové výdavky za budúce poštovné 4,65 eur, a to za doručenie vrátenia poverenia a za
doručenie konečného vyúčtovania, pretože k doručeniu listín ešte nedošlo a nie je zrejmé, či vôbec dôjde
a akým spôsobom. Súd nemôže zaväzovať účastníka náhradou trov, ktoré doposiaľ nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom namietal, že rozhodnutie súdu
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku odôvodnené vyhlásením
konkurzu na majetok povinnej bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Podaním návrhu
na vykonanie exekúcie dňa 19.06.2006 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky vzniknutej

voči povinnej neuhradením pokuty vo výške 33,19 eur uloženej dňa 19.04.2004 blokom na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA 878602. Rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť dňa
19.04.2004 a márnym uplynutím lehoty na zaplatenie pokuty sa dňa 04.05.2004 stalo vykonateľným.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v znení
účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a
o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

V tomto prípade trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa 04.05.2007. Uplynutím prekluzívnej lehoty
sa exekučný titul stal neúčinný. Následkom neúčinnosti exekučného titulu nebolo prípustné vykonávať
naďalej exekúciu a exekúcia mala byť zastavená už v tom čase podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku účinného do 31.03.2017. Pretože exekučný titul sa stal neúčinný dňa 04.05.2007 a konkurz
na majetok povinnej vyhlásil Okresný súd Trenčín dňa 10.12.2018, bolo zrejmé, že skutočnosť

odôvodňujúca zastavenie exekúcie bola daná už v roku 2007. Oprávnený mal preto názor, že súd mal
exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Nakoľko
oprávnený namietal, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie odôvodnené vyhlásením konkurzu
na majetok povinnej bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci, mal oprávnený za to,
že aj rozhodnutie súdu o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie bolo

nesprávne. Oprávnený mal názor, že súdny exekútor nepredložením veci súdu po tom, ako bolo možné
zistiť, že nebolo možné vykonať exekúciu, pretože exekučný titul sa stal uplynutím prekluzívnej lehoty
neúčinný, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017 a preto mu súd v súlade s § 243j Exekučného poriadku nárok na náhradu trov
exekúcie nemal priznať. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby

uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.05.2019 č. k. 16Er/1563/2006-13 podľa § 389 ods. 1
písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na
podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.

125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti

novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebnéaj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha
veci nevylučuje.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

10. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však
dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom
vo veci.

11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý

súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Oprávnený
navrhol, aby súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017 z dôvodu, že uplynutím prekluzívnej lehoty dňa 04.05.2007 sa exekučný titul stal neúčinný.
Odvolací súd v tejto časti, čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie, odmietol odvolanie v zmysle
§ 386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné podľa §

358 CSP. Rozhodnúť inak nie je možné ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre
rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o
trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania

účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa podľa § 201 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania
boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v
exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 O.s.p.). Procesná úprava

účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.
1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.
odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
O.s.p., teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania,

ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj
samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

13. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,

ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že

trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,

súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady

neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357
písm. m) CSP.15. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016

prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
"Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

16. K námietke oprávneného v odvolaní, že súd v súlade s § 243j Exekučného poriadku nemal
priznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie, pretože súdny exekútor porušil povinnosť
vyplývajúcu z § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, odvolací súd konštatoval nasledovné. Keďže
rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia
odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň
aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom,

proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355
ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP
odmietnuť aj v tejto časti.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).